Lucas 6

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NVI

Sair da comparação
NVI Nova Versão Internacional
1 Nam mbḭw munu ká ɓa *nam mgbaka ta̰ram Ziɓri na, Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i saka ɓáy ɓil wáa fe payri. Lɛɛ, leɗ nduoɓal-ɛri haw tul fe pay ha̰nɛri, í ṵuri ɓáy nduo-ri a í sṵ.
1 Certo sábado, enquanto Jesus passava pelas lavouras de cereal, seus discípulos começaram a colher e a debulhar espigas com as mãos, comendo os grãos.
2 Báyḭi lɛ, Farizi ha̰nɛri ká i ɗo í kɔ ri na i vbi ɓay mii: «Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ ì ɗaa fe ká *bol kusol naari haa faa ɗáake ká síe nam mgbaka ta̰ram na lɛ?»
2 Alguns fariseus perguntaram: "Por que vocês estão fazendo o que não é permitido no sábado? "
3 — ausente —
3 Jesus lhes respondeu: "Vocês nunca leram o que fez Davi, quando ele e seus companheiros estavam com fome?
4 — ausente —
4 Ele entrou na casa de Deus e, tomando os pães da Presença, comeu o que apenas aos sacerdotes era permitido comer, e os deu também aos seus companheiros".
5 Rɔɓay, Zezu ɓaa ha ri mii: «Ɓi *Vu Nzoɓ na mì ɓa mbay tul nam mgbaka ta̰ram.»
5 E então lhes disse: "O Filho do homem é Senhor do sábado".
6 Nam mgbaka ta̰ram kḭ mbḭw munu na, Zezu rìi a se ɓil *hul mbṵ́ kḭ Ziɓri mbḭw, a tii sa̰w fére nzoɓri fe ká ɗi. Lɛɛ, wa̰ra nzoɓ mbḭw ká nduo hoɗo ɓe hu wǔɔ ɗo ɗi.
6 Noutro sábado, ele entrou na sinagoga e começou a ensinar; estava ali um homem cuja mão direita era atrofiada.
7 Lɛɛ, *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri ɓáy *Fariziri ká i ɗo zaɗɛ ku na, i ŋga̰a Zezu zii ɓay kɔ́kɔ wa̰a, kaʼa váa nzoɓ ká síe nam mgbaka ta̰ram na lɛ? I ɗaa munu, ɓay ḭi lɛ, i nzaa faa ɓay zíŋ ɓay ha̰nɛ ká ɓay ɗáake ɓay ɓo tul-e.
7 Os fariseus e os mestres da lei estavam procurando um motivo para acusar Jesus; por isso o observavam atentamente, para ver se ele iria curá-lo no sábado.
8 Roo lɛ, Zezu kɔ kér ɓay ká ɗo ɓil law-ri, a ɓaa ha̰ nzoɓ ká nduo-ɛ hu wǔɔ na mii: «Úru siya mú ɗo ɓáy zaɗ gaŋa ɓo ká nun ruɔ nzoɓri riw bele.» Lɛɛ, leɗban na uru siya a ɗo ɓáy zaɗ gaŋa ɓe na.
8 Mas Jesus sabia o que eles estavam pensando e disse ao homem da mão atrofiada: "Levante-se e venha para o meio". Ele se levantou e foi.
9 Falɛ ku báyḭi lɛ, Zezu fɛrɛ nun-ɛ ɓa luo-ri a ɓaa ha ri mii: «Mì vbi rì: wa̰a, *bol kusol naari na ɓaa mina lɛ? Ndaɗ ɓay ɗáa fe kere mase ndaɗ ɓay ɗáa ndaya ze ká síe nam mgbaka ta̰ram na lɛ? Ndaɗ ɓay ya̰aŋa nzoɓ mase ndaɗ ɓay ɓíɛ ni lɛ?»
9 Jesus lhes disse: "Eu lhes pergunto: o que é permitido fazer no sábado: o bem ou o mal, salvar a vida ou destruí-la? "
10 Falɛ ku lɛ, Zezu kɔ-kɔ́m ɓa nun-ri mbḭw mbḭw riw bele, rɔɔ a mbi ɓay a ɓaa ha̰ leɗban na mii: «Ndáɗa nduo-ɔ!» Lɛɛ, ka ndaɗa nduo-ɛ, lɛ, nduo-ɛ na vaa ɓáy kere.
10 Então, olhou para todos os que estavam à sua volta e disse ao homem: "Estenda a mão". Ele a estendeu, e ela foi restaurada.
