Mateus 22
aúgen-anona-anon-aimma (USA) vs NAA
1 Îtuma keqnáámmá waéqma itaí-áímmá tiráiye:
1 De novo Jesus lhes falou por parábolas, dizendo:
2 “Áánûqtuma yabíkái-qtataakoma miráuma móra-kinini áaikoraa uráiye. kínimma áanikoma aaramá mayánéna itana kínima anón-aawaqa yokaa uráiye.
2 — O Reino dos Céus é semelhante a um rei que preparou uma festa de casamento para seu filho.
3 naayóbáqá yaímma min-ááwákáqó yíno-kayukama timá yíkaraine. ánibo aáwaqa naí-kánááráqá kínima wení mayaí-wáyúkámá timáyíkáitata uréta naayóbáqô timáyíkarai-kayukama ko yááyama yiwiránéta iráámanibo mi-káyúkámá íyábá íma yíkaraiye.
3 Enviou os seus servos a chamar os convidados para a festa, mas estes não quiseram vir.
4 keqnáámmá káqo-mayai-wayukama timáyíkátuwena tiráiye. ‘keráwáqá uréra kemá yááyarauna-wayukama maará téraq mó-tima-yimero. aáwaqa yokaa umátukaune. awai-púrúmáákáámmá kéikameq aínógaraqa naí-wámmá ikámakaune. ánibo máqte-qtataaqa yokaa umátukaune. keráwáqá aaramá iyakaí-ááwákáq yero.’ téna tiráiye.
4 Enviou ainda outros servos, dizendo: “Digam aos convidados: Eis que já preparei o meu banquete; os meus bois e animais da engorda já foram abatidos, e tudo está pronto; venham para a festa.”
5 ááqibo mayaí-wáyúkámá uréta min-áímmá mó-tima-yimemanibo mi-káyúkámá min-áíkáq itaíyábá yíbô kaitata wéyáwé umáguraae. móra-nakoma wení yópáq kóitana móra-waigoma wení mayaíráq kóuraiye.
5 Mas os convidados não se importaram e se foram, um para o seu campo, outro para o seu negócio.
6 yaímma-wayukama kínima timáyíkáitata o-máyáí-wáyúkámá yáqtoketa táíq kéumayiketa yíkamowata pukááe.
6 Outros, agarrando os servos, os maltrataram e mataram.
7 miráitana kínima wení ááiq-i-wayukama timáyíkáitata uréta mayaí-wáyúkámá yíkamma púyó-kayukama ko yíkamma ánatatukaae. miráumatuweta yeqtí márûqa iramá agamá kaútukaae.
7 — O rei ficou furioso e, enviando as suas tropas, exterminou aqueles assassinos e incendiou a cidade deles.
8 miráitana kínima wení mayaí-wáyúkámá timá yímikaiye. ‘aaramá iyakaí-ááwáqá yokaa umákaunataamanibo waayúkama yááyauna-wayukama kanaaráq íuraapoata íyinoe.
8 Então disse aos seus servos: “A festa está pronta, mas os convidados não eram dignos.
9 miráinaq keráwáqá anón-akaq uréire kéera waayúkama yimónáíya-kayukama yááyama yiwíqmera aaramá iyakaí-ááwákáq yero.’
9 Vão, pois, para as encruzilhadas dos caminhos e convidem para o banquete todos os que vocês encontrarem.”
10 téna kínima timátúwáitata mayaí-wáyúkámá máqten-apaq wéyáwé uréta aarawaamá yimónaa-kayukama táíq uráa-kayukagaraq íráqôniq uráa-kayukagaraq mamá yoruparááe. ánibo aaramá iyakaí-náúpáqá taíbaq-wayukama ya ógikaae.
10 E, saindo aqueles servos pelas estradas, reuniram todos os que encontraram, maus e bons; e a sala do banquete ficou cheia de convidados.
11 aarawaamá maraq ya máewana kínima uténa yimónaraiye. móra-naqa aónaimma aaramá iyakaí-kánááráq íráqôn-unakaqtoma íumatokaitana aónaraiye.
