João 4
Kayapó NT (TXU_TBL) vs NAA
1 Nhym kam Bẽnjadjwỳr djwỳnh Jeju arỳm pykabê Djudêja kurũm tẽ. Mỳkam ne tẽ? Bir, arỳm kute õ me jao Djuão jakrenhkam. Jeju amikôt me kamẽn ngômã me angij nhym me arỳm kume:x. Nhym mebê pardjêu arỳm me kumex jarẽnh ma. Nhym kam arỳm amim, —Be, me arỳm kute ijã me kumex jarẽnh mar. Ba on, ane. Ne kam arỳm mebê tẽ. Djãm Jeju ta ne ngômã me angjênho ba? Kati. Kôt ba djwỳnh ne ar ngômã me angjênho ba. Nãm Jeju Djudêja kurũm tẽn kam ajte pykabê Garrêja'ỳr tẽmmã.
1 Quando Jesus soube que os fariseus tinham ouvido dizer que ele fazia e batizava mais discípulos do que João
2 — ausente —
2 — se bem que Jesus mesmo não batizava, e sim os seus discípulos —,
3 — ausente —
3 deixou a Judeia, retirando-se outra vez para a Galileia.
4 Ne kam arỳm tu Garrêja'ỳr pykabê Xamarijkôt tẽm prãm.
4 E era-lhe necessário passar pela região da Samaria.
5 Nãm Xamarijkôt tẽ:n kam arỳm krĩrax'õ'ỳr bôx. Idjibê ne Xika. Kuri ne Jôdje nhõ pyka. Amrẽbê: me bakukãmãre Djako kra Jôdjemã pyka kwỳ tan kum kungã.
5 Assim, Jesus chegou a uma cidade samaritana, chamada Sicar, perto das terras que Jacó tinha dado a seu filho José.
6 Õ pykakam ne Djako nhõ ngômkwati. Nãm Jeju krĩrax'ỳr bôx ne arỳm pykakôt tẽm kurêje katy. Ne kam tẽn arỳm ngômkwati jakà'ã nhỹ. Arỳm kàjkwa nhipôkri myt nhỹrkam ne 'ã nhỹ.
6 Ali ficava o poço de Jacó. Cansado da viagem, Jesus sentou-se junto ao poço. Era por volta do meio-dia.
7 Nhỹ: nhym nĩnh Xamarijkam me'õ nire arỳm 'ỳr tẽ. Kute kam ngô kwỳ jadjàrmã ne 'ỳr tẽn 'ỳr bôx. Nhym kam kum, “Ba ikõ”, ane.
7 Nisso veio uma mulher samaritana tirar água. Jesus lhe disse:
8 Be, arỳm kôt ba djwỳnh mã krĩraxmã mõrkam. Kute ar õ kwỳ krẽn djà byrmã ne ar tẽ.
8 Pois os seus discípulos tinham ido à cidade comprar alimentos.
9 Nãm kum, “Ba ikõ”, ane. Nhym kum, —E 'õ. Mỳkam ne ga me ajõbê idjaerkam ngô'ã ijuw? Ba ibê pykabê Xamarijkam me'õ nire ne ga ngô'ã ijuw, ane. Be, mebê idjaer ne me kum mebê Xamarij kĩnh kêt.
9 Então a mulher samaritana perguntou a Jesus: — Como, sendo o senhor um judeu, pede água a mim, que sou mulher samaritana? Ela disse isso porque os judeus não se dão com os samaritanos.
10 Nãm nireja ã kum ane nhym Jeju kum, —Ga aje Metĩndjwỳnh kute meo kĩnh djà mar kêt ne ba ije ngô'ã ajwỳr djwỳnh aje imar kêt. Ne ga ren iman ren ba ngô'ã ijuw ba ren amã me tĩnkumrẽx kadjy ngô ren amã kungã, ane.
