Mateus 25
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NTLH
1 Zezu ɓaa mii: «Síeke ká Ŋgɛrɛwṵru a réke mbay ká tul nzoɓri ká tusiri key na, a ɗoko munu ɓa má̰y tikɗiri ká tul-ri duɔ, ká i fa̰a huu ndele ɓari a í tḭ́ike ɓay vǎa suɔ nun nzoɓ má̰y fie.
1 Jesus disse:
2 Nzoɓ ndeɓeri ká sakra ɓari ku na i ɓa kɔ̀kɔri, a nzoɓ ndeɓekeri laa lɛ, i ɓa nzoɓ nun nzɛmri.
2 Cinco eram sem juízo, e cinco eram ajuizadas.
3 Ɓari ká i ɓa kɔ̀kɔri na, i fa̰a huu ndele ɓari munu hɔy taŋ mgbaka num kḭ ɗo nduo-ri.
3 As moças sem juízo pegaram as suas lamparinas, mas não levaram óleo de reserva.
4 A ɓari nzoɓ nun nzɛmri na laa lɛ, i fa̰a huu ndele ɓari ɗo nduo-ri ɓáy num kḭ kɛk.
4 As ajuizadas levaram vasilhas com óleo para as suas lamparinas.
5 Munu ká nzoɓ má̰y fie na vi vaa ya na báyḭi lɛ, ɓari riw bele ká tul-ri duɔ na, i duku nam gbaru gbaru, a í zuɔ nam ráɗ bele.
5 Como o noivo estava demorando, as dez moças começaram a cochilar e pegaram no sono.
6 «Maa ɓáy nzaa zaɗ buo báyḭi lɛ, i ɓaa ɓay ɓeleŋ mii: “Nzoɓ má̰y fie na se vuku ro, ì tḭi í suɔ nun-ɛ!”
6 — À meia-noite se ouviu este grito: “O noivo está chegando! Venham se encontrar com ele!”
7 Báyḭi lɛ, ɓari má̰y tikɗiri riw bele na i tuma saa tul nam a í tii sa̰w léke huu ndele ɓari.
7 — Então as dez moças acordaram e acenderam as suas lamparinas.
8 Lɛɛ, ɓari kɔ̀kɔri na i gɔŋ má̰y nun nzɛmri na mii: “Ì ha̰ ɓuru num ɓaarì na ndḭi ha̰ ɓuru ɗaa zúɔ ɓil huo huu ndele ɓuru ká ɗo ruma key woo!”
8 Aí as moças sem juízo disseram às outras: “Deem um pouco de óleo para nós, pois as nossas lamparinas estão se apagando.”
9 Báyḭi lɛ, má̰y nun nzɛmri na yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: “Úwaa, num ɓuru na ŋgḭi maa haŋa náa ɗoŋri kḭ ya. Ì se luo nzoɓ ɗáɓkeri na í vǎa hie.”
9 — “De jeito nenhum”, responderam as moças ajuizadas. “O óleo que nós temos não dá para nós e para vocês. Se vocês querem óleo, vão comprar!”
10 Zaɗka kɔ̀kɔ má̰y tikɗiri na i zɔl ɓay vǎa híe num na báyḭi lɛ, nzoɓ má̰y fie na ví tḭi ká fal-ri. Lɛɛ, ɓari má̰y nun nzɛmri ká i giyaŋ ni kekeke na, i nduo ziŋ ni mbḭw hɔy í se hul suoriya ya̰aŋa kḭ na, lɛ, i dar faa gbak ɓo tul-ri.
10 — Então as moças sem juízo saíram para comprar óleo, e, enquanto estavam fora, o noivo chegou. As cinco moças que estavam com as lamparinas prontas entraram com ele para a festa do casamento, e a porta foi trancada.
11 «Falɛ ku ndḭi nda̰w rɔɔ, ɓari kɔ̀kɔri ká ndeɓe na i vi í ɗi nzoɓ má̰y fie na mii: “Mbay, Mbay, mgbúɗa faa ha̰ ɓuru!”
11 — Mais tarde as outras chegaram e começaram a gritar: “Senhor, senhor, nos deixe entrar!”
12 Lɛɛ, kaʼa yḭ́iŋra ɓáy ɓay ha ri mii: “Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: mì kɔ rì ya.”
12 — O noivo respondeu: “Eu afirmo a vocês que isto é verdade: eu não sei quem são vocês!”
