Atos 28
Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NVT
1 Zaɗka ɓuru tḭi yoroŋ saa ɓil huɗ, a ɓúru ɗo tukuɗu mbii na báyḭi lɛ, i ɓaa ha̰ ɓuru mii, ɓuru ɗo tukuɗu mbii ká riŋ-ɛ ɓa Malte.
1 Uma vez a salvo em terra, descobrimos que estávamos na ilha de Malta.
2 Nzoɓ puokeri ku na i ya̰a ɓuru ɓáy bawda law kere. Munu ká mbam tɔ ká teɗ huo ndik ndik na, i mbɛrɛ huu ha̰ ɓúru kḭri ɓúru kaw nzi-ɛ na riw bele ɓay nṵ́u.
2 O povo de lá nos tratou com muita bondade. Por ser um dia frio e chuvoso, fizeram uma fogueira na praia para nos receber.
3 Báyḭi lɛ, Pol vǎa fa̰a nzaa váwri a ví ɗaa zuɔ huu, lɛ, kuɔtɔl naa ɗi a tḭi ɓay rám huu na, a te nduo-ɛ maŋ ɗo ɗi.
3 Enquanto Paulo juntava um monte de gravetos e os colocava no fogo, uma cobra venenosa que fugia do calor mordeu sua mão.
4 Zaɗka nzoɓ puɔri kɔ sɔy ká te nduo-ɛ a ɗo ɗi maŋ na báyḭi lɛ, i ɓaa ɓay ká sakra kḭ mii: «Ɓa tusuɛ kḭ, leɗban key na ɓa nzoɓ ika nzoɓ! Ze ka tḭi na saa ɓil huɗ ká ɓil maambii hɔy kara, nasi ya̰a ni ya rɔɓay.»
4 Quando os habitantes da ilha viram a cobra pendurada na mão de Paulo, disseram uns aos outros: “Sem dúvida ele é um assassino! Embora tenha escapado do mar, a justiça não lhe permitiu viver”.
5 Pol veke sɔy na ha̰ ni ga̰y zarak ɓo huu, lɛ, bole sɛ ni ndḭi ya.
5 Mas Paulo sacudiu a cobra no fogo e não sofreu nenhum mal.
6 Ɓari key na, i giyaŋ waka munu í ɓaa mii, nduo-ɛ na a mbáa, mase a líe gbǎ̰y ɓa huɗ ká zaɗɛ ku hɔy. Lɛɛ, i giyaŋ kurum kpṵy, ha̰ sùo-ri ya̰a ri, lɛ, i kɔ fe mbḭw mini kara kal ká sùo-ɛ ya. Báyḭi lɛ, i yḭ̀i í suo nzaa-ri í ɓaa mii: «Ɓe ni key na ɓa wṵru ro ze ɗo key ya!»
6 O povo esperava que ele inchasse ou caísse morto de repente. No entanto, depois de esperarem muito tempo e verem que nada havia acontecido, mudaram de ideia e começaram a dizer que ele era um deus.
7 Zaɗɛ ku na ɗo ɗi ya ɓáy wáa mbay tukuɗu mbiike ká riŋ-ɛ ɓa Puɓiliyus. Ɓe na, ka ya̰a ɓuru ɓáy kere, a ha̰ ɓuru naa luo-ɛ nam say ɓáy suoriya.
7 Perto da praia, havia uma propriedade pertencente a Públio, a principal autoridade da ilha. Por três dias, ele nos hospedou e nos tratou com bondade.
8 Lɛɛ, bǎa Puɓiliyus na naa ɓáy sɛm ɓay tul sùo-ɛ ká mbi huu biɗ biɗ nda̰w, a zɔ-zɔ́ɓi sím nda̰w. Lɛɛ, Pol rìi a se tul-e a ɗaa nzaa ɓay kere, rɔɔ a ɗáake nduo-ɛ ɓo tul-e a vaa ni.
8 Aconteceu que o pai de Públio estava doente, com febre e disenteria. Paulo entrou, orou por ele e, impondo as mãos sobre sua cabeça, o curou.
