João 6

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Falɛ ku na báyḭi lɛ, Zezu tuo maambii ká Galele ká i ɗi ɓa maambii ká Tiberiyaɗ nda̰w na a se fi kɛlu.
1 Depois disso, Jesus atravessou o lago da Galileia, que também é chamado de Tiberíades.
2 Ruɔ nzoɓri ŋgḭi ɓamba tasiri tɔŋ falɛ, ɓay ḭi lɛ, i kɔ fe saŋri káʼa ɗaa a vǎake nzoɓ sɛmri.
2 Uma grande multidão o seguia porque eles tinham visto os milagres que Jesus tinha feito, curando os doentes.
3 Lɛɛ, Zezu ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri i hil tul mbɔrɔ í kaw ɗi.
3 Ele subiu um monte e sentou-se ali com os seus discípulos.
4 Nam suoriya Ziɓri ká ɓa *nam suoriya tḭ́i saa ɓil koy na tɔ̀ŋ ɗi mbǎa ro.
4 A Páscoa , a festa principal dos judeus, estava perto.
5 Zezu kɔ-kɔ́m a kɔ ruɔ nzoɓri ŋgḭi ɓamba tasiri ká i vi ɓa luo-ɛ, ze a ɓaa ha̰ Filiɓ mii: «Zaɗ ha̰a nda̰w rɔɔ, náa hieri fe sṵm ká ɗi ɓay haŋa nzoɓri key na i sṵ lɛ?»
5 Jesus olhou em volta de si e viu que uma grande multidão estava chegando perto dele. Então disse a Filipe:
6 Ka vbi ɓay munu ɓay kɔ́kɔ wa̰a, Filiɓ a yḭ́iŋra ɓáy ɓay mina ze ha̰ ni lɛ, ɓay ḭi lɛ, ka kɔ fe ká ɓe kḭ a vǎa ɗáa na ro.
6 Ele sabia muito bem o que ia fazer, mas disse isso para ver qual seria a resposta de Filipe.
7 Lɛɛ, Filiɓ yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Íi! Ze lari peɗ nam isɔɗ sɔɗ siɗi hɔy kara, ɓuru ti híe fe sṵm káʼa máa ɓay haŋa ruɔ nzoɓri key na i ziŋ ndḭi ndḭi í sṵ ya hɔy!»
7 Filipe respondeu assim: — Para cada pessoa poder receber um pouco de pão, nós precisaríamos gastar mais de duzentas moedas de prata .
8 Lɛɛ, leɗ nduoɓal-ɛ kḭ ká riŋ-ɛ ɓa Andere, yṵ Simo̰n Piyɛr na ɓaa ha̰ ni mii:
8 Então um dos discípulos, André, irmão de Simão Pedro, disse:
9 «Leɗ kuban mbḭw munu ze ɗo ɓáy maapa ɓa ndeɓe, a sḭiri ɓa siɗi. A ku na wa̰a, a máa ruɔ nzoɓri na key lɛ?»
9 — Está aqui um menino que tem cinco pães de cevada e dois peixinhos. Mas o que é isso para tanta gente?
10 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa mii: «Ì ha̰ nzoɓri riw bele káw siri ɓaw.» Zaɗɛ ku na, suyri luo buɗum ká ɗi ɓamba; ze i kaw tul suy na. Wa̰rari ká i ɗo zaɗɛ ku na, tul-ri maa isɔɗ sɔɗ duɔ zaɗ ndeɓe (5.000).
10 Jesus disse: Então todos se sentaram. (Havia muita grama naquele lugar.) Estavam ali quase cinco mil homens.
11 Báyḭi lɛ, Zezu ya̰a maapa na a ɗaa taambɔl ha̰ Ŋgɛrɛwṵru, rɔɔ a ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri leke nzoɓri ká i kaw siri na. Ka yḭ̀i a ɗaa faa mbḭw munu ɓáy sḭiri na nda̰w, a ha ri sṵ maa ri siɓ siɓ munu ká law-ri hii.
11 Em seguida Jesus pegou os pães, deu graças a Deus e os repartiu com todos; e fez o mesmo com os peixes. E todos comeram à vontade.
12 Zaɗka i sṵ maa zaɗ kɔn ɓari riw bele na báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri mii: «Ì mbṵ ɓieri ká tɔ̀ŋ na káʼa mgbaka a ɓiɛ gɔr hɔy.»
