Mateus 22
aúgen-anona-anon-aimma (USA) vs VC
1 Îtuma keqnáámmá waéqma itaí-áímmá tiráiye:
1 Jesus tornou a falar-lhes por meio de parábolas:
2 “Áánûqtuma yabíkái-qtataakoma miráuma móra-kinini áaikoraa uráiye. kínimma áanikoma aaramá mayánéna itana kínima anón-aawaqa yokaa uráiye.
2 The kingdom of the heavens has become like a king who made a wedding feast for his son,
3 naayóbáqá yaímma min-ááwákáqó yíno-kayukama timá yíkaraine. ánibo aáwaqa naí-kánááráqá kínima wení mayaí-wáyúkámá timáyíkáitata uréta naayóbáqô timáyíkarai-kayukama ko yááyama yiwiránéta iráámanibo mi-káyúkámá íyábá íma yíkaraiye.
3 and sent his bondmen to call the persons invited to the wedding feast, and they would not come.
4 keqnáámmá káqo-mayai-wayukama timáyíkátuwena tiráiye. ‘keráwáqá uréra kemá yááyarauna-wayukama maará téraq mó-tima-yimero. aáwaqa yokaa umátukaune. awai-púrúmáákáámmá kéikameq aínógaraqa naí-wámmá ikámakaune. ánibo máqte-qtataaqa yokaa umátukaune. keráwáqá aaramá iyakaí-ááwákáq yero.’ téna tiráiye.
4 Again he sent other bondmen, saying, Say to the persons invited, Behold, I have prepared my dinner; my oxen and my fatted beasts are killed, and all things ready; come to the wedding feast.
5 ááqibo mayaí-wáyúkámá uréta min-áímmá mó-tima-yimemanibo mi-káyúkámá min-áíkáq itaíyábá yíbô kaitata wéyáwé umáguraae. móra-nakoma wení yópáq kóitana móra-waigoma wení mayaíráq kóuraiye.
5 But they made light of it, and went, one to his own land, and another to his commerce.
6 yaímma-wayukama kínima timáyíkáitata o-máyáí-wáyúkámá yáqtoketa táíq kéumayiketa yíkamowata pukááe.
6 And the rest, laying hold of his bondmen, ill-treated and slew {them}.
7 miráitana kínima wení ááiq-i-wayukama timáyíkáitata uréta mayaí-wáyúkámá yíkamma púyó-kayukama ko yíkamma ánatatukaae. miráumatuweta yeqtí márûqa iramá agamá kaútukaae.
7 And {when} the king {heard of it he} was wroth, and having sent his forces, destroyed those murderers and burned their city.
8 miráitana kínima wení mayaí-wáyúkámá timá yímikaiye. ‘aaramá iyakaí-ááwáqá yokaa umákaunataamanibo waayúkama yááyauna-wayukama kanaaráq íuraapoata íyinoe.
8 Then he says to his bondmen, The wedding feast is ready, but those invited were not worthy;
9 miráinaq keráwáqá anón-akaq uréire kéera waayúkama yimónáíya-kayukama yááyama yiwíqmera aaramá iyakaí-ááwákáq yero.’
9 go therefore into the thoroughfares of the highways, and as many as ye shall find invite to the wedding feast.
10 téna kínima timátúwáitata mayaí-wáyúkámá máqten-apaq wéyáwé uréta aarawaamá yimónaa-kayukama táíq uráa-kayukagaraq íráqôniq uráa-kayukagaraq mamá yoruparááe. ánibo aaramá iyakaí-náúpáqá taíbaq-wayukama ya ógikaae.
10 And those bondmen went out into the highways, and brought together all as many as they found, both evil and good; and the wedding feast was furnished with guests.
11 aarawaamá maraq ya máewana kínima uténa yimónaraiye. móra-naqa aónaimma aaramá iyakaí-kánááráq íráqôn-unakaqtoma íumatokaitana aónaraiye.
