Mateus 8

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Zaɗka Zezu ɗì saa tul mbɔrɔ na, ruɔ nzoɓri ŋgḭi ɓamba se fal-ɛ wuu wuu.
1 Jesus desceu do monte, e muitas multidões o seguiram.
2 Báyḭi lɛ, nzoɓ mbḭw munu ká kpḭri ɗo sùo-ɛ na soro a ví huku pol-e gburuk a ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay, zaɗka mù hii lɛ, mù maa ɓay haŋa sùo-i key na duo mgbereŋ.»«Zaɗka mù hii lɛ, mù maa ɓay haŋa sùo-i key na duo mgbereŋ.»|src="CN01741C.TIF" size="span" loc="Mat. 8.1-4" copy="David C. Cook" ref="8.2"
2 Então um leproso chegou perto dele, ajoelhou-se e disse: — Senhor, eu sei que o senhor pode me curar se quiser.
3 Lɛɛ, Zezu ndaɗa nduo-ɛ a zaa ni a ɓaa ha̰ ni mii: «Mì hi-hii! Sùo-ɔ na ka duo mgbereŋ ha̰ mù.» Zaɗɛ ku hɔy lɛ, kpḭri ɓe na ɔ ha̰ sùo-ɛ duo mgbereŋ.
3 Jesus estendeu a mão, tocou nele e disse: No mesmo instante ele ficou curado da lepra.
4 Falɛ ku lɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Mu laa ɓay key ɓáy kere! Kɔkɔ ká mu ɓaa ɓayke ha̰ nzoɓ! Roo lɛ, mu se mú vǎa kíɛ sùo-ɔ ha̰ *nzoɓ fe poy Ŋgɛrɛwṵru ka kɔ. Falɛ ku ro lɛ, *fe poy ká *bol kusol *Moyze mbi nzi-ɛ ká ɗi ha̰ nzoɓri ká kpḭri ɗo sùo-ri ká i vaa lɛ i puo na, mu puo. Ɓe nda̰w rɔɔ, a kíɛ nzoɓri riw bele ha ri kɔ mii, sùo-ɔ na vaa ɓáy kere ɓáy.»
4 Então Jesus lhe disse:
5 Zaɗka Zezu ɗo ndúo ɓa ɓil puo ká Kapɛrnayum na báyḭi lɛ, ŋgɛrɛnzoɓ yṵm mbḭw munu ká Rɔm soro ɓa lakun-ɛ, a koɗ ni ɓay haŋa ni ka sɔ ni.
5 Quando Jesus entrou na cidade de Cafarnaum, um oficial romano foi encontrar-se com ele e pediu que curasse o seu empregado.
6 Ka ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay, leɗ peɗ ɓi naa hula ɓáy sɛm ha̰ sùo-ɛri hu wǔɔ riw bele, a kɔ sɛkɛ fe ŋgḭi ɓamba tasiri.»
6 Ele disse: — Senhor, o meu empregado está na minha casa, tão doente, que não pode nem se mexer na cama. Ele está sofrendo demais.
7 Lɛɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Mì séke vǎw ɓay vǎa vaa ni.»
7 — Eu vou lá curá-lo! — disse Jesus.
8 Báyḭi lɛ, ŋgɛrɛnzoɓ yṵm na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mbay, ɓi hɔy mì maa ɓay haŋa mù ɗaa tul-a nduo ɓil hul ɓi ya. Roo lɛ, mu ɓaa ɓay mbḭw kḭ hɔy lɛ, sùo leɗ peɗ ɓi na a váa ɓáy kere,
8 O oficial romano respondeu: — Não, senhor! Eu não mereço que o senhor entre na minha casa. Dê somente uma ordem, e o meu empregado ficará bom.
9 ɓay ḭi lɛ, ɓi hɔy kara mì ɗo ɓáy gaŋ tul-iri ká mì ɗaa bol nzaa-ri, a mí ɗo ɓáy nzoɓ yṵm ɓiri ká i ɗaa bol nzaa-i nda̰w pi. Zaɗka mì ɓaa ha̰ nzoɓ mbḭw mii: “Mu se,” lɛ, ka se na kḭ. A mí ɓaa ha̰ nzoɓ kḭ mii: “Mu vi,” lɛ, ka vi. A mí yḭ̀i mí ɓaa ha̰ leɗ peɗ ɓi mii: “Ɗaa fe key,” lɛ, ka ɗaa feke na kḭ.»