12 Quando já estavam satisfeitos, ele disse aos discípulos:
13 Lɛɛ, maapa ká ndeɓe ká i sṵ ká ɓie tɔ̀ŋ na, i fa̰a mbaa buɗu ɓa duɔ fal-ɛ siɗi.
13 Eles ajuntaram os pedaços e encheram doze cestos com o que sobrou dos cinco pães.
14 Zaɗka nzoɓri kɔ fe saŋ ká Zezu ɗaa na báyḭi lɛ, i tii sa̰w ɓáa mii: «Ɓa tusuɛ kḭ, leɗban key na, ka ɓa nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru káʼa vika tusiri key.»
14 Os que viram esse milagre de Jesus disseram: — De fato, este é o
15 Munu ká Zezu kɔ ká i hii ɓay mgbaka ni ɓáy hṵrusuo ɓay haŋa ni ka ɓa mbay ɓari na, ka naa sùo-ɛ ɓa kḭ rɔɓay a vǎa kaw tul mbɔrɔ huo-ɛ.
15 Jesus ficou sabendo que queriam levá-lo à força para o fazerem rei; então voltou sozinho para o monte.
16 Zaɗka zaɗ ɗo pira pira na báyḭi lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri se nzaa maambii
16 De tardinha, os discípulos de Jesus desceram até o lago.
17 í hil ɓil tuo í kaw ɗi, a í tii sa̰w tuo mbii ɓa Kapɛrnayum ká ɗo nzaa kporombii ká fi kɛlu. Ɓe nu ku lɛ, zaɗ sii ɗɔɗ ro zu, roo lɛ, Zezu vǎa ziŋ ri ya rɔɓay.
17 Subiram num barco e começaram a atravessar o lago na direção da cidade de Cafarnaum. Quando já estava escuro, Jesus ainda não tinha vindo se encontrar com eles.
18 Lɛɛ, bawda zuu kuu bivbiɗ bivbiɗ, a laŋ mbii na kpuksu kpuksu.
18 De repente, um vento forte começou a soprar e a levantar as ondas.
19 Zaɗka leɗ nduoɓal-ɛri hila tuo i se maa sal faa ndeɓe mase yieri munu báyḭi lɛ, i mbi nun-ri í kɔ Zezu ká se-seɗ ká tul mbii a vi ɓa luo-ri vuku. Lɛɛ, hḭɛ ɗaa ri zikiki.
19 Os discípulos já tinham remado uns cinco ou seis quilômetros, quando viram Jesus andando em cima da água e chegando perto do barco. E ficaram com muito medo.
20 Roo lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Ɓa ɓi kḭ zu, ì ha̰ hḭɛ ka ɗáa rì ya!»
20 Mas Jesus disse:
21 Ro ze, í hii ɓay mbika ni kaw ɓil tuo ɓari na, lɛ, zaɗɛ ku hɔy tuo na tḭi nzaakoŋ ká i hii séke ɓa ɓaɗi na kpeɗere.
21 Então eles o receberam com prazer no barco e logo chegaram ao lugar para onde estavam indo.
22 Nzaaruo kḭ báyḭi lɛ, ruɔ nzoɓri ká i tɔ̀ŋ ká nzaa kporombii ká fi kɛlu na i nzaa Zezu. I kɔ nda̰w ká tuo mbḭw hɔy ze ɗo nzaa mbii na ku ɓa tá̰w. Ze tuoke ku na Zezu hil a kaw ɗi ziŋ leɗ nduoɓal-ɛri ya, roo lɛ, ɓari huo-ri hɔy ze i kaw ɗi a í zɔ̌lke.
22 No dia seguinte a multidão que estava no lado leste do lago viu que ali só havia um barco pequeno. Sabiam que Jesus não tinha embarcado com os discípulos, pois estes haviam saído sozinhos.
23 Lɛɛ, tuo kḭri uru saa ŋgɛrɛpuo ká Tiberiyaɗ, í vi ɗi ya ká lakun zaɗ ká Zezu ɗaa taambɔl ha̰ Ŋgɛrɛwṵru, rɔɔ a ha̰ fe sṵm ha̰ nzoɓri ká ɗi na.
23 Enquanto isso, outros barcos chegaram da cidade de Tiberíades e encostaram perto do lugar onde a multidão tinha comido pão depois de o Senhor Jesus ter dado graças.
24 A zaɗka ruɔ nzoɓri kɔ Zezu ya nda̰w, leɗ nduoɓal-ɛri ya nda̰w na báyḭi lɛ, i uru í hil í kaw ɓil tuori ku na, a í se ɓa Kapɛrnayum ɓay nzáara ni.
