Lucas 2

Lok'laj Jyolj Kakaj Dios (USPNT) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 La' mak k'ij li, Augusto César ri jb'ab'al k'atb'itzij re Roma, xtak jb'ij lak juntir tilmit ri titakon chib' chi rajwaxi' tiesaj jtz'ib'alak juntir cristian.
1 Naqueles dias, o imperador Augusto decretou um recenseamento em todo o império romano.
2 Y ri' nab'e b'welt li xesaj jtz'ib'alak cristian la' mak junab' cuando Cirenio wi' pire jb'ab'al k'atb'itzij re Siria.
2 (Esse foi o primeiro recenseamento realizado quando Quirino era governador da Síria.)
3 Jilonli juntir cristian xe' jye' jtz'ib'alak laj jtilmitak.
3 Todos voltaram à cidade de origem para se registrar.
4 Y jwi'li'li José ri rijajl David xelb'i Nazaret ri jun tilmit re Galilea, xe' Belén ri jun tilmit re Judea ri jtilmit David
4 Por ser descendente do rei Davi, José viajou da cidade de Nazaré da Galileia para Belém, na Judeia, terra natal de Davi,
5 chi jye'ic jtz'ib'alak pach María ri quiek riq'uil tina c'uli'yna y María yaj anmchak.
5 levando consigo Maria, sua noiva, que estava grávida.
6 Y wi'tak Belén cuando xtaw k'ij tijye' Dios re María.
6 E, estando eles ali, chegou a hora de nascer o bebê.
7 Y cla' xq'uisi'y nab'e ric'lal winak.
7 Ela deu à luz seu primeiro filho, um menino. Envolveu-o em faixas de pano e deitou-o numa manjedoura, porque não havia lugar para eles na hospedaria.
8 Wi' nic'j ajyuk' tik'asintak ak'ab' wich tak'j chi nakaj re tilmit Belén chi jchajaj jcarnerak.
8 Naquela noite, havia alguns pastores nos campos próximos, vigiando rebanhos de ovelhas.
9 Etke xwab'a' rib' jun ranjl Kakaj Dios ri Kajawl chiwchak y xrepaj rib' jk'ak'al jnimal jk'ij Kakaj Dios chirijak y sub'laj xtzaak jch'olak.
9 De repente, um anjo do Senhor apareceu entre eles, e o brilho da glória do Senhor os cercou. Ficaram aterrorizados,
10 Xpe anjl, xij rechak: Mi tzaak ach'olak, in ximpet pirechi' tiyuk imb'ij tzilaj jtaquil chawechak chi xyuki' jun nimlaj qui'cotemal pire juntir cristian wich ulew.
10 mas o anjo lhes disse: “Não tenham medo! Trago boas notícias, que darão grande alegria a todo o povo.
11 Lajori xq'uisi'yi' jun ajcolol awechak ri b'il jwi'l Kakaj Dios chi tina jtaknach wich ulew y ri' Kajawl. Ji' xq'uisi'y Belén laj jtilmit David.
11 Hoje em Belém, a cidade de Davi, nasceu o Salvador, que é Cristo, o Senhor!
12 Cojtak retal nen mo jta'ic man ra ne' tab'antak, na'li' pisil li itz'ik y tz'eb'al jwi'l jchuch li jun canow re ye'b'i jlo' awaj, xche' anjl rechak yak ajyuk'.
12 Vocês o reconhecerão por este sinal: encontrarão o bebê enrolado em faixas de pano, deitado numa manjedoura”.
13 Cuando tijin anjl chi yoloj riq'uilak yak ajyuk', etke xyuktak chic nic'j anjl riq'ui anjl ri tijin tiyolow riq'uilak yak ajyuk', jpeticak lecj, xb'ixajtak jnimirsaj jk'ij Kakaj Dios y laj jb'ixak xijtak:
13 De repente, juntou-se ao anjo uma grande multidão do exército celestial, louvando a Deus e dizendo:
14 ¡Nim jk'ij Kakaj Dios ri wi' chikab' lecj! ¡Tiye'saji' jun nimlaj utzil laj ranmak juntir cristian wich ulew ri tzi tiilsajtak jwi'l Kakaj Dios! xche'tak yak anjl.
14 “Glória a Deus nos mais altos céus, e paz na terra àqueles de que Deus se agrada!”.
15 Cuando xk'ajtakb'i yak anjl lecj, xpetak yak ajyuk' xoctak chi jb'ij chirib'il rib'ak: Jo'tak Belén, jo' kile'tak nen xijsaj chike. Kakaj Diosi' ri Kajawl xtakowch jb'ij chike, xche'tak.