11 — Mas, quando o rei entrou para ver os que estavam à mesa, notou ali um homem que não trazia veste nupcial
12 ánibo kínima min-náqá timá ámikaiye. ‘ketí aanábó-nákô, nôraq itaawáq emá aaramá iyakaí-kánááráq-únákáqtôma íma umátore paá maan-náúpáqá utáánô?’ titana min-nákómá aamá ítiraiye.
12 e perguntou-lhe: “Amigo, como você entrou aqui sem veste nupcial?” E ele emudeceu.
13 miráitana kínima wení mayaí-wáyúkámá maará téna timá yímikaiye. ‘keráwáqá maamin-náqá yáqtoqma aíyayaakaq atáá-umatuwera máápaq márú iyaabótuwaiyana mibáq kumayuqnóbáq maíno. kumayuqnóbáq waayúkama wááqa kéyeta yíwáyaamma akégúnanoe.’
13 Então o rei ordenou aos serventes: “Amarrem os pés e as mãos dele e atirem-no para fora, nas trevas; ali haverá choro e ranger de dentes.”
14 ítáaro. Áánûqtuma máqte-kayukama kéyaayaimanibo wemá móra-mora-waigomma aónama awaaméqá kéumaraipoana wemá Áánûqtuma yabíkái-marupaqa uyáberaniye.” téna Îtuma tiráiye.
14 Porque muitos são chamados, mas poucos são escolhidos.
15 Pérati-wayukama aamá ko téite umá tirááe. “ketáámá nóin-ainaq tenanatááwáq Îtumma wenáagoma íarutainataawaq yáqtoranunataabiyo?” téta tirááe.
15 Então os fariseus se retiraram e consultaram entre si como surpreenderiam Jesus em alguma palavra.
16 ánibo yemá yaímma yeqtí iyápó-annagaraq Érôtini waayúkagaraq timáyíkáawata Îtunopaq uréta tirááe: “yirááti-nako, emá áraimma téna-naqone. ketáámá káonaunatae. ánibo emá árain-aikake aarawaamá Áánûqtuni áaimma kéyiraatene. emá móra-nakoma mirá-maara uwo tináíqtábámá aúyánámmá íma kéitaane. ímiye. emá máqte-kayukama mimórá-áín áátuqma kétima-yimene.
16 E enviaram-lhe discípulos, juntamente com os herodianos, para lhe dizer: — Mestre, sabemos que o senhor é verdadeiro e que ensina o caminho de Deus de acordo com a verdade, sem se importar com a opinião dos outros, porque não olha para a aparência das pessoas.
17 miráinaa emá keqtáá timá-timiyo. emá nóine kéteno? kanaaráq táákiti-moneqa uyátá-maqma anó-nakoma Títaamma aménúnataabiyo?” téta tirááe.
17 Assim sendo, diga-nos o que o senhor acha: é lícito pagar imposto a César ou não?
18 miráimanibo Îtuma yeqtí táí-yaaimma aónatuwena tiráiye: “keráwáqá kaayaq-tóyáúkáráq-wáyúkáé. nôraq itaráq kemmá makáqma kaónaao?
18 Mas Jesus, percebendo a maldade deles, respondeu:
19 keráwáqá mórama táákiti-moneqa tiráátero.” mirá titata yemá móra-moneqa mamá aráátiraae.
19 Mostrem-me a moeda do imposto. Trouxeram-lhe um denário.
20 ánibo Îtuma yemmá ítama aónaraiye: “maami-mónékáqá amammá waéna áwîqa waéna uráimma minnâ náawanabiyo?” téna tiráiye.
20 E Jesus lhes perguntou:
21 ánibo yemá tirááe: “Títaannae.” téta tirááe. ánibo Îtuma timá yímikaiye: “miráuma Títaannama kanaaráq Títaamma áméro. ánibo Áánûqtunnama Áánûqtumma áméro.” téna tiráiye.
