Lucas 17
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NAA
1 Zezu ɓaa ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri mii: «Fe káʼa ɗáa ha̰ nzoɓ ɗaa feya̰a na, ti laɗ ya. A roo lɛ, kɔ́kɔ sɛkɛ fe a ɗoko tul nzoɓ ká ɗaa ha̰ kṵ-ɛ ɗaa feya̰a na!
1 Jesus disse aos seus discípulos:
2 Síŋ bawda tisaw ɗo sol nzoɓke a vbu ni ɓo maambii na ndaɗ mba haŋa ni kaw ɓáy kumnun a ula leɗ mbḭw ká ndḭi ká sakra leɗri ká ɗo key na ha̰ ni ɗaa feya̰a.
2 Seria melhor para esse que uma pedra de moinho fosse pendurada ao seu pescoço e fosse atirado no mar do que fazer tropeçar um destes pequeninos.
3 Munu zu lɛ, ì nzɛ ɓáy sùo-rì!
3 — Tenham cuidado. Se o seu irmão pecar, repreenda-o; se ele se arrepender, perdoe-lhe.
4 Ze, ka ɗaa feya̰a ziŋ mù faa ɓal ba tɔnɔ say ká ɓil nam mbḭwke na ku hɔy, rɔɔ a suo kér ɓay ɓe, a ví vbi mù law huoke munu ɓaŋguɔ lɛ, mu nda bumake ka ziŋ ni.»
4 Se pecar contra você sete vezes num dia e sete vezes vier para lhe dizer: “Estou arrependido”, perdoe-lhe.
5 Báyḭi lɛ, *nzoɓ ndáy nzaapeɗri ɓaa ha̰ Ŋgɛrɛmbay mii: «Mu ha̰ mbika law ɓuru ka ŋgḭi ɓa pola pola.»
5 Então os apóstolos disseram ao Senhor: — Aumente-nos a fé.
6 Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay mii: «Zaɗka mbika law ɓaarì ŋgɔɓ ya maa pa̰ra túŋ ká ndḭi hɔy lɛ, ì máa ɓáa ha̰ puu ká ɗo ku ɓay haŋa ni ka mṵu ɓáy sa̰w-ɛ a zo ɓo maambii a ɓár sa̰w ká ɗi, lɛ, a ɗáa vu mbom ɓo tul-rì.»
6 Ao que o Senhor respondeu:
7 «Munu ká nzoɓ mbḭw ká sakra ɓaarì ɗo ɓáy leɗ káw mbḭw kaʼa pɔŋ peɗ payri, mase peɗ kɔ́rɔ ndayri zuɔ nduo-ɛ, rɔɔ leɗ káw na uru saa wáa a vi lɛ, kaʼa ɓáa ha̰ ni mii: “Vi ɓa vaa mú káw nzaa fe sṵm key” lɛ?
7 — Qual de vocês, tendo um servo ocupado na lavoura ou em guardar o gado, lhe dirá quando ele voltar do campo: “Venha agora mesmo e sente-se à mesa”?
8 Úwaa, ka ti ɓáa munu ya, roo lɛ, a ɓáa ha̰ ni mii: “Suo gari ɓori, mú léke sùo-ɔri dem dem, a mú kára fe sṵmri na ha̰ mì sṵ a mí nzɔ fe zuɔ ɗi nda̰w rɔɔ, mu sṵ taa ɓori a mú nzɔ zuɔ ɗi ɓáy.”
8 Não é verdade que, ao contrário, lhe dirá: “Prepare o meu jantar. Apronte-se e sirva-me enquanto eu como e bebo. Depois, você pode comer e beber”?
9 Leɗ káw ká ɗaa fe ɓáy zaɗɛ maa ɓáy nzaa ká gaŋ tul-e mbi ha̰ ni na wa̰a, ɓa fe kaʼa ɗáa taambɔl ha̰ ni rɔɓay lɛ woo? Ṵ́-uu, munu ya!
9 Será que ele terá de agradecer ao servo por ter feito o que lhe havia ordenado?
10 Ɓaarì hɔy kara ɗo faa mbḭw munu nda̰w, zaɗka ì ɗaa feri riw bele ká mì mbi nzaa-i ká ɗi ha rì na, ndaɗ ɓay haŋa rì ɓaa mii: “Ɓuru ɓa leɗ káwri hɔy, ze ɓúru ɗaa peɗ ká ɗo nun haŋa ɓuru ɗaa.”»
10 Assim também vocês, depois de terem feito tudo o que lhes foi ordenado, digam: “Somos servos inúteis, porque fizemos apenas o que devíamos fazer.”
