Atos 21

Mbeɗe sáka kuni fie (XUO) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Zaɗka ɓuru pɔŋ kḭ ɓáy mbii nun, ɓúru kaw ɓil bawda tuo na báyḭi lɛ, ɓuru se ndoy maa tukuɗu mbii Kos. Nzaaruoke ku na ɓuru uru ɓúru se tukuɗu mbii Rode. Úru saa zaɗ nu ku na, ɓuru se puo ká Patara.
1 Depois de nos despedirmos, navegamos em direção à ilha de Cós. No dia seguinte, chegamos a Rodes e, então, a Pátara.
2 Lɛɛ, ɓuru ziŋ bawda tuo ká ɗi ká se nun-ɛ ɓa Fenisi, ɓúru hil ɓúru kaw ɗi a ɓúru zɔl.
2 Ali, embarcamos num navio que partia para a Fenícia.
3 Zaɗka ɓuru ɗo sikɗa maambii na, ɓuru kɔ tukuɗu mbii Sipir ɗo ɓa nduo gel, a ɓúru se nun ɓuru mak ɓa tusiri ká Siri, ɓúru tḭi puo ká Tir. Ɓuru ɗira ká ɗi, ɓay ḭi lɛ, ɓa zaɗ ká i fá̰a soɓari saa ɓil bawda tuo ká ɗi.
3 Avistamos a ilha de Chipre, passamos por ela à nossa esquerda e aportamos em Tiro, na Síria, onde o navio deixaria sua carga.
4 Ká Tir na ɓuru ziŋ nzoɓ mbika lawri ká ɗi, a ɓúru kaw ziŋ ri nam tɔnɔ say. Lɛɛ, Tem Law Pie suru ri ha ri ɓaa ha̰ Pol ɓay haŋa ni ka se Zuruzalɛm ya.
4 No desembarque, encontramos os discípulos que ali viviam e ficamos com eles por uma semana. Pelo Espírito, eles advertiam Paulo de que não fosse a Jerusalém.
5 Roo lɛ, zaɗka ɓuru ɗaa nam ɓa tɔnɔ say na báyḭi lɛ, ɓuru uru ɓúru mbi faa, lɛ, ɓari riw bele ɓáy má̰y ɓariri ɓáy vu ɓariri na, i su ɓuru kpṵru ha̰ ɓuru tḭi saa ɓil ŋgɛrɛpuo na. Zaɗka ɓúru kḭri ɓúru tḭi nzaa maambii na báyḭi lɛ, ɓuru huku siri ká nzaa kporo, ɓúru ɗaa nzaa ɓay kere ká ɗi.Nzoɓ mbika lawri su Pol tḭi nzaa maambii ɓay waɗa ni.|src="cn02140b.tif" size="span" loc="21.5-7" copy="David C. Cook" ref="21.5"
5 Ao fim de nosso tempo ali, voltamos ao navio, e toda a congregação, incluindo mulheres e crianças, saiu da cidade e nos acompanhou até a praia. Ali nos ajoelhamos, oramos
6 Falɛ ká ɓuru waɗa kḭ mbḭw mbḭw riw bele na nda̰w rɔɔ, ɓúru pɔŋ kḭ ɓúru hil ɓúru kaw ɓil bawda tuo na. A ɓari na laa lɛ, i yḭ̀i faa puo ɓari.
6 e nos despedimos. Então subimos a bordo, e eles voltaram para casa.
7 Ɓuru uru ká Tir na, ɓúru se ɓáy bawda tuo ɓa pola kpṵru tḭi Tolemay. Zaɗka ɓuru tḭi ɗi na, ɓuru hii soko ha̰ yṵ ɓururi a ɓúru kaw ziŋ ri nam mbḭw.
7 Depois que partimos de Tiro, chegamos a Ptolemaida, onde saudamos os irmãos e passamos um dia.
8 Nzaaruoke na, ɓuru uru ká zaɗ nu ku ɓúru se kpṵru, ɓúru tḭi ŋgɛrɛpuo ká Sezare. Ɓuru se luo Filiɓ ká ɓa nzoɓ káa Ɓay Kere, ɓúru naa luo-ɛ. Ɓa ɓe ká sakra nzoɓri ká tɔnɔ say ká i nan ri ká Zuruzalɛm na.
8 No dia seguinte, prosseguimos para Cesareia e nos hospedamos na casa de Filipe, o evangelista, um dos sete que tinham servido na igreja em Jerusalém.