15 Quando os anjos voltaram para o céu, os pastores disseram uns aos outros: “Vamos a Belém para ver esse acontecimento que o Senhor nos anunciou”.
16 Ajruc're' yak ajyuk' li laj or xe'tak y xe' jte'tak María pach José y ra ne' tz'eb'al li jun canow re ye'b'i jlo' awaj.
16 Indo depressa ao povoado, encontraram Maria e José, e lá estava o bebê, deitado na manjedoura.
17 Cuando yak ajyuk' xriltak ra ne', xoctak chi jyolic nen xijsaj rechak jwi'l anjl chirij ra ne'.
17 Depois de o verem, os pastores contaram a todos o que o anjo tinha dito a respeito da criança,
18 Y juntir yak ri xtatak ri tijb'ijtak yak ajyuk', sub'laj xsaach jch'olak chi jtaic.
18 e todos que ouviam a história dos pastores ficavam admirados.
19 María xwa'xke laj ranm juntir ri xijsaj rechak y tike tijin tichomorsan chirij.
19 Maria, porém, guardava todas essas coisas no coração e refletia sobre elas.
20 Y yak ajyuk' cuando xk'ajtak tichak tijin tijb'ixajtak y tijin tijnimirsajtak jk'ij Kakaj Dios chi jc'omowaj re juntir ri xyuk jte'tak y xyuk rile'tak, jwi'l jilon xyuk jte'tak chapca' ri xijsaj rechak jwi'l anjl.
20 Os pastores voltaram, glorificando e louvando a Deus por tudo que tinham visto e ouvido. Tudo aconteceu como o anjo lhes havia anunciado.
21 Cuando xtz'akat waxakib' (8) k'ij jq'uisi'y ra ne' xcojsaj retal jtio'jl y xcojsaj jb'ij pi Jesús chapca' jb'ij ri xijsaj re María jwi'l anjl Gabriel cuando ajqui' chi ran yaj anm.
21 Oito dias depois, quando o bebê foi circuncidado, chamaram-no Jesus, o nome que o anjo lhe tinha dado antes mesmo de ele ser concebido.
22 Cuando xtz'akat mak k'ij pire tran ch'ajch'oj jwich María chapca' tijb'ij Jpixb' Kakaj Dios ri Kajawl xe'tak li nimi richoch Kakaj Dios pach José pire tib'e jache'tak Kakaj Jesús laj jk'ab' Kakaj Dios.
22 Então chegou o tempo da oferta de purificação, como era a exigência da lei de Moisés. Seus pais o levaram a Jerusalém para apresentá-lo ao Senhor,
23 Jilon xantak chapca' tz'ib'al li wuj re Jpixb' Kakaj Dios ri tijb'ij jilonri:
23 pois a lei do Senhor dizia: “Se o primeiro filho for menino, será consagrado ao Senhor”.
24 Xe'tak chi jsujic mak tra ca'n re Kakaj Dios chapca' tijb'ij Jpixb' Kakaj Dios ri Kajawl. Tijc'amtakb'i quib' tra ixmucur o quib' tra k'un ut pire tijsujtak re Kakaj Dios ri Kajawl.
24 Assim, ofereceram o sacrifício exigido pela lei do Senhor: “duas rolinhas ou dois pombinhos”.
25 La' mak junab' li wi' jun ri'jlaj winak li tilmit Jerusalén, Simeón jb'ij. Simeón suc'uli' ranm chiwch Kakaj Dios. Re trana' juntir lawi' raj Kakaj Dios tran y tijin chi rulb'ej ajcolol rechak yak rijajl Israel. Simeón wi' Lok'laj Jsantil Kakaj Dios laj ranm.
25 Naquela época, vivia em Jerusalém um homem chamado Simeão. Ele era justo e devoto, e esperava ansiosamente pela restauração de Israel. O Espírito Santo estava sobre ele
26 Lok'laj Jsantil Kakaj Dios xij re Simeón chi ta' ticam laj or, asta tina rilna tiyuk wich ulew jun ri b'il jwi'l Kakaj Dios ri Kajawl chi tina jtaknach wich ulew.
26 e lhe havia revelado que ele não morreria enquanto não visse o Cristo enviado pelo Senhor.
