Mateus 25

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Zezu ɓaa mii: «Síeke ká Ŋgɛrɛwṵru a réke mbay ká tul nzoɓri ká tusiri key na, a ɗoko munu ɓa má̰y tikɗiri ká tul-ri duɔ, ká i fa̰a huu ndele ɓari a í tḭ́ike ɓay vǎa suɔ nun nzoɓ má̰y fie.
1 — Então o Reino dos Céus será semelhante a dez virgens que, pegando as suas lamparinas, saíram a encontrar-se com o noivo.
2 Nzoɓ ndeɓeri ká sakra ɓari ku na i ɓa kɔ̀kɔri, a nzoɓ ndeɓekeri laa lɛ, i ɓa nzoɓ nun nzɛmri.
2 Cinco delas eram imprudentes, e cinco, prudentes.
3 Ɓari ká i ɓa kɔ̀kɔri na, i fa̰a huu ndele ɓari munu hɔy taŋ mgbaka num kḭ ɗo nduo-ri.
3 As imprudentes, ao pegar as suas lamparinas, não levaram óleo consigo,
4 A ɓari nzoɓ nun nzɛmri na laa lɛ, i fa̰a huu ndele ɓari ɗo nduo-ri ɓáy num kḭ kɛk.
4 mas as prudentes, além das lamparinas, levaram óleo nas vasilhas.
5 Munu ká nzoɓ má̰y fie na vi vaa ya na báyḭi lɛ, ɓari riw bele ká tul-ri duɔ na, i duku nam gbaru gbaru, a í zuɔ nam ráɗ bele.
5 E, como o noivo estava demorando, todas ficaram sonolentas e adormeceram.
6 «Maa ɓáy nzaa zaɗ buo báyḭi lɛ, i ɓaa ɓay ɓeleŋ mii: “Nzoɓ má̰y fie na se vuku ro, ì tḭi í suɔ nun-ɛ!”
6 Mas, à meia-noite, ouviu-se um grito: “Eis o noivo! Saiam ao encontro dele!”
7 Báyḭi lɛ, ɓari má̰y tikɗiri riw bele na i tuma saa tul nam a í tii sa̰w léke huu ndele ɓari.
7 — Então todas aquelas virgens se levantaram e prepararam as suas lamparinas.
8 Lɛɛ, ɓari kɔ̀kɔri na i gɔŋ má̰y nun nzɛmri na mii: “Ì ha̰ ɓuru num ɓaarì na ndḭi ha̰ ɓuru ɗaa zúɔ ɓil huo huu ndele ɓuru ká ɗo ruma key woo!”
8 E as imprudentes disseram às prudentes: “Deem a nós um pouco do óleo que vocês trouxeram, porque as nossas lamparinas estão se apagando.”
9 Báyḭi lɛ, má̰y nun nzɛmri na yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: “Úwaa, num ɓuru na ŋgḭi maa haŋa náa ɗoŋri kḭ ya. Ì se luo nzoɓ ɗáɓkeri na í vǎa hie.”
9 Mas as prudentes responderam: “Não! Porque então vai faltar tanto para nós como para vocês! Vão aos que o vendem e comprem óleo para vocês.”
10 Zaɗka kɔ̀kɔ má̰y tikɗiri na i zɔl ɓay vǎa híe num na báyḭi lɛ, nzoɓ má̰y fie na ví tḭi ká fal-ri. Lɛɛ, ɓari má̰y nun nzɛmri ká i giyaŋ ni kekeke na, i nduo ziŋ ni mbḭw hɔy í se hul suoriya ya̰aŋa kḭ na, lɛ, i dar faa gbak ɓo tul-ri.
10 E, saindo elas para comprar, chegou o noivo, e as que estavam preparadas entraram com ele para a festa do casamento. E fechou-se a porta.
11 «Falɛ ku ndḭi nda̰w rɔɔ, ɓari kɔ̀kɔri ká ndeɓe na i vi í ɗi nzoɓ má̰y fie na mii: “Mbay, Mbay, mgbúɗa faa ha̰ ɓuru!”
11 Mais tarde, chegaram as virgens imprudentes, dizendo: “Senhor, senhor, abra a porta para nós!”
12 Lɛɛ, kaʼa yḭ́iŋra ɓáy ɓay ha ri mii: “Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: mì kɔ rì ya.”
12 Mas o noivo respondeu: “Em verdade lhes digo que não as conheço.”
13 «Munu zu lɛ, ì káw ɓáy nzaa ɓal-rì kekeke, ɓay ḭi lɛ, namke ɓáy sa̰w síeke na ì kɔ ya.»
