Mateus 10
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NVT
1 Zezu ɗi leɗ nduoɓal-ɛri ká duɔ falɛ siɗi ha ri vi luo-ɛ. Báyḭi lɛ, ka ha ri hṵrusuo ká ɓay haŋa ri níike temndayari, a í váake nzoɓ sɛmri ɓáy nzoɓ kpɛɗɛri riw bele.
1 Jesus reuniu seus doze discípulos e lhes deu autoridade para expulsar espíritos impuros e curar todo tipo de enfermidade e doença.
2 Riŋ *nzoɓ ndáy nzaapeɗri ká duɔ falɛ siɗi na ze ɗo key: pola ɗɛkrɛ lɛ, ɓa Simo̰n ká i ɗi ni ɓa Piyɛr ɓáy yṵ-ɛ Andere, Zak ɓáy yṵ-ɛ Za̰a, ɓari siɗi bele ká i ɓa vu Zebede nda̰w,
2 Estes são os nomes dos doze apóstolos: primeiro, Simão, também chamado Pedro, depois André, irmão de Pedro, Tiago, filho de Zebedeu, João, irmão de Tiago,
3 Filiɓ ɓáy Batelemi nda̰w, Toma ɓáy Matiye, ɓe káʼa ɓa nzoɓ ya̰aŋa larimbuo nda̰w, Zak vu Alfe ɓáy Tade nda̰w,
3 Filipe, Bartolomeu, Tomé, Mateus, o cobrador de impostos, Tiago, filho de Alfeu, Tadeu,
4 Simo̰n ká hii nzoɓ ɓeri a ru-ruy ɓay tul-ri nda̰w, rɔɔ Zudas Iskariyoɗ ká mbi tul Zezu nda̰w pi.
4 Simão, o cananeu, Judas Iscariotes, que depois traiu Jesus.
5 Ɓari ká duɔ falɛ siɗi key na, Zezu pie ri a ɓaa ha ri mii: «Ì se tusiriri ká sa̰w nzoɓkeri ɓa Ziɓ ya na ya, a í nduo ɓil puo mbḭw ká kuɗu zaɗ ká Samari na ya nda̰w,
5 Jesus enviou os Doze com as seguintes instruções: “Não vão aos gentios nem aos samaritanos;
6 roo lɛ, leɗ Izarayɛlri ká i ɗo munu ɓa vu baɗuri ká i ze-zee na ze ì se luo-ri.
6 vão, antes, às ovelhas perdidas do povo de Israel.
7 Ì se í vǎa ka-káa ɓay mii: “Nam ká Ŋgɛrɛwṵru tii sa̰w réke mbay ká tul nzoɓri ká tusiri key na tɔ̀ŋ ɗi mbǎa deɓ hɔy ro.”
7 Vão e anunciem que o reino dos céus está próximo.
8 Ì váa nzoɓ sɛmri nda̰w, nzoɓri ká i hu na kara, ì túma ri ha ri kaw ɓáy kumnun nda̰w, nzoɓri ká kpḭri ɗo sùo-ri kara, ì ha̰ sùo-ri duo mgbereŋ nda̰w, a í nii temndayari ká tul nzoɓri nda̰w pi. Hṵrusuo ká mì ha rì key na, mì ha rì hɔy hɔy. Ze ɓaarì hɔy kara, ì haŋa feke hɔy hɔy ha̰ nzoɓri munu na nda̰w.
8 Curem os doentes, ressuscitem os mortos, purifiquem os leprosos e expulsem os demônios. Deem de graça, pois também de graça vocês receberam.
9 Zaɗka ì mbi faa varu lɛ, ì ya̰a lari mbḭw mini í ɗaa ɓo ɓil ɓɔl ɓaarì ya.
9 “Não levem no cinto moedas de ouro, prata ou mesmo de cobre.
10 Ì se ɓáy ɓɔl varu ya nda̰w, ì fa̰a gari ɓa siɗi ya nda̰w, ì fa̰a dikɔnri ya nda̰w, a í mgba ká̰w ya nda̰w, ɓay ḭi lɛ, nzoɓ peɗ na ɗo ɓáy faa ká ɓay sṵŋa lere peɗke.
10 Não levem bolsa de viagem, nem outra muda de roupa, nem sandálias, nem cajado. Quem trabalha merece seu sustento.
11 «Zaɗka ì tḭi ŋgɛrɛpuo, mase vu puo lɛ, ì nzaa nzoɓ ká maa ɓay mgbaka rì ɓáy kere nda̰w rɔɔ í se luo-ɛ, lɛ, ì naa puo ɓe na kpṵru maa ɓáy zɔ́l ɓaarì.
11 “Sempre que entrarem em uma cidade ou povoado, procurem uma pessoa digna e fiquem em sua casa até partirem.