9 Ɓe na, ka ɗo ɓáy leɗ má̰y tikɗiri ɓa niŋ ká i ya̰a ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru í ɓaa ha̰ nzoɓri.
9 Ele tinha quatro filhas solteiras que profetizavam.
10 Ɓuru kaw ɗi kpṵru nam ɓuru maa fe báyḭi lɛ, nzoɓ ya̰aŋa ɓay saa nzaa Ŋgɛrɛwṵru mbḭw, riŋ-ɛ ɓa Agabus uru saa kuɗu zaɗ ká Zude a ví ziŋ ɓuru ká ɗi.
10 Muitos dias depois, chegou da Judeia um profeta chamado Ágabo.
11 Lɛɛ, ka mbi sal ɓil huɔ Pol a síŋke ɓal-ɛri ɓáy nduo-ɛri kḭ sùo-ɛ a ɓaa mii: «Ì kɔ, ɓay ká Tem Law Pie tina máake na ze ɗo key: nzoɓ sal ɓil huɔ key na Ziɓri ká Zuruzalɛm i síŋ ni faa mbḭw munu ká mì siŋ ɓal-iri ɓáy nduo-iri key, í ala ni ɓo nduo nzoɓri ká i tuu Ŋgɛrɛwṵru ya.»
11 Ele veio ao nosso encontro, tomou o cinto de Paulo e com ele amarrou os próprios pés e as mãos. Em seguida, disse: “O Espírito Santo declara: ‘Assim o dono deste cinto será amarrado pelos judeus, em Jerusalém, e entregue aos gentios’”.
12 Zaɗka ɓuru laa ɓayke munu na báyḭi lɛ, ɓúru kḭri ká ɓuru ɗo zaɗɛ na, ɓuru koɗ Pol ɓay haŋa ni ka se Zuruzalɛm ya.
12 Ao ouvir isso, nós e os irmãos dali suplicamos a Paulo que não fosse a Jerusalém.
13 Roo lɛ, Pol yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ɓuru mii: «Ɓay ḭi nda̰w rɔɔ, ì rɛ-rɛw í ɗaa ha̰ law-i kuŋ mbii gbaɗ mini key lɛ? Ɓay tul riŋ Ŋgɛrɛmbay Zezu na, mì ɗo ɗi ya ɓay haŋa ri siŋ mì siŋ hɔy ya, roo lɛ, huɗ hɔy kara mì ɗo ɗi ya ɓay huka ká Zuruzalɛm.»
13 Ele, porém, disse: “Por que todo esse choro? Assim vocês me partem o coração! Estou pronto não apenas para ser preso em Jerusalém, mas para morrer pelo Senhor Jesus”.
14 Munu ká ɓuru ziŋ faa ká ɓay mbaka tul-e ya na, ɓuru pɔŋ nzaa kóɗ ni ɓúru ɓaa mii: «Ndaɗ ɓay haŋa Ŋgɛrɛmbay ka ɗaa munu ká law-ɛ hii.»
14 Quando ficou evidente que não conseguiríamos fazê-lo mudar de ideia, desistimos e dissemos: “Que seja feita a vontade do Senhor”.
15 Fal namri ká kal na ku báyḭi lɛ, ɓuru leke fe ɓururi a ɓúru uru ɓúru zɔl ɓa Zuruzalɛm.
15 Depois disso, arrumamos nossas coisas e partimos para Jerusalém.
16 Nzoɓ mbika law ha̰nɛri ká Sezare su ɓuru se puo Manaso̰n ká ɓa nzoɓ ká Sipir, a ɓa nzoɓ mbika law ká piɛɗ lew hɔy, a ha̰ ɓuru naa luo-ɛ.
16 Alguns discípulos de Cesareia nos acompanharam e nos levaram à casa de Mnasom, nascido em Chipre e um dos primeiros discípulos.
17 Zaɗka ɓuru tḭi Zuruzalɛm na, yṵ ɓururi ká ɗi i mgba ɓuru ɓáy suoriya.
17 Quando chegamos a Jerusalém, os irmãos nos deram calorosas boas-vindas.
18 Nzaaruoke na báyḭi lɛ, Pol se ziŋ ɓuru se puo Zak, ká *ŋgɛrɛ tul peɗri riw bele ɗo mbṵ́ kḭ ká ɗi.
18 No dia seguinte, Paulo foi conosco a um encontro com Tiago, e todos os presbíteros da igreja de Jerusalém estavam presentes.