13 Portanto, vigiem, porque vocês não sabem o dia nem a hora.
14 Zezu ɓaa na rɔɓay mii: «Síe yḭ́i ɓi *Vu Nzoɓ na, a ɗoko munu ɓa nzoɓ mbḭw ká ɗo séke ɓa varu, lɛ, ka ɗi leɗ káw ɓeri a pɔŋ feziŋa ɓeri zuɔ nduo-ri.
14 — Pois será como um homem que, ausentando-se do país, chamou os seus servos e lhes confiou os seus bens.
15 Leɗ káw ɓe ká mbḭw na, ka fa̰a lari ká ndṵy zḭriri zḭriri ŋgḭ-ŋgḭi zuɔ bawda ɓɔl ɓa ndeɓe ha̰ ni. Nzoɓ ndeke ɗi siɗike lɛ, ka fa̰a zuɔ ɓɔl ɓa siɗi ha̰ ni, a nzoɓ ndeke ɗi sayke laa lɛ, ka fa̰a zuɔ ɓɔl ɓa mbḭw ha̰ ni. Nzoɓ ha̰a ha̰a lɛ, ka ha̰ ni lari maa ɓáy tul hṵrusuo-ɛ. Falɛ ku nda̰w rɔɔ, a uru a zɔl faa varu ɓe na.
15 A um deu cinco talentos, a outro deu dois e a outro deu um, de acordo com a capacidade de cada um deles; e então partiu.
16 Úru saa namke ku hɔy lɛ, leɗ káw ɓe ha̰y ká ya̰a ɓɔl lari ɓa ndeɓe na, se a vǎa fɛrɛ nun lari na, a ziŋ kḭ ɓɔl ndeɓe zuɔ tul-e.
16 O servo que tinha recebido cinco talentos saiu imediatamente a negociar com eles e ganhou outros cinco.
17 Nzoɓ ha̰y ká ya̰a ɓɔl lari ɓa siɗi na kara ɗaa faa mbḭw munu na nda̰w, a ziŋ mbiike ɓa ɓɔl siɗi a ɗaa zuɔ tul-e nda̰w.
17 Do mesmo modo, o que tinha recebido dois ganhou outros dois.
18 Roo lɛ, nzoɓ taa ha̰y ká ya̰a ɓɔl lari ɓa mbḭw na, se a vǎa tie luɔ a mbɛɗɛ lari bǎa gaŋ ɓe na diɓ diɓ ɗo ɗi.
18 Mas o servo que tinha recebido um talento, saindo, fez um buraco na terra e escondeu o dinheiro do seu senhor.
19 «Zaɗka bole ɗi maa fe na báyḭi lɛ, bǎa gaŋ ɓari na yḭ̀i a vi a tii sa̰w kḭiŋa fal fe ɓeri na ziŋ ri.
19 — Depois de muito tempo, o senhor daqueles servos voltou e fez um ajuste de contas com eles.
20 Nzoɓ ha̰y ká ya̰a lari ɓɔl ndeɓe na soro ɓa lakun bǎa gaŋ ɓe ɓáy ɓɔl lari kḭ ɓa ndeɓe zuɔ tul-e a ɓaa ha̰ ni mii: “Mbay, mu kɔ, mù ha̰ mì ɓɔl lari ɓa ndeɓe, lɛ, mì ziŋ kḭ ɓa ndeɓe zuɔ tul-e.”
20 Aproximando-se o que tinha recebido cinco talentos, entregou outros cinco, dizendo: “O senhor me confiou cinco talentos; eis aqui outros cinco que ganhei.”
21 Lɛɛ, bǎa gaŋ ɓe na ɓaa ha̰ ni mii: “Ndaɗ ɓamba, mù ɓa leɗ káw kere, mù ɗo tul fe ká mì ɗaa zuɔ nduo-ɔ na ɓáy zaɗɛ. Munu ká fe ká ndḭi ká mì ɗaa zuɔ nduo-ɔ ká mù ɗaa ha̰ ni tii suku na, timbɛɗɛ key mì pɔ́ŋ feri ŋgḭ-ŋgḭi ro zuɔ nduo-ɔ. Mu ví káw ɓil suoriya ziŋ mì.”
