Atos 28
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs VC
1 Zaɗka ɓuru tḭi yoroŋ saa ɓil huɗ, a ɓúru ɗo tukuɗu mbii na báyḭi lɛ, i ɓaa ha̰ ɓuru mii, ɓuru ɗo tukuɗu mbii ká riŋ-ɛ ɓa Malte.
1 Estando já salvos, soubemos então que a ilha se chamava Malta.
2 Nzoɓ puokeri ku na i ya̰a ɓuru ɓáy bawda law kere. Munu ká mbam tɔ ká teɗ huo ndik ndik na, i mbɛrɛ huu ha̰ ɓúru kḭri ɓúru kaw nzi-ɛ na riw bele ɓay nṵ́u.
2 Os indígenas trataram-nos com extraordinária benevolência. Acenderam uma grande fogueira e em torno dela nos recolheram, em vista da chuva que caía e do frio que fazia.
3 Báyḭi lɛ, Pol vǎa fa̰a nzaa váwri a ví ɗaa zuɔ huu, lɛ, kuɔtɔl naa ɗi a tḭi ɓay rám huu na, a te nduo-ɛ maŋ ɗo ɗi.
3 Paulo ajuntou um feixe de gravetos e o pôs na fogueira. Nisto uma víbora, que fugira ao fogo, mordeu-lhe a mão.
4 Zaɗka nzoɓ puɔri kɔ sɔy ká te nduo-ɛ a ɗo ɗi maŋ na báyḭi lɛ, i ɓaa ɓay ká sakra kḭ mii: «Ɓa tusuɛ kḭ, leɗban key na ɓa nzoɓ ika nzoɓ! Ze ka tḭi na saa ɓil huɗ ká ɓil maambii hɔy kara, nasi ya̰a ni ya rɔɓay.»
4 Quando os indígenas viram a serpente pendendo da sua mão, diziam uns aos outros: Sem dúvida, este homem é homicida, pois, tendo escapado ao mar, a justiça não o deixa viver.
5 Pol veke sɔy na ha̰ ni ga̰y zarak ɓo huu, lɛ, bole sɛ ni ndḭi ya.
5 Ele, porém, sacudindo a víbora no fogo, não sofreu mal algum.
6 Ɓari key na, i giyaŋ waka munu í ɓaa mii, nduo-ɛ na a mbáa, mase a líe gbǎ̰y ɓa huɗ ká zaɗɛ ku hɔy. Lɛɛ, i giyaŋ kurum kpṵy, ha̰ sùo-ri ya̰a ri, lɛ, i kɔ fe mbḭw mini kara kal ká sùo-ɛ ya. Báyḭi lɛ, i yḭ̀i í suo nzaa-ri í ɓaa mii: «Ɓe ni key na ɓa wṵru ro ze ɗo key ya!»
6 Julgavam os indígenas que ele viesse a inchar, e que subitamente caísse morto. Mas, depois de esperarem muito tempo, vendo que não lhe acontecia mal nenhum, mudaram de parecer e disseram: Ele é um deus.
7 Zaɗɛ ku na ɗo ɗi ya ɓáy wáa mbay tukuɗu mbiike ká riŋ-ɛ ɓa Puɓiliyus. Ɓe na, ka ya̰a ɓuru ɓáy kere, a ha̰ ɓuru naa luo-ɛ nam say ɓáy suoriya.
7 Havia na vizinhança sítios pertencentes ao principal da ilha, chamado Públio. Este homem nos hospedou por três dias em sua casa, tratando-nos bem.
8 Lɛɛ, bǎa Puɓiliyus na naa ɓáy sɛm ɓay tul sùo-ɛ ká mbi huu biɗ biɗ nda̰w, a zɔ-zɔ́ɓi sím nda̰w. Lɛɛ, Pol rìi a se tul-e a ɗaa nzaa ɓay kere, rɔɔ a ɗáake nduo-ɛ ɓo tul-e a vaa ni.
8 Ora, o pai desse Públio achava-se acamado com febre e sofrendo de disenteria. Paulo foi visitá-lo e, orando e impondo-lhe as mãos, sarou-o.