24 Quando viram que Jesus e os seus discípulos não estavam ali, subiram nos barcos e saíram para Cafarnaum a fim de procurá-lo.
25 Zaɗka i tḭi fi kɛlu í ziŋ Zezu na báyḭi lɛ, i vbi ni mii: «Mbay, síe ha̰a ze mù vi zaɗ ni key lɛ?»
25 A multidão encontrou Jesus no lado oeste do lago, e perguntaram a ele: — Mestre, quando foi que o senhor chegou aqui?
26 Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: ɓaarì na ì nzaara mì ɓay maapa ká ì sṵ maa rì siɓ siɓ hɔy ɓo, ì nzaara mì ɓay kɔ́kɔ sa̰w fe saŋ ká mì ɗaa na ya.
26 Jesus respondeu:
27 Ndaɗ ɓay ɗáa peɗ ŋgɔŋ ɓamba ɓay tul fe sṵm káʼa ɓíɛ gɔr hɔy ya, roo lɛ, ɓay tul fe sṵm káʼa haŋa nzoɓri kǎwke ɓáy kumnun ká ɗo ɓaŋguɔ na. Fe sṵmke ku na, ɓi *Vu Nzoɓ ze mì haŋa rì. Ɓa ɓi kḭ ze Ŋgɛrɛwṵru Bǎa ha̰ mì hṵrusuo ɗáa fe ká kǐɛke mii, ka hii ɓayke ziŋ mì.»
27 Não trabalhem a fim de conseguir a comida que se estraga, mas a fim de conseguir a comida que dura para a vida eterna. O
28 A báyḭi lɛ, i vbi ni ɓay mii: «Peɗri ká Ŋgɛrɛwṵru hii ɓayke na wa̰a, ɓuru ɗáa mina nda̰w rɔɔ, ɓay ɗáa lɛ?»
28 — O que é que Deus quer que a gente faça? — perguntaram eles.
29 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Peɗ ká Ŋgɛrɛwṵru giyaŋ ɓay kɔ́kɔ ká luo-rì na, ɓa ɗáa law-rì ɓo tul-i ɓi káʼa pie mì vi na.»
29 — Ele quer que vocês creiam naquele que ele enviou! — respondeu Jesus.
30 Báyḭi lɛ, i yḭ̀i í vbi ni na rɔɓay mii: «Fe saŋ ḭi nda̰w rɔɔ mù ɗáa ha̰ ɓuru kɔ, a ɓúru kɔ́ke ɓay ɓo na ɓa sùo ɓay lɛ? Wa̰a, fe ḭi nda̰w rɔɔ mù ɗáa lɛ?
30 Eles disseram: — Que milagre o senhor vai fazer para a gente ver e crer no senhor? O que é que o senhor pode fazer?
31 Bulu ɓururi ká pola lew na, i sṵ fe ká i ɗi ɓa manne ká ɓil law kɔr munu ká mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru ɓaa mii: “Ka ha ri sṵ fe sṵm ká uru saa nulue.”»
31 Os nossos antepassados comeram o maná no deserto, como dizem as Escrituras Sagradas : “Do céu ele deu pão para eles comerem.”
32 Roo lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: ɓa *Moyze ze ha rì fe sṵm ká uru saa nulue na ya, roo lɛ, ɓa Bǎa ze ha rì ŋgaw taa tusuɛke ká uru saa nulue na.
32 Jesus disse:
33 Tusuɛke lɛ, ŋgaw ká Ŋgɛrɛwṵru ha̰ na, ɓa ɓe ká uru saa nulue a vi tusiri key, a ha̰ nzoɓri káw ɓáy kumnun ká ɗo ɓaŋguɔ na.»
33 Porque o pão que Deus dá é aquele que desce do céu e dá vida ao mundo.
34 Báyḭi lɛ, i ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay, mu ha̰ ɓuru ŋgaw key na ɓaŋguɔ kpaɗara.»
34 — Queremos que o senhor nos dê sempre desse pão! — pediram eles.
35 Lɛɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Ɓi ze mì ɓa ŋgaw káw ɓáy kumnun ká ɗo ɓaŋguɔ na. Nzoɓ ká vi luo-i lɛ, kɔn ti sɛkɛ ni mbǎa, a nzoɓ ká ɗaa law-ɛ ɓo tul-i lɛ, kɔn mbii kara ti sɛkɛ ni mbǎa nda̰w.
