João 7
Lok'laj Jyolj Kakaj Dios (USPNT) vs VC
1 Cuando xantaj li, Kakaj Jesús xwo'cot lak luwar re Galilea, ta' raj tib'e Judea jwi'l mak jb'ab'alak yak rijajl Israel rajak tijcamsajtak.
1 Depois disso, Jesus percorria a Galiléia. Ele não queria deter-se na Judéia, porque os judeus procuravam tirar-lhe a vida.
2 Jwi'l tawem tran man nimak'ij ri jb'ij Tabernáculo jun jnimak'jak yak rijajl Israel,
2 Aproximava-se a festa dos judeus chamada dos Tabernáculos.
3 xpe yak jk'un Kakaj Jesús, xijtak re: Mat wa'x neri, rajwaxi' atb'e Judea pire triltak yak ajtijol rib'ak chawij juntir ri tab'an.
3 Seus irmãos disseram-lhe: Parte daqui e vai para a Judéia, a fim de que também os teus discípulos vejam as obras que fazes.
4 Ni jun cristian ri raj tich'ob'saj jwich tran kelen chi mukukil. At, wi tab'an mak kelen jilonli, b'an chiwchak juntir cristian, xche'tak re.
4 Pois quem deseja ser conhecido em público não faz coisa alguma ocultamente. Já que fazes essas obras, revela-te ao mundo.
5 Jilonli xijsaj re Kakaj Jesús jwi'lak yak jk'un jwi'l ta' tijcojtak ri tijin tran.
5 Com efeito, nem mesmo os seus irmãos acreditavam nele.
6 Xpe Kakaj Jesús, xij rechak: Ajqui' chi taw k'ij pi we in, pero pi awe atak juntirke k'ij tzi.
6 Disse-lhes Jesus: O meu tempo ainda não chegou, mas para vós a hora é sempre favorável.
7 Mak cristian ri retake wich ulew, ta' atjxuttak. Pero in injxuta'taka' jwi'l in twesaji' chi sakil juntir mak etzltak no'j ri tijintak chi jb'anic.
7 O mundo não vos pode odiar, mas odeia-me, porque eu testemunho contra ele que as suas obras são más.
8 Jat atak li nimak'ij. In ta' imb'ec jwi'l ajqui' chi taw k'ij pi we in, xche' rechak.
8 Subi vós para a festa. Quanto a mim, eu não irei, porque ainda não chegou o meu tempo.
9 Cuando Kakaj Jesús xijmaj jilonli jwi'l rechak yak jk'un, xcan Galilea.
9 Dito isto, permaneceu na Galiléia.
10 Y Kakaj Jesús cuando jorok b'i' yak jk'un li nimak'ij, ajruc're' xe' chic re, chi mukukilke xe' rile' nimak'ij.
10 Mas quando os seus irmãos tinham subido, então subiu também ele à festa, não em público, mas despercebidamente.
11 Mak jb'ab'alak yak rijajl Israel xtoca'taka' Kakaj Jesús xo'lak cristian li nimak'ij, xijtak: ¿Lachiqui'mas wi' man winak? xche'tak.
11 Buscavam-no os judeus durante a festa e perguntavam: Onde está ele?
12 Y xo'lak cristian wi' nic'j tijintak chi yoloj chirib'il rib'ak chirijil Kakaj Jesús. Wi' jujun tijb'ijtak: Jun tzilaj winaki'n, tiche'tak.
12 E na multidão só se discutia a respeito dele. Uns diziam: É homem de bem. Outros, porém, diziam: Não é; ele seduz o povo.
13 Pero chirib'ilke rib'ak tiyolowtak chirij Kakaj Jesús jwi'l titzaak jch'olak chiwchak mak jb'ab'alak yak rijajl Israel.
13 Ninguém, contudo, ousava falar dele livremente com medo dos judeus.
14 Cuando xnic'ajir man nimak'ij, ajruc're' Kakaj Jesús xjawb'i li nimi richoch Kakaj Dios y xoc chi jtijojcak cristian.
14 Lá pelo meio da festa, Jesus subiu ao templo e pôs-se a ensinar.
15 Mak jb'ab'alak yak rijajl Israel sub'laj xsaach jch'olak chi jtaic, xijtak: ¿Lachiqui'mas xretemaj sub'laj jno'j y lachiqui'mas xtijojwi' rib'? xche'tak.