10 Jesus respondeu:
11 Nhym kum, —Ô kum bẽnjadjwỳr, anhõ ngôo àbir djà kêt nhym ngômkwati kre ry:. Nhỹnh ne me tĩnkumrẽx kadjy anhõ ngôja?
11 Ao que a mulher respondeu: — O senhor não tem balde e o poço é fundo. De onde vai conseguir essa água viva?
12 Me banhingêt kukãmãre Djako kukwakam ne ngômkwatija. Ta ne kute kam o kõmo ku'ê nhym kramẽ õ mrymẽ kute kam o kõmo ku'ê. Djãm araxo aje me banhingêt Djako jakrenh? ane.
12 Por acaso o senhor é maior do que Jacó, o nosso pai, que nos deu o poço, do qual ele mesmo bebeu, assim como os seus filhos e o seu gado?
13 Nhym kum, —Gêdja me ngô kajgo jao ikõn akubyn kum kôr.
13 Jesus respondeu:
14 Nhym be, ba ije amã ngô jarẽnhja gêdja me kwỳ ĩ pỹnhkôt o ikõn akubyn kum kôr kêtkumrẽx. Ije amã ngô jarẽnh ja gêdja me o ikõ nhym mã mekam apôx kute mrãmri ne ngômkwatikam ngô mã apôx pyràk. Nhym kam me arỳm Metĩndjwỳnhkôt tĩn ne ar ba rã'ã: rã'ã ne, ane.
14 mas aquele que beber da água que eu lhe der nunca mais terá sede. Pelo contrário, a água que eu lhe der será nele uma fonte a jorrar para a vida eterna.
15 Nhym kam kum, —Bẽnjadjwỳr goja amrẽ imã aje ngô jarẽnhwã ngã ba o ikõn goja imã kôr kêt ne amrẽ ngôo imrãnh kêt, ane. Djãm ngôkumrẽx'ã ne kute kum me tĩnkumrẽx kadjy ngô 'ã ajarẽ? Kati. Metĩndjwỳnh Karõ'ã ne ngô jakren kum 'ã ajarẽ. Nãm ã nire ngô'ã Jeju 'wỳro ane.
15 A mulher lhe disse: — Senhor, quero que me dê essa água para que eu não mais tenha sede, nem precise vir aqui buscá-la.
16 Nhym kum, —Tẽn amjênmã arẽ gê amrẽ tẽ, ane.
16 Jesus disse:
17 Nhym kum, “Imjên kêt”, ane. Nhym kum, —Nà. Mrãmri amjênkumrẽx kêt.
17 Ao que a mulher respondeu: — Não tenho marido. Então Jesus disse:
18 Amrẽbê ne aben totokmã amjên amãnhkrut ne amãnhkrut ne ikjêkêt ga kanga. Ne kam ajbir awỳr bao ku'êja ne kubê amjên kêt. 'Ã ne aje mrãmri imã, “Imjên kêt”, anhỹrja.
18 Porque já teve cinco, e esse que agora tem não é seu marido. O que você disse é verdade.
19 Nhym kum, —Bẽnjadjwỳr, ga abê Metĩndjwỳnh kukwakam kabẽn jarẽnh djwỳnh'õ ba arỳm ama.
19 A mulher então lhe disse: — Agora eu sei que o senhor é um profeta!
20 Krãnh wã'ã ne me ikukãmãre kute Metĩndjwỳnhmã rax jarẽnh djà. Nhym me abê idjaer ne ga me atemã ne aje memã kum, —Krĩraxbê Djeruxarẽkambit ne me kute Metĩndjwỳnhmã amijarẽnh djà, anhỹro aba, ane.
20 Nossos pais adoravam neste monte, mas vocês dizem que em Jerusalém é o lugar onde se deve adorar.
21 Nhym Jeju kum, —Djãm me aje krãnh wã'ã me Bãm djwỳnhmã rax jarẽnh rã'ãmã? Nàr djãm me aje Djeruxarẽkam kum amijarẽnh rã'ãmã? Kati. Gêdja ga me ĩ kam kum amijarẽnh kêt. Kam kum amijarẽnh kêt'ã ne amrẽ akati mõr rã'ã. Mrãmri ne ba ije amã arẽnhkumrẽx. Dja ga tu amim ikabẽnja markumrẽx.
