Lucas 14

Kayapó NT (TXU_TBL) vs ARIB

Sair da comparação
ARIB Almeida Revisada Imprensa Bíblica
1 Nãm memã kabẽn jarẽnh pan kam ajte tẽ. Nhym ajte pi'ôk ràràr nhym mekbê pardjêu nhõ bẽnjadjwỳr ngri'õ kum, —Amrẽ ikôt tẽn inhũrkwãkam ikutã anhõ kwỳ krẽ, ane. Nhym kum “Ô anen kôt tẽn kutã õ kwỳ krẽ nhym me arek kam no tyn omũnho nhỹ.
1 Tendo Jesus entrado, num sábado, em casa de um dos chefes dos fariseus para comer pão, eles o estavam observando.
2 Nhym Jeju kutã me'õ my nhỹ. Nãm prĩne igoto tuknĩ.
2 Achava-se ali diante dele certo homem hidrópico.
3 Nhym mekbê pardjêumẽ me kute Môjdjê kukràdjà mar djwỳnh arek Jeju pumũnho nhỹ. Kute o mex jabej ne me ikô'ã nhỹn omũnho nhỹ. Nhym kam memã, —Djãm ori me kute pi'ôk ràràrkam meo mexkam punu? Djori kam punu? ane.
3 E Jesus, tomando a palavra, falou aos doutores da lei e aos fariseus, e perguntou: É lícito curar no sábado, ou não?
4 Nhym me pijàm djàje anhikrê:n nhỹ. Nhym kam pa'ã byn kàjmã kudjan o mex ne kam ano.
4 Eles, porém, ficaram calados. E Jesus, pegando no homem, o curou, e o despediu.
5 Ne kam memã kum, —Gêdja me ajõ kra'õ, me ajõ nhõ krit'õ pi'ôk ràràrkam tẽn kreti, ngômkwatikam tỹm, mã gêdja ga on? Djãm aje arek pi'ôk ràràrkam omũnh kajgoo adjãmmã? Omũnh kajgoo adjãm nhym tykmã? Kati, gêdja ga pi'ôk ràràrkam o wabi, ngô kute bĩn kêtri, ane.
5 Então lhes perguntou: Qual de vós, se lhe cair num poço um filho, ou um boi, não o tirará logo, mesmo em dia de sábado?
6 Nhym me ajte anhikrê:n nhỹ, ne te kute amipãnh kum kabẽn'õ jarẽnhmãn mrãmri nhỹ.
6 A isto nada puderam responder.
7 Nhym me õ kwỳ krẽno ỹrja, bẽnjadjwỳr kute memã arẽnh nhym me õ kwỳ krẽnmã ỹrja ne me kwỳ amijo rũnh prãm ne mekbê amijo me rũnh krĩ djà pytà. Nhym Jeju me omũn kam nêje memã kabẽn kadjy memã mỳjja'ã ajarẽ ne memã kum,
7 Ao notar como os convidados escolhiam os primeiros lugares, propôs-lhes esta parábola:
8 —Me kute abenã me rẽnhkam ne me àkur rũnhĩ. Nhym kute abenã me rẽnh djwỳnhja amã kabẽn jabej ne amã, “Amrẽ tẽn me kutã anhõ kwỳ krẽ”, ane. Ga kam tẽn ũrkwãmã wadjàn kam kwãrĩk wãnh ga amijo me rũnh krĩ djà pytàr ne kam anhỹr kêt. Dja me bẽnjadjwỳr'õ akôt bôx, kute raxo ajakrenh'õ akôt bôx nhym kam abenã me rẽnhdjwỳnh amã, “On kàjmã dja. On kàjmã dja gê tãwã nhỹ. Tãwã ne kute raxo ajakrenh. Ga dja ga tẽn me burũm nhỹ, me wã nhikô'ã nhỹ”, ane ga kam apijàm ne. Kute me ipôkri amã anhỹrkam dja ga apijàm rax ne.
8 Quando por alguém fores convidado às bodas, não te reclines no primeiro lugar; não aconteça que esteja convidado outro mais digno do que tu;
9 — ausente —
9 e vindo o que te convidou a ti e a ele, te diga: Dá o lugar a este; e então, com vergonha, tenhas de tomar o último lugar.
10 Bep kati, dja ga anhõ kwỳ krẽn kadjy wadjàn tu me burũm nhỹ, me kàtàm ja nhikô'ã nhỹ nhym kam ta, abenã me rẽnhdjwỳnh ta gêdja amã, “Kati, Bẽpbãmre, amrẽ tẽn me rũnh krĩ djàkam nhỹn anhõ kwỳ krẽn mex”, ane. Ga kam arỳm 'ỳr tẽ. Ta gêdja arỳm me ipôkri ajo rax. Nhym me kunĩ arỳm araxkôt apumũ. Me aro'ã anhõ kwỳ krẽno anhỹrja dja me araxkôt apumũ.
