João 7
Lok'laj Jyolj Kakaj Dios (USPNT) vs NVT
1 Cuando xantaj li, Kakaj Jesús xwo'cot lak luwar re Galilea, ta' raj tib'e Judea jwi'l mak jb'ab'alak yak rijajl Israel rajak tijcamsajtak.
1 Depois disso, Jesus viajou pela Galileia. Queria ficar longe da Judeia, onde os líderes judeus planejavam sua morte.
2 Jwi'l tawem tran man nimak'ij ri jb'ij Tabernáculo jun jnimak'jak yak rijajl Israel,
2 Logo, porém, chegou o tempo da celebração judaica chamada Festa das Cabanas,
3 xpe yak jk'un Kakaj Jesús, xijtak re: Mat wa'x neri, rajwaxi' atb'e Judea pire triltak yak ajtijol rib'ak chawij juntir ri tab'an.
3 e os irmãos de Jesus lhe disseram: “Saia daqui e vá à Judeia, onde seus seguidores poderão ver os milagres que realiza.
4 Ni jun cristian ri raj tich'ob'saj jwich tran kelen chi mukukil. At, wi tab'an mak kelen jilonli, b'an chiwchak juntir cristian, xche'tak re.
4 Você não se tornará famoso escondendo-se dessa forma. Se você pode fazer coisas tão maravilhosas, mostre-se ao mundo!”.
5 Jilonli xijsaj re Kakaj Jesús jwi'lak yak jk'un jwi'l ta' tijcojtak ri tijin tran.
5 Pois nem mesmo seus irmãos criam nele.
6 Xpe Kakaj Jesús, xij rechak: Ajqui' chi taw k'ij pi we in, pero pi awe atak juntirke k'ij tzi.
6 Jesus respondeu: “Agora não é o momento certo de eu ir, mas vocês podem ir a qualquer hora.
7 Mak cristian ri retake wich ulew, ta' atjxuttak. Pero in injxuta'taka' jwi'l in twesaji' chi sakil juntir mak etzltak no'j ri tijintak chi jb'anic.
7 O mundo não pode odiá-los, mas a mim ele odeia, pois eu o acuso de fazer o mal.
8 Jat atak li nimak'ij. In ta' imb'ec jwi'l ajqui' chi taw k'ij pi we in, xche' rechak.
8 Vão vocês. Eu ainda não irei a essa festa, pois meu tempo ainda não chegou”.
9 Cuando Kakaj Jesús xijmaj jilonli jwi'l rechak yak jk'un, xcan Galilea.
9 Tendo dito isso, permaneceu na Galileia.
10 Y Kakaj Jesús cuando jorok b'i' yak jk'un li nimak'ij, ajruc're' xe' chic re, chi mukukilke xe' rile' nimak'ij.
10 Contudo, depois que seus irmãos partiram para a festa, ele também foi, mas em segredo, permanecendo distante dos olhos do público.
11 Mak jb'ab'alak yak rijajl Israel xtoca'taka' Kakaj Jesús xo'lak cristian li nimak'ij, xijtak: ¿Lachiqui'mas wi' man winak? xche'tak.
11 Os líderes judeus tentavam encontrá-lo na festa e perguntavam se alguém o tinha visto.
12 Y xo'lak cristian wi' nic'j tijintak chi yoloj chirib'il rib'ak chirijil Kakaj Jesús. Wi' jujun tijb'ijtak: Jun tzilaj winaki'n, tiche'tak.
12 Havia muita discussão a seu respeito entre as multidões. Alguns afirmavam: “Ele é um homem bom”, enquanto outros diziam: “Ele não passa de um impostor, que engana o povo”.
13 Pero chirib'ilke rib'ak tiyolowtak chirij Kakaj Jesús jwi'l titzaak jch'olak chiwchak mak jb'ab'alak yak rijajl Israel.
13 Mas ninguém tinha coragem de falar sobre ele em público, por medo dos líderes judeus.
14 Cuando xnic'ajir man nimak'ij, ajruc're' Kakaj Jesús xjawb'i li nimi richoch Kakaj Dios y xoc chi jtijojcak cristian.
14 Então, na metade da festa, Jesus subiu ao templo e começou a ensinar.
15 Mak jb'ab'alak yak rijajl Israel sub'laj xsaach jch'olak chi jtaic, xijtak: ¿Lachiqui'mas xretemaj sub'laj jno'j y lachiqui'mas xtijojwi' rib'? xche'tak.
