Lucas 14

Lok'laj Jyolj Kakaj Dios (USPNT) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Li jun k'ij re uxlan Kakaj Jesús xe' chi wic' laj richoch jun rechak mak jb'ab'alak mak fariseo. Cla' wi' chiqui' nic'j fariseo xmukche'jtake nen tran Kakaj Jesús.
1 Certo sábado, Jesus foi comer na casa de um líder fariseu, onde o observavam atentamente.
2 Cla' wi' jun winak yaj, sub'laj sipo'l.
2 Estava ali um homem com o corpo muito inchado.
3 Kakaj Jesús xtz'onaj rechak yak ajtijoltak cristian re Jpixb' Kakaj Dios y rechak mak fariseo ri wi'tak la ja cla': ¿Ton jna' titzib'saj jun cristian la' k'ij re uxlan o ta'n? xche' rechak.
3 Jesus perguntou aos fariseus e aos especialistas da lei: “A lei permite ou não curar no sábado?”.
4 Pero rechak ta' xch'a'wtak. Xpe Kakaj Jesús, xchap sic' winak ri yaj, xtzib'saj y xij re chi tib'ec.
4 Eles nada responderam, e Jesus tocou no homem enfermo, o curou e o mandou embora.
5 Y Kakaj Jesús xij chic rechak: Wi wi' jono chawechak titzaakb'i jc'ajol o jwacx li jun jul la' k'ij re uxlan, ¿ta'c'u atb'etak jol chi resajc? xche' rechak.
5 Depois, perguntou a eles: “Qual de vocês, se seu filho ou seu boi cair num buraco, não se apressará em tirá-lo de lá, mesmo que seja sábado?”.
6 Yak ajtijoltak cristian re Jpixb' Kakaj Dios pach mak fariseo ta' xta'tak nen mo jc'ululaj jyolj Kakaj Jesús xantak.
6 Mais uma vez, não puderam responder.
7 Kakaj Jesús cuando xril chi mak ri siq'uiltak chi wic', xcha'tak mak tem ri lamas ticub'artak yak ri wi' rekle'nak, xij jun esb'i no'j rechak jilonri:
7 Quando Jesus observou que os convidados para o jantar procuravam ocupar os lugares de honra à mesa, deu-lhes este conselho:
8 Cuando wi' jono cristian tib'in chawe chi atb'e riq'uil li nimak'ij re jun tz'am, wi nab'e attaw, mat cub'ar la' man tem lamas ticub'artak yak ri wi' rekle'nak. Jwi'l wi cub'ulcatchak cla' cuando titaw jun mas nim jk'ij chic chawch at,
8 “Quando você for convidado para um banquete de casamento, não ocupe o lugar de honra. E se chegar algum convidado mais importante que você?
9 tipe man rajw ja ri xin chawe chi atb'e riq'uil pach man ajri' xtaw, tijb'ij chawe: B'an tok'ob', elan cla', can ye' man tem pire winak ri, tiche' chawe.
9 O anfitrião virá e dirá: ‘Dê o seu lugar a esta pessoa’, e você, envergonhado, terá de sentar-se no último lugar da mesa.
10 Y jwi'li'li wi tib'ijsaj chawe chi atb'e li nimak'ij re jun tz'am, cub'ren la' man q'uisb'i tem. Jilonli cuando atilsaj jwi'l man ri xin chawe chi atb'e li nimak'ij riq'uil tipe aac'l y tijb'ij chawe: At wichc'ulchi', cub'ren la' man tem ri lamas ticub'artak yak ri wi' rekle'nak, tiche' chawe.
10 “Em vez disso, ocupe o lugar menos importante à mesa. Assim, quando o anfitrião o vir, dirá: ‘Amigo, temos um lugar melhor para você!’. Então você será honrado diante de todos os convidados.
11 Jwi'l nen tijcoj jk'ij ric'an, ta' ticojsaj jk'ij y nen ta' tijcoj jk'ij, ri' li ticojsaj jk'ij, xche' Kakaj Jesús rechak.
11 Pois os que se exaltam serão humilhados, e os que se humilham serão exaltados”.
12 Kakaj Jesús xij chic re man winak ri xin re chi tib'e wi'nok riq'uil: At, cuando tab'an jono comon wic' laj awichoch y tab'ij re cristian pire tiyuk wi'ntak aac'l, ma b'ij re yak awichc'ulchi', yak ak'un awatz, yak awech'elxic y yak ac'ulja ri b'iomtak, jwi'l rechak atjsiq'uij chiqui' at chi jtijic wa riq'uilak cuando trantak comon wic'. Jilonli trantak chic chi jye'ic jq'uixel chawe ri xaye' rechak.