9 Falɛ ku lɛ, nzoɓ suosɛrɛm ha̰wri riw bele ká i naa tukuɗu mbiike na i vi luo-ɛ í vaa nda̰w.
9 Então os demais enfermos da ilha vieram e foram curados.
10 Báyḭi lɛ, i ɗaa feri kḭrɛ ɓoɗ ɓoɗ í ɗáake riŋ ɗika ɓo tul ɓuru. Rɔɓay, zaɗka ɓuru ɗo pɔ́ŋ ri ɓay zɔ́l na báyḭi lɛ, i ha̰ ɓuru feri ɓoɗ ɓoɗ káʼa sɔ́kɔ ɓuru ɓáy faa varu ɓuru.
10 Como resultado, fomos cobertos de presentes e honras e, chegada a hora de partirmos, o povo nos forneceu todos os suprimentos necessários à viagem.
11 Falɛ ká ɓuru kaw tukuɗu mbiike few say na báyḭi lɛ, ɓuru hil bawda tuo mbḭw ká i ɗaa riŋ ɓo tul-e ɓa «Wṵru Ndɔ̰ŋɔri», ká uru saa Alezandere a ɗo tukuɗu mbiike na ɓáy few lew teɗri.
11 Três meses depois do naufrágio, embarcamos em outro navio, que havia passado o inverno na ilha. Era um navio alexandrino, que tinha na parte da frente a figura dos deuses gêmeos.
12 Báyḭi lɛ, ɓuru se ɓúru tḭi ŋgɛrɛpuo ká Sirakus, ɓúru kaw ɗi nam say.
12 Aportamos em Siracusa, onde ficamos três dias.
13 Úru saa zaɗ nu ku báyḭi lɛ, ɓuru se ɓáy nzaakoŋ kpṵru ɓúru tḭi Reziyo. Nzaaruoke ku na, zuu kuu saa fi hoɗo, a suru ɓuru ha̰ ɓuru ɗaa nam siɗi hɔy ɓúru tḭi Puzole.
13 Dali navegamos até Régio. Um dia depois, um vento sul começou a soprar, de modo que no dia seguinte prosseguimos até Potéoli.
14 Ká puoke ku na, ɓuru ziŋ yṵ ɓuru nzoɓ mbika law ha̰nɛri ká i koɗ ɓuru ɓay haŋa ɓuru kaw ziŋ ri nam tɔnɔ say. Ɓe ze, ɓa sa̰w soro ɓay varu ɓuru ká ɓuru tḭ́ike Rɔm na.
14 Ali encontramos alguns irmãos que nos convidaram a passar uma semana com eles. Depois fomos para Roma.
15 Munu ká yṵ ɓururi ká Rɔm laa mii, ɓuru ɗo ɗi ya ɓáy puɔ na báyḭi lɛ, i uru í suɔ nun ɓuru. Nzoɓ ha̰nɛri suɔ nun ɓuru kpṵru, í ziŋ ɓuru ká zaɗ fe hie ká Apiyus. A nzoɓ ha̰wri laa lɛ, i ziŋ ɓuru ká zaɗ ká i ɗi ɓa Zaɗ Káw Varuri Ɓa Say. Zaɗka Pol mbi nun-ɛ a kɔ ri munu na báyḭi lɛ, ka ɗaa taambɔl ha̰ Ŋgɛrɛwṵru, a ziŋ hṵrusuo.
15 Os irmãos em Roma souberam que estávamos chegando e vieram ao nosso encontro no Fórum da Via Ápia. Outros se juntaram a nós nas Três Vendas. Ao vê-los, Paulo se animou e agradeceu a Deus.