15 Os judeus que estavam ali ficaram admirados ao ouvi-lo. “Como ele sabe tanto sem ter estudado?”, perguntavam.
16 Kakaj Jesús xij rechak: Ri tijon tamb'an ma' we ta' in, rechi' Kakaj Dios ri intakowinakch, xche' rechak.
16 Jesus lhes respondeu: “Minha mensagem não vem de mim mesmo; vem daquele que me enviou.
17 Wi wi' jonok raj tran lawi' raj Kakaj Dios tran, tijch'ob'a' wi ji' petzal riq'ui Kakaj Dios ri tijon tamb'an o laj imb'ke tipe'w ri tamb'ij.
17 Quem quiser fazer a vontade de Deus saberá se meu ensino vem dele ou se falo por mim mesmo.
18 Jun ri laj jb'ake tipe'w ri tijb'ij, ri'ke raj ticojsaj jk'ij jwi'lak cristian, pero nen jonok tran jun kelen pire ticojsaj jk'ij ri xtakowch re, re tijb'iji' tz'etel tzij y ta' tijb'ij jo'slaj tzij.
18 Aquele que fala por si mesmo busca sua própria glória, mas quem procura honrar aquele que o enviou diz a verdade, e não mentiras.
19 Moisés xcan jye' mak pixab' li chawechak, pero ni jono chawechak ticojow mak pixab' li. ¿Nen chac chawajak inacamsajtak? xche' rechak.
19 Moisés lhes deu a lei, mas nenhum de vocês obedece a ela. Então por que procuram me matar?”.
20 Mak cristian xijtak re: At wi' etzl laj awanm, ta' ni jun tijchomorsaj acamsaj, xche'tak re.
20 A multidão respondeu: “Você está possuído por demônio! Quem procura matá-lo?”.
21 Kakaj Jesús xij rechak: Jwi'lke jun chi c'utb'i jcwinel Kakaj Dios ximb'an la' k'ij re uxlan atak juntir sub'laj xsaach ach'olak chi rilic.
21 Jesus respondeu: “Eu fiz um milagre no sábado, e vocês ficaram admirados.
22 Moisés xatjtaktak chi jcojic retal atio'jlak. Pero ma' ri' ta' re xcholow jb'anic jilonli, ri'taka' yak amamak xcholowtak jcojic retal jtio'jlak y atak la' k'ij re uxlan tacoja'taka' retal jtio'jlak yak ac'ajolak.
22 No entanto, vocês também trabalham no sábado quando obedecem à lei da circuncisão que Moisés lhes deu, embora, na verdade, a circuncisão tenha começado com os patriarcas, muito antes da lei de Moisés.
23 Wi atak ma' jwi'l ta' tik'ax mas awechak chiwch Jpixb' Kakaj Dios cuando tacojtak retal jtio'jl yak ac'ajolak lak k'ij re uxlan, ¿nen chac xpe awetzalak chwij in jwi'l xintzib'saj jun cristian la' k'ij re uxlan?
23 Pois, se o tempo certo de circuncidar seu filho cai no sábado, vocês realizam a cerimônia, a fim de não quebrar a lei de Moisés. Então por que ficam indignados comigo pelo fato de eu curar um homem no sábado?
24 Atak ma b'ijtak chi jun cristian ta' tzi tran jwi'lke ri tawiltak, rajwaxi' tachomorsajtak nen tab'ijtak pire ma' tab'ijtak jun yoloj ri ma' pi jcholajl ta'n, xche'.
24 Não julguem de acordo com as aparências, mas julguem de maneira justa”.
25 Ajruc're' xpetak nic'j cristian aj Jerusalén xoctak chi jtz'onaj chirib'il rib'ak: ¿Ma' ron ta' winak li tijin jtoquic pire ticamsaj?
25 Alguns do povo, que moravam em Jerusalém, começaram a perguntar uns aos outros: “Não é este o homem a quem procuram matar?
26 Wi' quili tijin tiyolow riq'uilak cristian y ta' nen tib'ijsaj re. ¿Xcoja'takc'u mak jb'ab'alak yak rijajl Israel chi ri' re ri b'il jwi'l Kakaj Dios chi tina jtaknach wich ulew?
26 Aqui está ele, porém, falando em público, e não lhe dizem coisa alguma. Será que nossos líderes acreditam que ele é o Cristo?
27 Oj ketami' lamas tipe'w man winak li. Pero cuando tipet ri b'il jwi'l Kakaj Dios chi tina jtaknach wich ulew, ta' ni jonok tieteman re lamas tipe'w, xche'tak.
