Lucas 17
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NVI
1 Zezu ɓaa ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri mii: «Fe káʼa ɗáa ha̰ nzoɓ ɗaa feya̰a na, ti laɗ ya. A roo lɛ, kɔ́kɔ sɛkɛ fe a ɗoko tul nzoɓ ká ɗaa ha̰ kṵ-ɛ ɗaa feya̰a na!
1 Jesus disse aos seus discípulos: "É inevitável que aconteçam coisas que levem o povo a tropeçar, mas ai da pessoa por meio de quem elas acontecem.
2 Síŋ bawda tisaw ɗo sol nzoɓke a vbu ni ɓo maambii na ndaɗ mba haŋa ni kaw ɓáy kumnun a ula leɗ mbḭw ká ndḭi ká sakra leɗri ká ɗo key na ha̰ ni ɗaa feya̰a.
2 Seria melhor que ela fosse lançada no mar com uma pedra de moinho amarrada no pescoço, do que levar um desses pequeninos a pecar.
3 Munu zu lɛ, ì nzɛ ɓáy sùo-rì!
3 Tomem cuidado. "Se o seu irmão pecar, repreenda-o e, se ele se arrepender, perdoe-lhe.
4 Ze, ka ɗaa feya̰a ziŋ mù faa ɓal ba tɔnɔ say ká ɓil nam mbḭwke na ku hɔy, rɔɔ a suo kér ɓay ɓe, a ví vbi mù law huoke munu ɓaŋguɔ lɛ, mu nda bumake ka ziŋ ni.»
4 Se pecar contra você sete vezes no dia, e sete vezes voltar a você e disser: ‘Estou arrependido’, perdoe-lhe".
5 Báyḭi lɛ, *nzoɓ ndáy nzaapeɗri ɓaa ha̰ Ŋgɛrɛmbay mii: «Mu ha̰ mbika law ɓuru ka ŋgḭi ɓa pola pola.»
5 Os apóstolos disseram ao Senhor: "Aumenta a nossa fé! "
6 Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay mii: «Zaɗka mbika law ɓaarì ŋgɔɓ ya maa pa̰ra túŋ ká ndḭi hɔy lɛ, ì máa ɓáa ha̰ puu ká ɗo ku ɓay haŋa ni ka mṵu ɓáy sa̰w-ɛ a zo ɓo maambii a ɓár sa̰w ká ɗi, lɛ, a ɗáa vu mbom ɓo tul-rì.»
6 Ele respondeu: "Se vocês tiverem fé do tamanho de uma semente de mostarda, poderão dizer a esta amoreira: ‘Arranque-se e plante-se no mar’, e ela lhes obedecerá.
7 «Munu ká nzoɓ mbḭw ká sakra ɓaarì ɗo ɓáy leɗ káw mbḭw kaʼa pɔŋ peɗ payri, mase peɗ kɔ́rɔ ndayri zuɔ nduo-ɛ, rɔɔ leɗ káw na uru saa wáa a vi lɛ, kaʼa ɓáa ha̰ ni mii: “Vi ɓa vaa mú káw nzaa fe sṵm key” lɛ?
7 "Qual de vocês que, tendo um servo que esteja arando ou cuidando das ovelhas, lhe dirá, quando ele chegar do campo: ‘Venha agora e sente-se para comer’?
8 Úwaa, ka ti ɓáa munu ya, roo lɛ, a ɓáa ha̰ ni mii: “Suo gari ɓori, mú léke sùo-ɔri dem dem, a mú kára fe sṵmri na ha̰ mì sṵ a mí nzɔ fe zuɔ ɗi nda̰w rɔɔ, mu sṵ taa ɓori a mú nzɔ zuɔ ɗi ɓáy.”
8 Pelo contrário, não dirá: ‘Prepare o meu jantar, apronte-se e sirva-me enquanto como e bebo; depois disso você pode comer e beber’?
9 Leɗ káw ká ɗaa fe ɓáy zaɗɛ maa ɓáy nzaa ká gaŋ tul-e mbi ha̰ ni na wa̰a, ɓa fe kaʼa ɗáa taambɔl ha̰ ni rɔɓay lɛ woo? Ṵ́-uu, munu ya!
9 Será que ele agradecerá ao servo por ter feito o que lhe foi ordenado?
10 Ɓaarì hɔy kara ɗo faa mbḭw munu nda̰w, zaɗka ì ɗaa feri riw bele ká mì mbi nzaa-i ká ɗi ha rì na, ndaɗ ɓay haŋa rì ɓaa mii: “Ɓuru ɓa leɗ káwri hɔy, ze ɓúru ɗaa peɗ ká ɗo nun haŋa ɓuru ɗaa.”»
10 Assim também vocês, quando tiverem feito tudo o que lhes for ordenado, devem dizer: ‘Somos servos inúteis; apenas cumprimos o nosso dever’ ".