12 Zaɗka ì ɗo ndúo ɓil puo nzoɓke lɛ, ì hii soko ha̰ nzoɓri ká i kaw ɗi na í ɓaa mii: “Ɗɛkɛkɛ ka sáɗ ziŋ rì.”
12 Quando entrarem na casa, saúdem-na com a paz.
13 Zaɗka nzoɓ puokeri mgba rì ɓáy kere lɛ, fe sa̰mi ɓaarì a ɗoko tul-ri. A zaɗka i mgba rì ɓáy kere ya laa lɛ, fe sa̰mi ɓaarì na, a sáɗ ɓa tul-rì kḭ sùo-rì.
13 Se o lar se revelar digno, que sua paz permaneça nela; se não, retirem a bênção.
14 Zaɗka nzoɓri mgba rì ɓáy kere ya, mase i hii ɓay láa ɓay ɓaarì ya lɛ, ì tḭi ká ɓil hulke, mase ɓil puoke ku na, í nda kusal ká ɓal-rì kuɓ kuɓ.
14 Se alguma casa ou cidade se recusar a recebê-los ou a ouvir sua mensagem, sacudam a poeira dos pés ao sair.
15 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: nam kúŋ sal ɓay na, ɓay ká i kúŋ ɓo tul nzoɓ puokeri ku na, a ŋgɔ́ŋ kal tul-e taa ha̰y ká i ɗaa ɓo tul nzoɓ ndayari ká *Sɔdɔm ɓáy Gomɔr na pavbaɗ rɔɓay.»
15 Eu lhes digo a verdade: no dia do juízo, as cidades perversas de Sodoma e Gomorra serão tratadas com menos rigor que essa cidade.
16 «Ì kɔ, ɓi na mì píe rì munu ɓa baɗuri ká i ɗo sakra váy koyri. Munu zu lɛ, ì nzɛ ɓáy sùo-rì faa mbḭw munu ká sɔyri, a í ɗaa fe ndaya mbḭw ya munu ká bɛɗɛ pieri.
16 “Ouçam, eu os envio como ovelhas no meio de lobos. Portanto, sejam espertos como serpentes e simples como pombas.
17 Ì nzɛ ɓáy sùo-rì ɓay tul nzoɓri! I mgbaka rì í ɗáa rì zuɔ nduo nzoɓ kúŋ sal ɓayri; i ndáka rì ɓáy ndoy dɔŋ ká ɓil *hul mbṵ́ kḭ ɓari Ziɓri kara nda̰w.
17 Tenham cuidado, pois vocês serão entregues aos tribunais e chicoteados nas sinagogas.
18 I fá̰a rì ɓay ɗáa rì kaw pol nzoɓ réke tul puori nda̰w, pol mbay luyeri nda̰w ɓay tul-i, a lɛ, ká zaɗɛ ku na ì ɓáa nasi ɓay ká se tul-i ká pol-ri ɓáy pol nzoɓ kḭri ká i ɓa Ziɓ ya na ha ri laa.
18 Por minha causa serão julgados diante de governantes e reis, mas essa será a oportunidade de falar a meu respeito a eles e aos gentios.
19 A zaɗka i mgba rì ɓay ɗáa rì kaw pol nzoɓ kúŋ sal ɓayri lɛ, ì ha̰ law-rì ka nzaa rì ɓay tul ɓayri ká ì vǎa ɓáa na ku ya, mase faa ɓáakeri ká ì ɓáa ká zaɗɛ ku ya nda̰w. Ɓayri ká ì ɓáa na, Ŋgɛrɛwṵru a haŋa ni tḭi ká nzáa-rì ká ɓil sa̰w síeke ku ɓáy.
19 Quando forem presos, não se preocupem com o modo como responderão nem com o que dirão. Naquele momento, as palavras certas lhes serão concedidas,
20 Ɓayri ká ì ɓáa na, ɓa ɓaarì ze ì ɓáa ya, roo lɛ, ɓa Tem taa Bǎa ɓaarì Ŋgɛrɛwṵru ze a ɗáa zuɔ nzáa-rì ha rì ɓaa ɓáy.
20 pois não serão vocês que falarão, mas o Espírito de seu Pai falará por meio de vocês.
21 «Namke ku na yṵ kḭri mbika tul kḭ ha ri i ri nda̰w, bǎa leɗri ɗáa munu ziŋ vu ɓari nda̰w, a leɗri kara i úru ziŋ nzoɓ mbóŋ ri rì ha ri ɗaa ɓay huɗ ɓo tul-ri nda̰w.
21 “O irmão trairá seu irmão e o entregará à morte, e assim também o pai a seu próprio filho. Os filhos se rebelarão contra os pais e os matarão.
