Mateus 6
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs ARA
1 Zezu ɓaa na rɔɓay mii: «Ɓaarì na, ì nzɛ ɓáy sùo-rì ká ɓay kóɗ Ŋgɛrɛwṵru ká nun nzoɓri ɓay ɗáɓke sùo-rì hɔy ha ri kɔ́ke rì ya. Zaɗka ì ɗaa munu lɛ, ì ti zíŋ fe tunduo ká luo Bǎa ɓaarì ká nulue na ya.
1 Guardai-vos de exercer a vossa justiça diante dos homens, com o fim de serdes vistos por eles; doutra sorte, não tereis galardão junto de vosso Pai celeste.
2 «Ɓe ze, zaɗka mù mbi fe ɓay mgbáke ini ziŋ nzoɓ síe lɛ, mu ha̰ vbɛm ka mgba ká ɗi ká̰y ká̰y ya. Mu ɗaa munu ká nzoɓ nzaa rúɔ ɓayri ɗaa ká ɓil *hul mbṵ́ kḭ ɓari ɓáy faa buori ɓay haŋa nzoɓri písi ri ká ɗi ku na ya. Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: bele fe tunduo ɓari kḭ ze i ziŋ ɗɔɗ ro ku.
2 Quando, pois, deres esmola, não toques trombeta diante de ti, como fazem os hipócritas, nas sinagogas e nas ruas, para serem glorificados pelos homens. Em verdade vos digo que eles já receberam a recompensa.
3 Roo lɛ, ɓo na, zaɗka mù mbi fe ɓo ɓáy nduo-ɔ fi hoɗo ɓay mgbáke ini ziŋ nzoɓ síe lɛ, kɔkɔ ká nduo-ɔ fi gel ka kɔ feke na.
3 Tu, porém, ao dares a esmola, ignore a tua mão esquerda o que faz a tua mão direita;
4 Ɓe nda̰w rɔɔ, fe haŋa ini ɓo na, a ɗoko zaɗ muni, lɛ, Bǎa-ka ká nulue ká kɔ fe ká nzoɓ ɗaa ká zaɗ muni na, a haŋa mù fe tunduoke na ɓáy.»
4 para que a tua esmola fique em secreto; e teu Pai, que vê em secreto, te recompensará.
5 «Zaɗka ì ɗaa nzaa ɓay kere na, ì ɗaa munu ká nzoɓ nzaa rúɔ ɓayri ɗaa ku ya. Ɓari na, i hii ɗoko siya nda̰w rɔɔ ɓay ɗáa nzaa ɓay kere ká ɓil *hul mbṵ́ kḭ ɓari, ɓáy faa buori nda̰w ɓay ɗáɓke sùo-ri ká nun nzoɓri riw bele ha ri kɔ ri. Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: bele fe tunduo ɓari kḭ ze i ziŋ ɗɔɗ ro ku.
5 E, quando orardes, não sereis como os hipócritas; porque gostam de orar em pé nas sinagogas e nos cantos das praças, para serem vistos dos homens. Em verdade vos digo que eles já receberam a recompensa.
6 Roo lɛ, ɓo na, zaɗka mù ɗaa nzaa ɓay kere na, mu nduo hul nam ɓo, mú mgba faa hul gbukru ɗo tul-a, a mú ɗaa nzaa ɓáy kere ká pol Bǎa-ka ká ɗo zaɗ munike ziŋ mù na. Lɛɛ, Bǎa-ka ká kaw nulue káʼa kɔ fe ká nzoɓ ɗaa ká zaɗ muni na, a haŋa mù fe tunduoke na ɓáy.
6 Tu, porém, quando orares, entra no teu quarto e, fechada a porta, orarás a teu Pai, que está em secreto; e teu Pai, que vê em secreto, te recompensará.
