Lucas 6
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs ARIB
1 Nam mbḭw munu ká ɓa *nam mgbaka ta̰ram Ziɓri na, Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i saka ɓáy ɓil wáa fe payri. Lɛɛ, leɗ nduoɓal-ɛri haw tul fe pay ha̰nɛri, í ṵuri ɓáy nduo-ri a í sṵ.
1 E sucedeu que, num dia de sábado, passava Jesus pelas searas; e seus discípulos iam colhendo espigas e, debulhando-as com as mãos, as comiam.
2 Báyḭi lɛ, Farizi ha̰nɛri ká i ɗo í kɔ ri na i vbi ɓay mii: «Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ ì ɗaa fe ká *bol kusol naari haa faa ɗáake ká síe nam mgbaka ta̰ram na lɛ?»
2 Alguns dos fariseus, porém, perguntaram; Por que estais fazendo o que não é lícito fazer nos sábados?
3 — ausente —
3 E Jesus, respondendo-lhes, disse: Nem ao menos tendes lido o que fez Davi quando teve fome, ele e seus companheiros?
4 — ausente —
4 Como entrou na casa de Deus, tomou os pães da proposição, dos quais não era lícito comer senão só aos sacerdotes, e deles comeu e deu também aos companheiros?
5 Rɔɓay, Zezu ɓaa ha ri mii: «Ɓi *Vu Nzoɓ na mì ɓa mbay tul nam mgbaka ta̰ram.»
5 Também lhes disse: O Filho do homem é Senhor do sábado.
6 Nam mgbaka ta̰ram kḭ mbḭw munu na, Zezu rìi a se ɓil *hul mbṵ́ kḭ Ziɓri mbḭw, a tii sa̰w fére nzoɓri fe ká ɗi. Lɛɛ, wa̰ra nzoɓ mbḭw ká nduo hoɗo ɓe hu wǔɔ ɗo ɗi.
6 Ainda em outro sábado entrou na sinagoga, e pôs-se a ensinar. Estava ali um homem que tinha a mão direita atrofiada.
7 Lɛɛ, *nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri ɓáy *Fariziri ká i ɗo zaɗɛ ku na, i ŋga̰a Zezu zii ɓay kɔ́kɔ wa̰a, kaʼa váa nzoɓ ká síe nam mgbaka ta̰ram na lɛ? I ɗaa munu, ɓay ḭi lɛ, i nzaa faa ɓay zíŋ ɓay ha̰nɛ ká ɓay ɗáake ɓay ɓo tul-e.
7 E os escribas e os fariseus observavam-no, para ver se curaria em dia de sábado, para acharem de que o acusar.
8 Roo lɛ, Zezu kɔ kér ɓay ká ɗo ɓil law-ri, a ɓaa ha̰ nzoɓ ká nduo-ɛ hu wǔɔ na mii: «Úru siya mú ɗo ɓáy zaɗ gaŋa ɓo ká nun ruɔ nzoɓri riw bele.» Lɛɛ, leɗban na uru siya a ɗo ɓáy zaɗ gaŋa ɓe na.
8 Mas ele, conhecendo-lhes os pensamentos, disse ao homem que tinha a mão atrofiada: Levanta-te, e fica em pé aqui no maio. E ele, levantando-se, ficou em pé.
9 Falɛ ku báyḭi lɛ, Zezu fɛrɛ nun-ɛ ɓa luo-ri a ɓaa ha ri mii: «Mì vbi rì: wa̰a, *bol kusol naari na ɓaa mina lɛ? Ndaɗ ɓay ɗáa fe kere mase ndaɗ ɓay ɗáa ndaya ze ká síe nam mgbaka ta̰ram na lɛ? Ndaɗ ɓay ya̰aŋa nzoɓ mase ndaɗ ɓay ɓíɛ ni lɛ?»
9 Disse-lhes, então, Jesus: Eu vos pergunto: É lícito no sábado fazer bem, ou fazer mal? salvar a vida, ou tirá-la?
10 Falɛ ku lɛ, Zezu kɔ-kɔ́m ɓa nun-ri mbḭw mbḭw riw bele, rɔɔ a mbi ɓay a ɓaa ha̰ leɗban na mii: «Ndáɗa nduo-ɔ!» Lɛɛ, ka ndaɗa nduo-ɛ, lɛ, nduo-ɛ na vaa ɓáy kere.
