João 12
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NTLH
1 Tɔ̀ŋ nam yie ɓa pola rɔɔ, ɓay haŋa *nam suoriya tḭ́i saa ɓil koy na ka maa báyḭi lɛ, Zezu se ɓa Betani ká luo Lazar ɓe káʼa hu ká Zezu tuma ni ha̰ ni kaw ɓáy kumnun na.
1 Seis dias antes da Páscoa , Jesus foi ao povoado de Betânia, onde morava Lázaro, a quem ele tinha ressuscitado.
2 Ká zaɗɛ ku na, i ɗaa fe sṵm ɓay dɔ́yke ni, a lɛ, Marte leke sṵmke ha ri sṵ. Lazar lɛ, kaw ziŋ nzoɓri ká i kaw ziŋ Zezu ká nzaa tutakra fe sṵm na.
2 Prepararam ali um jantar para Jesus. Marta ajudava a servir, e Lázaro era um dos que estavam à mesa com ele.
3 A Mari laa lɛ, mbi num ká riŋ-ɛ ɓa nar ká ba̰rɛ fṵ bǔy bǔy, a taŋ kaɗ kaɗ ká larike ŋgɔŋ ɓamba na ɓa tasa náy mbḭw munu a ɗaa zuɔ ɓal Zezu. Falɛ lɛ, ka nzṵn ɓáy sṵy tul-e ha̰ ba̰ra numke ku na ya̰a zaɗ ká ɓil hula kpol kpol riw bele.
3 Então Maria pegou um frasco cheio de um perfume muito caro, feito de nardo puro. Ela derramou o perfume nos pés de Jesus e os enxugou com os seus cabelos; e toda a casa ficou perfumada.
4 Ro, Zudas Iskariyoɗ, ɓe káʼa ɓa nzoɓ mbḭw munu ká sakra leɗ nduoɓal-ɛri káʼa mbika tul-e na mbi ɓay a ɓaa mii:
4 Mas Judas Iscariotes, o discípulo que ia trair Jesus, disse:
5 «Úwaa, ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, ì ɓiɛ fe munu lɛ? Num key na larike ŋgḭi ɓamba wuruk wuruk! Ɓa fe ká ì hie ɓa pola zu lɛ, larike a máa lari peɗ mbiimbam mbḭw ɓay sɔ́kɔke nzoɓ kṵkuri!»
5 — Este perfume vale mais de trezentas moedas de prata . Por que não foi vendido, e o dinheiro, dado aos pobres?
6 Ka ɓaa munu, ɓay ḭi lɛ, ɓa ɓay ze ka ker se tul nzoɓ kṵkuri ya, roo lɛ, ka ɓa nzoɓ riiɓa. Munu káʼa ɓa nzoɓ kɔ́rɔ lari ɓari ká i mbṵ zuɔ tul kḭ na, ka mbi hiyaw hiyaw munu ɓaŋguɔ.
6 Judas disse isso, não porque tivesse pena dos pobres, mas porque era ladrão. Ele tomava conta da bolsa de dinheiro e costumava tirar do que punham nela.
7 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa mii: «Pɔŋ má̰y na ɗɛkɛkɛ ha̰ ni ɗaa fe ɓe. Ɓe ze ɓa fe ká ndaɗ ɓamba ɓay haŋa ni ka ɗaa. Ɓay tul nam huɗ ɓi ze, ka kɔ̌rɔke num na ɗo kpṵru tḭi vuri key.
7 Então Jesus respondeu:
8 Ɓaarì na, nzoɓ kṵkuri i ɗoko ziŋ rì ɓaŋguɔ kpaɗara, roo lɛ, ɓi na, mì ti ɗoko ziŋ rì ɓaŋguɔ ya.»
