João 12

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Tɔ̀ŋ nam yie ɓa pola rɔɔ, ɓay haŋa *nam suoriya tḭ́i saa ɓil koy na ka maa báyḭi lɛ, Zezu se ɓa Betani ká luo Lazar ɓe káʼa hu ká Zezu tuma ni ha̰ ni kaw ɓáy kumnun na.
1 Seis dias antes da Páscoa, Jesus foi para Betânia, onde estava Lázaro, a quem ele tinha ressuscitado dentre os mortos.
2 Ká zaɗɛ ku na, i ɗaa fe sṵm ɓay dɔ́yke ni, a lɛ, Marte leke sṵmke ha ri sṵ. Lazar lɛ, kaw ziŋ nzoɓri ká i kaw ziŋ Zezu ká nzaa tutakra fe sṵm na.
2 Prepararam-lhe, ali, uma ceia. Marta servia, e Lázaro era um dos que estavam à mesa com Jesus.
3 A Mari laa lɛ, mbi num ká riŋ-ɛ ɓa nar ká ba̰rɛ fṵ bǔy bǔy, a taŋ kaɗ kaɗ ká larike ŋgɔŋ ɓamba na ɓa tasa náy mbḭw munu a ɗaa zuɔ ɓal Zezu. Falɛ lɛ, ka nzṵn ɓáy sṵy tul-e ha̰ ba̰ra numke ku na ya̰a zaɗ ká ɓil hula kpol kpol riw bele.
3 Então Maria, pegando um frasco de perfume de nardo puro, muito precioso, ungiu os pés de Jesus e os enxugou com os seus cabelos. E toda a casa se encheu com o cheiro do perfume.
4 Ro, Zudas Iskariyoɗ, ɓe káʼa ɓa nzoɓ mbḭw munu ká sakra leɗ nduoɓal-ɛri káʼa mbika tul-e na mbi ɓay a ɓaa mii:
4 Mas Judas Iscariotes, um dos seus discípulos, aquele que estava para trair Jesus, disse:
5 «Úwaa, ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, ì ɓiɛ fe munu lɛ? Num key na larike ŋgḭi ɓamba wuruk wuruk! Ɓa fe ká ì hie ɓa pola zu lɛ, larike a máa lari peɗ mbiimbam mbḭw ɓay sɔ́kɔke nzoɓ kṵkuri!»
5 — Por que este perfume não foi vendido por trezentos denários e o valor não foi dado aos pobres?
6 Ka ɓaa munu, ɓay ḭi lɛ, ɓa ɓay ze ka ker se tul nzoɓ kṵkuri ya, roo lɛ, ka ɓa nzoɓ riiɓa. Munu káʼa ɓa nzoɓ kɔ́rɔ lari ɓari ká i mbṵ zuɔ tul kḭ na, ka mbi hiyaw hiyaw munu ɓaŋguɔ.
6 Ele disse isso não porque se preocupava com os pobres, mas porque era ladrão e, tendo a bolsa do dinheiro, tirava o que era colocado nela.
7 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa mii: «Pɔŋ má̰y na ɗɛkɛkɛ ha̰ ni ɗaa fe ɓe. Ɓe ze ɓa fe ká ndaɗ ɓamba ɓay haŋa ni ka ɗaa. Ɓay tul nam huɗ ɓi ze, ka kɔ̌rɔke num na ɗo kpṵru tḭi vuri key.
7 Mas Jesus disse:
8 Ɓaarì na, nzoɓ kṵkuri i ɗoko ziŋ rì ɓaŋguɔ kpaɗara, roo lɛ, ɓi na, mì ti ɗoko ziŋ rì ɓaŋguɔ ya.»
8 Porque os pobres estão sempre com vocês, mas a mim vocês nem sempre terão.
9 Zaɗka ruɔ Ziɓri laa mii, Zezu ɗo Betani báyḭi lɛ, i tḭi vbuɓuɓu ɓay tul Zezu kḭ huo-ɛ hɔy ya, roo lɛ, ɓay tul Lazar káʼa tuma ni saa luɔ huɗ ha̰ ni kaw ɓáy kumnun na.