35 Jesus respondeu:
36 Roo lɛ, ɓi na mì ɓaa ha rì ro: Ì kɔ mì ɓáy nun-rì, lɛ, ì ɗaa law-rì ɓo tul-i ya.
36 Mas eu já disse que vocês não creem em mim, embora estejam me vendo.
37 Nzoɓri riw bele ká Bǎa ha̰ mì na, i vika luo-i. A nzoɓ ká vi luo-i lɛ, mì ti nii ni ɗo kɛlɛ ya,
37 Todos aqueles que o Pai me dá virão a mim; e de modo nenhum jogarei fora aqueles que vierem a mim.
38 ɓay ḭi lɛ, mì vi saa nulue ɓay ɗáa law hiiya ɓi ya, roo lɛ, ɓay ɗáa law hiiya nzoɓ ká píe mì vi na.
38 Pois eu desci do céu para fazer a vontade daquele que me enviou e não para fazer a minha própria vontade.
39 Law hiiya nzoɓ ká pie mì na ze ɗo key: nzoɓri káʼa ha̰ mì na, ka hii ɓay haŋa mì pɔŋ nzoɓ mbḭw mini kara ka ɓíɛ ya, roo lɛ, síe ɔ́rɔ ɓie nam na, mì tína ri saa luɔ huɗ.
39 E a vontade de quem me enviou é esta: que nenhum daqueles que o Pai me deu se perca, mas que eu ressuscite todos no último dia.
40 Tusuɛke lɛ, law hiiya Bǎa na ɓa haŋa nzoɓri riw bele tuu mì ɓa Vi-e, a í ɗaa law-ri ɓo tul-i ɓo í kaw ɓáy kumnun ká ɗo ɓaŋguɔ na. Síe ɔ́rɔ ɓie nam na, mì tína ri saa luɔ huɗ.»
40 Pois a vontade do meu Pai é que todos os que veem o Filho e creem nele tenham a vida eterna; e no último dia eu os ressuscitarei.
41 Zaɗka Zezu ɓaa mii, «mì ɓa ŋgaw ká uru saa nulue» na, Ziɓri ŋgṵri ɓay ká sakra kḭ
41 Eles começaram a criticar Jesus porque ele tinha dito: “Eu sou o pão que desceu do céu.”
42 i ɓaa mii: «Ɓe key na, ka ɓa Zezu, vu Zezeɓ na ya lo? Ɓuru tuu bi-ɛ ɓáy mi-ɛ ta-taŋ. Wa̰a, ɗaa mina nda̰w rɔɔ, ka ɓaa mii, ɓeri uru saa nulue lɛ?»
42 E diziam: — Este não é Jesus, filho de José? Por acaso nós não conhecemos o pai e a mãe dele? Como é que agora ele diz que desceu do céu?
43 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ì pɔ́ŋ nzaa nduo ŋgṵri sùo ká sakra kḭ.
43 Jesus respondeu:
44 Zaɗka Bǎa ká pie mì na ɗi nzoɓ ya lɛ, nzoɓ mbḭw mini kara ti vika luo-i a ɗaa law-ɛ ɓo tul-i ya. A nzoɓ ká vi luo-i lɛ, síe ɔ́rɔ ɓie nam na, mì tína ni saa luɔ huɗ.
44 Só poderão vir a mim aqueles que forem trazidos pelo Pai, que me enviou, e eu os ressuscitarei no último dia.
45 Pola lew na, *nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ɗaa ɗo ɓil mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru mii: “Ɓari riw bele na, Ŋgɛrɛwṵru ze a fére ri fe.” Ze nzoɓ ha̰a ha̰a ká laa ɓay Bǎa, a ya̰a fe fére ɓe na lɛ, a vika luo-i.
45 Nos
46 Nzoɓ mbḭw mini kara kɔ Bǎa na ɓáy nun-ɛ ya, roo lɛ, ɓi huo-i ká mì uru saa luo-ɛ ze, mì kɔ ni.
46 Isso não quer dizer que alguém já tenha visto o Pai, a não ser aquele que vem de Deus; ele já viu o Pai.
47 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: nzoɓ ká ɗaa law-ɛ ɓo tul-i na, ka ɗo ɓáy kumnun ká ɗo ɓaŋguɔ na.
47 — Eu afirmo a vocês que isto é verdade: quem crê tem a vida eterna.
48 Ɓi na, mì ɓa ŋgaw káw ɓáy kumnun.