10 Mas, quando fores convidado, vai e reclina-te no último lugar, para que, quando vier o que te convidou, te diga: Amigo, sobe mais para cima. Então terás honra diante de todos os que estiverem contigo à mesa.
11 E kum ẽ, me kute amijo rũnh prãmja gêdja me ĩ pijàm ne. Nhym bep me amikam pijàm ne akrànmã ar kute amijo baja gêdja arỳm Metĩndjwỳnh pãnh meo rũnh ne, ane.
11 Porque todo o que a si mesmo se exaltar será humilhado, e aquele que a si mesmo se humilhar será exaltado.
12 Nãm ã Jeju me ro'ã õ kwỳ krẽno ỹrjamã anen kam ajte bẽnjadjwỳrjamã kabẽn ne. Ne kum, —Gêdja anhõ djwỳ kumex, anhõ mry kumex jabej ga arỳm anhõ kwỳ krẽn rax ne. Kàjkwa nhipôkri myt nhỹrkam nàr kon amykrykam anhõ kwỳ krẽn rax ne. Kwãrĩk wãnh anhõbikwamẽ akamymẽ anhõbikwa 'õmẽ me kute amimexjamẽ me jamã arẽnh kêt, anhõ kwỳ krẽn djàja jarẽnh kêt. Me kute akubyn amã o pãnh karõ me jamã arẽnh kêt. Mỳkam? Bir, ga ren anhõbikwamã mỳjja ngã nhym ren arỳm amipãnh amã mỳjja ngã.
12 Disse também ao que o havia convidado: Quando deres um jantar, ou uma ceia, não convides teus amigos, nem teus irmãos, nem teus parentes, nem os vizinhos ricos, para que não suceda que também eles te tornem a convidar, e te seja isso retribuído.
13 Nhym bep kati, dja ga anhõ kwỳ krẽn rax kutã, kadjy me õ mỳjja kêt, me kute amijo bikẽnh, me akry, me no rã, me jamã akabẽn gê me akutã õ kwỳ krẽ.
13 Mas quando deres um banquete, convida os pobres, os aleijados, os mancos e os cegos;
14 Metĩndjwỳnh dja pãnh ajo kĩnh ne. Me 'uwtĩja dja me te kute amã o pãnhmã. Nhym bep Metĩndjwỳnh dja amã o pãnh ne, me katàt mrãnh ne tyk ne akubyn tĩn nhõ akatikam gêdja arỳm amã o pãnh ne, ane. Nãm ã Jeju kum kabẽn jarẽnho ane.
14 e serás bem-aventurado; porque eles não têm com que te retribuir; pois retribuído te será na ressurreição dos justos.
15 Nhym kam Jejumẽ ro'ã me õ kwỳ krẽno ỹr ja'õ kuman kum, —Be, godja me'õ Metĩndjwỳnh nhõ kàjkwa'ỳr bôx ne kutã õ kwỳ krẽn jabej, dja mrãmri kĩnhkumrẽx ne, ane.
15 Ao ouvir isso um dos que estavam com ele à mesa, disse-lhe: Bem-aventurado aquele que comer pão no reino de Deus.
16 Nhym kam kum, —Me'õ ne arỳm kute memã djwỳ nhije djàrmã djwỳmẽ mry nhijeo nhỹ. Ne arỳm kadjy me krãptĩmã arẽ ne arỳm memã djwỳmẽ mry ga nhym arỳm xêr.
16 Jesus, porém, lhe disse: Certo homem dava uma grande ceia, e convidou a muitos.
17 Arỳm xêr nhym kam kadjy õ àpênhmã arẽn kum, “Mã tẽn ar wãmã arẽ. Ar wãmã arẽ gê amrẽ ar mõ. Dja ga arkum, ‘Arỳm ne xêr gwaj on 'ỳr banhõ kwỳ krẽ’, ane.” Amrẽbê ne kadjy memã arẽ ne kam ajte kadjy me'ỳr õ àpênh jano. Nhym kam õ àpênhja tẽn bôx ne te kadjy memã arẽ.
17 E à hora da ceia mandou o seu servo dizer aos convidados: vinde, porque tudo já está preparado.
18 Nhym kam ar kunĩ apỹnh kukràdjàkôt kubê amikati ne. Ja kumrẽx ne kum, “Kati, ajbir ne ba amim pur byn kam ije omũnhmã 'ỳr tẽ. 'Ỳr tẽn kum ijarẽ. Dja ba wãm itẽm kêt ne. Kwãrĩk wãnh gê ikam ngryk kêt”, ane. “Nẽn”, ane.