9 Uma numerosa multidão dos judeus ficou sabendo que Jesus estava em Betânia. Eles foram até lá não só por causa dele, mas também para ver Lázaro, a quem ele tinha ressuscitado dentre os mortos.
10 A ro ze, *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri mbi nzaa-ri ɓay ika Lazar na nda̰w,
10 Mas os principais sacerdotes resolveram matar também Lázaro,
11 ɓay ḭi lɛ, ɓay tul-e na ze, Ziɓri ŋgḭi ɓamba i náake sùo-ri, a í ɗaa law-ri ɓo tul Zezu.
11 porque muitos dos judeus, por causa dele, voltavam crendo em Jesus.
12 Nzaaruo kḭ na báyḭi lɛ, ruɔ nzoɓri ká i ɗo zaɗ *nam suoriya tḭ́i saa ɓil koy ká Zuruzalɛm na, i laa mii, Zezu se vuku.
12 No dia seguinte, a numerosa multidão que tinha vindo à festa, tendo ouvido que Jesus estava a caminho de Jerusalém,
13 Ze, í fɛɗ nzaa tɔy vay mgbal kandawri rɔɔ í sǔɔke nun-ɛ, í guu fe í ɓǎake ɓay mii:
13 pegou ramos de palmeiras e saiu ao encontro dele, clamando: “Hosana! Bendito o que vem em nome do Senhor e que é Rei de Israel!”
14 Lɛɛ, Zezu ziŋ vu maasoɓa, a kaw tul-e munu ká mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru ɓaa ɓayke pola mii:
14 E Jesus, tendo conseguido um jumentinho, montou-o, segundo está escrito:
15 «Ɓaarì nzoɓri ká *Sio̰n na,
15 “Não tema, filha de Sião, eis que o seu Rei está vindo, montado num filho de jumenta.”
16 Ká síeke ku na, leɗ nduoɓal-ɛri laa sa̰w fekeri na ku riw bele ya ɓáy. Roo lɛ, fal huɗ ɓe ɓáy tḭ́i ɓe saa luɔ huɗ na, zaɗka leɗ nduoɓal-ɛri ker se tul fe ká kal ká tul-e na báyḭi lɛ, i kɔ mii, fekeri na kal munu ká mbeɗe Ŋgɛrɛwṵru ɓaa ɓayke pola na.
16 Seus discípulos a princípio não compreenderam isso. Mas, quando Jesus foi glorificado, então eles se lembraram de que essas coisas estavam escritas a respeito dele e também de que tinham feito isso com ele.
17 Ɓari riw bele ká i ɗo ziŋ Zezu ɓáy nam káʼa ɗíke Lazar ha̰ ni tḭi saa luɔ huɗ a kaw ɓáy kumnun na, i lo soro fekeri na ɓaŋguɔ.
17 A multidão que estava com Jesus quando ele chamou Lázaro do túmulo e o levantou dentre os mortos dava testemunho.
18 Sa̰wke mini ze, ruɔ nzoɓri suɔ nun-ɛ, ɓay ḭi lɛ, i laa mii, ɓa ɓe kḭ ze ka ɗaa fe saŋ na key.
18 Por causa disso, também, a multidão saiu ao encontro de Jesus, pois ouviu que ele tinha feito esse sinal.
19 Báyḭi lɛ, *Fariziri ɓaa ɓay ká sakra kḭ ɓa lie ɓa lew mii: «Ì kɔ, náa maa ɗáari fe mbḭw mbǎa! Nzoɓri riw bele dii fal-ɛ!»
19 Então os fariseus disseram entre si: — Vocês podem ver que não estão conseguindo nada! Eis que o mundo vai atrás dele.