21 O senhor disse: “Muito bem, servo bom e fiel; você foi fiel no pouco, sobre o muito o colocarei; venha participar da alegria do seu senhor.”
22 Báyḭi lɛ, ɓe káʼa ya̰a ɓɔl lari ɓa siɗi na soro a vi lakun bǎa gaŋ ɓe na nda̰w a ɓaa ha̰ ni mii: “Mbay, mu kɔ, mù ha̰ mì ɓɔl lari ɓa siɗi, lɛ, mì ziŋ mbiike ɓɔl siɗi zuɔ tul-e.”
22 — E, aproximando-se também o que tinha recebido dois talentos, disse: “O senhor me confiou dois talentos; eis aqui outros dois que ganhei.”
23 Lɛɛ, bǎa gaŋ ɓe na ɓaa ha̰ ni mii: “Ndaɗ ɓamba, mù ɓa leɗ káw kere, mù ɗo tul fe ká mì ɗaa zuɔ nduo-ɔ na ɓáy zaɗɛ. Fe ká ndḭi ká mì ɗaa zuɔ nduo-ɔ ká mù ɗaa ha̰ ni tḭi suku na, timbɛɗɛ key na mì pɔ́ŋ feri ŋgḭ-ŋgḭi ro zuɔ nduo-ɔ. Mu ví káw ɓil suoriya ziŋ mì.”
23 Então o senhor disse: “Muito bem, servo bom e fiel; você foi fiel no pouco, sobre o muito o colocarei; venha participar da alegria do seu senhor.”
24 Báyḭi lɛ, ɓe káʼa ya̰a ɓɔl lari ɓa mbḭw na soro a vi lakun bǎa gaŋ ɓe a ɓaa ha̰ ni mii: “Mbay, mì kɔ nda̰w, ɓo na mù ɓa nzoɓ ká mù yḭŋ ɓamba tasiri. Ɓo na mù hii ɓay zíŋ fe ká ɓil peɗ kṵ-ɔri: fe ká mù ru ya na, mù vbie; a fe ká mù mii pa̰rɛ ya kara, mù mbṵ zuɔ tul kḭ.
24 — Chegando, por fim, o que tinha recebido um talento, disse: “Sabendo que o senhor é um homem severo, que colhe onde não plantou e ajunta onde não espalhou,
25 Mì ɗaa hḭɛ ŋgḭi ɓamba, ze mí vǎa tie luɔ mí mbɛɗɛ lari ɓo na ɗo ɗi. Mu kɔ, ɓe ze ɗo key. Mu ya̰a fe ɓo na.”
25 fiquei com medo e escondi o seu talento na terra; aqui está o que é seu.”
26 Báyḭi lɛ, gaŋ tul-e na ɓaa ha̰ ni mii: “Ɓo leɗ káw ká mù ndaya, a mú ɓa lay! Munu ká mù kɔ mì ɓa nzoɓ ká mì ru fe ya, a lɛ, mì vbie feke, a mí mii pa̰ra fe ya, a lɛ, mì mbṵ feke zuɔ tul kḭ, wa̰a,
26 Mas o senhor respondeu: “Servo mau e preguiçoso! Você sabia que eu colho onde não plantei e ajunto onde não espalhei?
27 ɗaa mina mù ha̰ lari ɓi na ha̰ nzoɓ kḭ kpaa a ɗáake peɗ, ze síe yḭ́i ɓi lɛ, mì ziŋ mbiike zúɔ tul-e ya lɛ?”
27 Então você devia ter entregado o meu dinheiro aos banqueiros, e eu, ao voltar, receberia com juros o que é meu.”
28 Báyḭi lɛ, bǎa gaŋ ɓe na ɓaa ha̰ nzoɓ peɗ ɓeri na mii: “Ì naa ɓɔl lari na ká nduo-ɛ í ha̰ nzoɓ taa ha̰y ká ɗǒke ɓáy ɓɔl duɔ na ka nde tul-e taa ɓe,
28 — “Portanto, tirem dele o talento e deem ao que tem dez.
29 ɓay ḭi lɛ, nzoɓ ha̰a ha̰a ká ɗo ɓáy fe na, i haŋa ni kḭ nde tul-e, lɛ, ka kaw ɓil ndaɗi. Roo lɛ, nzoɓ ká ti ɓáy fe ya na, ha̰y ká ndḭi hɔy káʼa ɗǒke na kara, i náa ɗɔɗ ɓay pɔ́ŋ ni.”
