Marcos 13

Cõãmacʉ̃ mecʉ̃ã wedesei (TUE) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Jesús Cõãmacʉ̃wiipʉ witiwari, sĩcʉ̃ cʉ̃ʉ̃ buegʉ́ tee wiserire ĩña, jĩĩyigʉ:
1 Jesu Tafaror Bar bihamiy ana veya, ana bai’ufununayah orot ta eo, “Bai’obaiyenayan kwi’itin! Kabay gewagewasin maiyow naatu bar hiwowowab ana’itin gewasin maiyow.”
2 Jesupé jĩĩyigʉ:
2 Jesu iya’afut eo, “Iti bar gagamin kwi’i’itin boro men kafa’imo kabay ta ana efanamaim kwana’itinimih, etei boro nihururuw nara’iy nasawar.”
3 Jesús cʉ̃ʉ̃ buerámena Ʉ̃tãgʉ̃́ Olivo Cõãmacʉ̃wii díamacʉ̃ niirígʉpʉ wáayigʉ. Toopʉ́ duiri, Pedro, Santiago, Juan, Andrés ãpẽrã́ tʉohéropʉ cʉ̃ʉ̃rẽ sãĩñáyira:
3 Jesu yen in Olive Oyaw tafan Tafaror Bar batabat rounane imaim mare ma’am basit Peter, James, John naatu Andrew wa’iwa’iramaim hina biyan hitit,
4 —Wedeya ʉ̃sãrẽ. Mʉʉ wedearigue ¿deero biiri wáaadari? ¿Ñeenómena ĩñamasĩnoãdari, ate wáaadari sʉguerogãrẽ? jĩĩyira.
4 hibatiy, “Kuo anowar mar boro biy iti sawar hinamatar? Naatu ina’inanen boro abisa ni’obaiyi ana so’ob veya ina ebiyubin.”
5 Jesús cʉ̃́ãrẽ yʉʉyigʉ:
5 Imaibo Jesu hai tur eowen eo, “Mata toniwa’an men yait ta nan nikubibiruwimih.
6 Paʉ “yʉʉrá niiã; yʉʉ Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo niiã” jĩĩãdacua. Paʉ cʉ̃́ãrẽ nʉnʉã́dacua.
6 Sabuw moumurih na’in boro ayu wabu’umaim hinao, ‘Ayu’uban iti!’ Naatu moumurih maiyow boro hinanawiyih hai ef hinasair.
7 ’“Cãmerĩ́sĩãrã tiiáwã” jĩĩrĩ tʉoádacu. “Toopʉ́ cãmerĩ́sĩãrã tiiáyira” jĩĩré queticãrẽ tʉoádacu. Teeré tʉorá, cuirijãña. Tee wáaadare niijãrõ tiia. Teero wáapacari, atibʉ́reco petiádaro dʉsaádacu ména.
7 Baiyow nidun iti yubinamaim o ef yokamaim kwananonowar men kwanabir, sawar iti na’atube boro hinamatar, baise men kwananot mar yomanin i natit.
8 Sicapõna macãrã apepõná macãrãmena cãmerĩ́sĩããdacua. Teero biiri sicadita macãrã apeditá macãrãmena cãmerĩ́sĩããdacua. Peeditapʉre dita cãmeñare wáaadacu. Jʉabóare wáaadacu. Teeména basocáre bayiró ñañarõ netõré nʉcãã́dacu.
8 Tafaram ta boro namisir tafaram ta hairi hiniyow, aiwob ta boro aiwob ta hairi hiniyow. Nati’imaim iriyoy tafaram etei boro nab, naatu baimar kakafin boro namatar. Iti sawar hinamamatar i babin taubumih kek ebobotukwar na’atube.
9 ’Mʉ́ã basiro ãñurõ wãcũ tʉgueñaña. Mʉ́ãrẽ dutirápʉre tico, judíoa neãré wiseripʉ tãnaã́dacua. Mʉ́ã yʉʉre padeoré wapa dutirá, õpãrã́ pʉtopʉ néewanoãdacu. Toopʉ́ jeara, yée maquẽrẽ wedemasĩãdacu.