10 E olhando para todos em redor, disse ao homem: Estende a tua mão. Ele assim o fez, e a mão lhe foi restabelecida.
11 Roo lɛ, nzoɓ fére nzoɓri bol kusolri ɓáy Fariziri na, law-ri fa̰a ri gbururu gbururu, a í tii sa̰w má̰y ɓay ká sakra kḭ ɓay kɔ́kɔ fe ká i máa ɓay ɗáa ziŋ Zezu.
11 Mas eles se encheram de furor; e uns com os outros conferenciam sobre o que fariam a Jesus.
12 Báyḭi lɛ, ká ɓil namkeri ku na, Zezu se a hil tul kuo ɓay ɗáa nzaa ɓay kere ká pol Ŋgɛrɛwṵru. Ka ɗaa nzaa ɓay kere kpṵru ha̰ nzaaruo sil ni koy koy.
12 Naqueles dias retirou-se para o monte a fim de orar; e passou a noite toda em oração a Deus.
13 Zaɗka nzaaruo sil na báyḭi lɛ, ka ɗi nzoɓri riw bele ká i se fal-ɛ na, a nan ri ɓa duɔ falɛ siɗi ká sakra ɓari ku a ɗi ri ɓa nzoɓ ndáy nzaapeɗri:
13 Depois do amanhecer, chamou seus discípulos, e escolheu doze dentre eles, aos quais deu também o nome de apóstolos:
14 Simo̰n ká Zezu ɗi ni ɓa Piyɛr ɓáy yṵ-ɛ Andere, Zak ɓáy Za̰a nda̰w, Filiɓ ɓáy Batelemi nda̰w,
14 Simão, ao qual também chamou Pedro, e André, seu irmão; Tiago e João; Filipe e Bartolomeu;
15 Matiye ɓáy Toma nda̰w, Zak vu Alfe ɓáy Simo̰n ɓe ká hii nzoɓ ɓeri a ru-ruy ɓay tul-ri nda̰w,
15 Mateus e Tomé; Tiago, filho de Alfeu, e Simão, chamado Zelote;
16 Zud vu Zak nda̰w, rɔɔ Zudas Iskariyoɗ, ɓe káʼa fɛrɛ sùo-ɛ a vi ɓa nzoɓ mbika tul Zezu nda̰w pi na.
16 Judas, filho de Tiago; e Judas Iscariotes, que veio a ser o traidor.
17 Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i ɗì saa tul kuo, a í ta̰a í ɗo zaɗ ká ɗo rǎy munu. Zaɗɛ ku na, i ziŋ leɗ nduoɓal-ɛri ŋgḭi ɓamba ká ɗi, a ruɔ nzoɓri kara ŋgḭi ɓamba tasiri uru saa kuɗu zaɗ ká Zude riw bele nda̰w, ŋgɛrɛpuo Zuruzalɛm nda̰w, ɓáy puori ká ɗo nzaa maambii ká Tir ɓáy Sido̰n nda̰w pi.
17 E Jesus, descendo com eles, parou num lugar plano, onde havia não só grande número de seus discípulos, mas também grande multidão do povo, de toda a Judéia e Jerusalém, e do litoral de Tiro e de Sidom, que tinham vindo para ouvi-lo e serem curados das suas doenças;
18 Ɓari na, i vi ɓay láa ɓay ká nzi-ɛ nda̰w, ɓay haŋa sùo-ri ká sɛ ri na kara ka vaa ha ri nda̰w. Ɓari ká temndayari ɗaa nun-ri tuɔ síe na kara, i vaa kiyaw kiyaw nda̰w pi.
18 e os que eram atormentados por espíritos imundos ficavam curados.
19 Ruɔ nzoɓri riw bele ká i ɗo zaɗɛ ku na, i nzaa faa záa ni, ɓay ḭi lɛ, hṵrusuo tḭi saa luo-ɛ a vaa nzoɓri riw bele.
19 E toda a multidão procurava tocar-lhe; porque saía dele poder que curava a todos.
20 Falɛ na ku báyḭi lɛ, Zezu fɛrɛ nun-ɛ ɓa luo leɗ nduoɓal-ɛri a ɓaa mii:
20 Então, levantando ele os olhos para os seus discípulos, dizia: Bem-aventurados vós, os pobres, porque vosso é o reino de Deus.
21 Suoriya ɓa taa ɓaarì ká kɔn Ŋgɛrɛwṵru ɗáa rì timbɛɗɛ key;
21 Bem-aventurados vós, que agora tendes fome, porque sereis fartos. Bem-aventurados vós, que agora chorais, porque haveis de rir.