48 Eu sou o pão da vida.
49 Bulu ɓaarì ká i sṵ fe ká i ɗi ɓa manne ká ɓil law kɔr na, i hu riw bele.
49 Os antepassados de vocês comeram o maná no deserto, mas morreram.
50 Roo lɛ, nzoɓri ká i re ŋgaw ni key ká uru saa nulue na, i ti huka ya mgbaŋ.
50 Aqui está o pão que desce do céu; e quem comer desse pão nunca morrerá.
51 Ɓi na, mì ɓa ŋgaw ká ɗo ɓáy kumnun ká uru saa nulue. Zaɗka nzoɓ re ŋgaw ni key na lɛ, a káw ɓáy kumnun ká ɗo ɓaŋguɔ na. Ŋgaw ká mì haŋa na, ɓa naysuo-i. Mì ha̰ munu ɓay haŋa nzoɓri ká tusiri key na, i kǎwke ɓáy kumnun.»
51 Eu sou o pão vivo que desceu do céu. Se alguém comer desse pão, viverá para sempre. E o pão que eu darei para que o mundo tenha vida é a minha carne.
52 Zaɗka Ziɓri laa munu na báyḭi lɛ, i uru ɓáy rɔɗi goɗoɗo ká sakra kḭ mii: «Úwaa! Leɗban key na wa̰a, naysuo-ɛ taa minake ze a haŋa ɓuru sṵ lɛ woo?»
52 Aí eles começaram a discutir entre si. E perguntavam: — Como é que este homem pode dar a sua própria carne para a gente comer?
53 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: zaɗka ì ya̰a naysuo-i ɓi Vu Nzoɓ í sṵ ya nda̰w, a í nzɔ sím sùo-i na ya nda̰w lɛ, ì ti ɗoko ɓáy kumnun ya.
53 Então Jesus disse:
54 Nzoɓ ká sṵ naysuo-i, a nzɔ sím sùo-i na lɛ, ka ɗo ɓáy kumnun ká ɗo ɓaŋguɔ na. Síe ɔ́rɔ ɓie nam na, mì tína ni saa luɔ huɗ.
54 Quem come a minha carne e bebe o meu sangue tem a vida eterna, e eu o ressuscitarei no último dia.
55 Tusuɛke lɛ, naysuo-i na ɓa fe sṵm taa tusuɛke, a sím sùo-i na ɓa mbii nzɔkɔ taa tusuɛke.
55 Pois a minha carne é a comida verdadeira, e o meu sangue é a bebida verdadeira.
56 Nzoɓ ká sṵ naysuo-i, a nzɔ sím sùo-i nda̰w na, nzoɓke ku na zuɔ ziŋ mì, a ɓi hɔy kara mì zuɔ ziŋ ni nda̰w.
56 Quem come a minha carne e bebe o meu sangue vive em mim, e eu vivo nele.
57 Bǎa ká píe mì na, ka kaw ɓáy kumnun. Ɓa ɓe ze, ka ha̰ mì kaw ɓáy kumnun. Ɗo faa mbḭw munu nda̰w, nzoɓ ká sṵ naysuo-i, a nzɔ sím sùo-i na lɛ, mì haŋa ni kaw ɓáy kumnun na nda̰w.
57 O Pai, que tem a vida, foi quem me enviou, e por causa dele eu tenho a vida. Assim, também, quem se alimenta de mim terá vida por minha causa.
58 Ŋgaw ni key na, ɓa ŋgaw ká uru saa nulue. Ŋgawke ku na ɗo ɓoɗ ɓáy fe sṵm ká bulu ɓaarì sṵ ká ɓil law kɔr na. Ze ɓari ká i sṵ na hɔy kara i hu riw bele. Roo lɛ, nzoɓ ká re ŋgaw ni key na, a káw ɓáy kumnun ká ɗo ɓaŋguɔ.»
58 Este é o pão que desceu do céu. Não é como o pão que os antepassados de vocês comeram e mesmo assim morreram. Quem come deste pão viverá para sempre.
59 Ɓe ze ɓa ɓay ká Zezu fere nzoɓri ká *hul mbṵ́ kḭ ká Kapɛrnayum.
59 Jesus disse isso quando estava ensinando na sinagoga de Cafarnaum.
60 Zaɗka ruɔ nzoɓri ká i se fal Zezu na, i laa ɓay ɓe munu báyḭi lɛ, i ɗaa «Íi!» a í ɓaa mii: «Ɓay ká ŋgɔŋ key na wa̰a, nzoɓ ve ze a máa láake lɛ?»