11 Roo lɛ, nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri ɓáy Fariziri na, law-ri fa̰a ri gbururu gbururu, a í tii sa̰w má̰y ɓay ká sakra kḭ ɓay kɔ́kɔ fe ká i máa ɓay ɗáa ziŋ Zezu.
11 Mas eles ficaram furiosos e começaram a discutir entre si o que poderiam fazer contra Jesus.
12 Báyḭi lɛ, ká ɓil namkeri ku na, Zezu se a hil tul kuo ɓay ɗáa nzaa ɓay kere ká pol Ŋgɛrɛwṵru. Ka ɗaa nzaa ɓay kere kpṵru ha̰ nzaaruo sil ni koy koy.
12 Num daqueles dias, Jesus saiu para o monte a fim de orar, e passou a noite orando a Deus.
13 Zaɗka nzaaruo sil na báyḭi lɛ, ka ɗi nzoɓri riw bele ká i se fal-ɛ na, a nan ri ɓa duɔ falɛ siɗi ká sakra ɓari ku a ɗi ri ɓa nzoɓ ndáy nzaapeɗri:
13 Ao amanhecer, chamou seus discípulos e escolheu doze deles, a quem também designou como apóstolos:
14 Simo̰n ká Zezu ɗi ni ɓa Piyɛr ɓáy yṵ-ɛ Andere, Zak ɓáy Za̰a nda̰w, Filiɓ ɓáy Batelemi nda̰w,
14 Simão, a quem deu o nome de Pedro; seu irmão André; Tiago; João; Filipe; Bartolomeu;
15 Matiye ɓáy Toma nda̰w, Zak vu Alfe ɓáy Simo̰n ɓe ká hii nzoɓ ɓeri a ru-ruy ɓay tul-ri nda̰w,
15 Mateus; Tomé; Tiago, filho de Alfeu; Simão, chamado zelote;
16 Zud vu Zak nda̰w, rɔɔ Zudas Iskariyoɗ, ɓe káʼa fɛrɛ sùo-ɛ a vi ɓa nzoɓ mbika tul Zezu nda̰w pi na.
16 Judas, filho de Tiago; e Judas Iscariotes, que veio a ser o traidor.
17 Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i ɗì saa tul kuo, a í ta̰a í ɗo zaɗ ká ɗo rǎy munu. Zaɗɛ ku na, i ziŋ leɗ nduoɓal-ɛri ŋgḭi ɓamba ká ɗi, a ruɔ nzoɓri kara ŋgḭi ɓamba tasiri uru saa kuɗu zaɗ ká Zude riw bele nda̰w, ŋgɛrɛpuo Zuruzalɛm nda̰w, ɓáy puori ká ɗo nzaa maambii ká Tir ɓáy Sido̰n nda̰w pi.
17 Jesus desceu com eles e parou num lugar plano. Estava ali muitos dos seus discípulos e imensa multidão procedente de toda a Judéia, de Jerusalém e do litoral de Tiro e de Sidom;
18 Ɓari na, i vi ɓay láa ɓay ká nzi-ɛ nda̰w, ɓay haŋa sùo-ri ká sɛ ri na kara ka vaa ha ri nda̰w. Ɓari ká temndayari ɗaa nun-ri tuɔ síe na kara, i vaa kiyaw kiyaw nda̰w pi.
18 que vieram para ouvi-lo e serem curadas de suas doenças. Os que eram perturbados por espíritos imundos ficaram curados,
19 Ruɔ nzoɓri riw bele ká i ɗo zaɗɛ ku na, i nzaa faa záa ni, ɓay ḭi lɛ, hṵrusuo tḭi saa luo-ɛ a vaa nzoɓri riw bele.
19 e todos procuravam tocar nele, porque dele saía poder que curava a todos.
20 Falɛ na ku báyḭi lɛ, Zezu fɛrɛ nun-ɛ ɓa luo leɗ nduoɓal-ɛri a ɓaa mii:
20 Olhando para os seus discípulos, ele disse: "Bem-aventurados vocês os pobres, pois a vocês pertence o Reino de Deus.
21 Suoriya ɓa taa ɓaarì ká kɔn Ŋgɛrɛwṵru ɗáa rì timbɛɗɛ key;
21 Bem-aventurados vocês, que agora têm fome, pois serão satisfeitos. Bem-aventurados vocês, que agora choram, pois haverão de rir.