22 Nzoɓri riw bele, i fṵ́y rì ɓay tul-i. Roo lɛ, nzoɓ ká mgba ŋgɔ-ŋgɔŋ kpṵru tḭi gbṵke lɛ, Ŋgɛrɛwṵru a ya̰aŋa ni.
22 Todos os odiarão por minha causa, mas quem perseverar até o fim será salvo.
23 Zaɗka i ɗaa nun-rì tuɔ síe ká ɓil ŋgɛrɛpuo ha̰nɛ lɛ, ì ɗúu í se puo kḭ. Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: ɓil ŋgɛrɛpuori ká *Izarayɛl na, ì ti séke ɗi ɔ riw bele ya hɔy, ɓi *Vu Nzoɓ na, mì ví ɓáy riŋ ɗika.
23 Quando forem perseguidos numa cidade, fujam para outra. Eu lhes digo a verdade: o Filho do Homem voltará antes que tenham percorrido todas as cidades de Israel.
24 «Nzoɓ ká fere fe na, ka ti kál tul gaŋ ɓe ká fere ni fe ya; a leɗ káw hɔy kara ti kál tul bǎa káw ɓe ya nda̰w.
24 “O discípulo não está acima de seu mestre, nem o escravo acima de seu senhor.
25 Munu zu lɛ, nzoɓ ká fere fe na, ka ɗaa suoriya ɓay ɗoko munu ɓa gaŋ tul-e; a leɗ káw hɔy kara, ka ɗaa suoriya ɓay ɗoko munu ɓa bǎa káw ɓe nda̰w. A zaɗka i ɗi mì ɓi bǎa puo ɓa *Bɛlzebul, ŋgɛrɛtemndaya na wa̰a, riŋ ḭi ro ze i tuu ha rì ɓaarì ká ì ɓa leɗ ɓil hul ɓiri na lɛ woo!»
25 Para o discípulo é suficiente ser como seu mestre, e o escravo, como seu senhor. Uma vez que o dono da casa foi chamado de Belzebu, os membros da família serão chamados de nomes ainda piores!
26 «Munu zu lɛ, ì ɗaa hḭɛ nzoɓ mbḭw ya. Feri riw bele ká ɗo lanzɔŋ na a tḭ́i ɗo zaɗ hie gbay gbay, a feri riw bele ká ɗo zaɗ muni kara, nzoɓri kɔ́kɔ riw bele.
26 “Não tenham medo daqueles que os ameaçam, pois virá o dia em que tudo que está encoberto será revelado, e tudo que é secreto será divulgado.
27 Feri ká mì ɓaa ha rì ká zaɗ muni na, ì ká̰y í ɓaa ɓayke ká ɓisie biribiŋ. A ɓay ká mì ɓaa ɓa ɗaɗi ha rì na kara, ì ka-káake ɓa siya ká sikɗa puo rɔɔ ha̰ nzoɓri laa ɓáy.
27 O que agora lhes digo no escuro, anunciem às claras, e o que sussurro em seus ouvidos, proclamem dos telhados.
28 Nzoɓri ká i i naysuo nzoɓ, a í maa ɓay ika pa̰ra nun sùo nzoɓ ya na, ì hḭ́ɛ ri ya. Roo lɛ, ì hḭ́ɛ Ŋgɛrɛwṵru ká maa ɓay ɓíɛ naysuo ɓáy pa̰ra nun sùo siɗi bele wuruk zuɔ zaɗ kɔ́kɔ sɛkɛ fe ká ɓil huu ká ru-ruma ya ɓaŋguɔ na.
28 “Não tenham medo dos que querem matar o corpo; eles não podem tocar na alma. Temam somente a Deus, que pode destruir no inferno tanto a alma como o corpo.
29 Tḭtiri na wa̰a, i fa̰a ri ɓa siɗi nda̰w rɔɔ, i hie ɓáy síi sii mbḭw hɔy ya lɛ? Ɓe nu ku hɔy kara, zaɗka Bǎa ɓaarì na ha̰ faa ya lɛ, tḭti mbḭw mini kara ti tɔ́ɗɔ ɓo siri ya.
29 Quanto custam dois pardais? Uma moeda de cobre? No entanto, nenhum deles cai no chão sem o conhecimento de seu Pai.
30 Ɓaarì na, sṵy tul-rì hɔy kara, Ŋgɛrɛwṵru kḭi ɓáy nzi-ɛ lɛm lɛm riw bele.
30 Quanto a vocês, até os cabelos de sua cabeça estão contados.
31 Munu zu lɛ, ì ɗaa hḭɛ ya, ɓay ḭi lɛ, ká nun Ŋgɛrɛwṵru na, ì kal tul tḭtiri wuruk wuruk kál rɔɓay!»
31 Portanto, não tenham medo; vocês são muito mais valiosos que um bando inteiro de pardais.
32 «Nzoɓ ha̰a ha̰a ká ɓaa ta-taŋ ká nun nzoɓri mii, ɓeri ɓa taa ɓi lɛ, ɓi hɔy kara, mì ɓáa ta-taŋ ká pol Bǎa ká nulue nda̰w mii, ka ɓa taa ɓi.