8 Os pobres estarão sempre com vocês, mas eu não estarei sempre com vocês.
9 Zaɗka ruɔ Ziɓri laa mii, Zezu ɗo Betani báyḭi lɛ, i tḭi vbuɓuɓu ɓay tul Zezu kḭ huo-ɛ hɔy ya, roo lɛ, ɓay tul Lazar káʼa tuma ni saa luɔ huɗ ha̰ ni kaw ɓáy kumnun na.
9 Muitas pessoas ficaram sabendo que Jesus estava em Betânia. Então foram até lá não só por causa dele, mas também para ver Lázaro, o homem que Jesus tinha ressuscitado.
10 A ro ze, *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri mbi nzaa-ri ɓay ika Lazar na nda̰w,
10 Então os chefes dos sacerdotes resolveram matar Lázaro também;
11 ɓay ḭi lɛ, ɓay tul-e na ze, Ziɓri ŋgḭi ɓamba i náake sùo-ri, a í ɗaa law-ri ɓo tul Zezu.
11 pois, por causa dele, muitos judeus estavam abandonando os seus líderes e crendo em Jesus.
12 Nzaaruo kḭ na báyḭi lɛ, ruɔ nzoɓri ká i ɗo zaɗ *nam suoriya tḭ́i saa ɓil koy ká Zuruzalɛm na, i laa mii, Zezu se vuku.
12 No dia seguinte, a grande multidão que tinha ido à Festa da Páscoa ouviu dizer que Jesus estava chegando a Jerusalém.
13 Ze, í fɛɗ nzaa tɔy vay mgbal kandawri rɔɔ í sǔɔke nun-ɛ, í guu fe í ɓǎake ɓay mii:
13 Então eles pegaram ramos de palmeiras e saíram para se encontrar com ele, gritando: — Que Deus abençoe aquele que vem em nome do Senhor! Que Deus abençoe o Rei de Israel!
14 Lɛɛ, Zezu ziŋ vu maasoɓa, a kaw tul-e munu ká mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru ɓaa ɓayke pola mii:
14 Jesus procurou um jumentinho e o montou, como dizem as Escrituras Sagradas :
15 «Ɓaarì nzoɓri ká *Sio̰n na,
15 “Povo de Jerusalém, não tenha medo! Veja! Aí vem o seu Rei, montado num jumentinho!”
16 Ká síeke ku na, leɗ nduoɓal-ɛri laa sa̰w fekeri na ku riw bele ya ɓáy. Roo lɛ, fal huɗ ɓe ɓáy tḭ́i ɓe saa luɔ huɗ na, zaɗka leɗ nduoɓal-ɛri ker se tul fe ká kal ká tul-e na báyḭi lɛ, i kɔ mii, fekeri na kal munu ká mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru ɓaa ɓayke pola na.
16 Naquela ocasião os discípulos não entenderam isso. Mas, depois de Jesus ter voltado para a presença gloriosa de Deus, eles lembraram que isso estava escrito a respeito dele e também que era isso o que tinha acontecido.
17 Ɓari riw bele ká i ɗo ziŋ Zezu ɓáy nam káʼa ɗíke Lazar ha̰ ni tḭi saa luɔ huɗ a kaw ɓáy kumnun na, i lo soro fekeri na ɓaŋguɔ.
17 A multidão que estava com Jesus quando ele havia chamado Lázaro para fora do túmulo e o tinha ressuscitado espalhou a notícia do que tinha acontecido.
18 Sa̰wke mini ze, ruɔ nzoɓri suɔ nun-ɛ, ɓay ḭi lɛ, i laa mii, ɓa ɓe kḭ ze ka ɗaa fe saŋ na key.
18 E o povo foi encontrar-se com Jesus, pois ficou sabendo que ele tinha feito esse milagre.
19 Báyḭi lɛ, *Fariziri ɓaa ɓay ká sakra kḭ ɓa lie ɓa lew mii: «Ì kɔ, náa maa ɗáari fe mbḭw mbǎa! Nzoɓri riw bele dii fal-ɛ!»