18 Mas todos à uma começaram a escusar-se. Disse-lhe o primeiro: Comprei um campo, e preciso ir vê-lo; rogo-te que me dês por escusado.
19 Nhym atãri ja kum, “Ota ba ajbir mryti krãptĩbê 10o bôx ne kam ije gop àpênh mex jabej, tỳx jabej ije kabimã 'ỳr tẽ. 'Ỳr tẽn kum ijarẽ. Dja ba wãm itẽm kêt ne. Kwãrĩk wãnh gê ikam ngryk kêt”, ane. “Nẽn”, ane.
19 Outro disse: Comprei cinco juntas de bois, e vou experimentá-los; rogo-te que me dês por escusado.
20 Nhym kam kute o ino rerja kum, “Ajbir ne ba iprõ ne kam te ije kum inhirer ne wãm itẽmmã”, ane. Nãm ar ã kubê amikatio ane.
20 Ainda outro disse: Casei-me e portanto não posso ir.
21 Nhym kam õ àpênhja tẽn bôx ne kum arẽ, õ bẽnjadjwỳrjamã arẽ. Nhym kam ngryk ne, õ bẽnjadjwỳrja ngry:k ne. Ne kam kum, “Amibêx ne amũ aprõt ne ajte me abej. Ngôo pry kamũn kikre bu kamũ. Ne amrẽ me õ mỳjja kêt, me kute amijo bikẽnh, me no rã, me akrywã kunĩo mõ”, ane.
21 Voltou o servo e contou tudo isto a seu senhor: Então o dono da casa, indignado, disse a seu servo: Sai depressa para as ruas e becos da cidade e traze aqui os pobres, os aleijados, os cegos e os coxos.
22 Nhym kam õ àpênh meo bôx ne kam, “Be, ota ga aje imã me arẽnhja ba arỳm meo bôx nhym me kute kikre jaêr kêt rã'ãã”, ane.
22 Depois disse o servo: Senhor, feito está como o ordenaste, e ainda há lugar.
23 Nhym kam õ bẽnjadjwỳrja kum, “Ajte akubyn me'ỳr tẽn prykôt me abej ne purkamdjwỳ ajte me abej, ane. Memã arẽn me pa 'amỳn amrẽ meo mõ. Amrẽ meo mõn meo bôx gê me prĩne inhũrkwã kre jaê”, ane.
23 Respondeu o senhor ao servo: Sai pelos caminhos e valados, e obriga-os a entrar, para que a minha casa se encha.
24 Ba me amã arẽ, ije kumrẽx 'wỳrja gêdja mrãmri ikutã õ kwỳ krẽn kêtkumrẽx ne. Tãm ne ja, ane. Nãm ã Jeju mekbê pardjêumã anen kàjkwamã 'ỳr me bôx kêtmã ã arẽnho ane.
24 Pois eu vos digo que nenhum daqueles homens que foram convidados provará a minha ceia.
25 Ne kam ajte Djeruxarẽ'ỳr krà. Nhym kam me itepato kôt mõ. Kôt mõ: nhym kam me'ỳr akẽx ne memã kum,
25 Ora, iam com ele grandes multidões; e, voltando-se, disse-lhes:
26 —Dja ga me ajõ mã ikôt abikamẽnh prãm jabej gora amã ijabê tỳxo, amã ikĩnh tỳxo amã anhõbikwa kĩnhja jakrenh mex ne. Dja ga amã abãmmẽ anãmẽ aprõmẽ akramẽ akamymẽ akanikwỳnhmẽ kĩnh kêt ne kam ga amã aminhĩdjwỳ kĩnh kêt ne kam bajbit amã ijabê tỳx ne kam arỳm abê inhõ àpênhkumrẽx.
26 Se alguém vier a mim, e não aborrecer a pai e mãe, a mulher e filhos, a irmãos e irmãs, e ainda também à própria vida, não pode ser meu discípulo.
27 Ne kam ajte dja ga me ajõ amã atokry pyma jabej kam arỳm ikôt aba djwỳnh kêtkumrẽx. Nhym bep kati, dja ga ijã amijakren ikudjwa aje anhõ pĩte'y mỳnh mãn pràbê atokry rax ne amã ijabê rã'ã nhym me kute abĩn jabej ga ikanga kêt ne tu mã ikôt ajkamẽn kam arỳm mrãmri ikôt aba djwỳnhkumrẽx, ane. Nãm ã Jeju memã anen kam ajte memã kum,
27 Quem não leva a sua cruz e não me segue, não pode ser meu discípulo.
28 —Nà, dja ga me ajõ aje kikreti nhipêx jabej gêdja ga kadjy amikadjwỳnhbê amim 'ã karõ ne amim 'ã pi'ôk kaprĩ jakre kumrẽx ne.
28 Pois qual de vós, querendo edificar uma torre, não se senta primeiro a calcular as despesas, para ver se tem com que a acabar?