22 Zaɗka nzoɓri fṵy rì, mase i túŋ rì ŋgereŋ, mase i raɗ rì, mase i ɓaa ɓay ɓaarì ndaya ɓay tul-i ká mì ɓa *Vu Nzoɓ na lɛ, suoriya ɓa taa ɓaarì.
22 Bem-aventurados serão vocês, quando os odiarem, expulsarem e insultarem, e eliminarem o nome de vocês, como sendo mau, por causa do Filho do homem.
23 Zaɗka fekeri ku tḭi tul-rì na, ì záy sùo-rì í zo zakra zakra, ɓay ḭi lɛ, fe tunduo ɓaarì ŋgḭi ɓamba ɗo nulue giyaŋ rì. Ɓe munu nda̰w ze, bulu ɓari ɗáake sɛkɛ ziŋ *nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru pola.
23 "Regozijem-se nesse dia e saltem de alegria, porque grande é a recompensa de vocês no céu. Pois assim os antepassados deles trataram os profetas.
24 Roo lɛ,
24 "Mas ai de vocês, os ricos, pois já receberam sua consolação.
25 Kɔ́kɔ sɛkɛ fe ɓa taa ɓaarì ká ì kaw ɓil ndaɗi baɗak
25 Ai de vocês, que agora têm fartura, porque passarão fome. Ai de vocês, que agora riem, pois haverão de se lamentar e chorar.
26 Kɔ́kɔ sɛkɛ fe ɓa taa ɓaarì
26 Ai de vocês, quando todos falarem bem de vocês, pois assim os antepassados deles trataram os falsos profetas".
27 «Roo lɛ, ɓaarì ká ì láa mì key na, mì ɓaa ha rì: Ì hii nzoɓ tul ŋga̰ni ɓaarì, í ɗaa kere ziŋ nzoɓri ká i fṵy rì.
27 "Mas eu digo a vocês que estão me ouvindo: Amem os seus inimigos, façam o bem aos que os odeiam,
28 Ì sá̰m fe ka zúɔ tul nzoɓri ká i faɗ rì, í ɗaa nzaa ɓay kere ɓay tul nzoɓri ká i ɗaa fe sɛkɛ ziŋ rì.
28 abençoem os que os amaldiçoam, orem por aqueles que os maltratam.
29 Zaɗka nzoɓ nda hala nun-a fi mbḭw lɛ, mu fɛ́rɛ fi mbini ha̰ ni ka nda nda̰w. Zaɗka nzoɓ mbi maagari ɓo lɛ, mu haa ni faa ɓay haŋa ni ka mbi vu gari fi siya ɓo ya nda̰w.
29 Se alguém lhe bater numa face, ofereça-lhe também a outra. Se alguém lhe tirar a capa, não o impeça de tirar-lhe a túnica.
30 Nzoɓ ha̰a ha̰a ká vbi mù fe lɛ, mu ha̰ ni. A zaɗka nzoɓ mbi fe ká ɓa fe ɓo lɛ, mu yḭ̀i mú vbi ni ɓayke ya.
30 Dê a todo o que lhe pedir, e se alguém tirar o que pertence a você, não lhe exija que o devolva.
31 Fe ká ì hii ɓay haŋa nzoɓri ɗaa ha rì na, ì ɗaa faa mbḭw munu ka ziŋ ri.
31 Como vocês querem que os outros lhes façam, façam também vocês a eles.
32 «Zaɗka ì hii nzoɓri ká i hii rì hɔy na wa̰a, ɓay ḭi nda̰w rɔɔ ì giyaŋ ɓay haŋa nzoɓri písi rì ká ɗi lɛ? Yḭ̀ii! Nzoɓ feya̰ari hɔy kara, i hii nzoɓri ká i hii ri!
32 "Que mérito vocês terão, se amarem aos que os amam? Até os ‘pecadores’ amam aos que os amam.
33 Zaɗka ì ɗaa kere ziŋ nzoɓri ká i ɗaa kere ziŋ rì hɔy na wa̰a, ɓay ḭi nda̰w rɔɔ ì giyaŋ ɓay haŋa nzoɓri písi rì ká ɗi lɛ? Nzoɓ feya̰ari na hɔy kara, i ɗaa faa mbḭw munu na nda̰w.