19 Então os fariseus disseram uns aos outros: — Não estamos conseguindo nada! Vejam! Todos estão indo com ele!
20 Ká sakra nzoɓri ká i vi Zuruzalɛm ɓay ruo Ŋgɛrɛwṵru ká ɓil nam suoriyake ku na, nzoɓ ha̰nɛri ká i ɓa Gɛrɛkri ɗo ɗi nda̰w pi.
20 Entre o povo que tinha ido a Jerusalém para tomar parte na festa, estavam alguns não judeus.
21 Ɓari na, i soro í vǎa ziŋ Filiɓ ká ɓa nzoɓ ká Besayda kuɗu zaɗ ká Galele í koɗ ni mii: «Ŋgɛrɛ, ɓuru hii ɓay kɔ́kɔ Zezu.»
21 Eles foram falar com Filipe, que era da cidade de Betsaida, na Galileia, e pediram: — Senhor, queremos ver Jesus.
22 Lɛɛ, Filiɓ na se a vǎa ɓaa ɓayke ha̰ Andere. Falɛ lɛ, ɓari siɗi bele i vǎa ɓaa ɓayke na ha̰ Zezu.
22 Filipe foi dizer isso a André, e os dois foram falar com Jesus.
23 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Nam ká Ŋgɛrɛwṵru a haŋa riŋ ɗika ɓi *Vu Nzoɓ kiɛ sùo-ɛ ɓa kɛlɛ na vi ro.
23 Então ele respondeu:
24 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: zaɗka pa̰ra naŋ ká nzoɓ ru na hu ya lɛ, a ɗoko ɓa ɓe kḭ mbḭw hɔy. Roo lɛ, zaɗkaʼa hu a tḭi ro lɛ, pa̰rake na a hṵ́u ɗo ŋgeɗeɗe ɓáy.
24 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: se um grão de trigo não for jogado na terra e não morrer, ele continuará a ser apenas um grão. Mas, se morrer, dará muito trigo.
25 Nzoɓ ká hii kumnun ɓe na, a ɗoko ɓáy kumnun taa tusuɛke ya. A nzoɓ ká ŋgɔr tul fe ká tusiri key ya lɛ, a kɔ́rɔ kumnun taa tusuɛke káʼa ɗoko ɓaŋguɔ.
25 Quem ama a sua vida não terá a vida verdadeira; mas quem não se apega à sua vida, neste mundo, ganhará para sempre a vida verdadeira.
26 Zaɗka nzoɓ hii ɓay ɗáa peɗ ha̰ mì lɛ, ka se fal-i. Zaɗ ká mì ɗoko ɗi na, kaʼa ɗoko ɗi ziŋ mì nda̰w. A zaɗka nzoɓ ɗaa peɗ ha̰ mì lɛ, Bǎa a ɗáa mbay ɓo tul-e.»
26 Quem quiser me servir siga-me; e, onde eu estiver, ali também estará esse meu
27 Zezu ɓaa mii: «Timbɛɗɛ key na, law-i nzáa mì. A key wa̰a, mì ɓáa mina ro zey lɛ? Mì ɓáa mii: Bǎa, mu náa mì ká ɓil fe sɛkɛ káʼa tḭ́i tul-i key na lɛ woo? Munu ya mgbaŋ, ɓay ḭi lɛ, ɓay tul fe sɛkɛke na key ze, mì víke tusiri key.
27 Jesus continuou:
28 Mì ɓáa mii: Bǎa, mu kíɛ riŋ ɗika ɓo na ha̰ nzoɓri kɔ!»
28 Pai, revela a tua presença Então do céu veio uma voz, que dizia: — Eu já a revelei e a revelarei de novo.
29 Lɛɛ, ruɔ nzoɓri ká i ɗo zaɗɛ í laa kusol ká mgba na i ɓaa mii: «Ɓa mbam ze yḭw ku.» A nzoɓ ha̰wri laa lɛ, i ɓaa mii: «Ɓa leɗ nzaapeɗ ká nulue ze ví ɓaa ɓay ha̰ ni!»
