João 11

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Nzoɓ mbḭw ká Betani riŋ-ɛ ɓa Lazar naa sɛm. Puoke ku na tini-ɛ Mari ɓáy Marte i kaw ɗi nda̰w.
1 Um homem chamado Lázaro estava doente. Ele era do povoado de Betânia, onde Maria e a sua irmã Marta moravam.
2 (Ɓa ɓe Mari ká ɗaa num ká ba̰rɛ fṵ bǔy bǔy zuɔ ɓal Zezu, rɔɔ a nzṵn ɓáy sṵy tul-e na. Ɓa yṵ-ɛ Lazar ze naa ɓáy sɛm,)
2 (Esta Maria era a mesma que pôs perfume nos pés do Senhor Jesus e os enxugou com os seus cabelos. Era o irmão dela, Lázaro, que estava doente.)
3 ze tini-ɛri ká siɗi na, i pie nzoɓ mbḭw se luo Zezu a ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay, nzoɓ buɔ ká mù hii ni ɓamba na ka naa ɓáy sɛm.»
3 As duas irmãs mandaram dizer a Jesus: — Senhor, o seu querido amigo Lázaro está doente!
4 Zaɗka Zezu laa ɓayke na munu báyḭi lɛ, ka ɓaa mii: «Sɛmke ku na ti mbika huɗ ha̰ ni ya, roo lɛ, a ɓá fe riŋ ɗika Ŋgɛrɛwṵru, a ɓa faa ká ɓay tínake riŋ ɗika Vu Ŋgɛrɛwṵru ɓa kɛlɛ nda̰w.»
4 Quando Jesus recebeu a notícia, disse:
5 Zezu kɔ Marte ɓáy Mari, rɔɔ tinam ɓari Lazar nda̰w na ɓa nzoɓ nun-ɛ.
5 Jesus amava muito Marta, e a sua irmã, e também Lázaro.
6 Ze munu hɔy kara, zaɗkaʼa laa mii, Lazar naa sɛm na, ka kaw zaɗɛ ku a ɗaa nam siɗi ká ɗi rɔɓay.
6 Porém quando soube que Lázaro estava doente, ainda ficou dois dias onde estava.
7 Falɛ ku rɔɔ a ɓaa ha̰ leɗ nduoɓal-ɛri mii: «Náa yḭ̀iri ɓo náa séri kuɗu zaɗ ká Zude.»
7 Então disse aos seus discípulos:
8 Lɛɛ, leɗ nduoɓal-ɛri yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Íi! Mbay, ɓo ká Ziɓri nzaara mù timbɛɗɛ key ɓay vbúku mù ɓáy tisaw ɓay ika mù key lɛ, ɗaa mina nda̰w rɔɔ, mù hii ɓay yḭ́i ɓay séke ɗi rɔɓay lɛ woo?»
8 Mas eles disseram: — Mestre, faz tão pouco tempo que o povo de lá queria matá-lo a pedradas, e o senhor quer voltar?
9 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Ka ɓil nam mbḭw na wa̰a, sa̰w síe ɓa duɔ falɛ siɗi ya lɛ? Nzoɓ ká se-seɗ ká ɓisie na, ka ti téke ŋguɗ puu ya, ɓay ḭi lɛ, ka kɔ zaɗ *taŋ kaɗ kaɗ.
9 Jesus respondeu:
10 Roo lɛ, nzoɓ ká se-seɗ ká ɓil suŋ tilo na, a téke ŋguɗ puu, ɓay ḭi lɛ, ka ɗo ɓil zaɗ taŋa ya.»
10 Mas, se anda de noite, tropeça porque nele não existe luz.
11 Fal ɓayri ku báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Nzoɓ buɔ naari Lazar na, ka na-nam, lɛ, mì séke ɓay vǎa túma ni.»
11 Jesus disse isso e depois continuou:
12 Lɛɛ, leɗ nduoɓal-ɛri yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mbay, zaɗkaʼa na-nam zu lɛ, sùo-ɛ a váa ni ɓáy.»
12 — Senhor, se ele está dormindo, isso quer dizer que vai ficar bom! — disseram eles.
13 Tusuɛke lɛ, Zezu hii ɓay ɓáa mii, Lazar na hu-hu, roo lɛ, leɗ nduoɓal-ɛri ker í ɓaa mii, Zezu ɓaa ɓay se tul nam taa hɔyke ká nzoɓri naa.