20 Ká sakra nzoɓri ká i vi Zuruzalɛm ɓay ruo Ŋgɛrɛwṵru ká ɓil nam suoriyake ku na, nzoɓ ha̰nɛri ká i ɓa Gɛrɛkri ɗo ɗi nda̰w pi.
20 Ora, entre os que foram para adorar durante a festa, havia alguns gregos.
21 Ɓari na, i soro í vǎa ziŋ Filiɓ ká ɓa nzoɓ ká Besayda kuɗu zaɗ ká Galele í koɗ ni mii: «Ŋgɛrɛ, ɓuru hii ɓay kɔ́kɔ Zezu.»
21 Estes se dirigiram a Filipe, que era de Betsaida da Galileia, e lhe pediram: — Senhor, queremos ver Jesus.
22 Lɛɛ, Filiɓ na se a vǎa ɓaa ɓayke ha̰ Andere. Falɛ lɛ, ɓari siɗi bele i vǎa ɓaa ɓayke na ha̰ Zezu.
22 Filipe foi dizê-lo a André, e André e Filipe o comunicaram a Jesus.
23 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Nam ká Ŋgɛrɛwṵru a haŋa riŋ ɗika ɓi *Vu Nzoɓ kiɛ sùo-ɛ ɓa kɛlɛ na vi ro.
23 Então Jesus se dirigiu a eles, dizendo:
24 Mì ɓaa ha rì ta-taŋ ɓa tusuɛ kḭ: zaɗka pa̰ra naŋ ká nzoɓ ru na hu ya lɛ, a ɗoko ɓa ɓe kḭ mbḭw hɔy. Roo lɛ, zaɗkaʼa hu a tḭi ro lɛ, pa̰rake na a hṵ́u ɗo ŋgeɗeɗe ɓáy.
24 Em verdade, em verdade lhes digo: se o grão de trigo, caindo na terra, não morrer, fica ele só; mas, se morrer, produz muito fruto.
25 Nzoɓ ká hii kumnun ɓe na, a ɗoko ɓáy kumnun taa tusuɛke ya. A nzoɓ ká ŋgɔr tul fe ká tusiri key ya lɛ, a kɔ́rɔ kumnun taa tusuɛke káʼa ɗoko ɓaŋguɔ.
25 Quem ama a sua vida perde-a; mas aquele que odeia a sua vida neste mundo irá preservá-la para a vida eterna.
26 Zaɗka nzoɓ hii ɓay ɗáa peɗ ha̰ mì lɛ, ka se fal-i. Zaɗ ká mì ɗoko ɗi na, kaʼa ɗoko ɗi ziŋ mì nda̰w. A zaɗka nzoɓ ɗaa peɗ ha̰ mì lɛ, Bǎa a ɗáa mbay ɓo tul-e.»
26 Se alguém me serve, siga-me, e, onde eu estou, ali estará também o meu servo. E, se alguém me servir, meu Pai o honrará.
27 Zezu ɓaa mii: «Timbɛɗɛ key na, law-i nzáa mì. A key wa̰a, mì ɓáa mina ro zey lɛ? Mì ɓáa mii: Bǎa, mu náa mì ká ɓil fe sɛkɛ káʼa tḭ́i tul-i key na lɛ woo? Munu ya mgbaŋ, ɓay ḭi lɛ, ɓay tul fe sɛkɛke na key ze, mì víke tusiri key.
27 — Agora a minha alma está angustiada, e o que direi? “Pai, salva-me desta hora”? Não, pois foi precisamente com este propósito que eu vim para esta hora.
28 Mì ɓáa mii: Bǎa, mu kíɛ riŋ ɗika ɓo na ha̰ nzoɓri kɔ!»
28 Pai, glorifica o teu nome. Então veio uma voz do céu: — Eu já o glorifiquei e ainda o glorificarei.
29 Lɛɛ, ruɔ nzoɓri ká i ɗo zaɗɛ í laa kusol ká mgba na i ɓaa mii: «Ɓa mbam ze yḭw ku.» A nzoɓ ha̰wri laa lɛ, i ɓaa mii: «Ɓa leɗ nzaapeɗ ká nulue ze ví ɓaa ɓay ha̰ ni!»