11 And the king, having gone in to see the guests, beheld there a man not clothed with a wedding garment.
12 ánibo kínima min-náqá timá ámikaiye. ‘ketí aanábó-nákô, nôraq itaawáq emá aaramá iyakaí-kánááráq-únákáqtôma íma umátore paá maan-náúpáqá utáánô?’ titana min-nákómá aamá ítiraiye.
12 And he says to him, {My} friend, how camest thou in here not having on a wedding garment? But he was speechless.
13 miráitana kínima wení mayaí-wáyúkámá maará téna timá yímikaiye. ‘keráwáqá maamin-náqá yáqtoqma aíyayaakaq atáá-umatuwera máápaq márú iyaabótuwaiyana mibáq kumayuqnóbáq maíno. kumayuqnóbáq waayúkama wááqa kéyeta yíwáyaamma akégúnanoe.’
13 Then said the king to the servants, Bind him feet and hands, and take him away, and cast him out into the outer darkness: there shall be the weeping and the gnashing of teeth.
14 ítáaro. Áánûqtuma máqte-kayukama kéyaayaimanibo wemá móra-mora-waigomma aónama awaaméqá kéumaraipoana wemá Áánûqtuma yabíkái-marupaqa uyáberaniye.” téna Îtuma tiráiye.
14 For many are called ones, but few chosen ones.
15 Pérati-wayukama aamá ko téite umá tirááe. “ketáámá nóin-ainaq tenanatááwáq Îtumma wenáagoma íarutainataawaq yáqtoranunataabiyo?” téta tirááe.
15 — ausente —
16 ánibo yemá yaímma yeqtí iyápó-annagaraq Érôtini waayúkagaraq timáyíkáawata Îtunopaq uréta tirááe: “yirááti-nako, emá áraimma téna-naqone. ketáámá káonaunatae. ánibo emá árain-aikake aarawaamá Áánûqtuni áaimma kéyiraatene. emá móra-nakoma mirá-maara uwo tináíqtábámá aúyánámmá íma kéitaane. ímiye. emá máqte-kayukama mimórá-áín áátuqma kétima-yimene.
16 And they send out to him their disciples with the Herodians, saying, Teacher, we know that thou art true and teachest the way of God in truth, and carest not for any one, for thou regardest not men's person;
17 miráinaa emá keqtáá timá-timiyo. emá nóine kéteno? kanaaráq táákiti-moneqa uyátá-maqma anó-nakoma Títaamma aménúnataabiyo?” téta tirááe.
17 tell us therefore what thou thinkest: Is it lawful to give tribute to Caesar, or not?
18 miráimanibo Îtuma yeqtí táí-yaaimma aónatuwena tiráiye: “keráwáqá kaayaq-tóyáúkáráq-wáyúkáé. nôraq itaráq kemmá makáqma kaónaao?
18 But Jesus, knowing their wickedness, said, Why tempt ye me, hypocrites?
19 keráwáqá mórama táákiti-moneqa tiráátero.” mirá titata yemá móra-moneqa mamá aráátiraae.
19 Shew me the money of the tribute. And they presented to him a denarius.
20 ánibo Îtuma yemmá ítama aónaraiye: “maami-mónékáqá amammá waéna áwîqa waéna uráimma minnâ náawanabiyo?” téna tiráiye.
20 And he says to them, Whose {is} this image and superscription?
21 ánibo yemá tirááe: “Títaannae.” téta tirááe. ánibo Îtuma timá yímikaiye: “miráuma Títaannama kanaaráq Títaamma áméro. ánibo Áánûqtunnama Áánûqtumma áméro.” téna tiráiye.
21 They say to him, Caesar's. Then he says to them, Pay then what is Caesar's to Caesar, and what is God's to God.
22 yemá min-áímmá ítátuweta iyánáaq urááe. ánibo yemá Îtumma ayuwéta kóuraae.