27 Y sic' ri'jlaj winak li takalb'i jwi'l Lok'laj Jsantil Kakaj Dios xe' li nimi richoch Kakaj Dios. Y jkaj jchuch ra ne' xpetak li nimi richoch Kakaj Dios chi jjachic ra ne' laj jk'ab' Kakaj Dios chapca' tijb'ij Jpixb' Kakaj Dios.
27 Nesse dia, o Espírito o conduziu ao templo. Assim, quando Maria e José chegaram para apresentar o menino Jesus ao Senhor, como a lei exigia,
28 Xpe Simeón, xk'aluj ra ne' y jnimirsaj jk'ij Kakaj Dios, xij:
28 Simeão tomou a criança nos braços e louvou a Deus, dizendo:
29 Kaj, ye' luwar chwe incam pi utzil ri in awajchac, xwila' chapca' ri b'il chwe awi'l.
29 “Soberano Deus, agora podes levar em paz o teu servo, como prometeste.
30 Xwila' la' b'ak' inwch ri ajcolol ke laj jk'ab' kamac,
30 Vi a tua salvação,
31 ri xawesaj chi sakil chiwchak juntir cristian wich ulew,
31 que preparaste para todos os povos.
32 ri' re chapca' jun k'ak' pire tijc'ut jb'eak yak ma' rijajl ta' Israel y pire ticojsaj jk'ijak yak rijajl Israel, xche' Simeón.
32 Ele é uma luz de revelação às nações e é a glória do teu povo, Israel!”.
33 Jkaj jchuch ra ne' xsaach jch'olak chi jtaic nen tijb'ij Simeón chirij ra ne'.
33 Os pais de Jesus ficaram admirados com o que se dizia a respeito dele.
34 Xpe Simeón, xye' jk'ab' chib' y xtz'onaj re Kakaj Dios chi tijye' jk'ab' chib'ak y xij re María ri jchuch ra ne': Man ral ac'l ri, cha'li' pire tijq'uex jno'jak nic'j rechak yak rijajl Israel pire tijcojtak Jyolj Kakaj Dios y pire tijsach jwichak nic'j rechak mak ri ta' tijcojtak Jyolj Kakaj Dios. Jilonli tic'utun chi wi' tixutuwtak re
34 Então Simeão os abençoou e disse a Maria, a mãe do bebê: “Este menino está destinado a provocar a queda de muitos em Israel, mas também a ascensão de tantos outros. Foi enviado como sinal de Deus, mas muitos resistirão a ele.
35 pire tiel chi sakil juntir jchomorsa'nak ri wi' laj ranmak. Juntir li pi awe at niq'ui' chapca' jun espad tioc laj awanm jwi'l jc'axc'ol awanm chirij, xche' Simeón re María.
35 Como resultado, serão revelados os pensamentos mais profundos de muitos corações, e você sentirá como se uma espada lhe atravessasse a alma”.
36 Y cla' wi' jun anm ajk'asal Jyolj Kakaj Dios ri jb'ij Ana. Ana jrab'ini' Fanuel ri rijajl Aser ri jun k'at re yak cab'lajuj (12) k'at re yak rijajl Israel. Anm li ri'jlaj cristianchak, xc'uli'yna cuando aj k'apoj anm, pero wukub' (7) junab'ke xc'am rib'ak pach richjil.
36 A profetisa Ana, filha de Fanuel, da tribo de Aser, também estava no templo. Era muito idosa e havia perdido o marido depois de sete anos de casados
37 Y sic' anm li ri camnak richjil wi'chak junmuch' riq'ui quejab' (84) junb'. Re jekeli' li nimi richoch Kakaj Dios, chi lak'j chi lak'ab' tijin tran lawi' raj Kakaj Dios tran la' ayun y ch'a'wem riq'ui Kakaj Dios.
37 e vivido como viúva até os 84 anos. Nunca deixava o templo, adorando a Deus dia e noite, em jejum e oração.
38 Cuando xq'uis jyolj Simeón, xpe Ana xjutun chijc'ulelak y xoc chi jc'omowaj re Kakaj Dios. Ajruc're' xoc chi yoloj chirij ra ne' rechak juntir yak rijajl Israel ri tijin trulb'ejtak chi ticolmaj Jerusalén.
38 Chegou ali naquele momento e começou a louvar a Deus. Falava a respeito da criança a todos que esperavam a redenção de Jerusalém.
39 Cuando xantaj juntir li jwi'lak ri chapca' tijb'ij Jpixb' Kakaj Dios ri Kajawl, José pach María xk'ajtakb'i Galilea, xe'tak laj jtilmitak Nazaret.