16 Zaɗka ɓuru tḭi Rɔm na, i mbi nzaa-ri ha̰ Pol ɓay haŋa ni ka mbi hul mbḭw a naa ɗi, ɓe ɓáy nzoɓ yṵm ká kɔrɔ ni na.
16 Quando chegamos a Roma, Paulo recebeu permissão de ter sua própria moradia, sob a guarda de um soldado.
17 Ndeke ɗi nam sayke ká Pol kaw Rɔm na, ka ɗi ŋgɛrɛ Ziɓri. Zaɗkaʼa ɗi ri ví mbṵ tul kḭ na báyḭi lɛ, ka ɓaa ha ri mii: «Yṵ-iri! Ɓi na, Ziɓri ká Zuruzalɛm, i mgba mì í ɗáa mì ɓo ɓil nduo nzoɓri ká Rɔm taŋ fe ká mì ɗaa ziŋ sa̰w naari leɗ Izarayɛlri nda̰w, mí ɗaa fe mí ɓǐɛke fe sa̰w bulu naari ya nda̰w pi.
17 Três dias depois de chegar, Paulo convocou os líderes judeus locais e lhes disse: “Irmãos, embora eu não tenha feito nada contra nosso povo nem contra os costumes de nossos antepassados, fui preso em Jerusalém e entregue ao governo romano.
18 Falɛ ká nzoɓri ká Rɔm vbi mì sa̰w fe ɗáa ɓiri na, i hii ɓay pɔ́ŋ mì tḭi saa hul sal na, ɓay ḭi lɛ, i ziŋ fe mbḭw ká luo-i ká ɓay haŋa mì zǐŋke huɗ ya.
18 Os romanos me interrogaram e queriam me soltar, pois não encontraram motivo para me condenar à morte.
19 Lɛɛ, Ziɓri na tuŋ ɓayke ŋgereŋ. Sa̰wke mini ze, mì ziŋ faa ɓay ɗáa fe kḭ ɓoɗ mbǎa, a mí ker mba ɓay séke ɓáy ɓay ɓi na ɓa zaɗ áake ɓay haŋa Mbay Sezar ze ka ɗaa. Roo lɛ, mì ɗo ɓáy ɓay ká ɓay ɗáa ɓo tul sa̰w nzoɓ ɓiri ya.
19 Mas, quando os líderes judeus protestaram contra a decisão, considerei necessário apelar a César, embora não tivesse acusação alguma contra meu próprio povo.
20 Ɓay tul sa̰w fe niri key ze, mì ɗíke rì ɓay haŋa rì kɔ, a mí ɓaa ɓayke ha rì laa. I síŋ mì ɓáy sal lari, ɓay ḭi lɛ, mì ɗaa law-i ɓo tul nzoɓ ká Ŋgɛrɛwṵru waa ɓay píe ni ví ya̰a nzoɓri na. A leɗ Izarayɛlri riw bele kara ɗaa law-ri nzokɗo te tul-e í giyaŋ ni ɓay kɔ́kɔ ni ɓáy nun-ri.»
20 Por isso pedi a vocês que viessem aqui hoje para que nos conhecêssemos, e também para que eu pudesse explicar que estou preso com estas correntes porque creio na esperança de Israel”.
21 Báyḭi lɛ, Ziɓri yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Ɓuru na, ɓuru ziŋ mbeɗe mbḭw ká uru saa Zude ká ɓaa ɓay se tul-a na ya. Rɔɓay, yṵ ɓururi ká i uru saa lew í vi na, i ví kḭi fal fe ɗáa ɓori ká ka̰aya na ya, mase i ɓaa ɓay ndaya se tul-a ha̰ ɓuru laa ya nda̰w.
21 Eles responderam: “Não recebemos nenhuma carta da Judeia, e ninguém que veio de lá nos informou alguma coisa contra você.
22 Roo lɛ, ɓuru na ɓuru hii ɓay kɔ́kɔ kér ɓay ɓori, ɓay ḭi lɛ, ɓuru kɔ nda̰w, ɓáy zaɗri riw bele na nzoɓri ɓaa ɓay ka̰aya se tul kuɗu nzoɓri ká i se fal Zezu.»
22 Contudo, queremos ouvir o que você pensa, pois o que sabemos a respeito desse movimento é que ele é contestado em toda parte”.