60 Muitos seguidores de Jesus ouviram isso e reclamaram: — O que ele ensina é muito difícil! Quem pode aceitar esses ensinamentos?
61 Lɛɛ, Zezu kɔ nda̰w ká leɗ nduoɓal-ɛri ɗo ŋgṵri sùo-ri se tul ɓayke na, ze ka ɓa ha ri mii: «Ɓay ká mì ɓaa na tuo law-rì tuo lɛ woo?
61 Não disseram nada a Jesus, mas ele sabia que eles estavam resmungando contra ele. Por isso perguntou:
62 A ku na, zaɗka ɓi *Vu Nzoɓ mì úru saa tusiri key, mí yḭ̀i ɓa zaɗ ká mì uru saa ɗi pola na wa̰a, ì kér ɓay mina ká ɗi lɛ?
62 E o que aconteceria se vocês vissem o
63 Tem Ŋgɛrɛwṵru ze ha̰ nzoɓ kaw ɓáy kumnun. Hṵrusuo nzoɓ ti ɗáa fe mbḭw ya. Ɓayri ká mì ɓaa na, ɓa kumnun taa tusuɛke ká uru saa luo Tem Ŋgɛrɛwṵru,
63 O Espírito de Deus é quem dá a vida, mas o ser humano não pode fazer isso. As palavras que eu lhes disse são espírito e vida,
64 roo lɛ, nzoɓ ha̰nɛri ká sakra ɓaarì ɗaa law-ri ɓo tul-i ya.» (Ká ɓa tusuɛ lɛ, titire hɔy Zezu kɔ nzoɓri ká i ɗáa law-ri ɓo tul-e ya na nda̰w, a kɔ nzoɓ káʼa mbika tul-e na nda̰w pi.)
64 mas mesmo assim alguns de vocês não creem. Jesus disse isso porque já sabia desde o começo quem eram os que não iam crer nele e sabia também quem ia traí-lo.
65 Ka ɓaa rɔɓay mii: «Ɓe ze mì ɓaa ha rì pola mii: zaɗka Bǎa ha̰ faa ha̰ nzoɓ ya lɛ, nzoɓ mbḭw mini kara ti vika luo-i, a ɗaa law-ɛ ɓo tul-i ya.»
65 Jesus continuou:
66 Zaɗɛ ku hɔy lɛ, nzoɓri ŋgḭ-ŋgḭi ká i se fal-ɛ na, i naa sùo-ri yɔ́rɔŋ yɔrɔŋ a í se fal-ɛ mbǎa.
66 Por causa disso muitos seguidores de Jesus o abandonaram e não o acompanhavam mais.
67 Ro, Zezu vbi leɗ nduoɓal-ɛri ká duɔ falɛ siɗi na mii: «Ɓaarì hɔy kara ì hii ɓay náa sùo-rì nda̰w lɛ woo?»
67 Então ele perguntou aos doze discípulos:
68 Báyḭi lɛ, Simo̰n Piyɛr yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mbay, ɓuru na ɓuru séke luo nzoɓ ve ɓáy lɛ woo? Ɓay ɓo na ɗaa ha̰ nzoɓ kǎwke ɓáy kumnun ká ɗo ɓaŋguɔ.
68 Simão Pedro respondeu: — Quem é que nós vamos seguir? O senhor tem as palavras que dão vida eterna!
69 A ɓuru laa lɛ, ɓúru ɗáa law ɓuru ɓo tul-a, a ɓúru tuu mù ɓa Nzoɓ ká Taŋ Kaɗaŋ ká Ŋgɛrɛwṵru pie mù vi.»
69 E nós cremos e sabemos que o senhor é o Santo que Deus enviou.
70 Lɛɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay ha ri mii: «Ɓaarì ká tul-rì duɔ falɛ siɗi na, ɓa ɓi ze mì nan rì ya lɛ woo? Roo lɛ, nzoɓ mbḭw ká sakra ɓaarì na ɓa vu ŋgɛrɛtemndaya.»
70 Jesus disse:
71 Ka ɓaa ɓay munu se tul Zudas Iskariyoɗ, vu Simo̰n. Ze, ka ɓa na leɗ nduoɓal-ɛ kara, ɓe kḭ ze namke vi lɛ, a mbika tul-e.
71 Ele estava falando de Judas, filho de Simão Iscariotes. Pois Judas, embora fosse um dos doze discípulos, ia trair Jesus.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.