7 A zaɗka ì ɗaa nzaa ɓay kere na, ì ká̰y fal ɓay taa mbḭwke hɔy ɓaŋguɔ munu ká nzoɓri ká i tuu Ŋgɛrɛwṵru ya na ya. Ɓari na, i ker ká ɓil law-ri mii, ɓari ɓaa ɓay ŋgḭ-ŋgḭi munu na nda̰w rɔɔ, Ŋgɛrɛwṵru a láa ɓay ɓari na ɓáy.
7 E, orando, não useis de vãs repetições, como os gentios; porque presumem que pelo seu muito falar serão ouvidos.
8 Ì mbóro fe ɗáa ɓari na ku ya, ɓay ḭi lɛ, Bǎa ɓaarì ká kaw nulue na, kɔ fe ká ì se síeke na pola ɗɔɗ nda̰w rɔɔ, ì vbi ni ku ɓáy.
8 Não vos assemelheis, pois, a eles; porque Deus, o vosso Pai, sabe o de que tendes necessidade, antes que lho peçais.
9 «Munu zu lɛ, faa ɗáa nzaa ɓay kere na ze ɗo key:
9 Portanto, vós orareis assim:
10 Ndaɗ ɓay haŋa mu ví re mbay ká tusiri key.
10 venha o teu reino;
11 Mu ha̰ ɓuru ŋgaw, ɓo ɓuru re maa ɓuru ká vuri key.
11 o pão nosso de cada dia dá-nos hoje;
12 Mu nda buma ka ziŋ ɓuru ká tul fe ɗáa ka̰aya ɓuru,
12 e perdoa-nos as nossas dívidas,
13 Mu ha̰ ɓuru se ɓil nzaa úla ya,
13 e não nos deixes cair em tentação;
14 «Ì kɔ, zaɗka ì nda buma ziŋ nzoɓri ká i ɗaa ka̰aya ziŋ rì na lɛ, Bǎa ɓaarì ká kaw nulue na, a ndáka buma ziŋ rì nda̰w.
14 Porque, se perdoardes aos homens as suas ofensas, também vosso Pai celeste vos perdoará;
15 Roo lɛ, zaɗka ì nda buma ziŋ nzoɓri ká i ɗaa ka̰aya ziŋ rì na ya lɛ, Bǎa ɓaarì kara ti ndáka buma ká tul fe ka̰aya ɓaarì na ziŋ rì ya nda̰w pi.»
15 se, porém, não perdoardes aos homens [as suas ofensas], tampouco vosso Pai vos perdoará as vossas ofensas.
16 «Zaɗka ì saŋ sùo-rì í sṵ fe ya ká pol Ŋgɛrɛwṵru na, ì ɗaa sùo-rì ɓa síe munu ká nzoɓ nzaa rúɔ ɓayri ya. Ɓari na, i siŋ tul nun-ri mbiɗ mbiɗ ɓay haŋa nzoɓri riw bele i kɔ mii, i saŋ sùo-ri í sṵ fe ya. Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: bele fe tunduo ɓari kḭ ze i ziŋ ɗɔɗ ro ku.
16 Quando jejuardes, não vos mostreis contristados como os hipócritas; porque desfiguram o rosto com o fim de parecer aos homens que jejuam. Em verdade vos digo que eles já receberam a recompensa.
17 Roo lɛ, ɓo na, zaɗka mù saŋ sùo-ɔ mú sṵ fe ya na, mu wáa nun-a, mú ɗaa num ka nda tul-a,
17 Tu, porém, quando jejuares, unge a cabeça e lava o rosto,
18 ɓay haŋa nzoɓ mbḭw mini kara ka kɔ mii, mù saŋ sùo-ɔ saŋ na ya, ɓa Bǎa-ka ká ɗo zaɗ muni ziŋ mù na huo-ɛ hɔy ze kɔ. Lɛɛ, ɓe káʼa kaw nulue ká kɔ fe ká nzoɓ ɗaa ká zaɗ muni na, a haŋa mù fe tunduoke na ɓáy.»
18 com o fim de não parecer aos homens que jejuas, e sim ao teu Pai, em secreto; e teu Pai, que vê em secreto, te recompensará.
