Romanos 3
wĩn nɩ̀vɩ̀nɩ̀ tirlɛ (WIB) vs NAA
1 Wâh pɩ Nsyifulɛ tɛ́ kõ̀kè kõ, yõre se mɛ ké tyɩ́?
1 Qual é, então, a vantagem do judeu? Ou qual a utilidade da circuncisão?
2 Ké yõre mɛ gblò yey yey póllɛ. Pépi ǹgbò gbõ̀ sɔkɔ ye Liyel dahbɩ ǹ wɛynɛ.
2 Muita, sob todos os aspectos. Principalmente porque aos judeus foram confiados os oráculos de Deus.
3 Ǹtɛ à, pépi sɔkɔ túkù-á yahle kɔ́lɔ́lɛ ké wɛ̃̀kɩ̀ yõ, képah se kɩ pɔ Liyel tɔ kɔ à kɩ yahle kɔ́lɔ́lɛ ǹ tyi yónɔ́ sõ̀?
3 E então? Se alguns não creram, será que a incredulidade deles anulará a fidelidade de Deus?
4 Ɔ̃́ɔ̃ dɛ́! Névye pól sénsɔ̃ mɛ mɩ̀nyobelɛ, ǹtɛ kè yɩ̃nɛ kè nɛ mɛ píkínɔ́lɛ nɛ Liyel wɔ-á n kɔ ǹ tyíyónɔ́ sõ̀, sɔ̃́-á kélɛ wã́rkɩ́nsàhnɔ́lɛ ǹ wɛy sɛ́bɛ́y sɔkɔ nɛ:
4 De modo nenhum! Seja Deus verdadeiro, e todo ser humano, mentiroso, como está escrito: “Para que sejas justificado nas tuas palavras e venhas a vencer quando fores julgado.”
5 Ǹtɛ ápi kɛ̃̀kɩ̀nɔ́-à kɩ pɔ kè kɔ̃ kè wɛ pɩ̃ nɛ Liyel-á mɛ tómm à, á kɩ tɔ̃ yo sɔ̃́ wɛ́? Képah se n wɛ̃kɩ nɛ Liyel náh mɛ n kɔ gbɩ wɛ̃̀kɩ̀ yõ, wǎh ǹ fɔ̀kɔ̀vyã̀hnɩ̀ sɔkɔ fṍhnɔ́lɛ n sah á yõ? — Névi yõ̀tàhsyi sõ dùkù ye mé yah tɛ́ kélɛ n yo. —
5 Mas, se a nossa injustiça evidencia a justiça de Deus, que diremos? Seria Deus injusto por aplicar a sua ira? Falo em termos humanos.
6 Ɔ̃́ɔ̃ dɛ́! Kàh mɛ sɛ̃́, tɛ́ Liyel kɩ tuke sɔ̃́ kèkõyṍ névyelɛ wɛ́?
6 É claro que não. Do contrário, como Deus julgará o mundo?
7 Ǹtɛ ńmɔ mɩ̀nɩ̀ yónɔ́-à kɩ mɛ kè wilki mɔ nɛ Liyellɛ, gbɩ Liyel-á ǹnɛ ǹ yĩn kɔ̃ kè kɩ n gbilki à, sɔ̃́ pɩ tɛ́ lékàh kɩ tɔ̃ ńmɔlɛ n kɔ̃ á kɩ nɛ tyípékè pɩ́-ò sɔ̃́ ńnɛ?
7 E, se a minha mentira faz com que aumente a verdade de Deus para a sua glória, por que ainda sou condenado como pecador?
8 Tɛ́ névye yĩn yɩ́kɩ́pú yísyɔ́ nɛ, ápi-á mɛ n yo nɛ pèkè-á yɩ̃nɛ kè nɛ n pɩ, nɛ̂-á kɩ n pɔ n pi pèpɔrɩlɛ. Lékàh ye yɩ̃nɛ kénɛ névye dùkù kɔ̃́nɔ́lɛ.
8 E por que não dizemos, como alguns caluniosamente afirmam que o fazemos: “Pratiquemos o que é mau, para que nos venha o que é bom”? A condenação destes é justa.
9 Á yɩ̃nɛ à yo sɔ̃́ yɔ̀ wɛ́? Ápi Nsyifunɔ se fṍnfṍ névye tɛ́lɔ́ yõ? Póllɛ! Yé náh wɛ di, mé ye kè yo wah tɛ nɛ Nsyifunɔ ànɛ̂ nónó náh pɩ Nsyifunɔlɛ, pé pól-á mɛ tyípékè mnɔ sɔkɔ,
9 Que se conclui? Temos nós alguma vantagem? Não, de forma nenhuma. Pois já temos demonstrado que todos, tanto judeus como gregos, estão debaixo do pecado.