9 Kwa i kwanakaifi gewas mata toniwa’an, kwa boro hinafatumi naatu hinabuwi kwanan baibabatiyi isan, Kou’ay Baremaim boro hinaborabirabi, bonawiyenayah hai ukwarih naatu aiwob nahimaim kwanabat ayu wabu’umaim tur Gewasin hai tur kwana’owen.
10 Atibʉ́reco petiádari sʉguero, niipetire dita macãrã Cõãmacʉ̃ basocáre netõnére queti tʉosesáadare niirõ tiia.
10 Baise wan tur gewasin tafaram wanawanan sabuw etei isah kwanabinan.
11 Mʉ́ãrẽ dutirá pʉtopʉ néewari, “¿deero jĩĩãdari cʉ̃́ãrẽ?” jĩĩ wãcũhẽrãrã wáawa. Mʉ́ã jearira, Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ wãcũré ticogʉdaqui. Teeré wedeseya. Mʉ́ã mee wedeseadacu; Espíritu Santo wedesegʉdaqui.
11 Naatu hinafatumi baibabatiy isan kwananan men tur isan kwaniyababan kwanabirumih, tur o ana veya abisa a notamaim etitit i kwanao, anayabin men kwa kwao’omih, baise Anun Kakafiyin.
12 Sĩcʉ̃põna dutirápʉre cãmerĩ́ wedesã, sĩãrĩ́ tiiádacua. Cʉ̃́ã pacʉsʉ̃mʉãcã cʉ̃́ã põnarẽ dutirápʉre wedesããdacua. Cʉ̃́ã põnacã teerora cʉ̃́ã pacʉsʉ̃mʉãrẽ netõnʉcã́, diari tiiádacua.
12 “Oro’orot boro taiyuwih taituwah babah hinao hinamorob, regaregah boro natunatuh babah hinao hinamorob, kek boro hinitafasar hinah tamah babah hinao hinamorob.
13 Niipetira basocá mʉ́ãrẽ ĩñatutiadacua yʉʉre padeoré wapa. Teero mʉ́ãrẽ cʉ̃́ã ñañarõ tiipacári, yʉʉre padeorucújãrãrẽ Cõãmacʉ̃ netõnégʉ̃daqui.
13 Sabuw etei boro hinifa’ifa’i anayabin ayu isou, baise orot yait nabatabatkikin yomaninamaim boro yawas nab.
14 ’Ñañanetõjõãgʉ̃rẽ Cõãmacʉ̃rẽ padeorídojãgʉ̃rẽ ĩñaãdacu mʉ́ã. Cõãmacʉ̃wiipʉ too cʉ̃ʉ̃rẽ niidutiherore nucũrĩ ĩñaãdacu. (Ateré buegʉ́ tʉomasĩ́ãrõ.) Too cʉ̃ʉ̃ nucũrĩ ĩñarã, Judea ditapʉ niirã́ ʉ̃tãyucʉpʉ dutijṍããrõ.
14 “Gurugurusen ana sawar itinin birubir kakafin marasika nati’imaim men batabat boro nabatabat kwana’i’itin ana veya, sabuw iyab Judea tema’am boro hinabihir hin oyawamaim hinatit, o yait kubiyab iti tur anayabin i naso’ob.
15 Wii sotoápʉ pesagʉ́no diiwá, wii popeapʉ niirére néegʉ̃ sããwaripacʉ, dutijṍããrõ.
15 Orot yait ana bar afe’en ema’am men narubir o nare ana bar wanawanan narun ana sawar nabow.
16 Wesepʉ́ padegʉ́cã wiipʉ́ sutiré néegʉ̃ pʉtʉawaripacʉ, dutijṍããrõ.
16 Orot yait ma masaw ebob men namatabir bar ana faifuw nabaimih,
17 Teero wáare bʉrecori niipacósãnumiãrẽ, põna ũpũrã́ cʉoráre bóaneõre bʉrecori niiãdacu.
17 Nati ana veya’amaim baibin iyab yah auman naatu kek tibitotomanen boro yababan gagamin maiyow hinab!
18 “Tee púuriro niiré bʉrecori wáarijããrõ” jĩĩ, Cõãmacʉ̃rẽ sãĩñá.