19 Pol ɗaa soko ha ri, a kḭi fal feri riw bele ká Ŋgɛrɛwṵru ɗaa ká sakra nzoɓri ká i ɓa Ziɓ ya ɓáy nzi-ɛ lɛm lɛm ɓáy faa peɗ ɓe na ha ri laa.
19 Depois que Paulo os cumprimentou, relatou em detalhes o que Deus havia realizado entre os gentios por meio de seu ministério.
20 Zaɗka i laa ɓayke na báyḭi lɛ, i pisi Ŋgɛrɛwṵru í ɓaa mii: «Yṵ ɓuru, mù kɔ nzoɓri ɓa mina mina ká sakra Ziɓri key ze i ɗaa law-ri ɓo tul Zezu lɛ! Roo lɛ, ɓari riw bele na, i ɓa nzoɓri ká i nduɔ ká tul *bol kusol *Moyze.
20 Quando ouviram isso, louvaram a Deus e disseram: “Você sabe, irmão, quantos milhares de judeus também creram, e todos eles seguem à risca a lei de Moisés.
21 Ɓari na, i laa ɓay ká se tul-a mii, mù fere Ziɓri riw bele ká i kaw sakra nzoɓri ká i ɓa Ziɓ ya na, ha ri pɔŋ bol kusol Moyze, a mú ɓaa ha ri ɓay haŋa ri kuŋ ŋgori vu ɓariri mbǎa nda̰w, ɓay haŋa ri ɗaa fe sa̰w puo naari mbǎa nda̰w pi.
21 Mas eles foram informados de que você ensina todos os judeus que vivem entre os gentios a abandonarem a lei de Moisés. Ouviram que você os instrui a não circuncidarem os filhos nem seguirem os costumes judaicos.
22 Náa ɗáari mina ro lɛ, ɓay ḭi lɛ, vika ɓo key na, i laa ɓayke ɓa tusuɛ!
22 Que faremos? Certamente eles saberão que você chegou.
23 Munu zu lɛ, mu ɗaa fe ká ɓuru ɓáa ha mù. Ká sakra ɓuru key na, nzoɓri ká i mbi nzaa-ri ha̰ Ŋgɛrɛwṵru na, i ɓa niŋ.
23 “Queremos que você faça o seguinte. Temos aqui quatro homens que cumpriram um voto.
24 Ɓo na, mu se ziŋ ri mú sáŋ sùo-ɔ ziŋ ri, rɔɔ mú puo feri riw bele ká ɓay haŋa ri sṵ́uke tul-ri. Ɓe mini nda̰w rɔɔ, nzoɓri riw bele na, i kɔ́kɔ mù ɓa nzoɓ ká mù ɗo tul fe sa̰w bulu naari mú ɗaa vu mbom ɓo tul bol kusol Moyze ɓaŋguɔ. Ɓe rɔɔ i kɔ́kɔ ɓay ɓáa nzoɓri ká i ɓaa se tul-a na ɓa kúɗ ɓay hɔy ɓáy.
24 Vá com eles ao templo e participe da cerimônia de purificação. Pague as despesas para realizarem o ritual de raspar a cabeça. Então todos saberão que os rumores são falsos e que você mesmo cumpre as leis judaicas.
25 A ɓay ká se tul nzoɓri ká i ɓa Ziɓ ya ká í ɗaa law-ri ɓo tul Zezu na, ɓuru mbi nzaa ɓuru pola, ɓúru pie ɓáy mbeɗe ha ri ɓay haŋa ri mgba sùo-ri ká tul náyri ká nzoɓri púoke fe ha̰ wṵru ɓari nda̰w, ká tul sím nda̰w, ká tul nayri ká i piri sol-ri ká símke ndiŋ ɓa ɓaɗi nda̰w, rɔɔ ɓay tul ɗáa nun pie nda̰w na.»
25 “Quanto aos convertidos gentios, devem fazer aquilo que pedimos por carta: abster-se de comer alimentos oferecidos a ídolos, de consumir o sangue ou a carne de animais estrangulados e de praticar a imoralidade sexual”.
26 Báyḭi lɛ, nzaaruoke na, Pol se ziŋ nzoɓri ká niŋ ku na, í tii sa̰w ɗáa fe sa̰w puo Ziɓri. Falɛ lɛ, ka se ɓil *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru ɓay haŋa nzoɓ fe poyri kɔ nam ká i ɔ́rɔke ɗáa fe sa̰w puo na. Ɓa nam ká ɓari nzoɓ fe poyri púoke fe ɓay tul-ri mbḭw mbḭw riw bele.