9 Eu também estou debaixo da autoridade de oficiais superiores e tenho soldados que obedecem às minhas ordens. Digo para um: “Vá lá”, e ele vai. Digo para outro: “Venha cá”, e ele vem. E digo também para o meu empregado: “Faça isto”, e ele faz.
10 Zaɗka Zezu laa ɓaykeri na munu báyḭi lɛ, tuku ni ha̰ ni ɓaa ha̰ nzoɓri ká i se fal-ɛ na mii: «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: ká sakra leɗ Izarayɛlri riw bele na, mì ziŋ kḭri nzoɓ ká ɗaa law-ɛ ɓo tul-i mini key na ya.
10 Quando Jesus ouviu isso, ficou muito admirado e disse aos que o seguiam:
11 Rɔɓay, mì ɓaa ha rì: nzoɓri ŋgḭiŋa ɓamba i úru saa fi tḭ́i síe ɓáy fi riŋ síe í mgba zaɗ káw ká nzaa fe sṵm ziŋ *Abaraham, Izak, ɓáy *Zakoɓ ká *puoruo Ŋgɛrɛwṵru.
11 E digo a vocês que muita gente vai chegar do Leste e do Oeste e se sentar à mesa no
12 Roo lɛ, nzoɓri ká i ker mii, ɓari ɓa leɗ ɓil puoruo Ŋgɛrɛwṵru na, kaʼa vbúku ri zuɔ fal kpaŋ ká ɓa ɓil suŋ tilo. Zaɗɛ ku na, nzoɓri rɛ́kɛ rɛw ɓáy mbii nun-ri mgboɓo mgboɓo, a í sṵ sere-ri ŋgɛ̌r ŋgɛ̌r ká ɗi.»
12 Mas as pessoas que deviam estar no Reino serão jogadas fora, na escuridão. Ali vão chorar e ranger os dentes de desespero.
13 Falɛ ku lɛ, Zezu ɓaa ha̰ ŋgɛrɛnzoɓ yṵm na mii: «Mu se puɔ. Ndaɗ ɓay haŋa feke ka ɗaa munu ká mù ɗáake law-a ɓo tul-e na.» Lɛɛ, ká zaɗɛ ku hɔy sùo leɗ peɗ ɓe na vaa ni.
13 E Jesus disse ao oficial: E naquele momento o empregado do oficial romano ficou curado.
14 Rɔɓay, Zezu se ɓil hul Piyɛr, lɛ, ka ziŋ máa fay Piyɛr ká sùo-ɛ mbi huu biɗ biɗ naa hii ká ɗi.
14 Jesus foi à casa de Pedro e viu a sogra dele de cama, com febre.
15 Báyḭi lɛ, ka zaa nduo-ɛ, lɛ, ká zaɗɛ ku hɔy sùo zaŋa ɓe na pɔŋ ni ha̰ ni uru siya a ɗaa fe sṵm ha̰ ni sṵ.
15 Jesus tocou na mão dela, e a febre saiu dela. Então ela se levantou e começou a cuidar dele.
16 Zaɗka síe ɗaa nduo-ɛ ɓo tul vay puu dɛr na báyḭi lɛ, nzoɓri ŋgḭi ɓamba ká temndayari ɗo tul-ri na, i fa̰a ri í séke ha̰ Zezu. Lɛɛ, ɓáy ɓay ká tḭi saa nzi-ɛ na ka níike temndayari a vaa nzoɓ sɛmri riw bele.
16 Depois do pôr do sol, o povo levou até Jesus muitas pessoas que estavam dominadas por demônios. E ele, apenas com uma palavra, expulsava os espíritos maus e curava todas as pessoas que estavam doentes.