22 Zaɗka nzoɓri fṵy rì, mase i túŋ rì ŋgereŋ, mase i raɗ rì, mase i ɓaa ɓay ɓaarì ndaya ɓay tul-i ká mì ɓa *Vu Nzoɓ na lɛ, suoriya ɓa taa ɓaarì.
22 Bem-aventurados sereis quando os homens vos odiarem, e quando vos expulsarem da sua companhia, e vos injuriarem, e rejeitarem o vosso nome como indigno, por causa do Filho do homem.
23 Zaɗka fekeri ku tḭi tul-rì na, ì záy sùo-rì í zo zakra zakra, ɓay ḭi lɛ, fe tunduo ɓaarì ŋgḭi ɓamba ɗo nulue giyaŋ rì. Ɓe munu nda̰w ze, bulu ɓari ɗáake sɛkɛ ziŋ *nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru pola.
23 Regozijai-vos nesse dia e exultai, porque eis que é grande o vosso galardão no céu; pois assim faziam os seus pais aos profetas.
24 Roo lɛ,
24 Mas ai de vós que sois ricos! porque já recebestes a vossa consolação.
25 Kɔ́kɔ sɛkɛ fe ɓa taa ɓaarì ká ì kaw ɓil ndaɗi baɗak
25 Ai de vós, os que agora estais fartos! porque tereis fome. Ai de vós, os que agora rides! porque vos lamentareis e chorareis.
26 Kɔ́kɔ sɛkɛ fe ɓa taa ɓaarì
26 Ai de vós, quando todos os homens vos louvarem! porque assim faziam os seus pais aos falsos profetas.
27 «Roo lɛ, ɓaarì ká ì láa mì key na, mì ɓaa ha rì: Ì hii nzoɓ tul ŋga̰ni ɓaarì, í ɗaa kere ziŋ nzoɓri ká i fṵy rì.
27 Mas a vós que ouvis, digo: Amai a vossos inimigos, fazei bem aos que vos odeiam,
28 Ì sá̰m fe ka zúɔ tul nzoɓri ká i faɗ rì, í ɗaa nzaa ɓay kere ɓay tul nzoɓri ká i ɗaa fe sɛkɛ ziŋ rì.
28 bendizei aos que vos maldizem, e orai pelos que vos caluniam.
29 Zaɗka nzoɓ nda hala nun-a fi mbḭw lɛ, mu fɛ́rɛ fi mbini ha̰ ni ka nda nda̰w. Zaɗka nzoɓ mbi maagari ɓo lɛ, mu haa ni faa ɓay haŋa ni ka mbi vu gari fi siya ɓo ya nda̰w.
29 Ao que te ferir numa face, oferece-lhe também a outra; e ao que te houver tirado a capa, não lhe negues também a túnica.
30 Nzoɓ ha̰a ha̰a ká vbi mù fe lɛ, mu ha̰ ni. A zaɗka nzoɓ mbi fe ká ɓa fe ɓo lɛ, mu yḭ̀i mú vbi ni ɓayke ya.
30 Dá a todo o que te pedir; e ao que tomar o que é teu, não lho reclames.
31 Fe ká ì hii ɓay haŋa nzoɓri ɗaa ha rì na, ì ɗaa faa mbḭw munu ka ziŋ ri.
31 Assim como quereis que os homens vos façam, do mesmo modo lhes fazei vós também.
32 «Zaɗka ì hii nzoɓri ká i hii rì hɔy na wa̰a, ɓay ḭi nda̰w rɔɔ ì giyaŋ ɓay haŋa nzoɓri písi rì ká ɗi lɛ? Yḭ̀ii! Nzoɓ feya̰ari hɔy kara, i hii nzoɓri ká i hii ri!
32 Se amardes aos que vos amam, que mérito há nisso? Pois também os pecadores amam aos que os amam.
33 Zaɗka ì ɗaa kere ziŋ nzoɓri ká i ɗaa kere ziŋ rì hɔy na wa̰a, ɓay ḭi nda̰w rɔɔ ì giyaŋ ɓay haŋa nzoɓri písi rì ká ɗi lɛ? Nzoɓ feya̰ari na hɔy kara, i ɗaa faa mbḭw munu na nda̰w.