29 Porque a todo o que tem, mais será dado, e terá em abundância; mas ao que não tem, até o que tem lhe será tirado.
30 A ɓe leɗ káw ká ɓa nzoɓ ká gɔr na, ì mbi ni í vbu ni ɓo zaɗ ká sii nduŋ ká kɛlɛ. Ɓa zaɗ ká nzoɓri rɛ́kɛ rɛw ɓáy mbii nun-ri mgboɓo mgboɓo, a í sṵ sere-ri ŋgɛ̌r ŋgɛ̌r ká ɗi.»
30 Quanto ao servo inútil, lancem-no para fora, nas trevas. Ali haverá choro e ranger de dentes.”
31 «Zaɗka ɓi *Vu Nzoɓ mì yḭ́i ɓáy riŋ ɗika mbay ɓáy leɗ nzaapeɗri riw bele ká nulue na báyḭi lɛ, mì káw tul kariŋgaw riŋ ɗika ɓi.
31 — Quando o Filho do Homem vier na sua majestade e todos os anjos com ele, então se assentará no trono da sua glória.
32 Sa̰w nzoɓri riw bele i mbṵ́ kḭ ká pol-i, lɛ, mì kɛ́lɛ ri ha ri ɗo ɓoɗ ɓoɗ, munu ká nzoɓ kɔ́rɔ fe hɔl kɛ̌lɛke sakra baɗuri ɓáy vuyri ɗo ɓoɗ ɓoɗ.
32 Todas as nações serão reunidas em sua presença, e ele separará uns dos outros, como o pastor separa as ovelhas dos cabritos:
33 Mì ɗáa baɗuri ɗo tunduo hoɗo ɓi, a vuyri laa lɛ, ɗo tunduo gel ɓi.
33 porá as ovelhas à sua direita e os cabritos, à sua esquerda.
34 Báyḭi lɛ, ɓi ká mì ɓa mbay na mì ɓáa ha̰ nzoɓri ká i ɗo tunduo hoɗo ɓi na mii: “Ɓaarì ká Bǎa sa̰m fe zuɔ tul-rì na, ì ví ya̰a fe kere puoruo káʼa leke ɓay tul-rì ɓáy titire ɗáa tusiri ká piɛɗ lew hɔy na ɓa taa ɓaarì,
34 — Então o Rei dirá aos que estiverem à sua direita: “Venham, benditos de meu Pai! Venham herdar o Reino que está preparado para vocês desde a fundação do mundo.
35 ɓay ḭi lɛ, zaɗka kɔn sɛ mì na, ì ha̰ mì fe sṵm mì sṵ, kɔn mbii hɔy sɛ mì kara, ì ha̰ mì mbii mì nzɔ nda̰w. Mì ɓa varu nzoɓ na, ì mgba mì ɓa sùo-rì,
35 Porque tive fome, e vocês me deram de comer; tive sede, e vocês me deram de beber; eu era forasteiro, e vocês me hospedaram;
36 mì se tigba̰a-i hɔy kara, ì ha̰ mì gari mì nduo nda̰w, sùo-i ká sɛ mì na, ì kɔ-kɔ́m ɓa tul-i nda̰w, rɔɔ, hul sal ká mì naa ɗi kara, ì vǎa kɔ mì nda̰w pi.”
36 eu estava nu, e vocês me vestiram; enfermo, e me visitaram; preso, e foram me ver.”
37 Báyḭi lɛ, ɓari nzoɓ fe ɗáa ɓáy zaɗɛri na, i yḭiŋra ɓáy ɓay mii: “Mbay, síe ha̰a nda̰w rɔɔ ɓuru kɔ mù ká kɔn sɛ mù, rɔɔ ɓuru ha̰ mù fe sṵm mù sṵ; mase síe ha̰a nda̰w rɔɔ kɔn mbii sɛ mù, rɔɔ ɓuru ha̰ mù mbii mù nzɔ lɛ?
37 — Então os justos perguntarão: “Quando foi que vimos o senhor com fome e lhe demos de comer? Ou com sede e lhe demos de beber?
38 Mase síe ha̰a nda̰w rɔɔ, ɓuru kɔ mù ɓa varu nzoɓ, rɔɔ ɓuru mgba mù ɓa sùo ɓuru; mase síe ha̰a nda̰w rɔɔ, mù se tigba̰a-a hɔy, rɔɔ ɓuru ha̰ mù gari mù nduo lɛ?