17 Fe káʼa ɗaa na, ha̰ ɓay ká Ezay nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ɓaa na, ɗo munu ɓáy zaɗɛ. Ɓayke ɓaa mii: «Ɓe na, ka fa̰a kpɛɗɛ naari ɗo tul-e, a ya̰a suosɛrɛm naari a soɓ.»
17 Jesus fez isso para cumprir o que o profeta Isaías tinha dito: “Ele levou as nossas doenças e carregou as nossas enfermidades.”
18 Nam mbḭw munu ká ruɔ nzoɓri kiri Zezu gbuk na báyḭi lɛ, ka mbi nzi-ɛ ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri ɓay túo maambii ɓa fi kɛlu.
18 Jesus viu a multidão em volta dele e mandou os discípulos irem para o lado leste do lago.
19 Lɛɛ, nzoɓ fére nzoɓri *bol kusol mbḭw munu soro ɓa lakun-ɛ a ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay, zaɗri riw bele ká mù séke ɗi na, mì séke fal-a nḭm nḭm.»
19 Um mestre da Lei chegou perto dele e disse: — Mestre, estou pronto a seguir o senhor para qualquer lugar aonde o senhor for!
20 Báyḭi lɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mínri na, luɔ nam ɓari ɗo ɗi, a nduyri hɔy kara kpaŋ nam ɓari ɗo ɗi nda̰w. Roo lɛ, ɓi *Vu Nzoɓ na, zaɗ ká ɓay haŋa mì ɗaa tul-i nduo ɗi, ɓay mgbaka ta̰ram sùo-i ká ɗi na tiya.»
20 Jesus respondeu:
21 Lɛɛ, nzoɓ kḭ mbḭw munu ká ɓa leɗ nduoɓal-ɛ ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay, mu pɔ́ŋ faa ha̰ mì se mí vǎa vóro bǎa nda̰w rɔɔ, mí yḭ̀i mí se fal-a ɓáy.»
21 E outro, que era seguidor de Jesus, disse: — Senhor, primeiro deixe que eu volte e sepulte o meu pai.
22 Báyḭi lɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mu se fal-i, a ɓo mú pɔ́ŋ ha̰ ɓari ká i ɗo munu ɓa nzoɓ huɗeri na i vóro huɗ kḭ.»
22 Jesus respondeu:
23 Falɛ ku lɛ, Zezu hil a kaw ɓil tuo, lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri su ni a í se ɗi maa fe.
23 Jesus subiu num barco, e os seus discípulos foram com ele.
24 A lɛ, ká zaɗɛ ku hɔy, bawda zuu bura uru a kuu bivbiɗ bivbiɗ ká tul maambii na ha̰ mbii nda nzaa tuo paw pǎw a puɗa tul-ri. Roo lɛ, Zezu na-nam.
24 De repente, uma grande tempestade agitou o lago, de tal maneira que as ondas começaram a cobrir o barco. E Jesus estava dormindo.
25 Báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri soro ɓa lakun-ɛ í tuma ni í gúuke fe ha̰ ni mii: «Mbay, mu ya̰a ɓuru! Naa húkari!»
25 Os discípulos chegaram perto dele e o acordaram, dizendo: — Socorro, Senhor! Nós vamos morrer!
26 Lɛɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Ɗaa mina rɔɔ, ì ɓa toko mini lɛ? Mina rɔɔ, mbika law ɓaarì ndḭi mini key hɔy lɛ?» Ro, a uru siya a ɓaa ɓay ŋgɔ-ŋgɔŋ ziŋ zuu ɓáy mbii na, lɛ, nzaa-ri kuŋ nzɛɗ a ha̰ zaɗ ɗo ndiŋ.
26 — Por que é que vocês são assim tão medrosos? — respondeu Jesus. — Como é pequena a fé que vocês têm! Ele se levantou, falou duro com o vento e com as ondas, e tudo ficou calmo.
27 Báyḭi lɛ, nzoɓri ká i ɗo zaɗɛ ku na i kaw yer í ɓaa mii: «Leɗban key na wa̰a, ɓa kḭri nzoɓ ḭi nda̰w rɔɔ, mbii ɓáy zuu kara ɗaa vu mbom ɓo tul-e mini key lɛ?»