9 Falɛ ku lɛ, nzoɓ suosɛrɛm ha̰wri riw bele ká i naa tukuɗu mbiike na i vi luo-ɛ í vaa nda̰w.
9 Depois desse fato, vieram ter com ele todos os habitantes da ilha que se achavam doentes, e foram curados. Tiveram assim conosco toda sorte de considerações e,
10 Báyḭi lɛ, i ɗaa feri kḭrɛ ɓoɗ ɓoɗ í ɗáake riŋ ɗika ɓo tul ɓuru. Rɔɓay, zaɗka ɓuru ɗo pɔ́ŋ ri ɓay zɔ́l na báyḭi lɛ, i ha̰ ɓuru feri ɓoɗ ɓoɗ káʼa sɔ́kɔ ɓuru ɓáy faa varu ɓuru.
10 quando estávamos para navegar, proveram-nos do que era necessário.
11 Falɛ ká ɓuru kaw tukuɗu mbiike few say na báyḭi lɛ, ɓuru hil bawda tuo mbḭw ká i ɗaa riŋ ɓo tul-e ɓa «Wṵru Ndɔ̰ŋɔri», ká uru saa Alezandere a ɗo tukuɗu mbiike na ɓáy few lew teɗri.
11 Ao termo de três meses, embarcamos num navio de Alexandria, que havia passado o inverno na ilha. Este navio levava por insígnias os Dióscuros.
12 Báyḭi lɛ, ɓuru se ɓúru tḭi ŋgɛrɛpuo ká Sirakus, ɓúru kaw ɗi nam say.
12 Fizemos escala em Siracusa, onde ficamos três dias.
13 Úru saa zaɗ nu ku báyḭi lɛ, ɓuru se ɓáy nzaakoŋ kpṵru ɓúru tḭi Reziyo. Nzaaruoke ku na, zuu kuu saa fi hoɗo, a suru ɓuru ha̰ ɓuru ɗaa nam siɗi hɔy ɓúru tḭi Puzole.
13 De lá, seguindo a costa, atingimos Régio. No dia seguinte, soprava o vento sul e chegamos em dois dias a Pozzuoli.
14 Ká puoke ku na, ɓuru ziŋ yṵ ɓuru nzoɓ mbika law ha̰nɛri ká i koɗ ɓuru ɓay haŋa ɓuru kaw ziŋ ri nam tɔnɔ say. Ɓe ze, ɓa sa̰w soro ɓay varu ɓuru ká ɓuru tḭ́ike Rɔm na.
14 Ali encontramos irmãos que nos rogaram que ficássemos na sua companhia sete dias. Em seguida, nos dirigimos a Roma.
15 Munu ká yṵ ɓururi ká Rɔm laa mii, ɓuru ɗo ɗi ya ɓáy puɔ na báyḭi lɛ, i uru í suɔ nun ɓuru. Nzoɓ ha̰nɛri suɔ nun ɓuru kpṵru, í ziŋ ɓuru ká zaɗ fe hie ká Apiyus. A nzoɓ ha̰wri laa lɛ, i ziŋ ɓuru ká zaɗ ká i ɗi ɓa Zaɗ Káw Varuri Ɓa Say. Zaɗka Pol mbi nun-ɛ a kɔ ri munu na báyḭi lɛ, ka ɗaa taambɔl ha̰ Ŋgɛrɛwṵru, a ziŋ hṵrusuo.
15 Os irmãos de Roma foram informados de nossa chegada e vieram ao nosso encontro até o Foro de Ápio e as Três Tavernas. Ao vê-los, Paulo deu graças a Deus e se sentiu animado.
16 Zaɗka ɓuru tḭi Rɔm na, i mbi nzaa-ri ha̰ Pol ɓay haŋa ni ka mbi hul mbḭw a naa ɗi, ɓe ɓáy nzoɓ yṵm ká kɔrɔ ni na.
16 Chegados que fomos a Roma, foi concedida licença a Paulo para que ficasse em casa própria com um soldado que o guardava.