18 Kwanayoyoban saise iti sawar men yakukur ana veya namatar.
19 Teero wáare bʉrecori basocáre ñañarõ netõré bʉrecori niiãdacu. Cõãmacʉ̃ atibʉ́reco tiirí sirore, tée atitópʉre nocõrõ ñañarõ netõré maniríro niiwʉ̃. Too síropʉcãrẽ nocõrõ peti ñañarõ netõré maniã́dacu.
19 Anayabin iti bai’akir kakafin boun emamatar i aneika God tafaram bimatar iti na’atube men matar naatu boro men namatar maiye.
20 Tee ñañarõ netõré bʉrecorire Cõãmacʉ̃ dʉ́oriatã, sĩcʉ̃no netõrídojãgʉ̃daqui. Cõãmacʉ̃pe cʉ̃ʉ̃ beserirare tiigʉ́, teero wáare bʉrecorire dʉ́ogʉdaqui.
20 Baise Regah nati veya men tayayakabum na’at, sabuw boro men yawas hitab, baise i ana sabuw rurubiniyih isah iti veya yakabum.
21 ’Teero wáari, sĩquẽrã mʉ́ãrẽ jĩĩditoadacua: “Jã́ã, ĩñaña. Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo ãno niiĩ”, jĩĩmiãdacua. “Toopʉ́ niiĩ”, jĩĩmiãdacua ãpẽrãpé. Cʉ̃́ã teero jĩĩrĩ, padeoríjãña.
21 Naatu nati ana veya orot yait isa nao, ‘Kwanuw Keriso enan kwa’itin’, o iban ‘Iti ema’am!’ Men kwanitumitum.
22 Paʉ jĩĩditora niiãdacua. Sĩquẽrã “yʉʉ Cõãmacʉ̃ beserigʉ Cristo niiã” jĩĩmiãdacua. “Profeta niiã”, jĩĩmiãdacua ãpẽrãpé. Pee tiiẽ́ñore tiiádacua, cʉ̃́ãrẽ padeoáro jĩĩrã. Cõãmacʉ̃ beserirapʉrena padeodúri tiidʉgámiãdacua.
22 Anayabin Keriso na’atube naatu dinab orot na’atube boro hinatit ina’inan ta ta, naatu baifofofor fairih hinasinaf sabuw hinabonawiyih hai ef hinasair, naatu hai ef nama’am na’at God ana roubinen sabuw auman boro hai ef hinawasa’ir.
23 Mʉ́ã ãñurõ tʉomasĩ́ña. Tee niipetire niiãdarerena mʉ́ãrẽ yʉʉ wedesʉguetoaa, jĩĩyigʉ Jesús.
23 Sawar iti etei isah ao kwanonowarabo namatar, imih kwanakaifi gewas!
24 Jesús wedenemoyigʉ:
24 Baise nati bai’akir hinamamatar ana veya,
25 Ñocõã́ ñaacodiadacua. Niipetira ʉ̃mʉã́sepʉ niirã́ cãmeñanoãdacua.
25 daman auyomane boro hinihururuw hinare,
26 Teero wáari, yʉʉ niipetira sõwʉ̃ õmebʉrʉáripʉ tutuaremena asibatédiatiri, basocá ĩñaãdacua.
26 “Nati ana veya’amaim Orot Natun boro kasakasaw wanawananamaim nanan kwana’itin ana fair bonamanamarin auman.
27 Too síro ángeleare ticocogʉdacu. Cʉ̃́ã néõãdacua yʉʉ beserirare atibʉ́reco niipetiropʉ niirã́rẽ.
27 I boro ana tounamatar niyafarih hinatit tafaram tutufin wanawanan ana huhun etei kwafe’en imaim hinarun hinatit God ana roubiniyen sabuw hinabow hinan yomanin hinatit.