19 «Ì mbṵ feziŋari ká tusiri key kiɓli kiɓli ya. Tusiri key na ɓa zaɗ ká ndereri nde fe ká ɗi nda̰w, fe kɔ vay ká ɗi a ɓiɛ nda̰w, nzoɓ riiɓari kara vuo hul a í rii fe ká ɗi nda̰w pi.
19 Não acumuleis para vós outros tesouros sobre a terra, onde a traça e a ferrugem corroem e onde ladrões escavam e roubam;
20 Roo lɛ, ì mbṵ feziŋari ha̰ Ŋgɛrɛwṵru kɔ́rɔ ká nulue. Ɓa zaɗ ká ndereri nde fe ká ɗi ya, fe kɔ vay ká ɗi a ɓiɛ ya nda̰w, riiɓari kara vuo hul a í rii fe ká ɗi ya nda̰w pi.
20 mas ajuntai para vós outros tesouros no céu, onde traça nem ferrugem corrói, e onde ladrões não escavam, nem roubam;
21 Tusuɛke lɛ, zaɗ ká feziŋa ɓo ɗo ɗi na, ɓa zaɗ ká law-a hɔy kara te ɗi nzokɗo ɓaŋguɔ nda̰w.»
21 porque, onde está o teu tesouro, aí estará também o teu coração.
22 «Nun nzoɓ na ɗo munu ɓa huu ndele ká sùo nzoɓ. Zaɗka nun-ari ɗo ɓáy kere lɛ, sùo-ɔri riw bele a táŋ kaɗ kaɗ.
22 São os olhos a lâmpada do corpo. Se os teus olhos forem bons, todo o teu corpo será luminoso;
23 Roo lɛ, zaɗka nun-ari ɓa sɛm lɛ, sùo-ɔri riw bele na a ɗoko ɓil suŋ tilo. Ɓe mini ze, zaɗka zaɗ taŋa ɓo vi ɓa suŋ tilo nduŋ lɛ, suŋ tiloke ku na a ɗoko mina ro lɛ?»
23 se, porém, os teus olhos forem maus, todo o teu corpo estará em trevas. Portanto, caso a luz que em ti há sejam trevas, que grandes trevas serão!
24 «Nzoɓ mbḭw maa ɓay ɗáa peɗ ha̰ bǎa gaŋ ɓeri siɗi ya, ɓay ḭi lɛ, a ḭ́m nzoɓ mbḭwke, a hii nzoɓ siɗike, mase a zúɔ ziŋ nzoɓ ni, a tuŋ ɓay nzoɓ nu. Ì maa ɓay séke fal Ŋgɛrɛwṵru nda̰w, rɔɔ fal feziŋari ká tusiri key nda̰w buruk siɗi bele ya.»
24 Ninguém pode servir a dois senhores; porque ou há de aborrecer-se de um e amar ao outro, ou se devotará a um e desprezará ao outro. Não podeis servir a Deus e às riquezas.
25 «Sa̰wke mini ze, mì ɓaa ha rì: ì ha̰ law-rì ka nzáa-rì ɓay tul fe sṵm, mase mbii nzɔkɔ ká ì se síeke ɓay káwke ɓáy kumnun na ya, mase ɓay tul gari ká ì ndúo na kara ya nda̰w. Wa̰a, káw ɓáy kumnun ɓaarì na kal tul fe sṵmri, a sùo-rì kara kal tul gari ká ì nduo nda̰w na ya lɛ woo?
25 Por isso, vos digo: não andeis ansiosos pela vossa vida, quanto ao que haveis de comer ou beber; nem pelo vosso corpo, quanto ao que haveis de vestir. Não é a vida mais do que o alimento, e o corpo, mais do que as vestes?
26 Ì mbi nun-rì í kɔ nduyri ká i ha̰ari tumbam siya ku. Ɓari na, i ru fe ya nda̰w, í vbie fe pay í ɗaa zuɔ ɓil pul ya nda̰w, roo lɛ, Bǎa ɓaarì ká kaw nulue na hɔl ri. A wa̰a ɓaarì na, ì kal tul-ri kal ya lɛ woo?