10 sɔ̃́-á kélɛ wã́rkɩ́nsàhnɔ́lɛ Liyel wɛy sɛ́bɛ́y sɔkɔ nɛ:
10 Como está escrito: “Não há justo, nem um sequer,
11 Lékã́m névi náh mɛ póllɛ.
11 não há quem entenda, não há quem busque a Deus.
12 Pé pól ye wɛ̃̀kɩ̀ pèpɛy fĩn mɔ, tɛ́ mɛ mɔ pu wɛ̃ tyɩ́.
12 Todos se desviaram e juntamente se tornaram inúteis; não há quem faça o bem, não há nem um sequer.
13 Pé yɩ̃̀ngbãhlɔ mɛ léyã̂l yey yɩ́kɩ́nmɔnsàhnɔ́ sɔ̃́.
13 A garganta deles é sepulcro aberto; com a língua enganam, veneno de víbora está nos seus lábios.
14 Plɔ yénmɔnɔ wɛlɔ ànɛ̂ wɛ̀npèl ó n nɛ n wil pé vyɛ̃y sɔkɔ.
14 A boca, eles a têm cheia de maldição e amargura;
15 Kàh pɩ nɛ́kókè mɔ́-ńsah yúkúnɔ́ wɔlɛ, pé gbáhkɩ̀ n nɛ n sal képah sõ̀.
15 os seus pés são velozes para derramar sangue.
16 Pépi syɔ̃̀-ǹtã̀n pól sɔkɔ, pě yɩ́kɩ́nɔ́ ànɛ̂ pèkè ó kɔ́kɔ́lɛ n pɩ.
16 Nos seus caminhos, há destruição e miséria;
17 Yèvɩnɩ wɛ̃̀kɩ̀ tɛ̃̀nɛ, pè náh képahlɛ n pnɛ.
17 eles não conhecem o caminho da paz.
18 Pè náh Liyel yah tíkílɛ n pɩ póllɛ.»
18 Não há temor de Deus diante de seus olhos.”
19 Ǹtɛ á mó tɔ̃ pɩ̃ nɛ, Moyisi tyi kõ̀nsàhnɔ́-á tyi nónó póllɛ n yo, sǎh mɛ sé yey mɔ sé wã̀l kɔ́pú tĩ̀nnɛ pé vyɛ̃y tũ yĩnnɛ, ànɛ̂ lékàh wɛ yĩnnɛ kèkõyṍ névye pól tyɩ́ Liyel yah sɔkɔ.
19 Ora, sabemos que tudo o que a lei diz é dito aos que vivem sob a lei, para que toda boca se cale, e todo o mundo seja culpável diante de Deus.
20 Képah ye, ǹnɩ̂ yɔ́ ńtɛ̃ náh n pɩ n pi nɛ́gbɩ́lɛ Liyel yah sɔkɔ Moyisi tyi kõ̀nsàhnɔ́ gbõ̀ yõ. Yé náh wɛ di, Moyisi tyi kõ̀nsàhnɔ́ yõre-á nɛ̂nɛ, tyípékè ye kè névyelɛ n wɛ̃kɩ.
20 Porque ninguém será justificado diante de Deus por obras da lei, pois pela lei vem o pleno conhecimento do pecado.
21 Ǹtɛ núkúnúkú, Liyel ye kè wɛ̃kɩ nɛ páh mɛ névyelɛ n pɩ nɛ́gblɔ́lɛ pé yah sɔkɔ. Moyisi tyi kõ̀nsàhnɔ́ vyãh náh mɛ ké sɔkɔ. Kénɛ tyi kõ̀nsàhnɔ́ ànɛ̂ Liyel tɛ̃ntõ̀ syínyopu sɛ́bɛ́ynɔ́ ńtɛ̃ kè yo ó.
21 Mas, agora, sem lei, a justiça de Deus se manifestou, sendo testemunhada pela Lei e pelos Profetas.
22 Yesu Krista yõ sɛ̃́nɔ́ gbõ̀ yõ ye Liyel névyelɛ n pɩ nɛ́gblɔ́lɛ ǹ yah sɔkɔ. Nɛ̂ tɛ̃̀-à fyɔ̀ sɛ̃ Yesu Krista yõ, Liyel tɛ̃̀ pɩ nɛ́gbɩ́lɛ ǹ yah sɔkɔ. Yé náh wɛ di, wǎhkɩ̀ náh mɛ ké sɔkɔ dò.
22 É a justiça de Deus mediante a fé em Jesus Cristo, para todos e sobre todos os que creem. Porque não há distinção,
23 No pól ye tyípêl pɩ, pè kɔ̃ pè tɛkɩ Liyel tɔ̃́rɩ́ sɔkɔ.
23 pois todos pecaram e carecem da glória de Deus,
24 Ǹtɛ Liyel yõ̀bènɔrɩ pɩ pé tyɩ́, à pè pɩ nɛ́gblɔ́lɛ ǹ yah sɔkɔ nɔ̀nɔ́lɛ Yesu Krista gbõ̀ yõ, ǹmɔ nɛ̂-á pwah mɔ pélɛ tyípékè sɔkɔ.