17 Ndeke ɗi nam sayke ká Pol kaw Rɔm na, ka ɗi ŋgɛrɛ Ziɓri. Zaɗkaʼa ɗi ri ví mbṵ tul kḭ na báyḭi lɛ, ka ɓaa ha ri mii: «Yṵ-iri! Ɓi na, Ziɓri ká Zuruzalɛm, i mgba mì í ɗáa mì ɓo ɓil nduo nzoɓri ká Rɔm taŋ fe ká mì ɗaa ziŋ sa̰w naari leɗ Izarayɛlri nda̰w, mí ɗaa fe mí ɓǐɛke fe sa̰w bulu naari ya nda̰w pi.
17 Três dias depois, Paulo convocou os judeus mais notáveis. Estando reunidos, disse-lhes: Irmãos, sem cometer nada contra o povo nem contra os costumes de nossos pais, fui preso em Jerusalém e entregue nas mãos dos romanos.
18 Falɛ ká nzoɓri ká Rɔm vbi mì sa̰w fe ɗáa ɓiri na, i hii ɓay pɔ́ŋ mì tḭi saa hul sal na, ɓay ḭi lɛ, i ziŋ fe mbḭw ká luo-i ká ɓay haŋa mì zǐŋke huɗ ya.
18 Estes, depois de terem instruído o meu processo, quiseram soltar-me, visto não achar em mim crime algum que merecesse morte.
19 Lɛɛ, Ziɓri na tuŋ ɓayke ŋgereŋ. Sa̰wke mini ze, mì ziŋ faa ɓay ɗáa fe kḭ ɓoɗ mbǎa, a mí ker mba ɓay séke ɓáy ɓay ɓi na ɓa zaɗ áake ɓay haŋa Mbay Sezar ze ka ɗaa. Roo lɛ, mì ɗo ɓáy ɓay ká ɓay ɗáa ɓo tul sa̰w nzoɓ ɓiri ya.
19 Mas, opondo-se a isso os judeus, vi-me obrigado a apelar para César, sem intentar contudo acusar de alguma coisa a minha nação.
20 Ɓay tul sa̰w fe niri key ze, mì ɗíke rì ɓay haŋa rì kɔ, a mí ɓaa ɓayke ha rì laa. I síŋ mì ɓáy sal lari, ɓay ḭi lɛ, mì ɗaa law-i ɓo tul nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na. A leɗ Izarayɛlri riw bele kara ɗaa law-ri nzokɗo te tul-e í giyaŋ ni ɓay kɔ́kɔ ni ɓáy nun-ri.»
20 Por esse motivo, mandei chamar-vos, para vos ver e falar convosco. Porquanto, pela esperança de Israel, é que estou preso com esta corrente.
21 Báyḭi lɛ, Ziɓri yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓuru na, ɓuru ziŋ mbeɗe mbḭw ká uru saa Zude ká ɓaa ɓay se tul-a na ya. Rɔɓay, yṵ ɓururi ká i uru saa lew í vi na, i ví kḭi fal fe ɗáa ɓori ká ka̰aya na ya, mase i ɓaa ɓay ndaya se tul-a ha̰ ɓuru laa ya nda̰w.
21 Responderam-lhe eles: Não temos recebido carta alguma da Judéia, que fale em ti, nem de lá tem vindo irmão algum que nos dissesse ou falasse mal de ti.
22 Roo lɛ, ɓuru na ɓuru hii ɓay kɔ́kɔ kér ɓay ɓori, ɓay ḭi lɛ, ɓuru kɔ nda̰w, ɓáy zaɗri riw bele na nzoɓri ɓaa ɓay ka̰aya se tul kuɗu nzoɓri ká i se fal Zezu.»
22 Quiséramos, porém, que tu mesmo nos dissesses o que pensas, pois o que nós sabemos dessa seita é que em toda parte lhe fazem oposição.