15 Os judeus se admiravam e diziam: Este homem não fez estudos. Donde lhe vem, pois, este conhecimento das Escrituras?
16 Kakaj Jesús xij rechak: Ri tijon tamb'an ma' we ta' in, rechi' Kakaj Dios ri intakowinakch, xche' rechak.
16 Respondeu-lhes Jesus: A minha doutrina não é minha, mas daquele que me enviou.
17 Wi wi' jonok raj tran lawi' raj Kakaj Dios tran, tijch'ob'a' wi ji' petzal riq'ui Kakaj Dios ri tijon tamb'an o laj imb'ke tipe'w ri tamb'ij.
17 Se alguém quiser cumprir a vontade de Deus, distinguirá se a minha doutrina é de Deus ou se falo de mim mesmo.
18 Jun ri laj jb'ake tipe'w ri tijb'ij, ri'ke raj ticojsaj jk'ij jwi'lak cristian, pero nen jonok tran jun kelen pire ticojsaj jk'ij ri xtakowch re, re tijb'iji' tz'etel tzij y ta' tijb'ij jo'slaj tzij.
18 Quem fala por própria autoridade busca a própria glória, mas quem procura a glória de quem o enviou é digno de fé e nele não há impostura alguma.
19 Moisés xcan jye' mak pixab' li chawechak, pero ni jono chawechak ticojow mak pixab' li. ¿Nen chac chawajak inacamsajtak? xche' rechak.
19 Acaso não foi Moisés quem vos deu a lei? No entanto, ninguém de vós cumpre a lei!...
20 Mak cristian xijtak re: At wi' etzl laj awanm, ta' ni jun tijchomorsaj acamsaj, xche'tak re.
20 Por que procurais tirar-me a vida? Respondeu o povo: Tens um demônio! Quem procura tirar-te a vida?
21 Kakaj Jesús xij rechak: Jwi'lke jun chi c'utb'i jcwinel Kakaj Dios ximb'an la' k'ij re uxlan atak juntir sub'laj xsaach ach'olak chi rilic.
21 Replicou Jesus: Fiz uma só obra, e todos vós vos maravilhais!
22 Moisés xatjtaktak chi jcojic retal atio'jlak. Pero ma' ri' ta' re xcholow jb'anic jilonli, ri'taka' yak amamak xcholowtak jcojic retal jtio'jlak y atak la' k'ij re uxlan tacoja'taka' retal jtio'jlak yak ac'ajolak.
22 Moisés vos deu a circuncisão {se bem que ela não é de Moisés, mas dos patriarcas}, e até no sábado circuncidais um homem!
23 Wi atak ma' jwi'l ta' tik'ax mas awechak chiwch Jpixb' Kakaj Dios cuando tacojtak retal jtio'jl yak ac'ajolak lak k'ij re uxlan, ¿nen chac xpe awetzalak chwij in jwi'l xintzib'saj jun cristian la' k'ij re uxlan?
23 Se um homem recebe a circuncisão em dia de sábado, e isso sem violar a Lei de Moisés, por que vos indignais comigo, que tenho curado um homem em todo o seu corpo em dia de sábado?
24 Atak ma b'ijtak chi jun cristian ta' tzi tran jwi'lke ri tawiltak, rajwaxi' tachomorsajtak nen tab'ijtak pire ma' tab'ijtak jun yoloj ri ma' pi jcholajl ta'n, xche'.
24 Não julgueis pela aparência, mas julgai conforme a justiça.
25 Ajruc're' xpetak nic'j cristian aj Jerusalén xoctak chi jtz'onaj chirib'il rib'ak: ¿Ma' ron ta' winak li tijin jtoquic pire ticamsaj?
25 Algumas das pessoas de Jerusalém diziam: Não é este aquele a quem procuram tirar a vida?
26 Wi' quili tijin tiyolow riq'uilak cristian y ta' nen tib'ijsaj re. ¿Xcoja'takc'u mak jb'ab'alak yak rijajl Israel chi ri' re ri b'il jwi'l Kakaj Dios chi tina jtaknach wich ulew?
26 Todavia, ei-lo que fala em público e não lhe dizem coisa alguma. Porventura reconheceram de fato as autoridades que ele é o Cristo?
27 Oj ketami' lamas tipe'w man winak li. Pero cuando tipet ri b'il jwi'l Kakaj Dios chi tina jtaknach wich ulew, ta' ni jonok tieteman re lamas tipe'w, xche'tak.