22 And when they heard {him}, they wondered, and left him, and went away.
23 mi táoqa Táátûti-wayukama Îtunopaq irááe. yemá min-ánná-wáyúkámá téta pukáa-kayukama íma kéito-owe téwaone. yemá Táátûti-wayukama iréta Îtumma ítama aónaraae.
23 — ausente —
24 yemá maará-tiraae: “yirááti-nako, Móteti maará-tiraine. ‘móra-nakoma wení iyápóma íma marákéna pukínanama kanaaráq ábâkoma ánáakomma maténa iyápóma akaínana awaaóní anónnáma mániye.’ tiráimanibo
24 saying, Teacher, Moses said, If any one die, not having children, his brother shall marry his wife and shall raise up seed to his brother.
25 naayóbáqá abapaké kaayaq-wátánónáámá keqtáábí máqe-uraane. ánibo áqnáaekoma móra-inimma mamaré máqena pukuráimanibo mórama iyápóma íma marákáraiye. miráitana ábâkoma awaaóní ánáaqa mayákaraine.
25 Now there were with us seven brethren; and the first having married died, and not having seed, left his wife to his brother.
26 ábâkoma móraiq umá iyápóma íma marákáraiye. miráuma pukitana káqomma yíbâkoma mayákareta puku-puku umá ánataguraae.
26 In like manner also the second and the third, unto the seven.
27 máqtemma miráumma puqmá ánatagoana anaaékaq min-íníkógáráq pukuráiye.
27 And last of all the woman also died.
28 ánibo emá kétene pukáiya-kayukama itó-ino-kanaaraqa min-íníkómá abapaké kaayaq-wátánónáábímá náawani ánáaraq mániyo? emá aónaraane. máqtemma min-ínímmá matááne.” téta tirááe.
28 In the resurrection therefore of which of the seven shall she be wife, for all had her?
29 ánibo Îtuma yauwéqma yemmá timá-yimena tiráiye: “keráwáqá Áánûqtuni watáá agamatá-kánnáábímmá íyaq aónaraao? ánibo keráwáqá Áánûqtuni akoqnáágaraqa íyaq aónaraao? miráitaq keráwáqá yobonaabo-áímmá kéte.
29 And Jesus answering said to them, Ye err, not knowing the scriptures nor the power of God.
30 pukáa-kayukama itó-i-kanaaraqa aaramá íma mayéta aaraukárîq í-wátáámá ítinoe. ímiye. yemá paá Áánûqtuni márûpake kaqtó-wayukaraa umá mánoe.
30 For in the resurrection they neither marry nor are given in marriage, but are as angels of God in heaven.
31 miráimanibo pukáapike itó-inon-aimma keráwáqá ítama aónanaae. maamin-áímmá Áánûqtuma naayóbáqá timá tímikaimma íyaq ítaraao? Áánûqtuma maará-tiraine.
31 Quanto à ressurreição dos mortos, não lestes o que Deus vos disse:
32 ‘naayóbáqá ibêkaraqa kemá Áabaraani Áánûqtue. wení áráaqa Ááítekima Yáakoboma kemá yeqtí Áánûqtumune.’ miráuma matúq-matuq umá mái-auwaraiqtaba pukáiya-kayukama yeqtí Áánûqtuma íma maíye. ímiye. wemá minnâ waayúkama pukáamanibo paá matúq-matuq umá yúwaraa-kayukati Áánûqtue.” téna tiráiye.
32 Eu sou o Deus de Abraão, o Deus de Isaac e o Deus de Jacó {Ex 3,6}? Ora, ele não é Deus dos mortos, mas Deus dos vivos.
33 aarawaamá min-áímmá ítátuweta Îtun áayaba iyánáaq urááe.
33 E, ouvindo esta doutrina, as turbas se enchiam de grande admiração.
34 min-áíqtábámá Îtuma Táátûti-wayukati yóyauqa mamá aúyaqyikaraiye. ánibo yemá Pérati-wayukama minnâ itáá eta wenamakaq ya áíkutaae.