32 “Quem me reconhecer em público aqui na terra, eu o reconhecerei diante de meu Pai no céu.
33 Roo lɛ, nzoɓ ha̰a ha̰a ká ɓaa ta-taŋ ká nun nzoɓri mii, ɓeri kɔ mì ya lɛ, ɓi hɔy kara, mì ɓáa ta-taŋ ká pol Bǎa ká kaw nulue nda̰w mii, mì kɔ ni ya.»
33 Mas quem me negar aqui na terra, eu também o negarei diante de meu Pai no céu.
34 «Kɔkɔ ká ì kér ká ɓil law-rì mii, mì vi ɓay haŋa ɗɛkɛkɛ ka ɗo tusiri key. Mì vi ɓay haŋa ɗɛkɛkɛ ka ɗo ya, roo lɛ, mì vi ɓáy maamii téke ɓil kḭ.
34 “Não imaginem que vim trazer paz à terra! Não vim trazer paz, mas a espada.
35 Mì vi ɓay téke sakra leɗ wa̰ra nzoɓ ɓáy bi-ɛ, sakra leɗ má̰y tikɗi ɓáy mi-ɛ, rɔɔ sakra máa fay ɓáy má̰y vi-e,
35 ‘Vim para pôr o homem contra seu pai, a filha contra sua mãe, e a nora contra sua sogra.
36 a nzoɓ ini taa simri ká ɓil hul mbḭw kara, i ví ɓa nzoɓ tul ŋga̰ni kḭ.
36 Seus inimigos estarão em sua própria casa’.
37 «Nzoɓ ká hii bi-ɛ mase mi-ɛ kal mì lɛ, ka maa ɓay ɓá nzoɓ ɓi ya. Nzoɓ ká hii vi-e wa̰rake mase má̰yke kal mì lɛ, ka maa ɓay ɓá nzoɓ ɓi ya nda̰w.
37 “Quem ama seu pai ou sua mãe mais que a mim não é digno de mim; e quem ama seu filho ou sua filha mais que a mim não é digno de mim.
38 A nzoɓ ká mbi puu say huɗ ɓe a soɓ, a séke fal-i ya lɛ, ka maa ɓay ɓá leɗ nduoɓal-i ya.
38 Quem se recusa a tomar sua cruz e me seguir não é digno de mim.
39 «Nzoɓ ká hii kɔ́rɔ kumnun ɓe na, a ɗoko ɓáy kumnun taa tusuɛke ya. Roo lɛ, nzoɓ káʼa pɔ́ŋ sùo-ɛ yɔɗ ɓay tul-i na, a zíŋ kumnun taa tusuɛke.»
39 Quem se apegar à própria vida a perderá; mas quem abrir mão de sua vida por minha causa a encontrará.
40 «Nzoɓ ká mgba rì ɓa sùo-ɛ ɓáy kere lɛ, ka mgba mì nda̰w zu. A nzoɓ ká mgba mì ɓa sùo-ɛ ɓáy kere laa lɛ, mgba nzoɓ ká píe mì na ɓa sùo-ɛ nda̰w.
40 “Quem recebe vocês recebe a mim, e quem me recebe também recebe aquele que me enviou.
41 Nzoɓ ká mgba nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ɓáy kere ɓay ɓáa káʼa ɓa nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru na lɛ, a zíŋ fe tunduo munu ká nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru na nda̰w; a nzoɓ ká mgba nzoɓ ká ɗaa fe ɓáy zaɗɛ ká nun Ŋgɛrɛwṵru ɓay ɓáa káʼa ɓa nzoɓ káʼa ɗaa fe ɓáy zaɗɛ ká nun Ŋgɛrɛwṵru na lɛ, a zíŋ fe tunduo munu ká nzoɓ ká ɗaa fe ɓáy zaɗɛ ká nun Ŋgɛrɛwṵru na nda̰w pi.
41 Quem acolhe um profeta como alguém que fala da parte de Deus recebe a mesma recompensa que um profeta. E quem acolhe um justo por causa de sua justiça recebe uma recompensa igual à dele.
42 Nzoɓ ká ha̰ mbii huoke tuŋguo tɔy mbḭw kḭ hɔy ha̰ leɗ mbḭw ká ndḭi ká sakra leɗ nduoɓal-iri key ɓay ɓáa káʼa ɓa leɗ nduoɓal-i na lɛ, mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: nzoɓke ku na a zíŋ fe tunduo ɓe.»
42 Se alguém der um copo de água fria que seja ao menor de meus seguidores, certamente não perderá sua recompensa”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.