29 A multidão que ali estava e que ouviu aquela voz dizia ter havido um trovão. Outros diziam: — Foi um anjo que lhe falou.
30 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Kusol ká mgba na, ɓay tul-i ya, roo lɛ, ɓay tul-rì zu.
30 Então Jesus explicou:
31 Timbɛɗɛ key na, ɓa sa̰w síe ká Ŋgɛrɛwṵru a ɗáa ɓay ɓo tul nzoɓ tukɛlɛri key. Timbɛɗɛ key na Ŋgɛrɛwṵru a níi ŋgɛrɛtemndaya ká ɓa nzoɓ réke mbay ká tusiri key na ɗo kɛlɛ.
31 Chegou o momento de este mundo ser julgado, e agora o seu príncipe será expulso.
32 Ɓi na, zaɗka i síŋ mì í ura mì ɗo siya lɛ, mì fá̰a nzoɓri riw bele zuɔ fal-i.»
32 E eu, quando for levantado da terra, atrairei todos a mim.
33 (Zezu ɓaa ɓayri na munu, a kǐɛke kḭri huɗ taa ḭike ze káʼa huka.)
33 Ele dizia isto, significando com que tipo de morte estava para morrer.
34 Lɛɛ, ruɔ nzoɓri yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mbeɗe *bol kusol kiɛ ɓuru mii, *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na a káw ɓáy kumnun ɓaŋguɔ. A wa̰a, ɗaa mina nda̰w rɔɔ, mù ɓaa mii, i síŋ *Vu Nzoɓ í ura ni ɗo siya lɛ woo? Wa̰a, Vu Nzoɓke na ɓa ve lɛ woo?»
34 A multidão disse: — Nós ouvimos da Lei que o Cristo permanece para sempre. Como, então, você diz que é necessário que o Filho do Homem seja levantado? Quem é esse Filho do Homem?
35 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Zaɗ taŋa na ɗo sakra ɓaarì key bole, a ɗí ndḭi munu hɔy. Ɓe ze zaɗka zaɗ taŋa ɗo rɔɓay na, ì se ɓil-e ɓay haŋa suŋ tilo ka guɓa tul-rì ya. Ì kɔ, nzoɓ ká se-seɗ ká ɓil suŋ tilo na, ka kɔ zaɗ káʼa se ɓa ɓaɗi ya.
35 Jesus respondeu:
36 Zaɗka zaɗ taŋa ɗo rɔɓay na, ì ɗaa law-rì ka ɓo tul-e. Ɓe nda̰w rɔɔ, ì víke ɓa leɗ zaɗ taŋari na ɓáy.»
36 Enquanto vocês têm a luz, creiam na luz, para que se tornem filhos da luz. Depois de dizer isso, Jesus foi embora e ocultou-se deles.
37 Ze ka ɗaa fe saŋri ŋgḭi ɓamba ha ri kɔ ɓáy nun-ri hɔy kara, i ɗaa law-ri ɓo tul-e ya.
37 E, embora tivesse feito tantos sinais na presença deles, não creram nele,
38 Ɓe mini ze, ɓay ká Ezay nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ɓaa na, ɗo munu ɓáy zaɗɛ. Ɓayke ɓaa mii:
38 para se cumprir a palavra do profeta Isaías, que diz: “Senhor, quem creu em nossa pregação? E a quem foi revelado o braço do Senhor?”
39 Ɓari na, i maa ɓay ɗáa law-ri ɓo ɗi ya. Ì kɔ, Ezay nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru ɓaa pola lew se tul-ri mii:
39 Por isso, não podiam crer, porque Isaías disse ainda:
40 «Ŋgɛrɛwṵru ha̰ nun-ri fṵmra gbiɓli,
40 “Cegou os olhos deles e endureceu-lhes o coração, para que não vejam com os olhos, nem entendam com o coração, e se convertam, e sejam por mim curados.”