33 E se fizerdes bem aos que vos fazem bem, que mérito há nisso? Também os pecadores fazem o mesmo.
34 A zaɗka ì ha̰ nzoɓ kpaa fe ɓaarì ká ì ɗaa law-rì ɓo ɗi, í ker í ɓaa mii, hṵrusuo-ɛ maa ɓay yḭiŋra feke ha rì na wa̰a, ɓay ḭi nda̰w rɔɔ ì giyaŋ ɓay haŋa nzoɓri písi rì ká ɗi lɛ? Nzoɓ feya̰ari hɔy kara, i kpaa fe munu ká sakra kḭ, rɔɔ í ker ɓay yḭiŋra ha̰ kḭ faa mbḭw munu ká ì kpaa feke na ká sakra kḭ.
34 E se emprestardes àqueles de quem esperais receber, que mérito há nisso? Também os pecadores emprestam aos pecadores, para receberem outro tanto.
35 Ì ɗaa munu ya, roo lɛ, ì hii nzoɓ tul ŋga̰ni ɓaarì, í ɗaa kere ziŋ ri, a í kpaa ri fe í giyaŋ ha ri yḭiŋra ɓáy feke ha rì ya. Zaɗka ì ɗaa munu lɛ, fe tunduo ɓaarì a ŋgḭiŋa ɓamba tasiri, a í ɓa vu Ŋgɛrɛwṵru ká nulue siya, ɓay ḭi lɛ, ka ɗaa kere ziŋ nzoɓ má̰y nunri nda̰w ɓáy nzoɓ mgbɔ́rɔri.
35 Amai, porém a vossos inimigos, fazei bem e emprestai, nunca desanimado; e grande será a vossa recompensa, e sereis filhos do Altíssimo; porque ele é benigno até para com os integrantes e maus.
36 Ì ha̰ law kere ka mbaa ɓil law-rì faa mbḭw munu ká law kere mbaa ɓil law Bǎa ɓaarì Ŋgɛrɛwṵru na.»
36 Sede misericordiosos, como também vosso Pai é misericordioso.
37 «Ì kuŋ ɓay ká zuɔ tul kṵ-i ɓaarì ya, lɛ, Ŋgɛrɛwṵru a kúŋ ɓay zuɔ tul-rì ya. Ì ɗaa ɓay ɓo tul kṵ-i ɓaarì ya, lɛ, Ŋgɛrɛwṵru a ɗáa ɓay ɓo tul-rì ya. Ì nda buma ka zíŋ kṵ-i ɓaarì, lɛ, Ŋgɛrɛwṵru a ndáka buma ziŋ rì.
37 Não julgueis, e não sereis julgados; não condeneis, e não sereis condenados; perdoai, e sereis perdoados.
38 Ì ha̰ fe ha̰ kṵ-i ɓaarì, lɛ, Ŋgɛrɛwṵru a haŋa rì fe. Kaʼa kúna fe mbaa ɓil ɓɔl ɓaarì taŋ líeke a iki ɗo ɗi a laŋ yik yik ha̰ ni mbaa ɗi gba̰y gba̰y. Faa mbḭw munu ká ì lie fe ha̰ nzoɓri na, ɓe kḭ nda̰w ze Ŋgɛrɛwṵru a líeke fe kere ɓeri ha rì.»
38 Dai, e ser-vos-á dado; boa medida, recalcada, sacudida e transbordando vos deitarão no regaço; porque com a mesma medida com que medis, vos medirão a vós.
39 Rɔɓay, Zezu mbi law ɓay mbḭw munu a ɓaa ha ri mii: «Ra̰w a ɗáa puu nduo nduo ra̰w kṵ-ɛ, a í séke seɗ lɛ? A ku wa̰a, i ti líe siɗi bele wuruk zuɔ luɔ ya lɛ?
39 E propôs-lhes também uma parábola: Pode porventura um cego guiar outro cego? não cairão ambos no barranco?
40 Nzoɓ ká fere fe na, ka ti kál tul gaŋ ɓe ká fere ni fe na ya, roo lɛ, nzoɓ fére fe ha̰a ha̰a ká ɗaa peɗ ɓeri ɓáy kere ha̰ ni ɔ riw bele na, a ɗoko munu ɓa gaŋ ɓe.
40 Não é o discípulo mais do que o seu mestre; mas todo o que for bem instruído será como o seu mestre.
41 «Wa̰a, ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, mù geɗe kɔ́m ɓa bum suy ká ɓo nun yṵ-ɔ, a mú kɔ kparaŋ ká ɓo nun-a ku ya wṵ̌m hɔy lɛ?