29 A multidão que estava ali ouviu a voz e dizia que era um trovão. Outros afirmavam que um anjo tinha falado com Jesus.
30 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Kusol ká mgba na, ɓay tul-i ya, roo lɛ, ɓay tul-rì zu.
30 Mas ele disse:
31 Timbɛɗɛ key na, ɓa sa̰w síe ká Ŋgɛrɛwṵru a ɗáa ɓay ɓo tul nzoɓ tukɛlɛri key. Timbɛɗɛ key na Ŋgɛrɛwṵru a níi ŋgɛrɛtemndaya ká ɓa nzoɓ réke mbay ká tusiri key na ɗo kɛlɛ.
31 Chegou a hora de este mundo ser julgado, e aquele que manda nele será expulso.
32 Ɓi na, zaɗka i síŋ mì í ura mì ɗo siya lɛ, mì fá̰a nzoɓri riw bele zuɔ fal-i.»
32 E, quando eu for levantado da terra, atrairei todas as pessoas para mim.
33 (Zezu ɓaa ɓayri na munu, a kǐɛke kḭri huɗ taa ḭike ze káʼa huka.)
33 Ele dizia isso para indicar de que maneira ia morrer.
34 Lɛɛ, ruɔ nzoɓri yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mbeɗe *bol kusol kiɛ ɓuru mii, *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na a káw ɓáy kumnun ɓaŋguɔ. A wa̰a, ɗaa mina nda̰w rɔɔ, mù ɓaa mii, i síŋ *Vu Nzoɓ í ura ni ɗo siya lɛ woo? Wa̰a, Vu Nzoɓke na ɓa ve lɛ woo?»
34 A multidão perguntou: — A nossa
35 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Zaɗ taŋa na ɗo sakra ɓaarì key bole, a ɗí ndḭi munu hɔy. Ɓe ze zaɗka zaɗ taŋa ɗo rɔɓay na, ì se ɓil-e ɓay haŋa suŋ tilo ka guɓa tul-rì ya. Ì kɔ, nzoɓ ká se-seɗ ká ɓil suŋ tilo na, ka kɔ zaɗ káʼa se ɓa ɓaɗi ya.
35 Jesus respondeu:
36 Zaɗka zaɗ taŋa ɗo rɔɓay na, ì ɗaa law-rì ka ɓo tul-e. Ɓe nda̰w rɔɔ, ì víke ɓa leɗ zaɗ taŋari na ɓáy.»
36 Enquanto vocês têm a luz, creiam na luz para que possam viver na luz. Depois que Jesus disse isso, foi embora e se escondeu do povo.
37 Ze ka ɗaa fe saŋri ŋgḭi ɓamba ha ri kɔ ɓáy nun-ri hɔy kara, i ɗaa law-ri ɓo tul-e ya.
37 Eles tinham visto Jesus fazer todos esses milagres, mas não criam nele,
38 Ɓe mini ze, ɓay ká Ezay nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ɓaa na, ɗo munu ɓáy zaɗɛ. Ɓayke ɓaa mii:
38 para que se cumprisse o que disse o profeta Isaías: “Senhor, quem creu na nossa mensagem? E quem viu que era o Senhor que estava agindo?”
39 Ɓari na, i maa ɓay ɗáa law-ri ɓo ɗi ya. Ì kɔ, Ezay nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ɓaa pola lew se tul-ri mii:
39 Não podiam crer porque, como disse Isaías:
40 «Ŋgɛrɛwṵru ha̰ nun-ri fṵmra gbiɓli,
40 “Deus cegou os olhos deles e fechou a mente deles, para que não vejam, e não entendam, e não se voltem para ele, e sejam curados por ele.”