12 Então Jesus se voltou para o anfitrião e disse: “Quando oferecer um banquete ou jantar, não convide amigos, irmãos, parentes e vizinhos ricos. Eles poderão retribuir o convite, e essa será sua única recompensa.
13 Pero at, cuando tab'an jono comon wic' laj awichoch y wi tab'ij re cristian chi tipetak chi wic' aac'l, b'ij re yak ri wi' rajwax rechak, yak ri ta' tz'akat rakan jk'ab'ak, yak co'x y yak moy.
13 Em vez disso, convide os pobres, os aleijados, os mancos e os cegos.
14 Y jilonli sub'laj tzi awe, jwi'l rechak ta' ticwintak chi jye'ic jq'uixel chawe ri taye' rechak. Ajri' tiye'saj jq'uixel chawe cuando tic'astasaj awch laj acamnakl pach yak cristian ri suc'ul ranmak chiwch Kakaj Dios, xche' Kakaj Jesús re.
14 Assim, na ressurreição dos justos, você será recompensado por ter convidado aqueles que não podiam lhe retribuir”.
15 Y wi' jun winak cub'ul cla', cuando xta nen xij Kakaj Jesús, re xij: Tzi re jun cristian ri tiwi'n li man luwar lamas titakonwi' Kakaj Dios, xche' re.
15 Ao ouvir isso, um homem que estava à mesa com Jesus exclamou: “Feliz será aquele que participar do banquete no reino de Deus!”.
16 Kakaj Jesús xij: Wi' jun winak xan comon wic' laj richoch y raj roj xtzuke' sub'laj cristian, jwi'li'li xij rechak chi titawtak riq'uil la ja.
16 Jesus respondeu com a seguinte parábola: “Certo homem preparou um grande banquete e enviou muitos convites.
17 Cuando xtaw or trantak man comon wic', xpe man winak xtak jun jtako'n chi jsiq'uij mak cristian ri quiek re xijwi' chi titawtak laj richoch chi wic' y man tako'n xec', xe' jb'ij rechak: Jo'tak, tijtatak wa laj richoch impatron, wa xantaji'n, xche' rechak.
17 Quando estava tudo pronto, mandou seu servo dizer aos convidados: ‘Venham, o banquete está pronto’.
18 Pero juntir xoctak chi jtz'onaj jcuyb'i jmacak. Wi' jun xij: Cuy immac, ta' imb'antaj imb'ec, jwi'l wi' jun ulew ajri' xinlok' y rajwaxi' imb'e chi rilic, xche'.
18 Mas todos eles deram desculpas. Um disse: ‘Acabei de comprar um campo e preciso inspecioná-lo. Peço que me desculpe’.
19 Y jun chic xij: Cuy immac, ta' imb'antaj imb'ec, jwi'l wi' job' yunt inwacx ajri' xinlok' y lajori rajwaxi' tib'e incoje'tak li chac pire twil nen mo tichacuntak, xche'.
19 Outro disse: ‘Acabei de comprar cinco juntas de bois e quero experimentá-las. Sinto muito’.
20 Y jun chic xij: Ta' tijna' imb'ec, jwi'l ajri' xkac'am kib' pach wixokl, xche'.
20 Ainda outro disse: ‘Acabei de me casar e não posso ir’.
21 Cuando xk'ajch man tako'n ri xtaksajb'i chi jsiq'uijcak, xyuk jb'ij re jpatron juntir nen ri xijsajch re. Man jpatron sub'laj xpe retzal chi jtaic y xij chic re man jtako'n: Lajori jat lak b'e y li c'ayb'l re tilmit, toctach juntir yak ri wi' rajwax rechak, yak ri ta' tz'akat rakan jk'ab'ak, yak moy y yak co'x, xche' re man jtako'n.
21 “O servo voltou e informou a seu senhor o que tinham dito. Ele ficou furioso e ordenou: ‘Vá depressa pelas ruas e becos da cidade e convide os pobres, os aleijados, os cegos e os mancos’.
22 Y cuando xk'ajch man jtako'n, xij: Kaj, xinc'ama'ch yak cristian ri xab'ij chwe, pero ajwi' mas tem, xche' re man jpatron.