33 E que mérito terão, se fizerem o bem àqueles que são bons para com vocês? Até os ‘pecadores’ agem assim.
34 A zaɗka ì ha̰ nzoɓ kpaa fe ɓaarì ká ì ɗaa law-rì ɓo ɗi, í ker í ɓaa mii, hṵrusuo-ɛ maa ɓay yḭiŋra feke ha rì na wa̰a, ɓay ḭi nda̰w rɔɔ ì giyaŋ ɓay haŋa nzoɓri písi rì ká ɗi lɛ? Nzoɓ feya̰ari hɔy kara, i kpaa fe munu ká sakra kḭ, rɔɔ í ker ɓay yḭiŋra ha̰ kḭ faa mbḭw munu ká ì kpaa feke na ká sakra kḭ.
34 E que mérito terão, se emprestarem a pessoas de quem esperam devolução? Até os ‘pecadores’ emprestam a ‘pecadores’, esperando receber devolução integral.
35 Ì ɗaa munu ya, roo lɛ, ì hii nzoɓ tul ŋga̰ni ɓaarì, í ɗaa kere ziŋ ri, a í kpaa ri fe í giyaŋ ha ri yḭiŋra ɓáy feke ha rì ya. Zaɗka ì ɗaa munu lɛ, fe tunduo ɓaarì a ŋgḭiŋa ɓamba tasiri, a í ɓa vu Ŋgɛrɛwṵru ká nulue siya, ɓay ḭi lɛ, ka ɗaa kere ziŋ nzoɓ má̰y nunri nda̰w ɓáy nzoɓ mgbɔ́rɔri.
35 Amem, porém, os seus inimigos, façam-lhes o bem e emprestem a eles, sem esperar receber nada de volta. Então, a recompensa que terão será grande e vocês serão filhos do Altíssimo, porque ele é bondoso para com os ingratos e maus.
36 Ì ha̰ law kere ka mbaa ɓil law-rì faa mbḭw munu ká law kere mbaa ɓil law Bǎa ɓaarì Ŋgɛrɛwṵru na.»
36 Sejam misericordiosos, assim como o Pai de vocês é misericordioso".
37 «Ì kuŋ ɓay ká zuɔ tul kṵ-i ɓaarì ya, lɛ, Ŋgɛrɛwṵru a kúŋ ɓay zuɔ tul-rì ya. Ì ɗaa ɓay ɓo tul kṵ-i ɓaarì ya, lɛ, Ŋgɛrɛwṵru a ɗáa ɓay ɓo tul-rì ya. Ì nda buma ka zíŋ kṵ-i ɓaarì, lɛ, Ŋgɛrɛwṵru a ndáka buma ziŋ rì.
37 "Não julguem, e vocês não serão julgados. Não condenem, e não serão condenados. Perdoem, e serão perdoados.
38 Ì ha̰ fe ha̰ kṵ-i ɓaarì, lɛ, Ŋgɛrɛwṵru a haŋa rì fe. Kaʼa kúna fe mbaa ɓil ɓɔl ɓaarì taŋ líeke a iki ɗo ɗi a laŋ yik yik ha̰ ni mbaa ɗi gba̰y gba̰y. Faa mbḭw munu ká ì lie fe ha̰ nzoɓri na, ɓe kḭ nda̰w ze Ŋgɛrɛwṵru a líeke fe kere ɓeri ha rì.»
38 Dêem, e lhes será dado: uma boa medida, calcada, sacudida e transbordante será dada a vocês. Pois a medida que usarem, também será usada para medir vocês".
39 Rɔɓay, Zezu mbi law ɓay mbḭw munu a ɓaa ha ri mii: «Ra̰w a ɗáa puu nduo nduo ra̰w kṵ-ɛ, a í séke seɗ lɛ? A ku wa̰a, i ti líe siɗi bele wuruk zuɔ luɔ ya lɛ?
39 Jesus fez também a seguinte comparação: "Pode um cego guiar outro cego? Não cairão os dois no buraco?
40 Nzoɓ ká fere fe na, ka ti kál tul gaŋ ɓe ká fere ni fe na ya, roo lɛ, nzoɓ fére fe ha̰a ha̰a ká ɗaa peɗ ɓeri ɓáy kere ha̰ ni ɔ riw bele na, a ɗoko munu ɓa gaŋ ɓe.
40 O discípulo não está acima do seu mestre, mas todo aquele que for bem preparado será como o seu mestre.
41 «Wa̰a, ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, mù geɗe kɔ́m ɓa bum suy ká ɓo nun yṵ-ɔ, a mú kɔ kparaŋ ká ɓo nun-a ku ya wṵ̌m hɔy lɛ?
41 "Por que você repara no cisco que está no olho do seu irmão e não se dá conta da viga que está em seu próprio olho?
