Hebreus 12
Cõãmacʉ̃ mecʉ̃ã wedesei (TUE) vs NVI
1 Teero tiirá, cʉ̃́ãrẽ wãcũãda. Cʉ̃́ã paʉ duuró manirṍ “Cõãmacʉ̃ ‘ticogʉda’ jĩĩriguere ticogʉdaqui” jĩĩ padeorucúyira. Cʉ̃́ã padeoríguere wãcũrã, marĩcã teerora padeorucújããda. Cʉtʉrí basocʉ máata jeadʉgagʉ tiiróbiro niiãda. Cʉ̃ʉ̃ niipetire nʉcʉ̃rére cṹũjã, cʉtʉwáqui. Cʉ̃ʉ̃ nʉcʉ̃rére cṹũre tiiróbiro marĩ niipetire ñañaré tiirére duujã́rõ booa. Teeré duurá, Cõãmacʉ̃ boorépere tiirucújãrõ booa.
1 Portanto, também nós, uma vez que estamos rodeados por tão grande nuvem de testemunhas, livremo-nos de tudo o que nos atrapalha e do pecado que nos envolve, e corramos com perseverança a corrida que nos é proposta,
2 Jesuré wãcũnʉnʉsero booa. Cʉ̃ʉ̃rã́ marĩrẽ sicato padeorí tiiwí. Cʉ̃ʉ̃rã́ marĩrẽ padeoyapácʉtiri tiigʉ́daqui. Cõãmacʉ̃rẽ padeojĩ́gʉ̃, cʉ̃ʉ̃ too síro ʉsenire bʉaádarere wãcũgʉ̃, curusapʉ páabiaturere nʉcãjã́yigʉ. Boboró manirṍ diayigʉ. Teero tiigʉ́, mecʉ̃tígãrẽ Cõãmacʉ̃ya wãmo diamacʉ̃́niñape jeanuãqui.
2 tendo os olhos fitos em Jesus, autor e consumador da nossa fé. Ele, pela alegria que lhe fora proposta, suportou a cruz, desprezando a vergonha, e assentou-se à direita do trono de Deus.
3 Mʉ́ã Jesús ñañarõ netõríguere wãcũña. Ñañarã́ cʉ̃ʉ̃rẽ bayiró ñañarõ tiiyíra. Teero tiirá, mʉ́ãcã ñañarõ netõrã́, páasʉtiro manirṍ cʉ̃ʉ̃rẽ padeorucújãña.
3 Pensem bem naquele que suportou tal oposição dos pecadores contra si mesmo, para que vocês não se cansem nem se desanimem.
4 Ñañarã́ cʉ̃́ã ñañaré tiirí, mʉ́ã wederé wapa mʉ́ãrẽ sĩãrĩ́ tʉgueñañaria ména.
4 Na luta contra o pecado, vocês ainda não resistiram até o ponto de derramar o próprio sangue.
5 Sĩcʉ̃ basocʉ́ cʉ̃ʉ̃ põnarẽ́ wederébiro Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ wedei. Cʉ̃ʉ̃ye queti jóaripũpʉ wederiguere ¿wãcũrigari? Biiro jĩĩã:
5 Vocês se esqueceram da palavra de ânimo que ele lhes dirige como a filhos: "Meu filho, não despreze a disciplina do Senhor, nem se magoe com a sua repreensão,
6 Cõãmacʉ̃ cʉ̃ʉ̃ maĩrã́rẽ bayiró quẽnojeári tiiquí.
6 pois o Senhor disciplina a quem ama, e castiga todo aquele a quem aceita como filho".
7 Mʉ́ã ñañarõ netõrã́, “Cõãmacʉ̃ marĩrẽ quẽnojeádutigʉ tiiquí” jĩĩrã, nʉcãjã́ña. Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ cʉ̃ʉ̃ põnabiro tiiquí. Niipetira pacʉsʉ̃mʉã cʉ̃́ã põnarẽ quẽnojeári tiicúa.
7 Suportem as dificuldades, recebendo-as como disciplina; Deus os trata como filhos. Pois, qual o filho que não é disciplinado por seu pai?