21 Eles responderam: — De César. Então Jesus lhes disse:
22 yemá min-áímmá ítátuweta iyánáaq urááe. ánibo yemá Îtumma ayuwéta kóuraae.
22 Ouvindo isto, se admiraram e, deixando-o, foram embora.
23 mi táoqa Táátûti-wayukama Îtunopaq irááe. yemá min-ánná-wáyúkámá téta pukáa-kayukama íma kéito-owe téwaone. yemá Táátûti-wayukama iréta Îtumma ítama aónaraae.
23 Naquele dia, alguns saduceus, que dizem não haver ressurreição, aproximaram-se de Jesus e lhe perguntaram:
24 yemá maará-tiraae: “yirááti-nako, Móteti maará-tiraine. ‘móra-nakoma wení iyápóma íma marákéna pukínanama kanaaráq ábâkoma ánáakomma maténa iyápóma akaínana awaaóní anónnáma mániye.’ tiráimanibo
24 — Mestre, Moisés disse: “Se alguém morrer, não tendo filhos, o irmão desse homem deve casar com a viúva e gerar descendentes para o falecido.”
25 naayóbáqá abapaké kaayaq-wátánónáámá keqtáábí máqe-uraane. ánibo áqnáaekoma móra-inimma mamaré máqena pukuráimanibo mórama iyápóma íma marákáraiye. miráitana ábâkoma awaaóní ánáaqa mayákaraine.
25 Ora, havia entre nós sete irmãos. O primeiro, tendo casado, morreu e, não tendo descendência, deixou sua mulher para seu irmão.
26 ábâkoma móraiq umá iyápóma íma marákáraiye. miráuma pukitana káqomma yíbâkoma mayákareta puku-puku umá ánataguraae.
26 O mesmo aconteceu com o segundo, com o terceiro, até o sétimo.
27 máqtemma miráumma puqmá ánatagoana anaaékaq min-íníkógáráq pukuráiye.
27 Por fim, depois de todos, morreu também a mulher.
28 ánibo emá kétene pukáiya-kayukama itó-ino-kanaaraqa min-íníkómá abapaké kaayaq-wátánónáábímá náawani ánáaraq mániyo? emá aónaraane. máqtemma min-ínímmá matááne.” téta tirááe.
28 Portanto, na ressurreição, de qual dos sete ela será esposa? Porque todos casaram com ela.
29 ánibo Îtuma yauwéqma yemmá timá-yimena tiráiye: “keráwáqá Áánûqtuni watáá agamatá-kánnáábímmá íyaq aónaraao? ánibo keráwáqá Áánûqtuni akoqnáágaraqa íyaq aónaraao? miráitaq keráwáqá yobonaabo-áímmá kéte.
29 Jesus respondeu:
30 pukáa-kayukama itó-i-kanaaraqa aaramá íma mayéta aaraukárîq í-wátáámá ítinoe. ímiye. yemá paá Áánûqtuni márûpake kaqtó-wayukaraa umá mánoe.
30 Porque, na ressurreição, nem casam, nem se dão em casamento, mas são como os anjos no céu.
31 miráimanibo pukáapike itó-inon-aimma keráwáqá ítama aónanaae. maamin-áímmá Áánûqtuma naayóbáqá timá tímikaimma íyaq ítaraao? Áánûqtuma maará-tiraine.
31 Quanto à ressurreição dos mortos, vocês nunca leram o que Deus disse a vocês:
32 ‘naayóbáqá ibêkaraqa kemá Áabaraani Áánûqtue. wení áráaqa Ááítekima Yáakoboma kemá yeqtí Áánûqtumune.’ miráuma matúq-matuq umá mái-auwaraiqtaba pukáiya-kayukama yeqtí Áánûqtuma íma maíye. ímiye. wemá minnâ waayúkama pukáamanibo paá matúq-matuq umá yúwaraa-kayukati Áánûqtue.” téna tiráiye.
32 “Eu sou o Deus de Abraão, o Deus de Isaque e o Deus de Jacó”? Ele não é Deus de mortos, e sim de vivos.