27 Mas este nós sabemos de onde vem. Do Cristo, porém, quando vier, ninguém saberá de onde seja.
28 Kakaj Jesús tijin chi jtijoj cristian li nimi richoch Kakaj Dios cuando xta chi jilonli tijin tib'ijsaj chirij, sub'laj cow xch'a'wc, xij: Atak tach'ob'a'taka' inwch y awetamaki' lamas impe'w, pero in ma' laj inno'j ta'ke ximpetc. In takalquinkech jwi'l jun ri kes tijna' ticub'ar jch'ol jun cristian chirij y atak ta' awetamak nen tran.
28 Enquanto ensinava no templo, Jesus exclamou: Ah! Vós me conheceis e sabeis de onde eu sou!... Entretanto, não vim de mim mesmo, mas é verdadeiro aquele que me enviou, e vós não o conheceis.
29 In wetami' nen tran jwi'l riq'uili' re petzalquinwi' y ri' re xintakowch, xche' rechak.
29 Eu o conheço, porque venho dele e ele me enviou.
30 Jwi'li'li rajak roj xchape'tak Kakaj Jesús, pero ni jonok xchapow re jwi'l ajqui' chi taw k'ij tichapsaj.
30 Procuraram prendê-lo, mas ninguém lhe deitou as mãos, porque ainda não era chegada a sua hora.
31 Sub'laj q'ui cristian ri xcojowtak Jyolj, xijtak: Cuando tipe ri b'il jwi'l Kakaj Dios chi tina jtaknach wich ulew, ¿tonc'u rana' mas nimaktak c'utb'i jcwinel Kakaj Dios chiwch ri tran winak ri? xche'tak.
31 Muitos do povo, porém, creram nele e perguntavam: Quando vier o Cristo, fará mais milagres do que este faz?
32 Mak fariseo xtatak ri tijb'ijtak mak cristian chirij Kakaj Jesús. Xpe rechak pach mak jb'ab'alak yak ajc'amaltak jb'eak cristian riq'ui Kakaj Dios, xtaktak nic'j ajchajaltak re nimi richoch Kakaj Dios chi jchapic Kakaj Jesús.
32 Os fariseus ouviram esse murmúrio que circulava entre o povo a respeito de Jesus. Então, de acordo com eles, os príncipes dos sacerdotes enviaram guardas para prendê-lo.
33 Xpe Kakaj Jesús, xij: In quib' uxib' k'ijke inwa'x aac'lak y ink'aj chic riq'ui ri xintakowch.
33 Disse Jesus: Ainda por um pouco de tempo estou convosco e então vou para aquele que me enviou.
34 Atak inatoca'taka' chiqui'n, pero ta' chiqui' inata'tak jwi'l ta' atcwintak chi b'enam lamas imb'e wa'xwi' in, xche' rechak.
34 Buscar-me-eis sem me achar, nem podereis ir para onde estou.
35 Ajruc're' xpe mak jb'ab'alak yak rijajl Israel, xoctak chi jtz'onaj chirib'il rib'ak: ¿Lamas chiqui' tib'e'w man winak ri, tijb'ij chi oj ta' ojcwin chi jta'ic? ¿Tonc'uti b'i' riq'uilak yak rijajl Israel ri tilem rib'ak chijxo'lak yak ma' rijajl ta' Israel pire tib'e jtijojtak yak ma' rijajl Israel?
35 Os judeus perguntavam entre si: Para onde irá ele, que o não possamos achar? Porventura irá para o meio dos judeus dispersos entre os gregos, para tornar-se o doutor dos estrangeiros?
36 ¿Nen chiqui' jcholajl tielwi' ri xij chike chi atak inatoca'taka' chiqui'n, pero ta' chiqui' inata'tak jwi'l ta' atcwintak chi b'enam lamas imb'e wa'xwi' in? xche', xche'tak.
36 Que significam essas palavras que nos disse: Buscar-me-eis sem me achar, e onde estou para lá não podereis ir?
37 Li man q'uisb'i k'ij re man nimak'ij, ri' man k'ij li ri mas nim jk'ij, xpe Kakaj Jesús xwa'r, sub'laj cow xch'a'wc, xij: Nen wi' chekej chi' re, petok wiq'uil jtije' ruc'a'.
37 No último dia, que é o principal dia de festa, estava Jesus de pé e clamava: Se alguém tiver sede, venha a mim e beba.
38 Nen ticojon chinwch chapca' ri tijb'ij li wuj re Lok'laj Jyolj Kakaj Dios, tina elexna ja' ri yo'l laj ranm, xche' Kakaj Jesús.