27 Mas como pode ser este homem? Sabemos de onde ele vem. Quando o Cristo vier, ninguém saberá de onde ele é”.
28 Kakaj Jesús tijin chi jtijoj cristian li nimi richoch Kakaj Dios cuando xta chi jilonli tijin tib'ijsaj chirij, sub'laj cow xch'a'wc, xij: Atak tach'ob'a'taka' inwch y awetamaki' lamas impe'w, pero in ma' laj inno'j ta'ke ximpetc. In takalquinkech jwi'l jun ri kes tijna' ticub'ar jch'ol jun cristian chirij y atak ta' awetamak nen tran.
28 Enquanto ensinava no templo, Jesus disse em alta voz: “Sim, vocês me conhecem e sabem de onde eu venho. Mas não estou aqui por minha própria conta. Aquele que me enviou é verdadeiro, e vocês não o conhecem.
29 In wetami' nen tran jwi'l riq'uili' re petzalquinwi' y ri' re xintakowch, xche' rechak.
29 Mas eu o conheço, porque venho dele, e ele me enviou a vocês”.
30 Jwi'li'li rajak roj xchape'tak Kakaj Jesús, pero ni jonok xchapow re jwi'l ajqui' chi taw k'ij tichapsaj.
30 Então tentaram prendê-lo, mas ninguém pôs as mãos nele, porque ainda não havia chegado sua hora.
31 Sub'laj q'ui cristian ri xcojowtak Jyolj, xijtak: Cuando tipe ri b'il jwi'l Kakaj Dios chi tina jtaknach wich ulew, ¿tonc'u rana' mas nimaktak c'utb'i jcwinel Kakaj Dios chiwch ri tran winak ri? xche'tak.
31 Muitos entre as multidões no templo creram nele e diziam: “Afinal, alguém espera que o Cristo faça mais sinais do que este homem tem feito?”.
32 Mak fariseo xtatak ri tijb'ijtak mak cristian chirij Kakaj Jesús. Xpe rechak pach mak jb'ab'alak yak ajc'amaltak jb'eak cristian riq'ui Kakaj Dios, xtaktak nic'j ajchajaltak re nimi richoch Kakaj Dios chi jchapic Kakaj Jesús.
32 Quando os fariseus ouviram que as multidões sussurravam essas coisas, eles e os principais sacerdotes enviaram guardas do templo para prendê-lo.
33 Xpe Kakaj Jesús, xij: In quib' uxib' k'ijke inwa'x aac'lak y ink'aj chic riq'ui ri xintakowch.
33 Jesus, porém, lhes disse: “Estarei com vocês só um pouco mais. Então voltarei para aquele que me enviou.
34 Atak inatoca'taka' chiqui'n, pero ta' chiqui' inata'tak jwi'l ta' atcwintak chi b'enam lamas imb'e wa'xwi' in, xche' rechak.
34 Vocês procurarão por mim, mas não me encontrarão. E não poderão ir para onde eu vou”.
35 Ajruc're' xpe mak jb'ab'alak yak rijajl Israel, xoctak chi jtz'onaj chirib'il rib'ak: ¿Lamas chiqui' tib'e'w man winak ri, tijb'ij chi oj ta' ojcwin chi jta'ic? ¿Tonc'uti b'i' riq'uilak yak rijajl Israel ri tilem rib'ak chijxo'lak yak ma' rijajl ta' Israel pire tib'e jtijojtak yak ma' rijajl Israel?
35 Os judeus se perguntavam: “Para onde ele pretende ir? Será que planeja partir e ir aos judeus em outras terras? Talvez até ensine aos gregos!
36 ¿Nen chiqui' jcholajl tielwi' ri xij chike chi atak inatoca'taka' chiqui'n, pero ta' chiqui' inata'tak jwi'l ta' atcwintak chi b'enam lamas imb'e wa'xwi' in? xche', xche'tak.
36 O que ele quer dizer quando fala: ‘Vocês procurarão por mim, mas não me encontrarão’ e ‘Não poderão ir para onde eu vou’?”.
37 Li man q'uisb'i k'ij re man nimak'ij, ri' man k'ij li ri mas nim jk'ij, xpe Kakaj Jesús xwa'r, sub'laj cow xch'a'wc, xij: Nen wi' chekej chi' re, petok wiq'uil jtije' ruc'a'.
37 No último dia, o mais importante da festa, Jesus se levantou e disse em alta voz: “Quem tem sede, venha a mim e beba!
38 Nen ticojon chinwch chapca' ri tijb'ij li wuj re Lok'laj Jyolj Kakaj Dios, tina elexna ja' ri yo'l laj ranm, xche' Kakaj Jesús.