33 aarawaamá min-áímmá ítátuweta Îtun áayaba iyánáaq urááe.
33 Ouvindo isto, as multidões se maravilhavam da sua doutrina.
34 min-áíqtábámá Îtuma Táátûti-wayukati yóyauqa mamá aúyaqyikaraiye. ánibo yemá Pérati-wayukama minnâ itáá eta wenamakaq ya áíkutaae.
34 Entretanto, os fariseus, sabendo que Jesus havia silenciado os saduceus, reuniram-se em conselho.
35 ánibo mi-káyúkátí aúkáapimma mórama ámáan-aimma ítarai-naqa máena Îtumma makáqma aónéna maará téna ítama aónaraiye:
35 E um deles, intérprete da Lei, querendo pôr Jesus à prova, perguntou-lhe:
36 “yirááti-nako, nóin-amaan-aikowaq káqon-amaan-aimma uyátá-maqma anómma wáiyo?” téna ítama aónaraiye.
36 — Mestre, qual é o grande mandamento na Lei?
37 ánibo Îtuma timá ámikaiye: “uyátárai-naqtaba tikaíno. Áánûqtumma máqte-tugaraq máqten-aaikaraq máqte-tuyanakaraq áméro.
37 Jesus respondeu:
38 maamin-ámáán-áímmá minnâ uyátá-maqma anómma katekoé.
38 Este é o grande e primeiro mandamento.
39 ánibo anaaékaq-amaan-aikoma móraiq uráiye. minnágoma mirá-uraiye. ‘kenamáárîq keráwáqtábá tíkáiniq umá móraiq umá móra náayubi keqtimakaq maíyayuyaba tikaínaq kaayoné umáyíkáaro.’
39 E o segundo, semelhante a este, é: “Ame o seu próximo como você ama a si mesmo.”
40 maami-kááyáq-ámáán-áíkómá Mótetini ámáan-aikaraq Áánûqtuni amuné-wáyúkátí yáagaraqa yeqtí yáaimma ábokaa umá waíye.” téna Îtuma tiráiye.
40 Destes dois mandamentos dependem toda a Lei e os Profetas.
41 yemá Pérati-wayukama paá áíkumareta máawana Îtuma maará téna ítama yimónaraiye:
41 Estando reunidos os fariseus, Jesus lhes perguntou:
42 “Metáíyaqtabama keráwáqá nóine kéteo? wé náawani iyápó-annabikene kéteo?” titata ánibo yé timá ámikaae: “Tébitini iyápó-annabike-nakoe.” téta tirááe.
42 — O que vocês pensam do Cristo? De quem é filho? Eles responderam: — De Davi.
43 mikáké Îtuma timá yímikaiye: “kanaaráqîbo nôraq itanawáq Aokaq-Áágómá titana Tébitimma anaaékaq yínîn-nakoqtaba ‘uyátárai-nakoe’ tiráíyô naayóbáqá Tébiti maará-tiráine.
43 E Jesus perguntou:
44 ‘ketí uyátárai-nakomma uyátárai-nakoma maará téna timá ámikaiye. emá ketiyáánurapaq maraq márenaq anaaékaqa kemá ení namuro-wáyúkámá enaítauq aménáápáq yikánúne. téna tiráine.
44 “Disse o Senhor ao meu Senhor:
45 Tébitima wenamáárîq ‘uyátárai-nako’ tiráimanibo Tébitima naayóbáqá pukuráine. ánibo náaraq itanawáq wemá Tébitin-annabikema anaaékaq kanaaráq yíníyô?” téna Îtuma tiráiye.
45 — Portanto, se Davi o chama de Senhor, como ele pode ser filho de Davi?
46 móra-nakoma maamin-áíkáqá Îtumma íma timá ámikaiye. ánibo mi-kánááráqá yemá áaimma átáma Îtuni áaqa ikatéta anaaékaqa móra-aimma íma Îtukaqa ítama aónaraae.
46 E ninguém podia lhe responder uma palavra; e a partir daquele dia ninguém mais ousou fazer perguntas.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.