42 A ku wa̰a, mù ɗáa mina rɔɔ, mú ɓaa ha̰ yṵ-ɔ mii: “Yṵ-i, giyaŋ ha̰ mi mbi bum suy ká ɓo nun-a ku ha̰ mù,” a mú kɔ kparaŋ ká ɓo nun-a ku na ya hɔy lɛ? Ɓo nzoɓ nzaa rúɔ ɓay! Kparaŋ ká ɓo nun-a na, mu mbi pola a mú kɔ zaɗ ka ta-taŋ nda̰w rɔɔ, mú kɔ faa mbika bum suy ká ɓo nun yṵ-ɔ na ku ɓáy.»
42 Como você pode dizer ao seu irmão: ‘Irmão, deixe-me tirar o cisco do seu olho’, se você mesmo não consegue ver a viga que está em seu próprio olho? Hipócrita, tire primeiro a viga do seu olho, e então você verá claramente para tirar o cisco do olho do seu irmão".
43 «Puu kere na ti líe lereke ndaya ya. A puu ká ndaya na ti líe ɓáy kere ya nda̰w.
43 "Nenhuma árvore boa dá fruto ruim, nenhuma árvore ruim dá fruto bom.
44 Puu ha̰a ha̰a kara, i kɔ ni ɓáy lere ɓe, lere ɓe. Nzoɓ ti hóro lere nzum saa puu ŋgatukru ya. Mase, nzoɓ ti hóro tavɔkɔ saa kurikuŋ ya.
44 Toda árvore é reconhecida por seus frutos. Ninguém colhe figos de espinheiros, nem uvas de ervas daninhas.
45 Nzoɓ kere na, fe kere ká uru saa ɓil law-ɛ na, tḭi kɛlɛ. A nzoɓ ndaya na laa lɛ, fe ndaya ká ɗo ɓil law-ɛ na, tḭi kɛlɛ nda̰w. Nzoɓ ha̰a ha̰a lɛ, fe ká mbaa ɓil law-ɛ gba̰y gba̰y na nda̰w rɔɔ, tḭi ká nzi-ɛ ɓáy.»
45 O homem bom tira coisas boas do bom tesouro que está em seu coração, e o homem mau tira coisas más do mal que está em seu coração, porque a sua boca fala do que está cheio o coração".
46 Zezu ɓaa ha̰ nzoɓri na rɔɓay mii: «Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, ì ɗi mì mii “Mbay, Mbay,” a í ɗaa fe ká mì ɓaa ha rì na ya lɛ woo?
46 "Por que vocês me chamam ‘Senhor, Senhor’ e não fazem o que eu digo?
47 Mì kíɛ rì, nzoɓ ká rìi nzoɓ ká vi luo-i a laa ɓay ɓi a ɗáake peɗ.
47 Eu lhes mostrarei a que se compara aquele que vem a mim, ouve as minhas palavras e as pratica.
48 Nzoɓke ku na ɗo munu ɓa nzoɓ ká tii sa̰w mbúo hul ɓe. Ka tie luɔ ɗi ɗi kpɔkrɔ a ziŋ tisaw, rɔɔ a leke tigba̰a hul na ɗo ɗi ɓay mbúo. Zaɗka mbam tɔ a ha̰ mbii ya̰a zaɗ remleŋ remleŋ a nda hul na paw pǎw hɔy kara, hul na laŋ sùo-ɛ ndḭi ya, ɓay ḭi lɛ, nzoɓ ɗáa hul key na leke tigba̰a hulke ɓáy kere.
48 É como um homem que, ao construir uma casa, cavou fundo e colocou os alicerces na rocha. Quando veio a inundação, a torrente deu contra aquela casa, mas não a conseguiu abalar, porque estava bem construída.
49 Roo lɛ, nzoɓ ká laa ɓay ɓi a ɗáake peɗ ya na, ka rìi nzoɓ ká ɗaa hul ɓe ɗo tusiri bina taŋ léke tigba̰a hulke. Zaɗka mbam tɔ ká mbii ya̰a zaɗ remleŋ remleŋ a nda ha̰n hul na paw pǎw na báyḭi lɛ, zaɗɛ ku hɔy hulke ku na haw wuruk zuɔ siri a ɓiɛ ruk ruk bele.»
49 Mas aquele que ouve as minhas palavras e não as pratica, é como um homem que construiu uma casa sobre o chão, sem alicerces. No momento em que a torrente deu contra aquela casa, ela caiu, e a sua destruição foi completa".

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.