39 Após cumprirem todas as exigências da lei do Senhor, os pais de Jesus voltaram para casa em Nazaré, na Galileia.
40 Y Kakaj Jesús tijin tiq'uiyc y tijin jyu'ic jcowil ranm y tijin jyu'ic mas jno'j y sub'laj rutzil ranm Kakaj Dios chirij.
40 Ali o menino foi crescendo, saudável e forte. Era cheio de sabedoria, e o favor de Deus estava sobre ele.
41 Jkaj jchuch Kakaj Jesús nojel junab' tib'etak Jerusalén chi jk'asaj nimak'ij Pascua.
41 Todos os anos, os pais de Jesus iam a Jerusalém para a festa da Páscoa.
42 Cuando xtz'akat cab'lajuj (12) junb' Kakaj Jesús, xe'tak Jerusalén chi jk'asaj nimak'ij Pascua jwi'l jilon nak'tisajem rib'ak.
42 Quando Jesus completou doze anos, foram à festa, como de costume.
43 Cuando xq'uis man nimak'ij li, xk'ajtak laj richochak. Pero Kakaj Jesús xcan resaj rib' li tilmit Jerusalén y jkaj jchuch ta' xriltak lamas xcanwi'.
43 Terminada a celebração, partiram de volta para Nazaré, mas Jesus ficou para trás, em Jerusalém, sem que seus pais notassem sua falta.
44 Chijch'ol rechak petzali' xo'lak jpachak ri xk'ajtakch li nimak'ij. Xe' jun k'ij jb'eak, ajruc're' xoctak chi jtoquic xo'lak yak rech'elxicak y xo'lak yak richc'ulchi'ak.
44 Pensaram que ele estivesse entre os demais viajantes, mas depois de caminharem um dia inteiro começaram a procurá-lo entre os parentes e amigos.
45 Cuando xriltak chi ta' Kakaj Jesús chijxo'lak, xk'ajtakb'i chi jtoquic li tilmit Jerusalén.
45 Como não o encontravam, voltaram a Jerusalém para procurá-lo.
46 Laj jrox k'ij, ajruc're' xe' jte'tak Kakaj Jesús li nimi richoch Kakaj Dios cub'ul chijxo'lak yak ajtijoltak cristian re Jpixb' Kakaj Dios, tijin chi jtaic nen tijb'ijtak y tijin tijtz'onaj rechak nen mo jcholajl tielwi' ri tijin tijb'ijtak.
46 Por fim, depois de três dias, acharam Jesus no templo, sentado entre os mestres da lei, ouvindo-os e fazendo perguntas.
47 Juntir mak ri xtatak nen tijb'ij Kakaj Jesús sub'laj xsaach jch'olak chi jtaic jwi'l re wi' mas jno'j y ticwin chi jc'ululaj lawi' ri tijtz'onajtak re.
47 Todos que o ouviam se admiravam de seu entendimento e de suas respostas.
48 Y jkaj jchuch cuando xriltak jwich Kakaj Jesús sub'laj xsaach jch'olak. Y jchuch xij re: At walc'wal, ¿nen chac xab'an chike jilonri? In pach atat ocsalcoj il chi atoquic, xche' re.
48 Quando o viram, seus pais ficaram perplexos. Sua mãe lhe disse: “Filho, por que você fez isso conosco? Seu pai e eu estávamos aflitos, procurando você por toda parte”.
49 Kakaj Jesús xtz'onaj rechak: ¿Nen tatoctak chwe? ¿Ta'c'u awetamak chi in tina imb'anna ri b'ilch chwe jwi'l Inkaj? xche' rechak.
49 “Mas por que me procuravam?”, perguntou ele. “Não sabiam que eu devia estar na casa de meu Pai?”
50 Pero rechak ta' xmajtak jcholajl nen tielwi' ri xij Kakaj Jesús rechak.
50 Não entenderam, porém, o que ele quis dizer.
51 Ajruc're' xe' chic Kakaj Jesús chirijak jkaj jchuch, xk'ajtakb'i Nazaret. Nojel k'ij sub'laj ticojon chiwchak. Pero jchuch ta' tiel laj ranm juntir ri xan.
51 Então voltou com os pais para Nazaré, e lhes era obediente. Sua mãe guardava todas essas coisas no coração.
52 Kakaj Jesús tijin tiq'uiyc y tijin jyu'ic mas jno'j. Sub'laj tzi tiilsaj jwi'l Kakaj Dios y jwi'lak cristian.
52 Jesus crescia em sabedoria, em estatura e no favor de Deus e das pessoas.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.