21 Jesus respondeu:
22 Me abê pykabê Xamarijkam me kra ne ga me aje we apytàr djwỳnhja, aje kum rax jarẽnhja aje mar kêt. Nhym be, me ibê idjaerkam ne ba me ije Metĩndjwỳnhmã amijarẽnhja arỳm ije mar. Ije me utàr djwỳnhkumrẽx mar. Me ibê idjaerkam ne me utàr djwỳnh kato. Kam ne ba me ije mar.
22 Vocês adoram o que não conhecem; nós adoramos o que conhecemos, porque a salvação vem dos judeus.
23 Me kute markumrẽx dja me ĩ me Bãm djwỳnhmã rax jarẽnhkumrẽx ne 'êx kêtkumrẽx. Me kadjwỳnhbê Metĩndjwỳnh Karõ kôt dja me mrãmri amijo ngriren raxmã katorkumrẽx ne kum rax jarẽnhkumrẽx. 'Ã akati amrẽ mõr rã'ãn arỳm bôx 'ỳr. Me Bãm djwỳnh kum me ja kĩnh.
23 Mas vem a hora — e já chegou — em que os verdadeiros adoradores adorarão o Pai em espírito e em verdade. Porque são esses que o Pai procura para seus adoradores.
24 Djãm kàjkwakam Metĩndjwỳnh kute me bapyràk? Djãm ĩmẽ 'imẽ kute me bapyràk? Kati. Karõbit. Nhym me kute omũnh kêtkumrẽx. Me kute omũnh kêtkam dja me tu amikadjwỳnhbê karõ kôt mrãmri amijo ngriren raxmã katorkumrẽx. Kum katorkumrẽx ne kum rax jarẽnhkumrẽx. Nãm Jeju ã me'õ niremã ane.
24 Deus é Espírito, e é necessário que os seus adoradores o adorem em espírito e em verdade.
25 Jejubê ne Bẽnjadjwỳrbê kumkatibê Kritu nhym kute mar kêt. Kritu nhidji 'õdjwỳbê ne Mexij. Me'õ nire kute mar kêt ne kum, —Tukwa, gêdja Mexij bôx ne me imã mỳjja kunĩ jarẽ ba me kuma. Ja ne ba arỳm ije mar, ane.
25 A mulher respondeu: — Eu sei que virá o Messias, chamado Cristo. Quando ele vier, nos anunciará todas as coisas.
26 Nhym kum, —E kum, ba ne ba arỳm amã ikabẽno nhỹ. Ibê ne Mexij, ane.
26 Então Jesus disse:
27 Nãm nirejamã ja jarẽnho nhỹ nhym kôt ba djwỳnh arỳm 'ỳr bôx ne ar omũ. Jeju kute kum kabẽno ỹrkôt arỳm ar omũ. Ne te kute ar marmã arkam no tyn dja. Ne bit kute nija'ã kukjêr ne kute kum, —Mỳj ne ga kum arẽnho nhỹ? Mỳkam ne ga kum akabẽno nhỹ? anhỹrmã ne arkum uman arek ku'ê.
27 Naquele momento, chegaram os discípulos de Jesus e se admiraram ao vê-lo falando com uma mulher. Mas nenhum deles perguntou: “O que você está querendo?” Ou: “Por que o senhor está falando com ela?”
28 Nãm kôt ba djwỳnh Jeju'ỳr bôx nhym nire arỳm õ ngyo ngônhmã iren mã: krĩraxbê Xikamã tẽn wadjà. Ne kam memã kum,
28 Quanto à mulher, deixou o seu cântaro, foi à cidade e disse ao povo:
29 —Ô kum onĩj me'õ. Ije amijo ibaja kunĩkôt ipumũn imã arẽ. Bãrãm mrãmri kubê me banhõ Bẽnjadjwỳrbê kumkatibê Kritukumrẽx. Gwaj 'ỳr gar omũ, ane.