11 Zezu se ɓa Zuruzalɛm, a kal ɓáy faa ká ɓo sakra kuɗu zaɗ ká Samari ɓáy Galele.
11 A caminho de Jerusalém, Jesus passou pela divisa entre Samaria e Galiléia.
12 Zaɗkaʼa tḭi puo mbḭw munu báyḭi lɛ, nzoɓri duɔ ká kpḭri zuɔ sùo-ri na, i suɔ nun-ɛ í ta̰a a í ɗo ɗi ŋgereŋ,
12 Ao entrar num povoado, dez leprosos dirigiram-se a ele. Ficaram a certa distância
13 í ɗaa bawda kusol-ri ɓo siri mii: «Zezu, Mbay ɓuru, kóɗ ŋguɔ hɔy, mu kɔ nun síe ɓuru key!»
13 e gritaram em alta voz: "Jesus, Mestre, tem piedade de nós! "
14 Lɛɛ, zaɗkaʼa mbi nun-ɛ, a kɔ ri na báyḭi lɛ, ka ɓaa ha ri mii: «Ì se ɓo í vǎa kíɛ sùo-rì ha̰ nzoɓ fe poyri ha ri kɔ.» Zaɗka i zɔl í se faa na báyḭi lɛ, kpḭri ɓari na ɔ ha̰ sùo-ri duo mgbereŋ.
14 Ao vê-los, ele disse: "Vão mostrar-se aos sacerdotes". Enquanto eles iam, foram purificados.
15 Nzoɓ mbḭw ká sakra ɓari na, zaɗkaʼa kɔ kpḭri ká ɔ ká sùo-ɛ na báyḭi lɛ, ka yḭ̀i ɓáy tul ɓal-ɛ nzɛk, a pisi Ŋgɛrɛwṵru ɓáy bawda kusol-e ɓeleŋ ɓa siya,
15 Um deles, quando viu que estava curado, voltou, louvando a Deus em alta voz.
16 a huku siri gburuk ká sa̰w ɓal Zezu a há̰ke ni taambɔl. Nzoɓke ku na, ka ɓa nzoɓ ká Samari ká Ziɓri kɔ ri ɓa fe ya.
16 Prostrou-se aos pés de Jesus e lhe agradeceu. Este era samaritano.
17 Báyḭi lɛ, Zezu mbi ɓay a ɓaa mii: «Ɓari na wa̰a, kpḭri ɔ ká sùo-ri ɓáy zaɗ ɓari duɔ riw bele ya lɛ? Wa̰a, nzoɓ tɔnɔ mbḭwkeri na, i ɗo zaɗ ha̰a lɛ?
17 Jesus perguntou: "Não foram purificados todos os dez? Onde estão os outros nove?
18 Rɔɔ, í pɔŋ ɓa nzoɓ tul puo key hɔy yḭ̀i a ví ɗaa taambɔl ha̰ Ŋgɛrɛwṵru key lɛ?»
18 Não se achou nenhum que voltasse e desse louvor a Deus, a não ser este estrangeiro? "
19 Falɛ ku báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Úru siya a mú se zaɗ seɗ ɓo. Law-a ká mù ɗaa ɓo tul-i na ya̰a mù ro.»
19 Então ele lhe disse: "Levante-se e vá; a sua fé o salvou".
20 Nam mbḭw munu, *Fariziri vbi Zezu ɓay mii: «Síe ha̰a nda̰w rɔɔ, Ŋgɛrɛwṵru a ví réke mbay ká tusiri key lɛ?» Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Réke mbay Ŋgɛrɛwṵru na a vika ɓáy faa kɔ́kɔ ɓáy nun gbak gbak ya.
20 Certa vez, tendo sido interrogado pelos fariseus sobre quando viria o Reino de Deus, Jesus respondeu: "O Reino de Deus não vem de modo visível,
21 Rɔɓay, nzoɓ ti ɓáa mii: “Ka ɗo key!” mase, “Ka ɗo lew!” ya, ɓay ḭi lɛ, ì kɔ, réke mbay Ŋgɛrɛwṵru na ɗo sakra ɓaarì timbɛɗɛ key ro.»
21 nem se dirá: ‘Aqui está ele’, ou ‘Lá está’; porque o Reino de Deus está entre vocês".
22 Falɛ ku báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri mii: «Ɓil namri káʼa vika na, ì ɗáa kɔn kɔ́kɔ ɓi *Vu Nzoɓ nam mbḭw munu hɔy ká sakra nam ɓeri na ku, roo lɛ, ì ti kɔ́kɔ ni ɓáy nun-rì ya ɓáy.
22 Depois disse aos seus discípulos: "Chegará o tempo em que vocês desejarão ver um dos dias do Filho do homem, mas não verão.
23 Nzoɓri ɓáa ha rì mii: “Vu Nzoɓ na ɗo key,” mase “ka ɗo lew.” Lɛɛ, ì se ɗi ya, ì ɗúu fal-ri ya.
23 Dirão a vocês: ‘Lá está ele! ’ ou ‘Aqui está! ’ Não se apressem em segui-los.
24 Ì kɔ, munu ká mbam siɛ yela a taŋ zaɗ gbɛrɛrɛ saa fi hoɗo kpṵru mgba fi gel na, síeke ká ɓi Vu Nzoɓ mì ví na, a ɗoko faa mbḭw munu nda̰w.