34 Sabendo os fariseus que Jesus reduzira ao silêncio os saduceus, reuniram-se
35 ánibo mi-káyúkátí aúkáapimma mórama ámáan-aimma ítarai-naqa máena Îtumma makáqma aónéna maará téna ítama aónaraiye:
35 e um deles, doutor da lei, fez-lhe esta pergunta para pô-lo à prova:
36 “yirááti-nako, nóin-amaan-aikowaq káqon-amaan-aimma uyátá-maqma anómma wáiyo?” téna ítama aónaraiye.
36 Mestre, qual é o maior mandamento da lei?
37 ánibo Îtuma timá ámikaiye: “uyátárai-naqtaba tikaíno. Áánûqtumma máqte-tugaraq máqten-aaikaraq máqte-tuyanakaraq áméro.
37 Respondeu Jesus: Amarás o Senhor teu Deus de todo teu coração, de toda tua alma e de todo teu espírito {Dt 6,5}.
38 maamin-ámáán-áímmá minnâ uyátá-maqma anómma katekoé.
38 Este é o maior e o primeiro mandamento.
39 ánibo anaaékaq-amaan-aikoma móraiq uráiye. minnágoma mirá-uraiye. ‘kenamáárîq keráwáqtábá tíkáiniq umá móraiq umá móra náayubi keqtimakaq maíyayuyaba tikaínaq kaayoné umáyíkáaro.’
39 E o segundo, semelhante a este, é: Amarás teu próximo como a ti mesmo {Lv 19,18}.
40 maami-kááyáq-ámáán-áíkómá Mótetini ámáan-aikaraq Áánûqtuni amuné-wáyúkátí yáagaraqa yeqtí yáaimma ábokaa umá waíye.” téna Îtuma tiráiye.
40 Nesses dois mandamentos se resumem toda a lei e os profetas.
41 yemá Pérati-wayukama paá áíkumareta máawana Îtuma maará téna ítama yimónaraiye:
41 Como os fariseus se agrupassem, Jesus interrogou-os:
42 “Metáíyaqtabama keráwáqá nóine kéteo? wé náawani iyápó-annabikene kéteo?” titata ánibo yé timá ámikaae: “Tébitini iyápó-annabike-nakoe.” téta tirááe.
42 Que pensais vós de Cristo? De quem é filho? Responderam: De Davi!
43 mikáké Îtuma timá yímikaiye: “kanaaráqîbo nôraq itanawáq Aokaq-Áágómá titana Tébitimma anaaékaq yínîn-nakoqtaba ‘uyátárai-nakoe’ tiráíyô naayóbáqá Tébiti maará-tiráine.
43 Como então, prosseguiu Jesus, Davi, falando sob inspiração do Espírito, chama-o Senhor, dizendo:
44 ‘ketí uyátárai-nakomma uyátárai-nakoma maará téna timá ámikaiye. emá ketiyáánurapaq maraq márenaq anaaékaqa kemá ení namuro-wáyúkámá enaítauq aménáápáq yikánúne. téna tiráine.
44 O Senhor disse a meu Senhor: Senta-te à minha direita, até que eu ponha teus inimigos por escabelo dos teus pés {Sl 109,1}?
45 Tébitima wenamáárîq ‘uyátárai-nako’ tiráimanibo Tébitima naayóbáqá pukuráine. ánibo náaraq itanawáq wemá Tébitin-annabikema anaaékaq kanaaráq yíníyô?” téna Îtuma tiráiye.
45 Se, pois, Davi o chama Senhor, como é ele seu filho?
46 móra-nakoma maamin-áíkáqá Îtumma íma timá ámikaiye. ánibo mi-kánááráqá yemá áaimma átáma Îtuni áaqa ikatéta anaaékaqa móra-aimma íma Îtukaqa ítama aónaraae.
46 Ninguém pôde responder-lhe nada. E, depois daquele dia, ninguém mais ousou interrogá-lo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.