23 Báyḭi lɛ, i leke ɓay ziŋ kḭ í tuu nam mbḭw munu ɓay ví zíŋ Pol ká hul nam ɓe. Lɛɛ, namke ku na i vi ŋgḭi ɓamba í ziŋ ni ká ɗi. Úru saa tiɓie kpṵru mgba law na, Pol tina sa̰w ɓay ká se tul réke mbay Ŋgɛrɛwṵru na ha ri laa. Ɓáy faa kḭiŋa *mbeɗe bol kusol *Moyze ɓáy taa *nzoɓ ya̰aŋa ɓayri saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru na, ka tǐnake sa̰w ɓayri ká se tul Zezu ha ri, a nzaa faa ɓay haŋa ri kɔ ɓay káʼa ɓaa na ɓa sùo ɓay.
23 Então marcaram uma data e, nesse dia, muita gente foi à casa de Paulo. Ele explicou e testemunhou sobre o reino de Deus e, desde cedo até a noite, procurou convencê-los acerca de Jesus com base na lei de Moisés e nos livros dos profetas.
24 Lɛɛ, Ziɓ ha̰nɛri ya̰a ɓay ɓe káʼa ɓaa ha ri na ɓáy kere, a nzoɓ ha̰wri laa lɛ, i hii puu ɓayke ya.
24 Alguns foram convencidos pelas coisas que ele disse, mas outros não creram.
25 Zɔ́l ɓari na, i te ɓil kḭ í zuɔ ziŋ kḭ ya ɓaŋguɔ. Ro, Pol mbi ɓay a ɓaa ha ri mii: «Ɓay ká Tem Law Pie ɓaa ha̰ bulu naari ɓáy faa Ezay nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru na ɗo ɓáy zaɗɛ. Ka ɓaa mii:
25 E, depois de discutirem entre si, foram embora com estas palavras finais de Paulo: “O Espírito Santo estava certo quando disse a nossos antepassados por meio do profeta Isaías:
26 “Úru siya mú se luo leɗ Izarayɛlri key na mú ɓaa ha ri mii,
26 ‘Vá e diga a este povo: Quando ouvirem o que digo, não entenderão. Quando virem o que faço, não compreenderão.
27 Tusuɛke lɛ, law nzoɓ niri key na ví ɗo tiɗi:
27 Pois o coração deste povo está endurecido; ouvem com dificuldade e têm os olhos fechados, de modo que seus olhos não veem, e seus ouvidos não ouvem, e seu coração não entende, e não se voltam para mim, nem permitem que eu os cure’.
28 Pol ɓaa ha ri na rɔɓay mii: «Mì hii ɓay haŋa rì kɔ ɓáy kere nda̰w rɔ! Nzoɓri ká i ɓa Ziɓ ya na, Ŋgɛrɛwṵru pie ɓáy ɓay ká se tul pam na ha ri. Ɓari na, i láa ɓayke í ya̰a.»
28 Portanto, quero que saibam que esta salvação vinda de Deus também foi oferecida aos gentios, e eles a aceitarão”.
29 [Zaɗka Pol ɓaa ɓayke munu ha ri na báyḭi lɛ, Ziɓri ma̰y ɓay ŋgḭ-ŋgḭi ká sakra kḭ í zɔ̌lke.]
29 Depois de ele ter dito essas palavras, os judeus partiram, em grande desacordo uns com os outros.
30 Fal fekeri ku na, Pol kaw mbiimbam siɗi rɔɓay ká ɓil hul few káʼa mgba ká Rɔm na. Ɓari riw bele ká i vi ɓay kɔ́kɔ ni na, ka mgba ri ɓáy kere ɓa sùo-ɛ.
30 Durante os dois anos seguintes, Paulo morou em Roma, às próprias custas. A todos que o visitavam ele recebia,
31 Ka ka-káa ɓay ká se tul réke mbay Ŋgɛrɛwṵru, a fere ri ɓay ká se tul Ŋgɛrɛmbay Zezu *Krisi ɓáy nun wa̰ra nzoɓ. Nzoɓ mbḭw mini kara haa ni faake ya.
31 proclamando corajosamente o reino de Deus e ensinando a respeito do Senhor Jesus Cristo sem restrição alguma.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 28, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.