41 Ezay na ɓaa munu, ɓay ḭi lɛ, ka kɔ riŋ ɗika Zezu, a ɓaa ɓay se tul-e.
41 Isaías disse isso porque viu a glória dele e falou a respeito dele.
42 Ze ká sakra ŋgɛrɛdɔma̰y Ziɓri hɔy kara, nzoɓri ŋgḭi ɓamba i ɗaa law-ri ɓo tul-e. Roo lɛ, ɓay tul *Fariziri na, i hii ɓay ɓáa ɓayke ɓa kɛlɛ ya, ɓay ḭi lɛ, i hii ɓay haŋa ri nii ri tḭi ká *hul mbṵ́ kḭ ɓari Ziɓri na ya.
42 No entanto, muitos dentre as próprias autoridades creram em Jesus, mas, por causa dos fariseus, não o confessavam, para não serem expulsos da sinagoga.
43 I hii ɓay ndáɗ ká nun nzoɓri mba ndaɗ ká nun Ŋgɛrɛwṵru.
43 Porque amaram mais a glória dos homens do que a glória de Deus.
44 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ta-taŋ ɓa siya ɓeleŋ mii: «Nzoɓ ká ɗaa law-ɛ ɓo tul-i na, ka ɗaa law-ɛ ɓo tul-i hɔy ya, roo lɛ, ka ɗaa law-ɛ ɓo tul nzoɓ ká pie mì vi na nda̰w.
44 E Jesus clamou, dizendo:
45 Nzoɓ ká tuu mì na, tuu nzoɓ ká pie mì na nda̰w.
45 E quem vê a mim vê aquele que me enviou.
46 Ɓi na, mì vi tusiri key munu ɓa zaɗ taŋa, ɓay haŋa nzoɓri riw bele ká i ɗaa law-ri ɓo tul-i na, i ɗo ɓil suŋ tilo na mbǎa.
46 Eu vim como luz para o mundo, a fim de que todo aquele que crê em mim não permaneça nas trevas.
47 «Zaɗka nzoɓ laa ɓay ɓi, rɔɔ a ɗaa vu mbom ɓo ɗi ya lɛ, ɓa ɓi ze mì ɗaa ɓay ɓo tul-e ya. Tusuɛke lɛ, mì vi ɓay ya̰aŋa nzoɓri ká tusiri key ɓo, mì vi ɓay ɗáa ɓay ɓo tul nzoɓri ya.
47 Se alguém ouvir as minhas palavras e não as guardar, eu não o julgo. Porque eu não vim para julgar o mundo, e sim para salvá-lo.
48 Nzoɓ ká túŋ mì ŋgereŋ a ya̰a ɓay ɓi ya laa lɛ, ɓayke ká mì fere nzoɓri na ku ze, a ɗáa ɓay ɓo tul-e ká síe ɔ́rɔ ɓie nam na.
48 Quem me rejeita e não recebe as minhas palavras tem quem o julgue; a própria palavra que falei, essa o julgará no último dia.
49 Ì kɔ, ɓay ká mì ɓaa na, mì ɓaa ɓáy hṵrusuo-i huo-i ya, roo lɛ, Bǎa ká pie mì na mbi nzi-ɛ sùo-ɛ kḭ ha̰ mì, ɓay tul feri ká mì ɓáa, ɓáy feri ká mì fere nzoɓri na.
49 Porque eu não falei por mim mesmo, mas o Pai, que me enviou, esse me ordenou o que dizer e o que anunciar.
50 Ze mì kɔ lɛ, ɓayke ku na ha̰ nzoɓri kaw ɓáy kumnun ká ɗo ɓaŋguɔ. Ɓe mini ze, feri ká mì ɓaa ɓayke na, mì ɓaa munu ká Bǎa ɓaa ha̰ mì.»
50 E sei que o seu mandamento é a vida eterna. Portanto, as coisas que eu digo, digo exatamente assim como o Pai me falou.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.