29 Got ga ren 'ã pi'ôk kaprĩ jakre kêt ne ren ipêxo mõ nhym ren kam abê 'ỳr pi'ôk kaprĩ atãk ne. Ga ren kam kum parbit pumjuw. Kum parbit pumjuw ne kam te aje inomã mẽnhmãn kam ren tu katẽri krãta. Nhym kam ren me kàtàmja ajã keket ne ren kam ajaprỳ,
29 Para não acontecer que, depois de haver posto os alicerces, e não a podendo acabar, todos os que a virem comecem a zombar dele,
30 “Tãwã ne kute kikre nhipêxo tẽm ne inomã mẽnhmã ar o ban kam katẽri krãta”, ane. Ga ren kam apijàm ne. Bir be, ã me kute ajã anhỹr kêtbê gêdja ga pi'ôk kaprĩ kumrẽx 'ã akre. Bir be, gêdja me'õ mã ikôt bikamẽnh prãm jabej, amim ijã karõ kumrẽx ne kam amim, “Ije ba on mã Jejukôt ajkamẽ ne kôt ar iba, o ino rer kêt, katẽri krã'yr kêt. Dja ba tu kôt ar ibakumrẽx ne”, ane. Dja ga ã me ajõ ijã amim karõo anen kam mã ikôt ajkamẽ, ane.
30 dizendo: Este homem começou a edificar e não pode acabar.
31 Ba me amã ajte 'õdjwỳ jarẽ. Bẽnjadjwỳr ja ne arỳm kurê djwỳnh'ỳr õ àpênh jao mõ. Nhym õ àpênhja krãptĩ ne. Õ àpênh ne kubê 20.000. Nhym kum ỹrja nhõ àpênh ngrêre. Kubê 10.000. Nhym bẽnjadjwỳr ja kute nĩnh 'ỳr õ àpênho mõr ja ne kum ỹr nhõ àpênhja jakrenh mex ne. Nhym kam kum ỹrja bit kurê djwỳnh kutã õ àpênho mõn kam ajte amikam ajkam aman te kurê djwỳnh'ã õ àpênh jakren kam amim, “Ije, mỳj dja ba nẽ? Ije ba me'ỳr inhõ àpênh jano, nĩjar me mõr rã'ãri gê ikàxã mekmã ijã aprã. Bar arek apỹnh nhỹn idjumar mex”, ane. Nãm me ja bit kute me ja'ỳr prõtmãn kam te amikabin amikam ajkam aman tu akubyn akẽx ne.
31 Ou qual é o rei que, indo entrar em guerra contra outro rei, não se senta primeiro a consultar se com dez mil pode sair ao encontro do que vem contra ele com vinte mil?
32 — ausente —
32 No caso contrário, enquanto o outro ainda está longe, manda embaixadores, e pede condições de paz.
33 Be, dja ga ã amim ijã karõ kumrẽxo ane. Aje arek o atẽm ne aje inomã mẽnh kadjy, katẽri krã'yr kêt kadjy. Dja ga amikabi kumrẽx ne kam anhõ nêkrêx, anhõ mỳjja kunĩ'ã ano tỳx kêt ne tu amibê kanga ne kam mrãmri ikôt aba djwỳnhkumrẽx. Nhym bep kati, dja ga anhõ nêkrêx 'amỳnh tỳx ne kam arỳm ikôt aba djwỳnh kêtkumrẽx.
33 Assim, pois, todo aquele dentre vós que não renuncia a tudo quanto possui, não pode ser meu discípulo.
34 Ẽ, kadjwanhĩ. Kadjwanhĩ ne mexri ànhkumrẽx, akrykumrẽx. Nhym bep arỳm tũmkam ành kêt, akry kêt nhym me kute ajte o mex kêtkumrẽx. Me te o ane. Mrãmri tu akry kêt. Mỳj kadjy ne ga ar o aba kajgo? Kajgo mexi.
34 Bom é o sal; mas se o sal se tornar insípido, com que se há de restaurar-lhe o sabor?
35 O me kute djwỳ kane kêt ne kute mry nhĩnmẽ o bikàr ne kute o pidjôjadjwỳ kane kêt. Nãm me tu o ban mũm kurẽ. Arỳm mrãmri akry kêt. Kajgo mexi. Gop me ajamakkre jabej, gop on ama, ane. Nãm ã me'õ kute amijo Jeju pytàr ne kôt tẽm ne katẽri kubê akẽxkam ã kajgo ane, kum õ nêkrêx kĩnhkam kute kubê akẽxkam ã kajgo ane. Djã nãm mrãmri mã Jejukôt ajkamẽ got? Kati, nãm 'êx ne kôt ar ba kajgo.
35 Não presta nem para terra, nem para adubo; lançam-no fora. Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.