11 Zezu se ɓa Zuruzalɛm, a kal ɓáy faa ká ɓo sakra kuɗu zaɗ ká Samari ɓáy Galele.
11 De caminho para Jerusalém, Jesus passava pelo meio de Samaria e da Galileia.
12 Zaɗkaʼa tḭi puo mbḭw munu báyḭi lɛ, nzoɓri duɔ ká kpḭri zuɔ sùo-ri na, i suɔ nun-ɛ í ta̰a a í ɗo ɗi ŋgereŋ,
12 Ao entrar numa aldeia, saíram-lhe ao encontro dez leprosos,
13 í ɗaa bawda kusol-ri ɓo siri mii: «Zezu, Mbay ɓuru, kóɗ ŋguɔ hɔy, mu kɔ nun síe ɓuru key!»
13 que ficaram de longe e gritaram: — Jesus, Mestre, tenha compaixão de nós!
14 Lɛɛ, zaɗkaʼa mbi nun-ɛ, a kɔ ri na báyḭi lɛ, ka ɓaa ha ri mii: «Ì se ɓo í vǎa kíɛ sùo-rì ha̰ nzoɓ fe poyri ha ri kɔ.» Zaɗka i zɔl í se faa na báyḭi lɛ, kpḭri ɓari na ɔ ha̰ sùo-ri duo mgbereŋ.
14 Ao vê-los, Jesus disse: Aconteceu que, indo eles, foram purificados.
15 Nzoɓ mbḭw ká sakra ɓari na, zaɗkaʼa kɔ kpḭri ká ɔ ká sùo-ɛ na báyḭi lɛ, ka yḭ̀i ɓáy tul ɓal-ɛ nzɛk, a pisi Ŋgɛrɛwṵru ɓáy bawda kusol-e ɓeleŋ ɓa siya,
15 Um dos dez, vendo que estava curado, voltou dando glória a Deus em alta voz
16 a huku siri gburuk ká sa̰w ɓal Zezu a há̰ke ni taambɔl. Nzoɓke ku na, ka ɓa nzoɓ ká Samari ká Ziɓri kɔ ri ɓa fe ya.
16 e prostrou-se com o rosto em terra aos pés de Jesus, agradecendo-lhe. E este era samaritano.
17 Báyḭi lɛ, Zezu mbi ɓay a ɓaa mii: «Ɓari na wa̰a, kpḭri ɔ ká sùo-ri ɓáy zaɗ ɓari duɔ riw bele ya lɛ? Wa̰a, nzoɓ tɔnɔ mbḭwkeri na, i ɗo zaɗ ha̰a lɛ?
17 Então Jesus perguntou:
18 Rɔɔ, í pɔŋ ɓa nzoɓ tul puo key hɔy yḭ̀i a ví ɗaa taambɔl ha̰ Ŋgɛrɛwṵru key lɛ?»
18 Não se achou quem voltasse para dar glória a Deus, a não ser este estrangeiro?
19 Falɛ ku báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Úru siya a mú se zaɗ seɗ ɓo. Law-a ká mù ɗaa ɓo tul-i na ya̰a mù ro.»
19 E lhe disse:
20 Nam mbḭw munu, *Fariziri vbi Zezu ɓay mii: «Síe ha̰a nda̰w rɔɔ, Ŋgɛrɛwṵru a ví réke mbay ká tusiri key lɛ?» Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Réke mbay Ŋgɛrɛwṵru na a vika ɓáy faa kɔ́kɔ ɓáy nun gbak gbak ya.
20 Indagado pelos fariseus sobre quando viria o Reino de Deus, Jesus lhes respondeu:
21 Rɔɓay, nzoɓ ti ɓáa mii: “Ka ɗo key!” mase, “Ka ɗo lew!” ya, ɓay ḭi lɛ, ì kɔ, réke mbay Ŋgɛrɛwṵru na ɗo sakra ɓaarì timbɛɗɛ key ro.»
21 Nem dirão: “Ele está aqui!” Ou: “Lá está ele!” Porque o Reino de Deus está entre vocês.
22 Falɛ ku báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri mii: «Ɓil namri káʼa vika na, ì ɗáa kɔn kɔ́kɔ ɓi *Vu Nzoɓ nam mbḭw munu hɔy ká sakra nam ɓeri na ku, roo lɛ, ì ti kɔ́kɔ ni ɓáy nun-rì ya ɓáy.
22 A seguir, Jesus disse aos seus discípulos:
23 Nzoɓri ɓáa ha rì mii: “Vu Nzoɓ na ɗo key,” mase “ka ɗo lew.” Lɛɛ, ì se ɗi ya, ì ɗúu fal-ri ya.
23 E dirão a vocês: “Ele está aqui!” Ou: “Lá está ele!” Não saiam nem sigam essa gente.
24 Ì kɔ, munu ká mbam siɛ yela a taŋ zaɗ gbɛrɛrɛ saa fi hoɗo kpṵru mgba fi gel na, síeke ká ɓi Vu Nzoɓ mì ví na, a ɗoko faa mbḭw munu nda̰w.
24 Porque assim como o relâmpago, que resplandece e brilha de uma extremidade do céu até a outra, assim será, no seu dia, o Filho do Homem.