13 «Munu zu lɛ, ì káw ɓáy nzaa ɓal-rì kekeke, ɓay ḭi lɛ, namke ɓáy sa̰w síeke na ì kɔ ya.»
13 E Jesus terminou, dizendo:
14 Zezu ɓaa na rɔɓay mii: «Síe yḭ́i ɓi *Vu Nzoɓ na, a ɗoko munu ɓa nzoɓ mbḭw ká ɗo séke ɓa varu, lɛ, ka ɗi leɗ káw ɓeri a pɔŋ feziŋa ɓeri zuɔ nduo-ri.
14 Jesus continuou:
15 Leɗ káw ɓe ká mbḭw na, ka fa̰a lari ká ndṵy zḭriri zḭriri ŋgḭ-ŋgḭi zuɔ bawda ɓɔl ɓa ndeɓe ha̰ ni. Nzoɓ ndeke ɗi siɗike lɛ, ka fa̰a zuɔ ɓɔl ɓa siɗi ha̰ ni, a nzoɓ ndeke ɗi sayke laa lɛ, ka fa̰a zuɔ ɓɔl ɓa mbḭw ha̰ ni. Nzoɓ ha̰a ha̰a lɛ, ka ha̰ ni lari maa ɓáy tul hṵrusuo-ɛ. Falɛ ku nda̰w rɔɔ, a uru a zɔl faa varu ɓe na.
15 E lhes deu dinheiro de acordo com a capacidade de cada um: ao primeiro deu quinhentas moedas de ouro; ao segundo deu duzentas; e ao terceiro deu cem. Então foi viajar.
16 Úru saa namke ku hɔy lɛ, leɗ káw ɓe ha̰y ká ya̰a ɓɔl lari ɓa ndeɓe na, se a vǎa fɛrɛ nun lari na, a ziŋ kḭ ɓɔl ndeɓe zuɔ tul-e.
16 O empregado que tinha recebido quinhentas moedas saiu logo, fez negócios com o dinheiro e conseguiu outras quinhentas.
17 Nzoɓ ha̰y ká ya̰a ɓɔl lari ɓa siɗi na kara ɗaa faa mbḭw munu na nda̰w, a ziŋ mbiike ɓa ɓɔl siɗi a ɗaa zuɔ tul-e nda̰w.
17 Do mesmo modo, o que havia recebido duzentas moedas conseguiu outras duzentas.
18 Roo lɛ, nzoɓ taa ha̰y ká ya̰a ɓɔl lari ɓa mbḭw na, se a vǎa tie luɔ a mbɛɗɛ lari bǎa gaŋ ɓe na diɓ diɓ ɗo ɗi.
18 Mas o que tinha recebido cem moedas saiu, fez um buraco na terra e escondeu o dinheiro do patrão.
19 «Zaɗka bole ɗi maa fe na báyḭi lɛ, bǎa gaŋ ɓari na yḭ̀i a vi a tii sa̰w kḭiŋa fal fe ɓeri na ziŋ ri.
19 — Depois de muito tempo, o patrão voltou e fez um acerto de contas com eles.
20 Nzoɓ ha̰y ká ya̰a lari ɓɔl ndeɓe na soro ɓa lakun bǎa gaŋ ɓe ɓáy ɓɔl lari kḭ ɓa ndeɓe zuɔ tul-e a ɓaa ha̰ ni mii: “Mbay, mu kɔ, mù ha̰ mì ɓɔl lari ɓa ndeɓe, lɛ, mì ziŋ kḭ ɓa ndeɓe zuɔ tul-e.”
20 O empregado que havia recebido quinhentas moedas chegou e entregou mais quinhentas, dizendo: “O senhor me deu quinhentas moedas. Veja! Aqui estão mais quinhentas que consegui ganhar.”
21 Lɛɛ, bǎa gaŋ ɓe na ɓaa ha̰ ni mii: “Ndaɗ ɓamba, mù ɓa leɗ káw kere, mù ɗo tul fe ká mì ɗaa zuɔ nduo-ɔ na ɓáy zaɗɛ. Munu ká fe ká ndḭi ká mì ɗaa zuɔ nduo-ɔ ká mù ɗaa ha̰ ni tii suku na, timbɛɗɛ key mì pɔ́ŋ feri ŋgḭ-ŋgḭi ro zuɔ nduo-ɔ. Mu ví káw ɓil suoriya ziŋ mì.”