13 Mas o que Jesus queria dizer era que Lázaro estava morto. Porém eles pensavam que ele estivesse falando do sono natural.
14 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ta-taŋ ha ri mii: «Lazar na fe ɗaa ni.»
14 Então Jesus disse claramente:
15 Munu ká mì ɗo zaɗɛ ká ɗi lew ya na, mì ɗo ɓáy suoriya ká tul-rì, ɓay ḭi lɛ, ɓe mini nda̰w rɔɔ, ì ŋgɔ́ŋke ká ɓil mbika law ɓaarì na ɓáy. A roo lɛ, náa séri ɓa lakun-ɛ kḭ nda̰w rɔ!
15 mas eu estou alegre por não ter estado lá com ele, pois assim vocês vão crer. Vamos até a casa dele.
16 Báyḭi lɛ, Toma ká i ɗi ni ɓa leɗ ndɔ̰ŋɔ na, ɓaa ha̰ leɗ nduoɓal ha̰wri mii: «Naari hɔy kara, náa séri ɓo náa vǎa húri ziŋ gaŋ tul naari na mbḭw.»
16 Então Tomé, chamado “o Gêmeo”, disse aos outros discípulos: — Vamos nós também a fim de morrer com o Mestre!
17 Zaɗka Zezu ɗo ɗi ya deɓ ɓáy puɔ na báyḭi lɛ, ka laa mii, i ɗaa huɗ Lazar na ɓo huo tisaw ɗaa nam niŋ ro.
17 Quando Jesus chegou, já fazia quatro dias que Lázaro havia sido sepultado.
18 — ausente —
18 Betânia ficava a menos de três quilômetros de Jerusalém,
19 — ausente —
19 e muitas pessoas tinham vindo visitar Marta e Maria para as consolarem por causa da morte do irmão.
20 Zaɗka Marte laa mii, Zezu ɗo ɗi ya deɓ ɓáy puɔ na, ka suɔ nun-ɛ, roo lɛ, Mari na kaw puɔ.
20 Quando Marta soube que Jesus estava chegando, foi encontrar-se com ele. Porém Maria ficou sentada em casa.
21 Lɛɛ, Marte ɓaa ha̰ Zezu mii: «Mbay, ɓa fe ká mù ɗo zaɗ ni key zu lɛ, yṵ-i na ti huka ya.
21 Então Marta disse a Jesus: — Se o senhor estivesse aqui, o meu irmão não teria morrido!
22 Roo lɛ, mì kɔ nda̰w, ze timbɛɗɛ key kara, feri riw bele ká mù vbika Ŋgɛrɛwṵru na kaʼa haŋa mù.»
22 Mas eu sei que, mesmo assim, Deus lhe dará tudo o que o senhor pedir a ele.
23 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Tinǎa, yṵ-ɔ na a túma a kaw ɓáy kumnun ha̰ mù.»
23 — O seu irmão vai ressuscitar! — disse Jesus.
24 Lɛɛ, Marte yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mì kɔ lɛ, síe ɔ́rɔ ɓíɛ nam ká nzoɓri tḭ́i saa luɔ huɗ na, a túma a kaw ɓáy kumnun ɓáy.»
24 Marta respondeu: — Eu sei que ele vai ressuscitar no último dia!
25 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa ha̰ ni mii: «Ɓi na, mì ɓa nzoɓ túma nzoɓ huɗeri ha ri kaw ɓáy kumnun ká ɗo ɓaŋguɔ. Nzoɓ ká ɗaa law-ɛ ɓo tul-i na, ze ka hu na hu hɔy kara a káw ɓáy kumnun ká ɗo ɓaŋguɔ.
25 Então Jesus afirmou:
26 A nzoɓ ká kaw ɓáy kumnun, rɔɔ a ɗaa law-ɛ ɓo tul-i lɛ, ka ti huka ya mgbaŋ. Wa̰a, mù ɗaa law-a ɓo tul ɓayke na kḭ zu lɛ?»
26 e quem vive e crê em mim nunca morrerá. Você acredita nisso?
27 Lɛɛ, Marte na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Zaɗɛ zu, Mbay, mì ɗaa law-i ɓo tul-a. Mì kɔ lɛ, mù ɓa *Krisi, nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na; mù ɓa Vu Ŋgɛrɛwṵru, ɓe káʼa ví tusiri key na.»