24 sendo justificados gratuitamente, por sua graça, mediante a redenção que há em Cristo Jesus,
25 Yesu Krista ye Liyel tɔkɔ kɔ̃ sárkálɛ, nɛ ǹ tṍ kwɛ́nɔ́ gbõ̀ yõ, nónó-á sɛ̃ ǹ yõ, pé tyípêl yɔ̃ n mɔ pè kɔ̃. Képah álɛ n wɛ̃kɩ nɛ Liyel-á mɛ tómm. Ǹgbòlɛ, à náh lésõ mɛ névye tyípêllɛ n mɔ n kõ,
25 a quem Deus apresentou como propiciação, no seu sangue, mediante a fé. Deus fez isso para manifestar a sua justiça, por ter ele, na sua tolerância, deixado impunes os pecados anteriormente cometidos,
26 à lésõ mɛ sṍmnɔ́lɛ n pɩ. Ǹtɛ núkúnúkú, à mɛ sélɛ n mɔ n kõ, tɛ́ mó tɔ̃ mɛ névyelɛ n pɩ nɛ́gblɔ́lɛ ǹ yah sɔkɔ, nónó-á sɛ̃ Yesu Krista yõ. Képah n wɛ̃kɩ nɛ wǎh mɛ tómm tɛ́ mɛ névyelɛ n pɩ nɛ́gblɔ́lɛ ǹ yah sɔkɔ.
26 tendo em vista a manifestação da sua justiça no tempo presente, a fim de que o próprio Deus seja justo e o justificador daquele que tem fé em Jesus.
27 Gblɔ̌y gbílkí-ńsah se tɔ̃ mɛ névi tyɩ́? Ɔ̃́ɔ̃ dɛ́. Ǹtɛ kwâh nɛ̂ pɩ wɛ́? Kè náh tɔ̃ mɛ á kɩ nɛ pé tyípɩ́nɩ̀ sɔ̃́ mɛ n mɔ n kõ, Yesu Krista yõ sɛ̃́nɔ́ ye mɛ n mɔ n kõ képah ye.
27 Onde fica, então, o orgulho? Foi totalmente excluído. Por meio de que lei? A lei das obras? Não! Pelo contrário, por meio da lei da fé.
28 Yé náh wɛ di, ápi kɩ fɛ̃ kè yo nɛ névi Liyel yõ sɛ̃́nɔ́ ó gbõ̀ yõ-á tɛ̃̀ n pɩ nɛ́gbɩ́lɛ Liyel yah. Kè náh mɛ á kɩ nɛ Moyisi tyi kõ̀nsàhnɔ́ wã̀l kɔ́lɔ́ gbõ̀ yõ sɔ̃́.
28 Concluímos, pois, que o ser humano é justificado pela fé, independentemente das obras da lei.
29 Tɔ̀dì Liyellɛ, Nsyifunɔ ó Liyel se ǹnɛ? No tɛ́lɔ́ tɔ Liyel náh ǹnɛ di? Àwe, no tɛ́lɔ́ tɔ Liyel ye ǹnɛ,
29 Ou seria Deus apenas Deus dos judeus? Será que não é também Deus dos gentios? Sim, também dos gentios,
30 ǹmɔ ó-á sɔ̃́npɩ́lɛ pɩ Liyellɛ. Ǹmɔ ye kɩ Nsyifunɔ pɩ nɛ́gblɔ́lɛ ǹ yah sɔkɔ ǹ yõ sɛ̃́nɔ́ gbõ̀ yõ, tɛ́ kɩ tɔ̃ no tɛ́lɔ́ tɔ pɩ nɛ́gblɔ́lɛ ǹ yah sɔkɔ ǹ yõ sɛ̃́nɔ́ gbõ̀ yõ.
30 visto que Deus é um só, o qual justificará o circunciso a partir da fé e o incircunciso por meio da fé.
31 Ǹtɛ kǎh pɩ sɛ̃́, Liyel yõ sɛ̃́nɔ́ se mɛ pɔ á kɔ̃ á mɛ Moyisi tyi kõ̀nsàhnɔ́lɛ n pɩ yõre kɛ̃́ kwâhlɛ? Ɔ̃́ɔ̃ dɛ́, yõre ye pyě á kélɛ n kɔ̃ yɔ̀ ńkɛ̃́.
31 Anulamos, então, a lei por meio da fé? De modo nenhum! Pelo contrário, confirmamos a lei.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.