24 Pois o Filho do homem no seu dia será como o relâmpago cujo brilho vai de uma extremidade à outra do céu.
25 Roo lɛ, pola rɔɔ ɓay haŋa mì vi na, ɗo nun haŋa ɓi Vu Nzoɓ mì kɔ sɛkɛ fe ŋgḭi ɓamba tasiri, a nzoɓri ká timbɛɗɛ key kara i túŋ mì ŋgereŋ.
25 Mas antes é necessário que ele sofra muito e seja rejeitado por esta geração.
26 «Nam ká ɓi Vu Nzoɓ mì vika na, a ɗoko faa mbḭw munu ɓáy feri ká kal ɓáy sewke taa *Noe na.
26 "Assim como foi nos dias de Noé, também será nos dias do Filho do homem.
27 Sewke ku na, nzoɓri sṵ fe í nzɔ fe, má̰yri ɓáy wa̰rari i ya̰a kḭ kpṵru maa ɓáy nam ká Noe ndǔoke ɓil hul tumbii na. Falɛ ku lɛ, mbii ví ya̰a zaɗ remleŋ remleŋ, a ɓiɛ nzoɓri mburuk mburuk riw bele.
27 O povo vivia comendo, bebendo, casando-se e sendo dado em casamento, até o dia em que Noé entrou na arca. Então veio o dilúvio e os destruiu a todos.
28 Síe ví ɓi Vu Nzoɓ na, a ɗoko faa mbḭw munu ɓáy fe ká kal ɓáy sewke taa *Loɗ na. Nzoɓri sṵ fe í nzɔ, í hie fe ziŋ kḭ ɓa lie ɓa lew, í paa wáari a í ɗaa hulri.
28 "Aconteceu a mesma coisa nos dias de Ló. O povo estava comendo e bebendo, comprando e vendendo, plantando e construindo.
29 Roo lɛ, nam ká Loɗ tḭ́ike saa puo ká Sɔdɔm na, Ŋgɛrɛwṵru pie ɓáy huu ɓáy tisawri ká mbi huu ga̰y saa nulue zuɔ siri, a sɛ bilam bilam a ɓiɛ ri riw bele.
29 Mas no dia em que Ló saiu de Sodoma, choveu fogo e enxofre do céu e os destruiu a todos.
30 Namke ká ɓi Vu Nzoɓ mì yḭ́i mí tḭi ká nun nzoɓri na, a ɗoko faa mbḭw munu nda̰w.
30 "Acontecerá exatamente assim no dia em que o Filho do homem for revelado.
31 «Namke ku na, nzoɓ ká mgba ta̰ram ká tul hul siya na, ze fe ɓeri ɗo ɓil hula kara, ka ti ɗí a se ɗi ɓay vǎa fá̰a ya. A nzoɓ ká ɗo wáa kara, ti yḭ́i a se puɔ ya nda̰w.
31 Naquele dia, quem estiver no telhado de sua casa, não deve desça para apanhar os seus bens dentro de casa. Semelhantemente, quem estiver no campo, não deve voltar atrás por coisa alguma.
32 Ì kér se tul má̰y Loɗ ká fɛrɛ kɔ́m wǒri, a ziŋ huɗ na í kɔ.
32 Lembrem-se da mulher de Ló!
33 Nzoɓ káʼa nzáa faa kɔ́rɔ kumnun ɓe na, a ɗoko ɓáy kumnun taa tusuɛke ya. Roo lɛ, nzoɓ káʼa pɔ́ŋ sùo-ɛ yɔɗ na, a kɔ́rɔ kumnun taa tusuɛke.
33 Quem tentar conservar a sua vida a perderá, e quem perder a sua vida a preservará.
34 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ: ká ɓil suŋke ká ɓi Vu Nzoɓ mì ví na, nzoɓri siɗi i naaŋa hii ziŋ kḭ mbḭw. Lɛɛ, i mbika nzoɓ mbini, a í pɔŋ nzoɓ mbḭɛ mgba̰mi.
34 Eu lhes digo: naquela noite duas pessoas estarão numa cama; uma será tirada e a outra deixada.
35 A má̰yri siɗi ká i ɗoko ɗúu fe ká nzaa sa̰n mbḭw na, i mbika nzoɓ mbini, a í pɔŋ nzoɓ mbḭɛ mgba̰mi.
35 Duas mulheres estarão moendo trigo juntas; uma será tirada e a outra deixada.
36 [Wa̰rari siɗi ká i ɗoko wáa na, i mbika nzoɓ mbini, a í pɔŋ nzoɓ mbḭɛ mgba̰mi.»]
36 Duas pessoas estarão no campo; uma será tirada e a outra deixada".
37 Báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri vbi ni mii: «Mbay, zaɗ ha̰a rɔɔ, fe niri key na a kál ká ɗi lɛ?» Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Zaɗ ká huɗ fe ɓo ɗi na, zaɗɛ na ku ze ta̰miri mbṵ kḭ ká ɗi.»
37 "Onde, Senhor? ", perguntaram eles. Ele respondeu: "Onde houver um cadáver, ali se ajuntarão os abutres".
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 17, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.