29 — Venham comigo e vejam um homem que me disse tudo o que eu já fiz. Não seria ele, por acaso, o Cristo?
30 Nhym me arỳm krĩrax kurũm katon 'ỳr tẽn arỳm 'ỳr bôx.
30 Então saíram da cidade e foram até onde Jesus estava.
31 Me 'ỳr bôx kêtri ne kôt ba djwỳnh arỳm kum, —Ujarẽnh djwỳnh, gop anhõ kwỳ krẽ, ane.
31 Enquanto isso, os discípulos pediam a Jesus, dizendo: — Mestre, coma!
32 Nhym arkum, —Be, atemã inhõ kwỳ krẽn djàja ar aje mar kêt, ane. Be, djãm mrãmri õ kwỳ krẽn'ã ne arkum ane? Kati. Nãm Metĩndjwỳnhmã àpênho õ kwỳ krẽn djà. Metĩndjwỳnhmã àpênh ar ba'ã ne arkum ane.
32 Mas ele lhes disse:
33 Nãm arkum ane nhym ar arỳm abenmã kum, —Djã ne me'õ arỳm kum mỳjja'õ ngã nhym kukrẽ? ane.
33 Então os discípulos começaram a dizer entre si: — Será que alguém lhe trouxe algo para comer?
34 Nhym arkum, —Be, kàjkwakam Metĩndjwỳnh kute amrẽ pykamã ijanor arỳm ijã amim karõ. Kute idjàpênh djà'ã amim karõ kôt dja ba amijo iban arỳm inomã kumẽ. Be, idjàpênh jakam ikĩnho inhõ kwỳ krẽnkam ikĩnh jakrenh mex ne. 'Ã ne ba ije ar amã, “Atemã inhõ kwỳ krẽn djà”, anhỹrja. Nãm ã Jeju arkum ane.
34 Jesus lhes declarou:
35 Ne kam ajte arkum, —Kwãrĩk wãnh gar amim, “Dja bàygogo'ã mytyrwỳ amãnhkrut ne amãnhkrut apêx bar kam êo mõ”, anhỹr kêt. Be, ba ne ba ar amã, “Ar kàjmã akrãn me kute ikabẽn mar prãmja pumũ. Me krãptĩ kute bàygogo pyràk wã pumũ. Dja gar memã ijã ajarẽ nhym me arỳm tu amim imarkumrẽx. Ja kadjy ne me mexkumrẽx. Me mexkumrẽx kute mrãmri ne bàygogo prỳ ngràn akakam ê kadjy mexja pyràk.
35 Vocês não dizem que ainda faltam quatro meses até a colheita? Eu, porém, lhes digo: Levantem os olhos e vejam os campos, pois estão maduros para a colheita.
36 Dja gar on jakam memã arẽ nhym me amim ima ba arỳm ar amã o pãnh. Nhym kam me ikôt tĩn ne ar ba rã'ã: rã'ã ne. Ba ar amã o pãnh gar arỳm akĩnh rã'ã: rã'ã ne. Djãm ar gajbit dja gar akĩnh? Kati. Me kute amrẽbê memã arẽnhdjwỳ dja me ar aro'ã kĩnh. Ga, me kumrẽx kute bàygogo kre nhym ate me ja kute tũmràm bàygogo djêja pumũ. Me kute ê parkam me ro'ã kĩnhkumrẽx. Inhõ àpênh tũmmẽ dja gar aro'ã akĩnhkumrẽx.
36 Quem colhe recebe desde já a recompensa e ajunta o seu fruto para a vida eterna, para que se alegrem ao mesmo tempo o que semeia e o que colhe.