26 No dia seguinte, Paulo se purificou junto com aqueles homens e entrou no templo. Declarou quando terminariam os dias da purificação e quando seria oferecido o sacrifício em favor deles.
27 Zaɗka nam ká tɔnɔ say na tɔ̀ŋ deɓ ɓay haŋa ɔ́rɔ ɓie nam sáŋ sùo-ri maa báyḭi lɛ, Ziɓri ká i uru saa kuɗu zaɗ ká Azi na, i kɔ Pol ɗo ɓil *hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru. Lɛɛ, ɓari na i suru tigba̰a ruɔ nzoɓri riw bele í mgba ni
27 Estando os sete dias quase no fim, alguns judeus da província da Ásia viram Paulo no templo e incitaram a multidão contra ele. Agarraram-no,
28 í ɗáake fe ɓeleŋ ɓeleŋ mii: «Nzoɓri ká *Izarayɛl, ì ví sɔ ɓuru! Ì kɔ leɗban ni key, ka se ɓáy zaɗri riw bele a ka-káa ɓay a ǔlake nzoɓri riw bele se tul leɗ Izarayɛlri nda̰w, se tul *bol kusol *Moyze nda̰w, se tul hul ka̰ni ni key nda̰w pi. Ka ɗaa kpṵru ha̰ nzoɓri ká i ɓa Ziɓ ya hɔy kara, i vi ɓil hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru, í ɓǐɛke zaɗ ká ɗo ɓoɗ ɓa taa ɓe na.»
28 gritando: “Homens de Israel, ajudem-nos! Este é o homem que fala contra nosso povo em toda parte e ensina todos a desobedecerem às leis judaicas. Fala contra o templo e até profana este santo lugar, trazendo gentios para dentro dele”.
29 (I ɓaa munu, ɓay ḭi lɛ, ká pola na i kɔ Torofim ká ɓa nzoɓ ká Efɛz na ɗo ziŋ Pol mbḭw hɔy ká ɓil ŋgɛrɛpuo na ku. I ker í ɓaa mii, Pol ha̰ ni rìi a se ɓil hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru na.)
29 Antes tinham visto Paulo na cidade com Trófimo, um gentio de Éfeso, e concluíram que Paulo o havia levado para dentro do templo.
30 Báyḭi lɛ, nzoɓri ká ɓil ŋgɛrɛpuo ku na riw bele uru gbaw, a í ɗuu ɓáy zaɗri riw bele nzal nzal ɓa tul-e. I mbṵ so tul Pol na í mgba ni í kuɔ ni í tḭ́ike ni saa hul ka̰ni Ŋgɛrɛwṵru na ɓa zaɗ kḭ ŋgereŋ, a í dar faa hulri ɓa vaa hɔy gbukru gbukru ɗo ɗi.
30 Toda a cidade se agitou com essas acusações, e houve grande tumulto. A multidão agarrou Paulo e o arrastou para fora do templo, e imediatamente foram fechadas as portas.
31 Zaɗka i ɗo nzáa faa ɓay ika ni na báyḭi lɛ, ɓay tɔɗɔ ɓo suku ŋgɛrɛnzoɓ yṵm ká Rɔm ká ɗo Zuruzalɛm mii: «Nzoɓri riw bele ká ɓil puo ká Zuruzalɛm na, i se tul kḭ hali hali.»
31 Quando procuravam matar Paulo, chegou ao comandante do regimento romano a notícia de que toda a Jerusalém estava em rebuliço.
32 Zaɗɛ ku hɔy lɛ, ka nan nzoɓ yṵmri ɓáy ŋgɛrɛ tul nzoɓ yṵmri zuɔ tul-e a ɗǔuke ɓa luo ruɔ nzoɓri na. Zaɗka ruɔ nzoɓri kɔ ŋgɛrɛ tul nzoɓ yṵmri ɓáy nzoɓ yṵmri na báyḭi lɛ, i pɔŋ nzaa ɓɔ́ɗ Pol na.
32 No mesmo instante, ele chamou seus soldados e oficiais e correu para o meio da multidão. Quando viram o comandante e os soldados se aproximarem, pararam de espancar Paulo.
33 Báyḭi lɛ, ŋgɛrɛ tul nzoɓ yṵmri soro ɓa lakun-ɛ a mgba ni, a mbi nzi-ɛ ha ri siŋ ni ɓáy sal lari ɓa siɗi. Falɛ lɛ, ka vbi ri mii: «Ka ɓa ve lɛ? Mase fe ḭi ze ka ɗaa lɛ?»