8 Cõãmacʉ̃ niipetira cʉ̃ʉ̃ põnarẽ́ quẽnojeári tiiquí. Cʉ̃ʉ̃ mʉ́ãrẽ quẽnohẽ́rĩ, cʉ̃ʉ̃ põna díamacʉ̃ mee niicu. Pacʉ manirã́, teero bʉaríra tiiróbiro niicu.
8 Se vocês não são disciplinados, e a disciplina é para todos os filhos, então vocês não são filhos legítimos, mas sim ilegítimos.
9 Apeyeréja, marĩ wĩmarã niirĩ, marĩ pacʉsʉ̃mʉã marĩrẽ quẽnojeári tiiwá. Cʉ̃́ã teero tiiríguere marĩ padeowʉ́. Teero tiirá, marĩ Pacʉ ʉ̃mʉã́sepʉ niigʉ̃́pereja toorá nemorṍ yʉʉro booa. Teero yʉʉrucujãrã, catirucujããdacu.
9 Além disso, tínhamos pais humanos que nos disciplinavam, e nós os respeitávamos. Quanto mais devemos submeter-nos ao Pai dos espíritos, para assim vivermos!
10 Marĩ pacʉsʉ̃mʉã atibʉ́recopʉ macãrã, marĩ cʉ̃́ãmena niirĩ, marĩrẽ quẽnojeári tiiwá. Cʉ̃́ã ãñurõ niidutira, cʉ̃́ã põõtẽ́õrõ quẽnowã́. Cõãmacʉ̃pe marĩrẽ cʉ̃ʉ̃ tiiróbiro ñañaré manirã́ niidutigʉ, quẽnojeári tiiquí.
10 Nossos pais nos disciplinavam por curto período, segundo lhes parecia melhor; mas Deus nos disciplina para o nosso bem, para que participemos da sua santidade.
11 Diamacʉ̃́rã niiã: Marĩrẽ quẽnojeári tiirítabere tʉsaya maniã. Pũni niiã. Teero niipacari, quẽnorémena ãñurõ wáari tiia. Too síropʉre ãñurõ cʉ̃ʉ̃ booróbiro diamacʉ̃́ tiiádacu; ãñurõ niirecʉtirere bʉaádacu.
11 Nenhuma disciplina parece ser motivo de alegria no momento, mas sim de tristeza. Mais tarde, porém, produz fruto de justiça e paz para aqueles que por ela foram exercitados.
12 Teero tiirá, basocá wãmorĩ, dʉpori tutuhera tiiróbiro niirijãña; wãcũbayinemoña.
12 Portanto, fortaleçam as mãos enfraquecidas e os joelhos vacilantes.
13 Mʉ́ã diamacʉ̃́ tiirá, maarẽ sʉguewara tiiróbiro niiãdacu. Mʉ́ã teero tiirí, opayuriro tiiróbiro wáagʉcã mʉ́ãrẽ ãñurõ nʉnʉgʉ̃́daqui; padeotutúanemogʉ̃daqui. Opayuriro tiiróbiro wáanemoriqui.
13 "Façam caminhos retos para os seus pés", para que o manco não se desvie, mas antes seja curado.
14 Niipetiramena cúaro manirṍ ãñurõ niirecʉtiya. Ñañaré tiiró manirṍ niiña. Ñañaré tiirá marĩ Õpʉ̃rẽ ĩñariadacua.
14 Esforcem-se para viver em paz com todos e para serem santos; sem santidade ninguém verá o Senhor.
15 Mʉ́ã tʉomasĩ́ña: Sĩcʉ̃no Cõãmacʉ̃ marĩrẽ ãñuré ticorére duuríjããrõ. Sĩcʉ̃no cʉ̃ʉ̃ wedeseremena, cʉ̃ʉ̃ tiirémena ãpẽrã́ padeorére ñañoríjããrõ. Teeré tiigʉ́ táa ñañaré tiiróbiro niiqui. Táa ñañaré wiiró, oterére ñañocú.
15 Cuidem que ninguém se exclua da graça de Deus. Que nenhuma raiz de amargura brote e cause perturbação, contaminando a muitos.