38 Quem crê em mim, como diz a Escritura: Do seu interior manarão rios de água viva {Zc 14,8; Is 58,11}.
39 Y ri jcholajl ri xij Kakaj Jesús rechak chiriji' Lok'laj Jsantil Kakaj Dios ri tijc'ultak laj ranmak yak cristian ri ticub'ar jch'olak chirij, pero ajqui' chi ye'saj Lok'laj Jsantil Kakaj Dios rechak jwi'l ajqui' chi k'ajb'i Kakaj Jesús lecj.
39 Dizia isso, referindo-se ao Espírito que haviam de receber os que cressem nele, pois ainda não fora dado o Espírito, visto que Jesus ainda não tinha sido glorificado.
40 Jujun rechak yak cristian, cuando xtatak chi jilonli xijsaj rechak, xijtak: Tz'etel tz'et winak ri, ri' ajk'asal Jyolj Kakaj Dios ri tina pena, xche'tak.
40 Ouvindo essas palavras, alguns daquela multidão diziam: Este é realmente o profeta.
41 Y nic'j chic xijtak: Ri' ri b'il jwi'l Kakaj Dios chi tina jtaknach wich ulew, xche'tak.
41 Outros diziam: Este é o Cristo. Mas outros protestavam: É acaso da Galiléia que há de vir o Cristo?
42 Li wuj re Lok'laj Jyolj Kakaj Dios tijb'ij chi jun ri b'il jwi'l Kakaj Dios chi tina jtaknach wich ulew rijajli' David y ji' tipe Belén ri jtilmit David, xche'tak.
42 Não diz a Escritura: O Cristo há de vir da família de Davi, e da aldeia de Belém, onde vivia Davi?
43 Jwi'li'li mak cristian nak xtos rib'ak jwi'l ta' xniq'uib' jwich jyoljak chirij Kakaj Jesús.
43 Houve por isso divisão entre o povo por causa dele.
44 Y wi' jujun rechak rajak roj xchaptak Kakaj Jesús, pero ta' ni jonok xchapow re.
44 Alguns deles queriam prendê-lo, mas ninguém lhe lançou as mãos.
45 Mak ajchajaltak re nimi richoch Kakaj Dios xk'ajtak chic riq'uilak mak fariseo pach mak jb'ab'alak yak ajc'amaltak jb'eak cristian riq'ui Kakaj Dios. Xpe rechak xtz'onajtak rechak mak ajchajaltak re nimi richoch Kakaj Dios: ¿Nen chac ta' xac'amtakch? xche'tak rechak.
45 Voltaram os guardas para junto dos príncipes dos sacerdotes e fariseus, que lhes perguntaram: Por que não o trouxestes?
46 Mak ajchajaltak re nimi richoch Kakaj Dios xijtak: Ta' ni jono cristian tiyolow chapca' man winak li, xche'tak.
46 Os guardas responderam: Jamais homem algum falou como este homem!...
47 Mak fariseo xtz'onajtak chic rechak: ¿Miti xaya' ayb'ak chi sub'em re man winak li?
47 Replicaram os fariseus: Porventura também vós fostes seduzidos?
48 ¿Wonc'u jono rechak mak jb'ab'alak yak rijajl Israel o mak fariseo xcojowtak jyolj?
48 Há, acaso, alguém dentre as autoridades ou fariseus que acreditou nele?
49 Mak cristian ri ta' retamak nen tijb'ij Jpixb' Kakaj Dios, tib'ani' k'atb'itzij chib'ak, xche'tak rechak mak ajchajaltak re nimi richoch Kakaj Dios.
49 Este poviléu que não conhece a lei é amaldiçoado!...
50 Nicodemo, jun rechak mak fariseo ri xe' solinok re Kakaj Jesús, xij rechak mak nic'j fariseo chic:
50 Replicou-lhes Nicodemos, um deles, o mesmo que de noite o fora procurar:
51 Kapixb' tijb'ij chi ta' tijna' tib'ansaj k'atb'itzij chib' jono cristian wi mita' titasaj nab'e nen b'anal jwi'l, xche' Nicodemo rechak mak jpach.
51 Condena acaso a nossa lei algum homem, antes de o ouvir e conhecer o que ele faz?
52 Xpe mak jpach, xtz'onajtak re: ¿Atc'u aj Galilea? Toc impuch li wuj re Lok'laj Jyolj Kakaj Dios, tic'u awil chi ta' ni jono ajk'asal Jyolj Kakaj Dios tipe Galilea, xche'tak re.
52 Responderam-lhe: Porventura és também tu galileu? Informa-te bem e verás que da Galiléia não saiu profeta.
53 Ajruc're' juntir xe'tak laj richochak chi jujunalak.
53 E voltaram, cada um para sua casa.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.