Mateus 15
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NTLH
1 Báyḭi lɛ, Farizi ha̰nɛri ɓáy nzoɓ fére nzoɓri *bol kusol ha̰nɛri ká i uru saa Zuruzalɛm na, i vi luo Zezu í vbi ni ɓay mii:
1 Então alguns fariseus e alguns mestres da Lei vieram de Jerusalém para falar com Jesus e lhe perguntaram:
2 «Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, leɗ nduoɓal-ari ɗaa vu mbom ɓo tul fe sa̰w puo ká bulu naari kiɛ na ya lɛ? Ɓari na, i sḭɛ nduo-ri ɓáy zaɗɛ munu ká ɓa fe sa̰w puo na ya hɔy, í sṵ fe.»
2 — Por que é que os seus discípulos comem sem lavar as mãos, desobedecendo assim aos ensinamentos que recebemos dos antigos?
3 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «A ɓaarì na wa̰a, ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, ì waɗ bol kusol Ŋgɛrɛwṵru ɓay ɗáa fe sa̰w puo ɓaarì ká ì fere na lɛ woo?
3 Jesus respondeu:
4 Ì kɔ, Ŋgɛrɛwṵru ɓaa mii: “Mu ɗaa vu mbom ka ɓo tul bǎa-ka ɓáy máa-ŋa.” Rɔɓay, ka ɓaa mii: “Nzoɓ ká faɗ mi-ɛ ɓáy bi-ɛ lɛ, ɗo nun ika ni.”
4 Pois Deus disse: “Respeite o seu pai e a sua mãe!” E disse também: “Que seja morto aquele que amaldiçoar o seu pai ou a sua mãe!”
5 — ausente —
5 Mas vocês ensinam que, se alguém tem alguma coisa que poderia usar para ajudar os seus pais, em sinal de respeito, mas diz: “Eu dediquei isto a Deus”,
6 — ausente —
6 então não precisa ajudar os seus pais. Assim vocês desprezam a mensagem de Deus para seguir os seus próprios ensinamentos.
7 Ɓaarì nzoɓ nzaa rúɔ ɓayri! Ɓay ká Ezay ya̰a saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru se tul-rì na ɗo ɓáy zaɗɛ kḭ. Ɓayke ɓaa mii:
7 Hipócritas! Isaías estava certo quando disse a respeito de vocês o seguinte:
8 “Nzoɓri key na, i ɗaa mbay ɓo tul-i ɓáy nzaa-ri hɔy,
8 “Deus disse:
9 Rúo ká nzoɓri key ruo mì na ɗo ɓa fe ká gɔr hɔy,
9 A adoração deste povo é inútil,
10 Falɛ ku báyḭi lɛ, Zezu ɗi ruɔ nzoɓri a ɓaa ha ri mii: «Ì te suku-rì í láake ɓay key na ɓáy kere í tuu sa̰wke ta-taŋ:
10 Jesus chamou a multidão e disse:
11 Fe ká nzoɓ sṵ ɓáy nzi-ɛ se ɓil-e na ti ɗáa ha̰ ni síike ndiŋ ndiŋ ká nun Ŋgɛrɛwṵru ya. Roo lɛ, fe ká tḭi saa nzaa nzoɓ, ze ɗaa ha̰ ni síike ká nun Ŋgɛrɛwṵru.»
11 Não é o que entra pela boca que faz com que alguém fique
12 Báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal Zezuri soro ɓa lakun-ɛ í vbi ni ɓay mii: «Ɓay ɓo ká mù ɓaa key na ɓiɛ law *Fariziri kpukɗu kpukɗu. Wa̰a mù kɔ munu ya lɛ?»
12 Então os discípulos chegaram perto dele e disseram: — Sabe que os
13 Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Puuri riw bele ká Bǎa Ŋgɛrɛwṵru ká nulue maa ya na, i mún ri nzar nzar zuɔ ɓisuy. Farizikeri ku na, i ɗo munu ɓa puukeri na.
13 Jesus respondeu:
14 Ì pɔ́ŋ ri, ɓa ɓari ra̰wri ze i ɗaa puu nduo nduo kṵ-i ɓari. A zaɗka ra̰w ɗaa puu nduo nduo ra̰w kṵ-ɛ lɛ, i líe siɗi bele wuruk zuɔ luɔ.»