23 Báyḭi lɛ, i leke ɓay ziŋ kḭ í tuu nam mbḭw munu ɓay ví zíŋ Pol ká hul nam ɓe. Lɛɛ, namke ku na i vi ŋgḭi ɓamba í ziŋ ni ká ɗi. Úru saa tiɓie kpṵru mgba law na, Pol tina sa̰w ɓay ká se tul réke mbay Ŋgɛrɛwṵru na ha ri laa. Ɓáy faa kḭiŋa *mbeɗe bol kusol *Moyze ɓáy taa *nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru na, ka tǐnake sa̰w ɓayri ká se tul Zezu ha ri, a nzaa faa ɓay haŋa ri kɔ ɓay káʼa ɓaa na ɓa sùo ɓay.
23 Marcaram um dia e muitos foram procurá-lo no albergue onde se achava hospedado. A entrevista durou desde a manhã até a tarde. Paulo expôs-lhes o Reino de Deus e apresentou, sempre de novo, testemunhos destinados a convencê-los a respeito de Jesus, baseando-se na Lei de Moisés e nos profetas.
24 Lɛɛ, Ziɓ ha̰nɛri ya̰a ɓay ɓe káʼa ɓaa ha ri na ɓáy kere, a nzoɓ ha̰wri laa lɛ, i hii puu ɓayke ya.
24 Alguns se persuadiram pelas suas palavras, outros não acreditaram.
25 Zɔ́l ɓari na, i te ɓil kḭ í zuɔ ziŋ kḭ ya ɓaŋguɔ. Ro, Pol mbi ɓay a ɓaa ha ri mii: «Ɓay ká Tem Law Pie ɓaa ha̰ bulu naari ɓáy faa Ezay nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru na ɗo ɓáy zaɗɛ. Ka ɓaa mii:
25 Não estando concordes entre si, retiraram-se, enquanto Paulo lhes fazia esta reflexão: Bem falou o Espírito Santo pelo profeta Isaías a vossos pais, dizendo:
26 “Úru siya mú se luo leɗ Izarayɛlri key na mú ɓaa ha ri mii,
26 Vai a este povo e dize-lhes: Com vossos ouvidos ouvireis, sem compreender. Com vossos olhos olhareis, sem enxergar.
27 Tusuɛke lɛ, law nzoɓ niri key na ví ɗo tiɗi:
27 Coração obstinado o deste povo, ouvido duro, olhos fechados, para não verem com a vista, nem ouvirem com o ouvido, nem entenderem com o coração, e se converterem e eu os curar {Is 6,9s.}.
28 Pol ɓaa ha ri na rɔɓay mii: «Mì hii ɓay haŋa rì kɔ ɓáy kere nda̰w rɔ! Nzoɓri ká i ɓa Ziɓ ya na, Ŋgɛrɛwṵru pie ɓáy ɓay ká se tul pam na ha ri. Ɓari na, i láa ɓayke í ya̰a.»
28 Ficai, pois, sabendo que aos gentios é enviada agora esta salvação de Deus; e eles a ouvirão.
29 [Zaɗka Pol ɓaa ɓayke munu ha ri na báyḭi lɛ, Ziɓri ma̰y ɓay ŋgḭ-ŋgḭi ká sakra kḭ í zɔ̌lke.]
29 {Havendo dito isso, saíram dali os judeus, discutindo animosamente entre si.}
30 Fal fekeri ku na, Pol kaw mbiimbam siɗi rɔɓay ká ɓil hul few káʼa mgba ká Rɔm na. Ɓari riw bele ká i vi ɓay kɔ́kɔ ni na, ka mgba ri ɓáy kere ɓa sùo-ɛ.
30 Paulo permaneceu por dois anos inteiros no aposento alugado, e recebia a todos os que vinham procurá-lo.
31 Ka ka-káa ɓay ká se tul réke mbay Ŋgɛrɛwṵru, a fere ri ɓay ká se tul Ŋgɛrɛmbay Zezu *Krisi ɓáy nun wa̰ra nzoɓ. Nzoɓ mbḭw mini kara haa ni faake ya.
31 Pregava o Reino de Deus e ensinava as coisas a respeito do Senhor Jesus Cristo, com toda a liberdade e sem proibição.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 28, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.