27 — Sim, senhor! — disse ela. — Eu creio que o senhor é o Messias , o Filho de Deus, que devia vir ao mundo.
28 Falɛ ká Marte ɓaa ɓay na munu báyḭi lɛ, ka yḭ̀i a vǎa ziŋ yṵ-ɛ Mari a ɗakla ɓay ziŋ ni mii: «Gaŋ tul-i ɗo kew a hii ɓay haŋa mù se.»
28 Depois de dizer isso, Marta foi, chamou Maria, a sua irmã, e lhe disse em particular: — O Mestre chegou e está chamando você.
29 Zaɗka Mari laa munu báyḭi lɛ, ka uru ɓa vaa a se luo Zezu na.
29 Quando Maria ouviu isso, levantou-se depressa e foi encontrar-se com Jesus.
30 Lɛɛ, Zezu rìi ɓil puɔ ya kɔɓ ɓáy, roo lɛ, ka ɗo zaɗ ká Marte ziŋ ni ká ɗi pola na.
30 Pois ele não tinha chegado ao povoado, mas ainda estava no lugar onde Marta o havia encontrado.
31 Zaɗka ruɔ Ziɓri ká i kaw ziŋ Mari ɓay haŋa ni nzaa ɓoko na, i kɔ kaʼa uru ɓa vaa a tḭi na báyḭi lɛ, i uru í dii fal-ɛ. I ker í ɓaa mii, kɔ ya lɛ, ka se ɓa tupal ɓay vǎa rɛ́kɛ huɗ na.
31 As pessoas que estavam na casa com Maria, consolando-a, viram que ela se levantou e saiu depressa. Então foram atrás dela, pois pensavam que ela ia ao túmulo para chorar ali.
32 Zaɗka Mari tḭi zaɗ ká Zezu ɗo ɗi na, a mbi nun-ɛ a kɔ ni báyḭi lɛ, ka vǎa vbu sùo-ɛ gbirik ɓo pol-e a ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay, ɓa fe ká mù ɗo zaɗ ni key zu lɛ, yṵ-i na ti huka ya.»
32 Maria chegou ao lugar onde Jesus estava e logo que o viu caiu aos pés dele e disse: — Se o senhor tivesse estado aqui, o meu irmão não teria morrido!
33 Zaɗka Zezu kɔ ni kaʼa rɛ-rɛw mgboɓo mgboɓo, rɔɔ a kɔ Ziɓri ká i su ni í rɛ-rɛw munu nda̰w na báyḭi lɛ, law-ɛ fuu ni mgbuk mgbuk ha̰ ni ziŋ faa káw ɓáy kere ya.
33 Jesus viu Maria chorando e viu as pessoas que estavam com ela chorando também. Então ficou muito comovido e aflito
34 Ro, a vbi ri mii: «Wa̰a, ì ɗaa ni ɓo huo tisaw ká zaɗ ha̰a lɛ?» Lɛɛ, i yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Mbay, mù vi lɛ, mù kɔ́kɔ ɓáy.»
34 e perguntou: — Venha ver, senhor! — responderam.
35 Mbii nun Zezu ga̰y ɓɔɗɔk ɓɔɗɔk.
35 Jesus chorou.
36 Báyḭi lɛ, Ziɓri ɓaa mii: «Ì kɔ kaʼa hii ni ku ya!»
36 Então as pessoas disseram: — Vejam como ele amava Lázaro!
37 Roo lɛ, nzoɓ ha̰nɛri ká sakra ɓari ku na ɓaa mii: «Ɓe káʼa mgbuɗa nun nzoɓ ra̰w na wa̰a, ka maa ɓay ɗáa ha̰ Lazar na hu ya na ya lɛ woo?»
37 Mas algumas delas disseram: — Ele curou o cego. Será que não poderia ter feito alguma coisa para que Lázaro não morresse?
38 Law Zezu fuu ni mgbuk mgbuk ɓa kḭ a se ɓa tupal. Luɔ huɗke ku na ɓa huo tisaw ká i mbii faake ɓáy tisaw kḭ.
38 Jesus ficou outra vez muito comovido. Ele foi até o túmulo, que era uma gruta com uma pedra colocada na entrada,
39 Báyḭi lɛ, Zezu ɓaa mii: «Ì súru tisaw na ɓa fal.» Roo lɛ, Marte ká ɓa tinam nzoɓ huɗ na ɓaa ha̰ ni mii: «Mbay, huɗ na a fṵŋa ndaya, ɓay ḭi lɛ, ka ɗaa nam niŋ ká ɓil huo tisaw key ro.»