37 Be, me memã kum, ‘Gêdja me'õ 'y kre nhym me'õ arỳm ê’, anhỹro ba. Be, ikabẽnja kônh ne me kabẽn ja dji.
37 Pois, no caso, é verdadeiro o ditado: “Um é o que semeia, outro é o que colhe.”
38 Ar aje o atom ne êmã ne ba 'ỳr ar ajano. Amrẽbê ne gar bàygogokam adjàpênh kêt. Me'õ kumrẽx ne arỳm kam apên kam 'y krebito ba. Gar inhõ me àpênh tũm kôt ajbir adjàpênh 'amỳ”, ane. Ar kute memã 'ã ujarẽnhmã nhym me kute tu amim markumrẽxmã ne Jeju ã kôt ba djwỳnhmã ane.
38 Eu os enviei a colher o que vocês não semearam; outros trabalharam, e vocês aproveitaram o trabalho deles.
39 Nãm me'õ nire krĩraxbê Xikakam Xamarij kramã kum, —Nãm prĩne ije amijo iba kunĩkôt imã arẽnh mex, anhỹro tẽ. Nhym me krãptĩ kuman arỳm tu amim Jeju markumrẽx.
39 Muitos samaritanos daquela cidade creram em Jesus, por causa do testemunho da mulher, que tinha dito: “Ele me disse tudo o que eu já fiz.”
40 Ne kam Jeju'ỳr tẽn 'ỳr bôx ne kum, —Gop arek me iro'ã ar aba, ane. Nhym arỳm arek mekam ar ba. Ar ba nhym arỳm 'ã akati amãnhkrut apêx.
40 Quando, pois, os samaritanos foram até Jesus, pediram-lhe que permanecesse com eles; e Jesus ficou ali dois dias.
41 Nhym kam me kute Jeju ta kabẽn markam ne krãptĩ tu amim markumrẽx.
41 Muitos outros creram nele, por causa da palavra de Jesus.
42 Ne kam nijamã kum, —Jakam bar tu amim Jeju markumrẽx. Djã ne bar akabẽnbit man amim tu markumrẽx? Kati. Arỳm ne bar Jeju ta kabẽn kôt amim kuman amim, “Be, mrãmri ne Jejubê Bẽnjadjwỳrbê kumkatibê Kritukumrẽx. Mrãmri kubê pykakam me axwe kunĩ pytàr djwỳnhkumrẽx.” Nã bãm ar ã amim ane. Nãm me ã nire jamã ane.
42 E diziam à mulher: — Agora não é mais por causa do que você falou que nós cremos, mas porque nós mesmos ouvimos, e sabemos que este é verdadeiramente o Salvador do mundo.
43 Be, Jeju'ã akati amãnhkrut apêx nhym arỳm amũ ajte tẽ. Tẽn arỳm abatành djà, õ pykabê Garrêjakam bôx.
43 Passados dois dias, Jesus saiu dali e foi para a Galileia.
44 Jeju ta ne amrẽbê memã kum, —Djãm Metĩndjwỳnh kukwakam kabẽn jarẽnh djwỳnh'õ ne abatành djàkam bôx nhym me kum rax jarẽnh got? Kati. Nãm me aprỳ, ane.
44 Porque o próprio Jesus testemunhou que um profeta não tem honra na sua própria terra.
45 Jeju abatành djàbê Garrêja jakam bôx. Nhym kam me kum kabẽn mex jarẽ. Me kute amrẽbê amũ Djeruxarẽkam Jeju pumũnhkam ne me kum kabẽn mex jarẽ. Me krãptĩ kute amikukràdjà tũm mar kadjy aben pydji djà nhõ akatikam ne me Djeruxarẽ'ỳr tẽn 'ỳr bôx. 'Ỳr bôx ne arỳm kam mekôt Jeju pumũ. Nhym mỳjja pumũnh kêt krãptĩ nhipêx nhym me arỳm omũ. Omũn kam akubyn Garrêjakam bôx. Nhym Jejudjwỳ kam bôx ne me'ỳr bôx. Nhym me kam kum kabẽn mex jarẽ.