41 Por que vês o argueiro no olho de teu irmão, e não reparas na trave que está no teu próprio olho?
42 A ku wa̰a, mù ɗáa mina rɔɔ, mú ɓaa ha̰ yṵ-ɔ mii: “Yṵ-i, giyaŋ ha̰ mi mbi bum suy ká ɓo nun-a ku ha̰ mù,” a mú kɔ kparaŋ ká ɓo nun-a ku na ya hɔy lɛ? Ɓo nzoɓ nzaa rúɔ ɓay! Kparaŋ ká ɓo nun-a na, mu mbi pola a mú kɔ zaɗ ka ta-taŋ nda̰w rɔɔ, mú kɔ faa mbika bum suy ká ɓo nun yṵ-ɔ na ku ɓáy.»
42 Ou como podes dizer a teu irmão: Irmão, deixa-me tirar o argueiro que está no teu olho, não vendo tu mesmo a trave que está no teu? Hipócrita! tira primeiro a trave do teu olho; e então verás bem para tirar o argueiro que está no olho de teu irmão.
43 «Puu kere na ti líe lereke ndaya ya. A puu ká ndaya na ti líe ɓáy kere ya nda̰w.
43 Porque não há árvore boa que dê mau fruto nem tampouco árvore má que dê bom fruto.
44 Puu ha̰a ha̰a kara, i kɔ ni ɓáy lere ɓe, lere ɓe. Nzoɓ ti hóro lere nzum saa puu ŋgatukru ya. Mase, nzoɓ ti hóro tavɔkɔ saa kurikuŋ ya.
44 Porque cada árvore se conhece pelo seu próprio fruto; pois dos espinheiros não se colhem figos, nem dos abrolhos se vindimam uvas.
45 Nzoɓ kere na, fe kere ká uru saa ɓil law-ɛ na, tḭi kɛlɛ. A nzoɓ ndaya na laa lɛ, fe ndaya ká ɗo ɓil law-ɛ na, tḭi kɛlɛ nda̰w. Nzoɓ ha̰a ha̰a lɛ, fe ká mbaa ɓil law-ɛ gba̰y gba̰y na nda̰w rɔɔ, tḭi ká nzi-ɛ ɓáy.»
45 O homem bom, do bom tesouro do seu coração tira o bem; e o homem mau, do seu mau tesouro tira o mal; pois do que há em abundância no coração, disso fala a boca.
46 Zezu ɓaa ha̰ nzoɓri na rɔɓay mii: «Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, ì ɗi mì mii “Mbay, Mbay,” a í ɗaa fe ká mì ɓaa ha rì na ya lɛ woo?
46 E por que me chamais: Senhor, Senhor, e não fazeis o que eu vos digo?
47 Mì kíɛ rì, nzoɓ ká rìi nzoɓ ká vi luo-i a laa ɓay ɓi a ɗáake peɗ.
47 Todo aquele que vem a mim, e ouve as minhas palavras, e as pratica, eu vos mostrarei a quem é semelhante:
48 Nzoɓke ku na ɗo munu ɓa nzoɓ ká tii sa̰w mbúo hul ɓe. Ka tie luɔ ɗi ɗi kpɔkrɔ a ziŋ tisaw, rɔɔ a leke tigba̰a hul na ɗo ɗi ɓay mbúo. Zaɗka mbam tɔ a ha̰ mbii ya̰a zaɗ remleŋ remleŋ a nda hul na paw pǎw hɔy kara, hul na laŋ sùo-ɛ ndḭi ya, ɓay ḭi lɛ, nzoɓ ɗáa hul key na leke tigba̰a hulke ɓáy kere.
48 É semelhante ao homem que, edificando uma casa, cavou, abriu profunda vala, e pôs os alicerces sobre a rocha; e vindo a enchente, bateu com ímpeto a torrente naquela casa, e não a pôde abalar, porque tinha sido bem edificada.
49 Roo lɛ, nzoɓ ká laa ɓay ɓi a ɗáake peɗ ya na, ka rìi nzoɓ ká ɗaa hul ɓe ɗo tusiri bina taŋ léke tigba̰a hulke. Zaɗka mbam tɔ ká mbii ya̰a zaɗ remleŋ remleŋ a nda ha̰n hul na paw pǎw na báyḭi lɛ, zaɗɛ ku hɔy hulke ku na haw wuruk zuɔ siri a ɓiɛ ruk ruk bele.»
49 Mas o que ouve e não pratica é semelhante a um homem que edificou uma casa sobre terra, sem alicerces, na qual bateu com ímpeto a torrente, e logo caiu; e foi grande a ruína daquela casa.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.