39 e ordenou: Marta, a irmã do morto, disse: — Senhor, ele está cheirando mal, pois já faz quatro dias que foi sepultado!
40 Báyḭi lɛ, Zezu yḭiŋra ɓáy ɓay mii: «Wa̰a, mì ɓaa ha̰ mù mii, zaɗka mù ɗaa law-a ɓo tul ɓay ɓi lɛ, mù kɔ́kɔ riŋ ɗika Ŋgɛrɛwṵru na ya lɛ?»
40 Jesus respondeu:
41 Zaɗka i suru tisaw na, Zezu ura nun-ɛ ɓa siya a ɗaa nzaa ɓay kere mii: «Bǎa, mì ha̰ mù taambɔl ɓay tul nzaa ɓay kere ɓi ká mù laa na.
41 Então tiraram a pedra. Jesus olhou para o céu e disse:
42 Mì kɔ na, mù láa mì ɓaŋguɔ, roo lɛ, mì ɓaa munu ɓay tul ruɔ nzoɓri ká i kiri mì key na i kɔ ɓo, í ɗáake law-ri ɓo ɗi mii, ɓa ɓo kḭ ze mù pie mì.»
42 Eu sei que sempre me ouves; mas eu estou dizendo isso por causa de toda esta gente que está aqui, para que eles creiam que tu me enviaste.
43 Fal ɓayri na ku báyḭi lɛ, ka ɗaa fe ɓeleŋ ɓa siya mii: «Lazar, mu tḭi kɛlɛ!»
43 Depois de dizer isso, gritou:
44 Zaɗɛ ku hɔy lɛ, huɗ na tḭi ɓáy zaɗ ɓal-ɛri ɓáy nduo-ɛri ká i kari ɓáy gari na, rɔɔ nun-ɛ kara, i kari ɓáy vay gari nda̰w. Lɛɛ, Zezu ɓaa ha ri mii: «Ì hina gariri ká sùo-ɛ na, í pɔ́ŋ ni ha̰ ni se.»Zezu tina Lazar saa luɔ huɗ.|src="CN01769B.TIF" size="span" loc="Jn 11.34-44" copy="David C.Cook" ref="11.44"
44 E o morto saiu. Os seus pés e as suas mãos estavam enfaixados com tiras de pano, e o seu rosto estava enrolado com um pano. Então Jesus disse:
45 Ruɔ Ziɓri ká sakra ɓari ká i vi luo Mari na, zaɗka i kɔ fe ká Zezu ɗaa na munu báyḭi lɛ, i ɗaa law-ri ɓo tul-e.
45 Muitas pessoas que tinham ido visitar Maria viram o que Jesus tinha feito e creram nele.
46 Roo lɛ, nzoɓ ha̰nɛri ká sakra ɓari ku na, i se luo *Fariziri a í kḭi fal feri ká Zezu ɗaa na ha ri.
46 Mas algumas pessoas voltaram e contaram aos fariseus o que ele havia feito.
47 Báyḭi lɛ, Fariziri ɓáy *ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɗi-ɗiw ha̰ *nzoɓ kúŋ sal ɓay luyeri mbṵ kḭ í ɓaa ha ri mii: «Wa̰a, náa ɗáari mina ro zey lɛ? Leɗban ni key na, ka ɗaa fe saŋri ŋgḭi ɓamba!
47 Então os fariseus e os chefes dos sacerdotes se reuniram com o Conselho Superior e disseram: — O que é que nós vamos fazer? Esse homem está fazendo muitos milagres!
48 Zaɗka náa pɔŋri ni, rɔɔ ka ɗaa fe munu ɓaŋguɔ lɛ, nzoɓri riw bele i ɗáa law-ri ɓo tul-e. A lɛ, ŋgɛrɛdɔma̰yri ká Rɔm na i vika í ɓiɛ hul ka̰ni naari, a í ɓiɛ sa̰w puo naari!»
48 Se deixarmos que ele continue fazendo essas coisas, todos vão crer nele. Aí as autoridades romanas agirão contra nós e destruirão o Templo e o nosso país.
49 Báyḭi lɛ, nzoɓ mbḭw ká sakra ɓari ká riŋ-ɛ ɓa Kayif, ɓe káʼa ɓa ŋgɛrɛnzoɓ fe poy luye ká ɓil sewke ku na, mbi ɓay a ɓaa ha ri mii: «Ɓaarì na, ì kɔ fe mbḭw ya!»