21 — “Muito bem, empregado bom e fiel”, disse o patrão. “Você foi fiel negociando com pouco dinheiro, e por isso vou pôr você para negociar com muito. Venha festejar comigo!”
22 Báyḭi lɛ, ɓe káʼa ya̰a ɓɔl lari ɓa siɗi na soro a vi lakun bǎa gaŋ ɓe na nda̰w a ɓaa ha̰ ni mii: “Mbay, mu kɔ, mù ha̰ mì ɓɔl lari ɓa siɗi, lɛ, mì ziŋ mbiike ɓɔl siɗi zuɔ tul-e.”
22 — Então o empregado que havia recebido duzentas moedas chegou e disse: “O senhor me deu duzentas moedas. Veja! Aqui estão mais duzentas que consegui ganhar.”
23 Lɛɛ, bǎa gaŋ ɓe na ɓaa ha̰ ni mii: “Ndaɗ ɓamba, mù ɓa leɗ káw kere, mù ɗo tul fe ká mì ɗaa zuɔ nduo-ɔ na ɓáy zaɗɛ. Fe ká ndḭi ká mì ɗaa zuɔ nduo-ɔ ká mù ɗaa ha̰ ni tḭi suku na, timbɛɗɛ key na mì pɔ́ŋ feri ŋgḭ-ŋgḭi ro zuɔ nduo-ɔ. Mu ví káw ɓil suoriya ziŋ mì.”
23 — “Muito bem, empregado bom e fiel”, disse o patrão. “Você foi fiel negociando com pouco dinheiro, e por isso vou pôr você para negociar com muito. Venha festejar comigo!”
24 Báyḭi lɛ, ɓe káʼa ya̰a ɓɔl lari ɓa mbḭw na soro a vi lakun bǎa gaŋ ɓe a ɓaa ha̰ ni mii: “Mbay, mì kɔ nda̰w, ɓo na mù ɓa nzoɓ ká mù yḭŋ ɓamba tasiri. Ɓo na mù hii ɓay zíŋ fe ká ɓil peɗ kṵ-ɔri: fe ká mù ru ya na, mù vbie; a fe ká mù mii pa̰rɛ ya kara, mù mbṵ zuɔ tul kḭ.
24 — Aí o empregado que havia recebido cem moedas chegou e disse: “Eu sei que o senhor é um homem duro, que colhe onde não plantou e junta onde não semeou.
25 Mì ɗaa hḭɛ ŋgḭi ɓamba, ze mí vǎa tie luɔ mí mbɛɗɛ lari ɓo na ɗo ɗi. Mu kɔ, ɓe ze ɗo key. Mu ya̰a fe ɓo na.”
25 Fiquei com medo e por isso escondi o seu dinheiro na terra. Veja! Aqui está o seu dinheiro.”
26 Báyḭi lɛ, gaŋ tul-e na ɓaa ha̰ ni mii: “Ɓo leɗ káw ká mù ndaya, a mú ɓa lay! Munu ká mù kɔ mì ɓa nzoɓ ká mì ru fe ya, a lɛ, mì vbie feke, a mí mii pa̰ra fe ya, a lɛ, mì mbṵ feke zuɔ tul kḭ, wa̰a,
26 — “Empregado mau e preguiçoso!”, disse o patrão. “Você sabia que colho onde não plantei e junto onde não semeei.
27 ɗaa mina mù ha̰ lari ɓi na ha̰ nzoɓ kḭ kpaa a ɗáake peɗ, ze síe yḭ́i ɓi lɛ, mì ziŋ mbiike zúɔ tul-e ya lɛ?”
27 Por isso você devia ter depositado o meu dinheiro no banco, e, quando eu voltasse, o receberia com juros.”
28 Báyḭi lɛ, bǎa gaŋ ɓe na ɓaa ha̰ nzoɓ peɗ ɓeri na mii: “Ì naa ɓɔl lari na ká nduo-ɛ í ha̰ nzoɓ taa ha̰y ká ɗǒke ɓáy ɓɔl duɔ na ka nde tul-e taa ɓe,
28 “Tirem dele o dinheiro e deem ao que tem mil moedas.
29 ɓay ḭi lɛ, nzoɓ ha̰a ha̰a ká ɗo ɓáy fe na, i haŋa ni kḭ nde tul-e, lɛ, ka kaw ɓil ndaɗi. Roo lɛ, nzoɓ ká ti ɓáy fe ya na, ha̰y ká ndḭi hɔy káʼa ɗǒke na kara, i náa ɗɔɗ ɓay pɔ́ŋ ni.”