41 Ezay na ɓaa munu, ɓay ḭi lɛ, ka kɔ riŋ ɗika Zezu, a ɓaa ɓay se tul-e.
41 Isaías disse isso porque viu a revelação da natureza divina de Jesus e falou a respeito dele.
42 Ze ká sakra ŋgɛrɛdɔma̰y Ziɓri hɔy kara, nzoɓri ŋgḭi ɓamba i ɗaa law-ri ɓo tul-e. Roo lɛ, ɓay tul *Fariziri na, i hii ɓay ɓáa ɓayke ɓa kɛlɛ ya, ɓay ḭi lɛ, i hii ɓay haŋa ri nii ri tḭi ká *hul mbṵ́ kḭ ɓari Ziɓri na ya.
42 No entanto, muitos líderes judeus creram em Jesus, mas não falavam publicamente a favor dele para que os fariseus não os expulsassem da sinagoga .
43 I hii ɓay ndáɗ ká nun nzoɓri mba ndaɗ ká nun Ŋgɛrɛwṵru.
43 Eles gostavam mais de ser elogiados pelas pessoas do que de ser elogiados por Deus.
44 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ta-taŋ ɓa siya ɓeleŋ mii: «Nzoɓ ká ɗaa law-ɛ ɓo tul-i na, ka ɗaa law-ɛ ɓo tul-i hɔy ya, roo lɛ, ka ɗaa law-ɛ ɓo tul nzoɓ ká pie mì vi na nda̰w.
44 Jesus disse bem alto:
45 Nzoɓ ká tuu mì na, tuu nzoɓ ká pie mì na nda̰w.
45 Quem me vê vê também aquele que me enviou.
46 Ɓi na, mì vi tusiri key munu ɓa zaɗ taŋa, ɓay haŋa nzoɓri riw bele ká i ɗaa law-ri ɓo tul-i na, i ɗo ɓil suŋ tilo na mbǎa.
46 Eu vim ao mundo como luz para que quem crê em mim não fique na escuridão.
47 «Zaɗka nzoɓ laa ɓay ɓi, rɔɔ a ɗaa vu mbom ɓo ɗi ya lɛ, ɓa ɓi ze mì ɗaa ɓay ɓo tul-e ya. Tusuɛke lɛ, mì vi ɓay ya̰aŋa nzoɓri ká tusiri key ɓo, mì vi ɓay ɗáa ɓay ɓo tul nzoɓri ya.
47 Se alguém ouvir a minha mensagem e não a praticar, eu não o julgo. Pois eu vim para salvar o mundo e não para julgá-lo.
48 Nzoɓ ká túŋ mì ŋgereŋ a ya̰a ɓay ɓi ya laa lɛ, ɓayke ká mì fere nzoɓri na ku ze, a ɗáa ɓay ɓo tul-e ká síe ɔ́rɔ ɓie nam na.
48 Quem me rejeita e não aceita a minha mensagem já tem quem vai julgá-lo. As palavras que eu tenho dito serão o juiz dessa pessoa no último dia.
49 Ì kɔ, ɓay ká mì ɓaa na, mì ɓaa ɓáy hṵrusuo-i huo-i ya, roo lɛ, Bǎa ká pie mì na mbi nzi-ɛ sùo-ɛ kḭ ha̰ mì, ɓay tul feri ká mì ɓáa, ɓáy feri ká mì fere nzoɓri na.
49 — Eu não tenho falado em meu próprio nome, mas o Pai, que me enviou, é quem me ordena o que devo dizer e anunciar.
50 Ze mì kɔ lɛ, ɓayke ku na ha̰ nzoɓri kaw ɓáy kumnun ká ɗo ɓaŋguɔ. Ɓe mini ze, feri ká mì ɓaa ɓayke na, mì ɓaa munu ká Bǎa ɓaa ha̰ mì.»
50 E eu sei que o seu mandamento dá a vida eterna. O que eu digo é justamente aquilo que o Pai me mandou dizer.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.