38 E quando foi que vimos o senhor como forasteiro e o hospedamos? Ou nu e o vestimos?
39 Síe ha̰a nda̰w rɔɔ, ɓuru kɔ mù ɓáy sɛm, mase mù naa hul sal nda̰w rɔɔ, ɓuru vǎa kɔ mù lɛ?”
39 E quando foi que vimos o senhor enfermo ou preso e fomos visitá-lo?”
40 Báyḭi lɛ, ɓi ká mì ɓa mbay na mì yḭ́iŋra ɓáy ɓay ha ri mii: “Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: síe ha̰a ha̰a ká ì ɗaa fe niri key na ziŋ nzoɓ mbḭw ká ɓa leɗ ká ndḭi hɔy ká sakra yṵ-iri lɛ, ɓa ɓi ze ì ɗaa feke key na ziŋ mì nda̰w ku.”
40 — O Rei, respondendo, lhes dirá: “Em verdade lhes digo que, sempre que o fizeram a um destes meus pequeninos irmãos, foi a mim que o fizeram.”
41 «Falɛ lɛ, ɓi ká mì ɓa mbay na mì ɓáa ha̰ nzoɓri ká i kaw tunduo gel ɓi na mii: “Ì zɔ́l ká nzaa-i ɗi ɗi ɓa lew, ɓaarì ká faɗi Ŋgɛrɛwṵru mgba rì! Ì zɔ́l í se ɓil huu ká ru-ruma ya ɓaŋguɔ ká i leke ɗo ɓay tul ŋgɛrɛtemndaya ɓáy leɗ nzaapeɗ ɓeri,
41 — Então o Rei dirá também aos que estiverem à sua esquerda: “Afastem-se de mim, malditos, para o fogo eterno, preparado para o diabo e seus anjos.
42 ɓay ḭi lɛ, zaɗka kɔn sɛ mì na, ì ha̰ mì fe sṵm mì sṵ ya; kɔn mbii sɛ mì kara, ì ha̰ mì mbii mì nzɔ ya nda̰w.
42 Porque tive fome, e vocês não me deram de comer; tive sede, e vocês não me deram de beber;
43 Mì ɓa varu nzoɓ, lɛ, ì mgba mì ɓa sùo-rì ya; mì se tigba̰a-i hɔy kara, ì ha̰ mì gari mì nduo ya nda̰w; sùo-i sɛ mì, mase mì naa hul sal kara, ì vǎa kɔ mì ya nda̰w pi.”
43 sendo forasteiro, vocês não me hospedaram; estando nu, vocês não me vestiram; achando-me enfermo e preso, vocês não foram me ver.”
44 Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay mii: “Mbay, síe ha̰a nda̰w rɔɔ, ɓuru kɔ kɔn ká sɛ mù, mase kɔn mbii ká sɛ mù, mase mù ɓa varu nzoɓ, mase tigba̰a-a ká ɗo hɔy, mase sùo-ɔ ká sɛ mù, mase hul sal ká mù naa ɗi na rɔɔ, ɓuru vǎa sɔ mù ya lɛ?”
44 — E eles lhe perguntarão: “Quando foi que vimos o senhor com fome, com sede, forasteiro, nu, enfermo ou preso e não o socorremos?”
45 Báyḭi lɛ, ɓi ká mì ɓa mbay na, mì yḭ́iŋra ɓáy ɓay ha ri mii: “Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: zaɗka ì ɗaa fe niri key na ziŋ nzoɓ mbḭw ká ɓa leɗ ká ndḭi hɔy ká sakra yṵ-iri ya lɛ, ɓa ɓi ze ì ɗaa feke key na ziŋ mì ya nda̰w ku.”
45 — Então o Rei responderá: “Em verdade lhes digo que, sempre que o deixaram de fazer a um destes mais pequeninos, foi a mim que o deixaram de fazer.”
46 Ɓari nzoɓkeri key na, Ŋgɛrɛwṵru a haŋa ri kɔ sɛkɛ fe ká ɗo ɓaŋguɔ kpaɗara na. Roo lɛ, nzoɓ fe ɗáa ɓáy zaɗɛri na, i káw ɓáy kumnun ɓaŋguɔ.»
46 E estes irão para o castigo eterno, porém os justos irão para a vida eterna.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.