27 Então todos ficaram admirados e disseram: — Que homem é este que manda até no vento e nas ondas?!
28 Zaɗka Zezu tuo mbii a tḭi fi kɛlu ká tusiri nzoɓ Gadarari na báyḭi lɛ, wa̰rari tul-ri siɗi ká temndayari ɗo tul-ri na, i tḭi saa pṵy kuo ká Ziɓri voro huɗ ká ɗi a í suɔ nun-ɛ. Ká ɓil kɔrke ku na, nzoɓ maa ɓay mbika faa tḭi ɗi ya, ɓay ḭi lɛ, nzoɓkeri ká temndayari ɗo tul-ri ká í mgbɔr ɓamba na i ɗo ɗi.
28 Quando Jesus chegou à região de Gadara, no lado leste do lago da Galileia, foram se encontrar com ele dois homens que estavam dominados por demônios. Eles vinham do cemitério, onde estavam morando. Eram tão violentos e perigosos, que ninguém se arriscava a passar por aquele caminho.
29 Báyḭi lɛ, i tii sa̰w ɗáa fe ɓǒkoko ɓǒkoko mii: «Ɓo Vu Ŋgɛrɛwṵru, fe ḭi rɔɔ, mù nzáake fal ɓuru lɛ woo? Mù vi ɓay ɗáa nun ɓuru tuɔ síe pola nda̰w rɔɔ, nam kúŋ sal ɓay na ka vi ɓáy lɛ?»
29 Eles começaram a gritar: — Filho de Deus, o que o senhor quer de nós? O senhor veio aqui para nos castigar antes do tempo?
30 Ɗi ya ɓáy zaɗɛ ku na kuɗu mbel puɔri ŋgḭi ɓamba i ɗo sṵŋa fe.
30 Acontece que perto dali estavam muitos porcos comendo.
31 Báyḭi lɛ, temndayari na i koɗ Zezu í ɓaa mii: «Zaɗka mù níi ɓuru lɛ, mu ha̰ ɓuru rìi tul mbelri na ku.»
31 E os demônios pediram a Jesus com insistência: — Se o senhor vai nos expulsar, nos mande entrar naqueles porcos!
32 Lɛɛ, ka ɓaa ha ri mii: «Ì tḭi í se!» Báyḭi lɛ, temndayari na tḭi ká tul nzoɓri ká siɗi na, í ɗuu í vǎa rìi tul mbel puɔri na. Zaɗɛ ku hɔy lɛ, kuɗu mbelri ká riw bele ku na, i zuɔ ɗul vbuɓuɓu ɓáy takra, í tḭi nzaa ŋgeŋ í zoɗ kirim kirim zuɔ maambii ha̰ mbii ya̰a ri gbǎ̰y ɓáy zaɗ ɓari riw bele.
32 — Pois vão! — disse Jesus. Os demônios foram e entraram nos porcos, e estes se atiraram morro abaixo, para dentro do lago, e se afogaram.
33 Báyḭi lɛ, nzoɓ kɔ́rɔ mbel puɔri na, i haw ɗul í se ɓil ŋgɛrɛpuo, í vǎa kḭi ɓay feri riw bele ká kal, ɓáy ɓay ká se tul temndayari ká i tḭi saa tul nzoɓri ká siɗi na ha̰ nzoɓri laa.
33 Os homens que tomavam conta dos porcos fugiram e chegaram até a cidade. Lá contaram tudo isso e também o que havia acontecido com os dois homens que estavam dominados por demônios.
34 Lɛɛ, nzoɓri ká ɓil ŋgɛrɛpuo ku riw bele na, i tḭi buɗ buɗ í suɔ nun Zezu. Zaɗka i mbi nun-ri í kɔ ni na báyḭi lɛ, i koɗ ni ɓay haŋa ni ka zɔ́l ká tusiri ɓari.
34 Então todos os moradores daquela cidade saíram para se encontrar com Jesus; e, quando o encontraram, pediram com insistência que fosse embora da terra deles.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.