49 Então Caifás, que naquele ano era o Grande Sacerdote , disse: — Vocês não sabem nada!
50 Ì kér í kɔ ɓáy kere! Ɗo ndaɗ ɓamba ɓay tul naari, ɓay haŋa nzoɓ mbḭw hɔy ka hu ɓay tul ruɔ nzoɓri, ɓo ha̰ sa̰w Ziɓri riw bele na i ɓíɛ ya.
50 Será que não entendem que para vocês é melhor que morra apenas um homem pelo povo do que deixar que o país todo seja destruído?
51 (Tusuɛke lɛ, ka ɓaa ɓay key na ɓáy tul gaŋ sùo-ɛ ya, roo lɛ, munu káʼa ɓa ŋgɛrɛnzoɓ fe poy luye ká ɓil sewke ku na, ka ɓaa ɓay fe káʼa ví vuku, ɓayke se tul Zezu káʼa huka ɓay tul sa̰w puo Ziɓri.
51 Naquele momento Caifás não estava falando por si mesmo. Mas, como ele era o Grande Sacerdote naquele ano, estava profetizando que Jesus ia morrer pela nação.
52 Káʼa huka ɓay tul sa̰w puo Ziɓri hɔy ya, roo lɛ, ɓay mbṵ́ vu Ŋgɛrɛwṵruri riw bele ká i ɓɛrɛ kḭ na, ka ɗo tul kḭ mbḭw hɔy.)
52 E não somente pela nação, mas também para reunir em um só corpo todos os filhos de Deus que estão espalhados por toda parte.
53 Úru saa ɓil namke ku na ŋgɛrɛdɔma̰y Ziɓri mbi nzaa-ri ɓay ika Zezu.
53 Então, daquele dia em diante, os líderes judeus fizeram planos para matar Jesus.
54 Sa̰wke ze, Zezu pɔŋ nzaa kíɛ sùo-ɛ ká sakra ruɔ Ziɓri, a naa sùo-ɛ ká zaɗɛ ku a se puo mbḭw munu ká riŋ-ɛ ɓa Efrayim ká ɗo ɗi ya ɓáy law kɔr, a kaw ɗi ɓáy leɗ nduoɓal-ɛri.
54 Por isso ele já não andava publicamente na Judeia, mas foi para uma região perto do deserto, a uma cidade chamada Efraim, e ficou ali com os seus discípulos.
55 Nam suoriya Ziɓri ká ɓa *nam suoriya tḭ́i saa ɓil koy ɗo ɗi ya na báyḭi lɛ, ruɔ nzoɓri uru ɓáy tḭw zaɗri ɓoɗ ɓoɗ í se ɓa Zuruzalɛm pola ɓay wáa sùo-ri munu ká ɓa fe sa̰w puo ɓari ká i ɗaa ɓaŋguɔ na. Ɓe nda̰w rɔɔ ɓay gíyaŋke nam suoriya na ɓáy.
55 Faltava pouco tempo para a Festa da Páscoa . Muitos judeus foram a Jerusalém antes da festa para tomar parte na cerimônia de purificação .
56 Báyḭi lɛ, ɓari na i nzaara Zezu, a í vbi ɓay ká sakra kḭ ɓa lie ɓa lew ká ɓil mgbaŋ ká *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ɗo ɗi na mii: «A wa̰a, ì ker mina lɛ? Ì kɔ ku na wa̰a, lɛ, kaʼa vika zaɗ suoriya na key zu lɛ?»
56 Eles procuravam Jesus e, no pátio do Templo, perguntavam uns aos outros: — O que é que vocês acham? Será que ele vem à festa?
57 I ɓaa munu, ɓay ḭi lɛ, ŋgɛrɛnzoɓ fe poyri ɓáy Fariziri, i mbi nzaa-ri ká tul Zezu pola hɔy mii, zaɗka nzoɓ kɔ zaɗ káʼa ɗo ɗi lɛ, ndaɗ ɓay haŋa ni ka ɓaa ha̰ ɓuru ɓo, ha ri vǎa mgba ni.
57 Os chefes dos sacerdotes e os fariseus queriam prender Jesus. Por isso tinham dado ordem para que, se alguém soubesse, contasse onde ele estava.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.