14 Não se preocupem com os fariseus. São guias cegos. E, quando um cego guia outro, os dois acabam caindo num buraco.
15 Báyḭi lɛ, Piyɛr mbi ɓay a ɓaa ha̰ Zezu mii: «Mu tína sa̰w má̰ra law ɓay ká mù ɓaa ha̰ Fariziri na ha̰ ɓuru laa!»
15 Então Pedro pediu: — Explique para nós aquilo que o senhor disse antes.
16 Lɛɛ, ka ɓaa mii: «Ɓaarì rɔɓay! Ɓaarì ká ì ɓa leɗ nduoɓal-iri kḭ hɔy kara, ì ta̰a láa ɓay key na kpṵy lɛ woo?
16 Jesus disse:
17 Fe ká se ɓil nzaa nzoɓ na, kal a se ɓil-e a tḭi ɓa mḭ́iri zuɔ ɓisuy.
17 O que entra pela boca vai para o estômago e depois sai do corpo.
18 Roo lɛ, fe ká tḭi saa nzaa nzoɓ na uru saa ɓil wa̰ra law-ɛ, ɓe ze ha̰ nzoɓ síike ndiŋ ndiŋ ká nun Ŋgɛrɛwṵru. Wa̰a, ì kɔ munu ya lɛ?
18 Mas o que sai da boca vem do coração. É isso que faz com que a pessoa fique impura.
19 Kér ɓay ka̰ayari nda̰w, ika nzoɓ nda̰w, ɗáa nun pie nda̰w, taka mgbá̰y bapiɓi nda̰w, riiɓa nda̰w, kúɗ ɓay gbaɗ gbaɗ zuɔ nzaa nzoɓ nda̰w, rɔɔ ra̰ŋa kḭ nda̰w na, ɓa feri ká uru saa ɓil wa̰ra law nzoɓ.
19 Porque é do coração que vêm os maus pensamentos, os crimes de morte, os adultérios, as imoralidades sexuais, os roubos, as mentiras e as calúnias.
20 Ɓe ze, ɓa feri ká ɗaa ha̰ nzoɓ síike ndiŋ ndiŋ ká nun Ŋgɛrɛwṵru, ɓo sṵŋa fe taŋ sḭ́ɛ nduo ɓáy zaɗɛ munu ká ɓa fe sa̰w puo ɓari na, ɓe ze ɗaa ha̰ nzoɓ síike ndiŋ ndiŋ ká nun-ɛ ya.»
20 São essas coisas que fazem com que alguém fique impuro. Mas comer sem lavar as mãos não torna ninguém impuro.
21 Falɛ ku lɛ, Zezu uru saa zaɗɛ na ku, a se tusiri ká ɗo ɗi ya ɓáy ŋgɛrɛpuo Tir ɓáy Sido̰n.
21 Jesus saiu dali e foi para a região que fica perto das cidades de Tiro e de Sidom .
22 Báyḭi lɛ, má̰y mbḭw munu ká sa̰w ɓe ɗo tusiri *Kanaa se luo Zezu a ɗaa fe ɓeleŋ mii: «Mbay! Vu bulu *Daviɗ, kóɗ ŋguɔ hɔy, mu kɔ nun síe ɓi! Vu-i ká ɓa leɗ má̰y tikɗi na, temndaya ɗo tul-e a ɗaa nun-ɛ tuɔ síe ɓamba tasiri.»
22 Certa mulher cananeia, que morava naquela terra, chegou perto dele e gritou: — Senhor,
23 Roo lɛ, Zezu fɛrɛ nzaa má̰y na mgbuɗ ya. Ro, leɗ nduoɓal-ɛri soro ɓa lakun-ɛ í vbi ni mii: «Zezu, mu nii ni ha̰ ni zɔ́l ɓa lew, ɓay ḭi lɛ, ka guu fe a séke fal naari ɓaŋguɔ.»
23 Mas Jesus não respondeu nada. Então os discípulos chegaram perto dele e disseram: — Mande essa mulher embora, pois ela está vindo atrás de nós, fazendo muito barulho!
24 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay mii: «Ŋgɛrɛwṵru píe mì ɓa luo baɗuri ká i ze-zee ká í ɓa leɗ Izarayɛlri na huo-ri kḭ hɔy, a má̰y key na sa̰w ɓe ɓoɗ.»
24 Jesus respondeu:
25 Ɓe nu ku hɔy kara, má̰y na ví huku pol Zezu gburuk a ɓaa mii: «Mbay, mu sɔ mì!»
25 Então ela veio, ajoelhou-se aos pés dele e disse: — Senhor, me ajude!
26 Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɗo ndaɗ ɓamba ɓay mbika fe sṵm ká ɗo ɓay tul leɗri a vbu ha̰ vu váyri ya.»
26 Jesus disse:
27 Lɛɛ, má̰y na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Zaɗɛ kḭ na zu, Mbay. Ɓe nu ku hɔy kara vu váyri na, bum fe sṵm bǎa káw ɓari ká ga̰y saa tutakra zuɔ siri na i dam í sṵ.»
27 — Sim, senhor, — respondeu a mulher — mas até mesmo os cachorrinhos comem as migalhas que caem debaixo da mesa dos seus donos.
28 Báyḭi lɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Áa, má̰y, mbika law ɓo na ŋgḭi ɓamba. Ndaɗ ɓay haŋa feke ka ɗaa munu ká mù hii.» Lɛɛ, ká zaɗɛ ku na hɔy, sùo vi-e na nduɔ kiyaw kiyaw.