25 Roo lɛ, pola rɔɔ ɓay haŋa mì vi na, ɗo nun haŋa ɓi Vu Nzoɓ mì kɔ sɛkɛ fe ŋgḭi ɓamba tasiri, a nzoɓri ká timbɛɗɛ key kara i túŋ mì ŋgereŋ.
25 Mas é necessário que primeiro ele padeça muitas coisas e seja rejeitado por esta geração.
26 «Nam ká ɓi Vu Nzoɓ mì vika na, a ɗoko faa mbḭw munu ɓáy feri ká kal ɓáy sewke taa *Noe na.
26 Assim como foi nos dias de Noé, será também nos dias do Filho do Homem:
27 Sewke ku na, nzoɓri sṵ fe í nzɔ fe, má̰yri ɓáy wa̰rari i ya̰a kḭ kpṵru maa ɓáy nam ká Noe ndǔoke ɓil hul tumbii na. Falɛ ku lɛ, mbii ví ya̰a zaɗ remleŋ remleŋ, a ɓiɛ nzoɓri mburuk mburuk riw bele.
27 comiam, bebiam, casavam e davam-se em casamento, até o dia em que Noé entrou na arca, veio o dilúvio e destruiu todos.
28 Síe ví ɓi Vu Nzoɓ na, a ɗoko faa mbḭw munu ɓáy fe ká kal ɓáy sewke taa *Loɗ na. Nzoɓri sṵ fe í nzɔ, í hie fe ziŋ kḭ ɓa lie ɓa lew, í paa wáari a í ɗaa hulri.
28 O mesmo aconteceu nos dias de Ló: comiam, bebiam, compravam, vendiam, plantavam e edificavam;
29 Roo lɛ, nam ká Loɗ tḭ́ike saa puo ká Sɔdɔm na, Ŋgɛrɛwṵru pie ɓáy huu ɓáy tisawri ká mbi huu ga̰y saa nulue zuɔ siri, a sɛ bilam bilam a ɓiɛ ri riw bele.
29 mas, no dia em que Ló saiu de Sodoma, choveu do céu fogo e enxofre e destruiu todos.
30 Namke ká ɓi Vu Nzoɓ mì yḭ́i mí tḭi ká nun nzoɓri na, a ɗoko faa mbḭw munu nda̰w.
30 Assim será no dia em que o Filho do Homem se manifestar.
31 «Namke ku na, nzoɓ ká mgba ta̰ram ká tul hul siya na, ze fe ɓeri ɗo ɓil hula kara, ka ti ɗí a se ɗi ɓay vǎa fá̰a ya. A nzoɓ ká ɗo wáa kara, ti yḭ́i a se puɔ ya nda̰w.
31 — Naquele dia, quem estiver no terraço e tiver os seus bens em casa não desça para tirá-los; e, de igual modo, quem estiver no campo não volte para trás.
32 Ì kér se tul má̰y Loɗ ká fɛrɛ kɔ́m wǒri, a ziŋ huɗ na í kɔ.
32 Lembrem-se da mulher de Ló.
33 Nzoɓ káʼa nzáa faa kɔ́rɔ kumnun ɓe na, a ɗoko ɓáy kumnun taa tusuɛke ya. Roo lɛ, nzoɓ káʼa pɔ́ŋ sùo-ɛ yɔɗ na, a kɔ́rɔ kumnun taa tusuɛke.
33 Quem tentar preservar a sua vida a perderá; e quem a perder, esse a salvará.
34 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ: ká ɓil suŋke ká ɓi Vu Nzoɓ mì ví na, nzoɓri siɗi i naaŋa hii ziŋ kḭ mbḭw. Lɛɛ, i mbika nzoɓ mbini, a í pɔŋ nzoɓ mbḭɛ mgba̰mi.
34 Digo a vocês que, naquela noite, duas pessoas estarão numa cama: uma será levada, e a outra será deixada.
35 A má̰yri siɗi ká i ɗoko ɗúu fe ká nzaa sa̰n mbḭw na, i mbika nzoɓ mbini, a í pɔŋ nzoɓ mbḭɛ mgba̰mi.
35 Duas mulheres estarão juntas moendo trigo: uma será tomada, e a outra será deixada.
36 [Wa̰rari siɗi ká i ɗoko wáa na, i mbika nzoɓ mbini, a í pɔŋ nzoɓ mbḭɛ mgba̰mi.»]
36 [Dois estarão no campo: um será tomado, e o outro será deixado.]
37 Báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri vbi ni mii: «Mbay, zaɗ ha̰a rɔɔ, fe niri key na a kál ká ɗi lɛ?» Lɛɛ, ka yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Zaɗ ká huɗ fe ɓo ɗi na, zaɗɛ na ku ze ta̰miri mbṵ kḭ ká ɗi.»
37 Então perguntaram a Jesus: — Onde será isso, Senhor? Ele respondeu:
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 17, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.