33 Então o comandante o prendeu e mandou que o amarrassem com duas correntes. Em seguida, perguntou à multidão quem era ele e o que havia feito.
34 Nzoɓ ha̰a ha̰a kara ɗaa fe ɓáy nzi-ɛ ɓeleŋ ɓeleŋ í láake kḭ ya, lɛ, ŋgɛrɛ tul nzoɓ yṵmri mbi nzaa ha ri mgba Pol na í tḭ́ike ni ká sakra ruɔ nzoɓri ɓa zaɗ káw nzoɓ yṵmri ká siya, ɓay ḭi lɛ, ka ziŋ faa ká ɓay láa sa̰w ɓayke ɓa tusuɛ ya ɓay tul nzoɓri ká i se tul kḭ hali hali na.
34 Uns gritavam uma coisa, outros gritavam outra. Não conseguindo descobrir a verdade no meio de todo o tumulto, ordenou que Paulo fosse levado à fortaleza.
35 Zaɗka i tḭi ɓáy Pol na kpeɗere ká sa̰w sɔ́lɔ ká ɓay hil ɓa siya na báyḭi lɛ, nzoɓ yṵmri mbi ni zúruru, ɓay ḭi lɛ, ruɔ nzoɓri nzṵu kḭ nziɗ nziɗ.
35 Quando Paulo chegou às escadas, o povo se tornou tão violento que os soldados tiveram de levantá-lo nos ombros para protegê-lo.
36 Ruɔ nzoɓri ká tɔŋ bol-ri na, i ɗaa fe ɓeleŋ ɓeleŋ í ɓaa mii: «I ni i kḭ ha̰ ɓuru!»
36 E a multidão foi atrás, gritando: “Matem-no! Matem-no!”.
37 Tɔ̀ŋ ndḭi mini key ká ɓay haŋa Pol se ɓil hul ká siya na báyḭi lɛ, Pol vbi ŋgɛrɛ tul nzoɓ yṵmri na mii: «Lɛɛ, mù ti pɔ́ŋ faa ha̰ mì ɓaa ɓay ɓi key ndḭi ha̰ mù laa ya lɛ?» Lɛɛ, ŋgɛrɛ tul nzoɓ yṵmri na yḭiŋra ɓáy ɓay ha̰ ni mii: «Yee, mù kɔ nzaa gɛrɛk nda̰w zey kɛ́lɛ?
37 Quando Paulo estava para ser levado à fortaleza, disse ao comandante: “Posso ter uma palavra com o senhor?”. Surpreso, o comandante perguntou: “Você fala grego?
38 Munu lɛ, mù ɓa nzoɓ ká tusiri Eziɓte ká uru ziŋ nzoɓ réke tul puori ká timbɛɗɛ key káʼa ha̰ nzoɓ ika nzoɓri se ɓil law kɔr ɓa isɔɗ duɔ zaɗ niŋ na ya (4.000).»
38 Não é você o egípcio que liderou uma rebelião algum tempo atrás e levou consigo ao deserto quatro mil assassinos?”.
39 Pol yḭiŋra ɓáy ɓay ha ni mii: «Mì ɓa Ziɓ ká i mboŋ mì ká Tars ká tusiri Silisi. Mì ɓa leɗ ɓil puɔ ká ɓil ŋgɛrɛpuo ká Tars na key kḭ. Mì koɗ mù, mu pɔ́ŋ faa ha̰ mì ɓaa ɓay ha̰ ruɔ nzoɓri key na i laa.»
39 “Não”, respondeu Paulo. “Sou judeu e cidadão de Tarso, cidade importante da Cilícia. Por favor, permita-me falar a esta gente.”
40 Ŋgɛrɛ tul nzoɓ yṵmri ha̰ Pol ɗo tul sɔ́lɔ ká siya zeleŋ, a laŋ nduo-ɛ ɓa luo ruɔ nzoɓri ha ri ta̰a sěm riw bele. Zaɗka nzaa rɔɗi kuŋ na báyḭi lɛ, Pol mbi ɓay ɓáy nzaa eboro mii:
40 O comandante concordou, de modo que Paulo ficou em pé na escadaria e fez sinal para o povo se calar. Logo, um silêncio profundo envolveu a multidão, e ele lhes falou em aramaico, o idioma deles.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.