26 Observai as aves do céu: não semeiam, não colhem, nem ajuntam em celeiros; contudo, vosso Pai celeste as sustenta. Porventura, não valeis vós muito mais do que as aves?
27 Ká sakra ɓaarì key na wa̰a, nzoɓ ve ze ɓáy faa law-ɛ ká nzaa ni na, a máa ɓay ɗáa nam kḭ nde tul nam káw ɓáy kumnun ɓe na lɛ woo?
27 Qual de vós, por ansioso que esteja, pode acrescentar um côvado ao curso da sua vida?
28 «A munu ku waa, ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, ì ha̰ law-rì nzáa rì ɓay tul gari ndúo ɗo sùo-rì lɛ? Ì bɛ́klɛ fukri feri ká ɗo mbṵu ká ɓil wáari ku í kɔ. I ɗaa peɗ ya, í kaŋ gari ya nda̰w.
28 E por que andais ansiosos quanto ao vestuário? Considerai como crescem os lírios do campo: eles não trabalham, nem fiam.
29 Roo lɛ, mì ɓaa ha rì ta-taŋ: Mbay Salomo̰n kḭ ká ɓa nzoɓ riŋ ɗika káʼa kaw ɓil feziŋa baɗak na hɔy kara, ka nduo gari ndṵy mba fukri fe niri na key ya.
29 Eu, contudo, vos afirmo que nem Salomão, em toda a sua glória, se vestiu como qualquer deles.
30 Feri ká fuu ɗo mbṵu ká ɓil wáari ká ɗo vuri key, ká ruo lɛ, i fá̰a ri zuɔ huu hɔy lɛ, Ŋgɛrɛwṵru kɔ-kɔ́m ɓa tul-ri a ha ri fuu mbṵu ɓa gama ku ya rɔɔ, maa ɓay ɓaarì ze, ka ti haŋa rì gari ká ì se síeke na ya lɛ woo? Áa, ɓaarì ká mbika law ɓaarì ndḭi na!
30 Ora, se Deus veste assim a erva do campo, que hoje existe e amanhã é lançada no forno, quanto mais a vós outros, homens de pequena fé?
31 Munu zu lɛ, ì ha̰ law-rì ka nzáa rì í ɓaa mii: “Fe ḭi ze ɓuru sṵŋa,” mase “Fe ḭi ze ɓuru nzɔkɔ,” mase “Gari ḭi ze ɓuru ndúo lɛ” na munu ya.
31 Portanto, não vos inquieteis, dizendo: Que comeremos? Que beberemos? Ou: Com que nos vestiremos?
32 Nzoɓri ká i tuu Ŋgɛrɛwṵru ya ze i nzaa feri ká mini key ɓaŋguɔ. Roo lɛ, Bǎa ɓaarì ká kaw nulue na kɔ feri ká ì se síeke na kɔ.
32 Porque os gentios é que procuram todas estas coisas; pois vosso Pai celeste sabe que necessitais de todas elas;
33 Ì nzaa faa ha̰ Ŋgɛrɛwṵru ze ka re mbay ká tul-rì, a í ɗaa fe ká ɗo ɓáy zaɗɛ pola ɗɛkrɛ ro lɛ, a haŋa rì fe niri ká ì se síeke na riw bele nde ɗi ɓáy.
33 buscai, pois, em primeiro lugar, o seu reino e a sua justiça, e todas estas coisas vos serão acrescentadas.
34 Munu zu lɛ, ì ha̰ law-rì ka nzáa rì ɓay tul nam taa ruo ya, ɓay ḭi lɛ, nam taa ruo na, ɗo ɓáy fe kér ɓay ɓe kḭ. Ɓil namri mbḭw mbḭw riw bele na ɗo ɓáy fe kér ɓay ɓari.»
34 Portanto, não vos inquieteis com o dia de amanhã, pois o amanhã trará os seus cuidados; basta ao dia o seu próprio mal.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.