28 — Mulher, você tem muita fé! — disse Jesus. — Que seja feito o que você quer! E naquele momento a filha dela ficou curada.
29 Zezu zɔl ká zaɗɛ ku a se nzaa maambii ká Galele. Falɛ ku lɛ, ka vǎa hil tul mbɔrɔ mbḭw munu a kaw ɗi.
29 Jesus saiu dali e foi até o lago da Galileia. Depois subiu um monte e sentou-se ali.
30 Báyḭi lɛ, ruɔ nzoɓri ŋgḭi ɓamba vi luo-ɛ. I fa̰a nzoɓ kpɛɗɛri nda̰w, nzoɓ ra̰wri nda̰w, nzoɓri ká sùo-ri hu wǔɔ nda̰w, nzoɓri ká kusol-ri mbii gbǎŋ nda̰w, rɔɔ ɓáy sɛm ha̰wri ŋgḭi ɓamba nda̰w na, i víke ri zuɔ pol Zezu, lɛ, ka vaa ri.
30 E foram até Jesus grandes multidões levando coxos, aleijados, cegos, mudos e muitos outros doentes, que eram colocados aos seus pés. E ele curou todos.
31 Zaɗka ruɔ nzoɓri kɔ nzoɓri ká kusol-ri mbii gbǎŋ ká í ɓaa ɓay nda̰w, nzoɓri ká sùo-ri hu wǔɔ ká i vaa nda̰w, nzoɓ kpɛɗɛri ká i se-seɗ ɓáy kere nda̰w, rɔɔ ra̰wri ká i kɔ-kɔ́m nda̰w na báyḭi lɛ, tuku ri ha ri písi Ŋgɛrɛwṵru leɗ Izarayɛlri.
31 O povo ficou admirado quando viu que os mudos falavam, os aleijados estavam curados, os coxos andavam e os cegos enxergavam. E todo o povo louvou ao Deus de Israel.
32 Zezu ɗi leɗ nduoɓal-ɛri a ɓaa ha ri mii: «Mì kɔ nun síe nzoɓri key, ɓay ḭi lɛ, ɓa nam say ro i ɗo ziŋ mì a í ti ɓáy fe sṵm ya. Mì hii ɓay haŋa ri zɔl taŋ sṵŋa fe ya, ká yḭ́i ɓari lɛ, i líe kɔn ká faa.»
32 Jesus chamou os seus discípulos e disse:
33 Lɛɛ, leɗ nduoɓal-ɛri vbi ni mii: «Zaɗ ni key na ɓa ɓil law kɔr dǎr hɔy. Wa̰a, zaɗ ha̰a nda̰w rɔɔ ɓuru séke ɗi ɓay nzáa fe sṵm ha̰ ruɔ nzoɓri ká mini key na, i sṵ mbaa ɓil-ri lɛ?»
33 Os discípulos perguntaram: — Como vamos encontrar, neste lugar deserto, comida que dê para toda essa gente?
34 Lɛɛ, Zezu vbi ri mii: «Maapa ɓa mina ze ì ɗǒke lɛ?» I yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓa tɔnɔ say ɓáy vu sḭ̀i ha̰nɛri.»
34 — Quantos pães vocês têm? — perguntou Jesus. — Sete pães e alguns peixinhos! — responderam eles.
35 Báyḭi lɛ, Zezu mbi nzi-ɛ ha̰ ruɔ nzoɓri kaw siri.
35 Aí Jesus mandou o povo sentar-se no chão.
36 Falɛ ku nda̰w rɔɔ, a ya̰a maapa ká tɔnɔ say ɓáy sḭiri na a ɗaa taambɔl ha̰ Ŋgɛrɛwṵru, rɔɔ a haw a ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri leke ruɔ nzoɓri na.
36 Depois pegou os sete pães e os peixes e deu graças a Deus. Então os partiu e os entregou aos discípulos, e eles os distribuíram ao povo.
37 Nzoɓri riw bele sṵ mbaa ɓil-ri siɓ siɓ maa ɓáy zaɗ kɔn ɓari. A ɓie maapakeri ɓáy sḭiri ká saɗ na, leɗ nduoɓal-ɛri fa̰a mbaa buɗu dɔrɔrɔ dɔrɔrɔ tɔnɔ say.
37 Todos comeram e ficaram satisfeitos; e os discípulos ainda encheram sete cestos com os pedaços que sobraram.
38 Wa̰rari ká i sṵ maapa na, tul-ri ɓa isɔɗ sɔɗ duɔ zaɗ niŋ (4.000), taŋ kḭiŋa má̰yri ɓáy leɗri.
38 Os que comeram foram quatro mil homens, sem contar as mulheres e as crianças.
39 Zaɗka Zezu ha̰ ruɔ nzoɓri zɔl na, ka hil a kaw ɓil tuo a se ɓa tusiri Magadan.
39 Então Jesus mandou o povo embora, subiu no barco e foi para a região de Magadã .
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.