45 Assim, quando chegou à Galileia, os galileus o receberam, porque viram todas as coisas que Jesus tinha feito em Jerusalém, por ocasião da festa, à qual eles também tinham comparecido.
46 Jeju Garrêjakam bôx ne ajte krĩraxbê Kanakam bôx. Kam ne amrẽbê kute ngô kajgoo uba kangô nhipêx. Jeju bôx nhym onĩj Kapanakam me'õ bẽnjadjwỳr kra arỳm kanê.
46 Jesus foi outra vez a Caná da Galileia, onde tinha transformado água em vinho. E havia ali um oficial do rei, cujo filho estava doente em Cafarnaum.
47 Nhym me arỳm bẽnjadjwỳrmã arẽn kum, —Onĩj, Jeju arỳm Djudêja kurũm katon Garrêjakam bôx, ane. Nhym kuman arỳm Kana'ỳr tẽn kam Jeju'ỳr bôx. 'Ỳr bôx ne kum, —Ẽ, gu 'ỳr ga imã ikrao mex gê kanê kum ire, ane. Nãm mã 'ỳr kum krà. Arỳm kra tyk 'ỳrkam ne mã 'ỳr kum krà.
47 Quando ouviu dizer que Jesus tinha vindo da Judeia para a Galileia, foi até ele e pediu-lhe que fosse curar o seu filho, que estava morrendo.
48 Nhym Jeju kum, —Ga me aje amim imar kêtkumrẽx. Ije mỳjja pumũnh kêt nhipêx ga me aje omũnhkambit ne amim ima. Mỳkam? ane.
48 Então Jesus lhe disse:
49 Nhym bẽnjadjwỳr Jejumã kum, —Bẽnjadjwỳr, amibêx, tyk kêtri gu 'ỳr tẽ, ane.
49 O oficial pediu mais uma vez: — Senhor, venha, antes que o meu filho morra!
50 Nhym kum, —Aj mã. Arỳm ne akra tĩn ne, ane. Nhym arỳm tu amim kabẽn markumrẽx ne arỳm 'ỳr tẽ. Amim kamnhĩxo tẽ.
50 Jesus respondeu: O homem creu na palavra de Jesus e partiu.
51 Tẽ: nhym kam arỳm 'ã akamàt. Nhym akati nhym ajte tẽ: nhym õ àpênh ar arỳm kutã tẽn kajpa. Ne kum, “Arỳm ne akra tĩn ne”, ane.
51 Quando já estava a caminho, os seus servos vieram ao encontro dele, anunciando-lhe que o seu filho estava vivo.
52 Nhym arkum, —Nhỹnh ne myt nhỹ nhym mexmo krax ne? ane. Nhym kum, —Amũja'ã myt akẽxkam ne arỳm kanê kum ire, ane.
52 Então perguntou a que horas o seu filho havia se sentido melhor. Informaram: — Ontem, à uma hora da tarde a febre o deixou.
53 Nhym amim, —Be, Jeju kute imã, “Arỳm ne akra tĩn”, anhỹr majmã ne arỳm kanê kum ire, ane. Ne arỳm tu amim Jeju markumrẽx. Õ kikrekam ar kunĩdjwỳ tu amim markumrẽx.
53 Com isso, o pai reconheceu que aquela era precisamente a hora em que Jesus tinha dito a ele: “O seu filho vai viver.” E ele e toda a sua casa creram.
54 Jeju Djudêja kurũm tẽn Garrêjakam bôxkam ne ajte mỳjja pumũnh kêt ja nhipêx. Me kute raxmã kator kadjy ne arỳm bẽnjadjwỳr krao mex.
54 Este foi o segundo sinal que Jesus fez, depois de ir da Judeia para a Galileia.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.