29 Porque aquele que tem muito receberá mais e assim terá mais ainda; mas quem não tem, até o pouco que tem será tirado dele.
30 A ɓe leɗ káw ká ɓa nzoɓ ká gɔr na, ì mbi ni í vbu ni ɓo zaɗ ká sii nduŋ ká kɛlɛ. Ɓa zaɗ ká nzoɓri rɛ́kɛ rɛw ɓáy mbii nun-ri mgboɓo mgboɓo, a í sṵ sere-ri ŋgɛ̌r ŋgɛ̌r ká ɗi.»
30 E joguem fora, na escuridão, o empregado inútil. Ali ele vai chorar e ranger os dentes de desespero.”
31 «Zaɗka ɓi *Vu Nzoɓ mì yḭ́i ɓáy riŋ ɗika mbay ɓáy leɗ nzaapeɗri riw bele ká nulue na báyḭi lɛ, mì káw tul kariŋgaw riŋ ɗika ɓi.
31 Jesus terminou, dizendo:
32 Sa̰w nzoɓri riw bele i mbṵ́ kḭ ká pol-i, lɛ, mì kɛ́lɛ ri ha ri ɗo ɓoɗ ɓoɗ, munu ká nzoɓ kɔ́rɔ fe hɔl kɛ̌lɛke sakra baɗuri ɓáy vuyri ɗo ɓoɗ ɓoɗ.
32 Todos os povos da terra se reunirão diante dele, e ele separará as pessoas umas das outras, assim como o pastor separa as ovelhas das cabras.
33 Mì ɗáa baɗuri ɗo tunduo hoɗo ɓi, a vuyri laa lɛ, ɗo tunduo gel ɓi.
33 Ele porá os bons à sua direita e os outros, à esquerda.
34 Báyḭi lɛ, ɓi ká mì ɓa mbay na mì ɓáa ha̰ nzoɓri ká i ɗo tunduo hoɗo ɓi na mii: “Ɓaarì ká Bǎa sa̰m fe zuɔ tul-rì na, ì ví ya̰a fe kere puoruo káʼa leke ɓay tul-rì ɓáy titire ɗáa tusiri ká piɛɗ lew hɔy na ɓa taa ɓaarì,
34 Então o Rei dirá aos que estiverem à sua direita: “Venham, vocês que são abençoados pelo meu Pai! Venham e recebam o
35 ɓay ḭi lɛ, zaɗka kɔn sɛ mì na, ì ha̰ mì fe sṵm mì sṵ, kɔn mbii hɔy sɛ mì kara, ì ha̰ mì mbii mì nzɔ nda̰w. Mì ɓa varu nzoɓ na, ì mgba mì ɓa sùo-rì,
35 Pois eu estava com fome, e vocês me deram comida; estava com sede, e me deram água. Era estrangeiro, e me receberam na sua casa.
36 mì se tigba̰a-i hɔy kara, ì ha̰ mì gari mì nduo nda̰w, sùo-i ká sɛ mì na, ì kɔ-kɔ́m ɓa tul-i nda̰w, rɔɔ, hul sal ká mì naa ɗi kara, ì vǎa kɔ mì nda̰w pi.”
36 Estava sem roupa, e me vestiram; estava doente, e cuidaram de mim. Estava na cadeia, e foram me visitar.”
37 Báyḭi lɛ, ɓari nzoɓ fe ɗáa ɓáy zaɗɛri na, i yḭiŋra ɓáy ɓay mii: “Mbay, síe ha̰a nda̰w rɔɔ ɓuru kɔ mù ká kɔn sɛ mù, rɔɔ ɓuru ha̰ mù fe sṵm mù sṵ; mase síe ha̰a nda̰w rɔɔ kɔn mbii sɛ mù, rɔɔ ɓuru ha̰ mù mbii mù nzɔ lɛ?
37 — Então os bons perguntarão: “Senhor, quando foi que o vimos com fome e lhe demos comida ou com sede e lhe demos água?
38 Mase síe ha̰a nda̰w rɔɔ, ɓuru kɔ mù ɓa varu nzoɓ, rɔɔ ɓuru mgba mù ɓa sùo ɓuru; mase síe ha̰a nda̰w rɔɔ, mù se tigba̰a-a hɔy, rɔɔ ɓuru ha̰ mù gari mù nduo lɛ?