28 ’Mʉ́ãrẽ oterigʉ higueragʉmena queoré ticogʉda. Tiigʉ́ pṹũrĩ wasorí, “cʉ̃ma wáaadaro péerogã dʉsaa” jĩĩmasĩã.
28 “Ai fofou rourinamaim ebi’obaiyi kwana’itin, ai famefamenamaim rourin narusasar kwana’i’itin kwa boro kwanao ai abeb ana veya tit,
29 Tee tiiróbirora yʉʉ jĩĩãrigue wáari ĩñarã, “niipetira sõwʉ̃ pʉtʉaatiadaro péerogã dʉsacú” jĩĩmasĩña.
29 ef i nati ta’imon sawar iti hinamatar kwana’i’itin, kwa i kwanaso’ob veya i nakabom, iyubin etawan awan ebatabat.
30 Yʉʉ ateréja diamacʉ̃́rã jĩĩã: Atitó macãrã cʉ̃́ã diaadari sʉguero, tee niipetire yʉʉ jĩĩãrigue wáaadacu.
30 Anababatun a tur ao’owen, sabuw iti tema’am boro hinama’am sawar namatar hina’itinibo hinamorob.
31 Ʉ̃mʉã́se, atiditá peticódiaadacu. Yʉʉ wedesere doca petirícu. Niirucujããdacu.
31 Mar tafaram boro nasawar, baise ayu au tur boro men nasawar.”
32 ’Yʉʉ pʉtʉaatiadari bʉreco, tii horare masĩña maniã. Ángelea ʉ̃mʉã́se macãrã masĩriya. Yʉʉ niipetira sõwʉ̃cã masĩria. Yʉʉ Pacʉ sĩcʉ̃rã masĩqui.
32 “Men yait ta veya o fur so’obamih, tounamatar no maramaim na’atube i Natun, baise Tamah akisinamo so’ob.
33 ’Mʉ́ãcã tiibʉrecore masĩria. Teero tiirá, ãñurõ wãcũtutua, ĩñacoya.
33 Mata toniwa’an kwanabat yewayew, anayabin veya men kwaso’ob mar biy boro namatar.
34 Mʉ́ãrẽ queorémena wedegʉda. Sĩcʉ̃ basocʉ́ niiyigʉ yoaropʉ wáagʉ. Cʉ̃ʉ̃ wáaadari sʉguero, cʉ̃ʉ̃rẽ padecoterare cʉ̃ʉ̃ya wiire “coteya” jĩĩyigʉ. Cʉ̃́ãcõrõrẽ cʉ̃́ã padeadarere cṹũyigʉ. Sope coterí basocʉre ãñurõ ĩñacodutiyigʉ.
34 Ana itinin i nanawan orot na’atube, orot bainanawanamih ana’akir wairafih boro ta’ita’imon bowabow nitih. Naatu orot etawan kaifin isan ya’iyai boro nau, matan toniwa’an etawan nakaif nama.
35 Cʉ̃́ã tiiróbiro mʉ́ãcã ĩñacorucujãña. Mʉ́ãcã mʉ́ã Õpʉ̃ coeádari bʉrecore masĩricu. Náĩcũmurĩ, ñami deco, cãrẽquẽ wederi, o bóeritabe niiboqui.
35 Imih mata toniwa’an, anayabin kwa men kwaso’ob orot bar matuwan i boro biy namatabir, rabirab nan, o fai inusabobor, kwasiy hinao ana veya, o yasi’uw,
36 Yʉʉ wãcũña manirṍ pʉtʉaatigʉ, mʉ́ãrẽ cãnirã́rẽ bʉajeádʉgariga.
36 naniyan meyemeye natitit na’at men kwana’inu’in natitamih.
37 Yʉʉ mʉ́ãrẽ jĩĩrére niipetirare jĩĩgʉ̃da: Ãñurõ ĩñacorucujãña, jĩĩyigʉ Jesús.
37 Abisa au’uwi, i sabuw etei isah ao’o, ‘Mata toniwa’an!’”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.