38 Pois as Escrituras declaram: ‘Rios de água viva brotarão do interior de quem crer em mim’”.
39 Y ri jcholajl ri xij Kakaj Jesús rechak chiriji' Lok'laj Jsantil Kakaj Dios ri tijc'ultak laj ranmak yak cristian ri ticub'ar jch'olak chirij, pero ajqui' chi ye'saj Lok'laj Jsantil Kakaj Dios rechak jwi'l ajqui' chi k'ajb'i Kakaj Jesús lecj.
39 Quando ele falou de “água viva”, estava se referindo ao Espírito que seria dado mais tarde a todos que nele cressem. Naquela ocasião o Espírito ainda não tinha sido dado, pois Jesus ainda não havia sido glorificado.
40 Jujun rechak yak cristian, cuando xtatak chi jilonli xijsaj rechak, xijtak: Tz'etel tz'et winak ri, ri' ajk'asal Jyolj Kakaj Dios ri tina pena, xche'tak.
40 Quando as multidões o ouviram dizer isso, alguns declararam: “Certamente este homem é o profeta por quem esperávamos”.
41 Y nic'j chic xijtak: Ri' ri b'il jwi'l Kakaj Dios chi tina jtaknach wich ulew, xche'tak.
41 Outros afirmaram: “Ele é o Cristo”. E ainda outros disseram: “Não é possível! O Cristo virá da Galileia?
42 Li wuj re Lok'laj Jyolj Kakaj Dios tijb'ij chi jun ri b'il jwi'l Kakaj Dios chi tina jtaknach wich ulew rijajli' David y ji' tipe Belén ri jtilmit David, xche'tak.
42 As Escrituras afirmam claramente que o Cristo nascerá da linhagem real de Davi, em Belém, o povoado onde o rei Davi nasceu”.
43 Jwi'li'li mak cristian nak xtos rib'ak jwi'l ta' xniq'uib' jwich jyoljak chirij Kakaj Jesús.
43 Assim, a multidão estava dividida a respeito de Jesus.
44 Y wi' jujun rechak rajak roj xchaptak Kakaj Jesús, pero ta' ni jonok xchapow re.
44 Alguns queriam que ele fosse preso, mas ninguém pôs as mãos nele.
45 Mak ajchajaltak re nimi richoch Kakaj Dios xk'ajtak chic riq'uilak mak fariseo pach mak jb'ab'alak yak ajc'amaltak jb'eak cristian riq'ui Kakaj Dios. Xpe rechak xtz'onajtak rechak mak ajchajaltak re nimi richoch Kakaj Dios: ¿Nen chac ta' xac'amtakch? xche'tak rechak.
45 Quando os guardas do templo voltaram sem ter prendido Jesus, os principais sacerdotes e fariseus perguntaram: “Por que vocês não o trouxeram?”.
46 Mak ajchajaltak re nimi richoch Kakaj Dios xijtak: Ta' ni jono cristian tiyolow chapca' man winak li, xche'tak.
46 “Nunca ouvimos alguém falar como ele!”, responderam.
47 Mak fariseo xtz'onajtak chic rechak: ¿Miti xaya' ayb'ak chi sub'em re man winak li?
47 “Vocês também foram enganados?”, zombaram os fariseus.
48 ¿Wonc'u jono rechak mak jb'ab'alak yak rijajl Israel o mak fariseo xcojowtak jyolj?
48 “Por acaso um de nós que seja, entre os líderes ou fariseus, crê nele?
49 Mak cristian ri ta' retamak nen tijb'ij Jpixb' Kakaj Dios, tib'ani' k'atb'itzij chib'ak, xche'tak rechak mak ajchajaltak re nimi richoch Kakaj Dios.
49 As multidões ignorantes o seguem, mas elas não têm conhecimento da lei. São amaldiçoadas!”
50 Nicodemo, jun rechak mak fariseo ri xe' solinok re Kakaj Jesús, xij rechak mak nic'j fariseo chic:
50 Então Nicodemos, o líder que antes havia se encontrado com Jesus, perguntou:
51 Kapixb' tijb'ij chi ta' tijna' tib'ansaj k'atb'itzij chib' jono cristian wi mita' titasaj nab'e nen b'anal jwi'l, xche' Nicodemo rechak mak jpach.
51 “A lei permite condenar um homem antes mesmo de haver uma audiência?”.
52 Xpe mak jpach, xtz'onajtak re: ¿Atc'u aj Galilea? Toc impuch li wuj re Lok'laj Jyolj Kakaj Dios, tic'u awil chi ta' ni jono ajk'asal Jyolj Kakaj Dios tipe Galilea, xche'tak re.
52 “Você também é da Galileia?”, responderam eles. “Procure e veja por si mesmo: nenhum profeta vem da Galileia!”
53 Ajruc're' juntir xe'tak laj richochak chi jujunalak.
53 Então todos foram para casa.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.