38 Quando foi que vimos o senhor como estrangeiro e o recebemos na nossa casa ou sem roupa e o vestimos?
39 Síe ha̰a nda̰w rɔɔ, ɓuru kɔ mù ɓáy sɛm, mase mù naa hul sal nda̰w rɔɔ, ɓuru vǎa kɔ mù lɛ?”
39 Quando foi que vimos o senhor doente ou na cadeia e fomos visitá-lo?”
40 Báyḭi lɛ, ɓi ká mì ɓa mbay na mì yḭ́iŋra ɓáy ɓay ha ri mii: “Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: síe ha̰a ha̰a ká ì ɗaa fe niri key na ziŋ nzoɓ mbḭw ká ɓa leɗ ká ndḭi hɔy ká sakra yṵ-iri lɛ, ɓa ɓi ze ì ɗaa feke key na ziŋ mì nda̰w ku.”
40 — Aí o Rei responderá: “Eu afirmo a vocês que isto é verdade: quando vocês fizeram isso ao mais humilde dos meus irmãos, foi a mim que fizeram.”
41 «Falɛ lɛ, ɓi ká mì ɓa mbay na mì ɓáa ha̰ nzoɓri ká i kaw tunduo gel ɓi na mii: “Ì zɔ́l ká nzaa-i ɗi ɗi ɓa lew, ɓaarì ká faɗi Ŋgɛrɛwṵru mgba rì! Ì zɔ́l í se ɓil huu ká ru-ruma ya ɓaŋguɔ ká i leke ɗo ɓay tul ŋgɛrɛtemndaya ɓáy leɗ nzaapeɗ ɓeri,
41 — Depois ele dirá aos que estiverem à sua esquerda: “Afastem-se de mim, vocês que estão debaixo da maldição de Deus! Vão para o fogo eterno, preparado para o Diabo e os seus anjos!
42 ɓay ḭi lɛ, zaɗka kɔn sɛ mì na, ì ha̰ mì fe sṵm mì sṵ ya; kɔn mbii sɛ mì kara, ì ha̰ mì mbii mì nzɔ ya nda̰w.
42 Pois eu estava com fome, e vocês não me deram comida; estava com sede, e não me deram água.
43 Mì ɓa varu nzoɓ, lɛ, ì mgba mì ɓa sùo-rì ya; mì se tigba̰a-i hɔy kara, ì ha̰ mì gari mì nduo ya nda̰w; sùo-i sɛ mì, mase mì naa hul sal kara, ì vǎa kɔ mì ya nda̰w pi.”
43 Era estrangeiro, e não me receberam na sua casa; estava sem roupa, e não me vestiram. Estava doente e na cadeia, e vocês não cuidaram de mim.”
44 Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay mii: “Mbay, síe ha̰a nda̰w rɔɔ, ɓuru kɔ kɔn ká sɛ mù, mase kɔn mbii ká sɛ mù, mase mù ɓa varu nzoɓ, mase tigba̰a-a ká ɗo hɔy, mase sùo-ɔ ká sɛ mù, mase hul sal ká mù naa ɗi na rɔɔ, ɓuru vǎa sɔ mù ya lɛ?”
44 — Então eles perguntarão: “Senhor, quando foi que vimos o senhor com fome, ou com sede, ou como estrangeiro, ou sem roupa, ou doente, ou na cadeia e não o ajudamos?”
45 Báyḭi lɛ, ɓi ká mì ɓa mbay na, mì yḭ́iŋra ɓáy ɓay ha ri mii: “Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: zaɗka ì ɗaa fe niri key na ziŋ nzoɓ mbḭw ká ɓa leɗ ká ndḭi hɔy ká sakra yṵ-iri ya lɛ, ɓa ɓi ze ì ɗaa feke key na ziŋ mì ya nda̰w ku.”
45 — O Rei responderá: “Eu afirmo a vocês que isto é verdade: todas as vezes que vocês deixaram de ajudar uma destas pessoas mais humildes, foi a mim que deixaram de ajudar.”
46 Ɓari nzoɓkeri key na, Ŋgɛrɛwṵru a haŋa ri kɔ sɛkɛ fe ká ɗo ɓaŋguɔ kpaɗara na. Roo lɛ, nzoɓ fe ɗáa ɓáy zaɗɛri na, i káw ɓáy kumnun ɓaŋguɔ.»
46 E Jesus terminou assim:
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.