22 Depois de cumprir essa ordem, o servo informou: ‘Ainda há lugar para mais gente’.
23 Y man jpatron xij chic re: Lajori jat lak nimaktak b'e y lak k'untak b'e, b'ijta rechak juntir yak cristian ri wi'tak xo'lak b'e chi tipetak laj wichoch, in ri' chwaj tinoj wichoch chi cristian,
23 Então o senhor disse: ‘Vá pelas estradas do campo e junto às cercas entre as videiras e insista com todos que encontrar para que venham, de modo que minha casa fique cheia.
24 jwi'l kes tz'etel tz'et tamb'ij chi ni jono rechak yak ri siq'uiltak inwi'l nab'e, tipetak chi wic' laj wichoch, xche' man patron, xche' Kakaj Jesús.
24 Pois nenhum dos que antes foram convidados provará do meu banquete’”.
25 Sub'laj cristian b'esaltak chirij Kakaj Jesús y re xsolcopij rib' chi rilicak y xij rechak:
25 Uma grande multidão seguia Jesus, que se voltou para ela e disse:
26 Wi wi' jono ri xam chwij raj tioc pire ajtijol rib' chwij, pero wi masna tijlok'aj jkaj jchuch, rixokl, ralc'wal y rech'elxic o masna tijlok'aj jc'aslemal chinwch in, ta' tzi tioc pire ajtijol rib' chwij.
26 “Se alguém que me segue amar pai e mãe, esposa e filhos, irmãos e irmãs, e até mesmo a própria vida, mais que a mim, não pode ser meu discípulo.
27 Y nen ta' raj tijtij c'ax laj jc'aslemal y tixamb'er chwij, ta' tioc pire ajtijol rib' chwij.
27 E, se não tomar sua cruz e me seguir, não pode ser meu discípulo.
28 Wi wi' jono chawechak tran jono richoch sub'laj nim, ¿ta'c'u tijchomorsaj nab'e nen jnimal pwak tichocon jwi'l, wi ton rana' jpwaak o ta'n?
28 “Quem começa a construir uma torre sem antes calcular o custo e ver se possui dinheiro suficiente para terminá-la?
29 Jwi'l wi mita' tran jpwaak, xike tijchol jb'anic y ta' tijq'uis jb'anic. Cuando tiilsaj jwi'l cristian chi ta' chiqui' ticwin chi jq'uisic, tijtze'jtak jwich
29 Pois, se completar apenas os alicerces e ficar sem dinheiro, todos rirão dele,
30 y tijb'ijtak chirij: Man winak xike xchol jb'anic man richoch, pero ta' chiqui' xcwin chi jq'uisic, tiche'tak chirij.
30 dizendo: ‘Esse aí começou a construir, mas não conseguiu terminar!’.
31 Wi wi' jono rey raj tib'e ch'o'jin riq'ui jono rey chic, ¿ta'c'u tijchomorsaj nab'e wi ticwini' lajuj mil (10,000) chi soldad chi ch'o'j riq'ui junwinak mil (20,000) chi soldad?
31 “Ou que rei iria à guerra sem antes avaliar se seu exército de dez mil poderia derrotar os vinte mil que vêm contra ele?
32 Tijchomorsaj wi mita' ticwin mak soldad chi ch'o'j, aj naji' ajqui' chi taw mak jcontre cuando tijtakb'i jono jtako'n chi jb'ij re man rey chi ticantak pi utzil pire ma' tich'o'jintak.
32 E, se concluir que não, o rei enviará uma delegação para negociar um acordo de paz enquanto o inimigo está longe.
33 Y ji'c'ulon atak wi wi' jono chawechak ta' tican jye' juntir kelen re ri wi', ta' tzi tioc pire ajtijol rib' chwij, xche' Kakaj Jesús.
33 Da mesma forma, ninguém pode se tornar meu discípulo sem abrir mão de tudo que possui.
34 Man atz'am tziyi'n, pero wi man atz'am tiel jqui'l ta' chiqui' tijna' tran qui'.
34 “O sal é bom para temperar, mas, se perder o sabor, como torná-lo salgado outra vez?
35 Ta' chiqui' nen tichacuj, ta' tzi re ulew ni ta' chiqui' tzi pire ticojsaj xo'lak abono, tichak t'ojsajb'ic.
35 O sal sem sabor não serve nem para o solo nem para adubo; é jogado fora. Quem é capaz de ouvir, ouça com atenção!”.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.