16 Teero biiri sĩcʉ̃no cʉ̃ʉ̃ nʉmo niihẽgõmena ñañaré tiiríjããrõ. Teero biiri sĩcʉ̃no Cõãmacʉ̃ marĩrẽ ticoadarere “bʉ́ri niiré niiã” jĩĩ wãcũrijããrõ. Esaú teero tiiyígʉ. Jʉabóagʉ, cʉ̃ʉ̃ basocá sõwʉ̃ niirére yaarémena cʉ̃ʉ̃ baipére wasoyígʉ.
16 Não haja nenhum imoral ou profano, como Esaú, que por uma única refeição vendeu os seus direitos de herança como filho mais velho.
17 Mʉ́ã masĩcu: Too síro Esaú cʉ̃ʉ̃ pacʉ “mʉʉrẽ ãñurõ wáaadacu” jĩĩ wedecũrĩ boomíyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ pacʉpe “mʉʉ bairé teeré cṹũpetitoaawʉ̃” jĩĩyigʉ. Cʉ̃ʉ̃ teero jĩĩrĩ tʉogʉ́, bayiró utiyigʉ. Teero utipacari, cʉ̃ʉ̃ pacʉ cʉ̃ʉ̃ bairé cṹũriguere wasomasĩ́ña maniyíro.
17 Como vocês sabem, posteriormente, quando quis herdar a bênção, foi rejeitado; e não teve como alterar a sua decisão, embora buscasse a bênção com lágrimas.
18 Mʉ́ã tíato macãrã Israelya põna macãrã tiiróbiro ʉ̃tãgʉ̃́ padeñámasĩrigʉpʉre jearia. Tiigʉpʉ́re bayiró jʉ̃ʉ̃yiro. Toopʉ́re bayiró naĩtĩãyiro. Bʉpo páa, wĩno bayiró wáayiro.
18 Vocês não chegaram ao monte que se podia tocar, e que estava chamas, nem às trevas, à escuridão e à tempestade,
19 Teero biiri mʉ́ã tíato macãrã tiiróbiro corneta bʉsʉrére tʉoría. Cõãmacʉ̃ wedeserecãrẽ tʉoñária. Cʉ̃́ãpeja cʉ̃ʉ̃ wedeseri tʉorá, cuiremena “nocõrõrã wedesearo sáa” jĩĩyira.
19 ao soar da trombeta e ao som de palavras tais, que os ouvintes rogaram que nada mais lhes fosse dito;
20 Cõãmacʉ̃ dutiariguere cuinetõnerã, teero jĩĩyira. Cʉ̃ʉ̃ dutiarigue biiro jĩĩyiro: “Atigʉ́ ʉ̃tãgʉ̃pʉ́re cʉtacṹgʉ̃norẽ ʉ̃tãperimena déesĩãña; o saderígʉmena sĩãñá. Wáicʉracãrẽ teerora tiiyá”, jĩĩyigʉ Cõãmacʉ̃.
20 pois não podiam suportar o que lhes estava sendo ordenado: "Até um animal, se tocar no monte, deve ser apedrejado".
21 Teero wáarigue quionetṍjõãyiro. Teero tiigʉ́, Moisés basiro biiro jĩĩyigʉ: “Yʉʉ cuinetõgʉ̃, ñapõpiga”, jĩĩyigʉ.
21 O espetáculo era tão terrível que até Moisés disse: "Estou apavorado e trêmulo! "
22 Mʉ́ãpeja tiigʉpʉ́ jearono tiirá, Cõãmacʉ̃ pʉtopʉ jeacu. Toopʉ́ Cõãmacʉ̃ catirucugʉya macã, ʉ̃mʉã́sepʉ niirí macã niiã. Tiimacã Jerusalén wãmecʉtiri macã niiã. Ʉ̃tãgʉ̃́ Sion wãmecʉtirigʉcã niiã. Tiimacãpʉ ángelea paʉ peti niicua.
22 Mas vocês chegaram ao monte Sião, à Jerusalém celestial, à cidade do Deus vivo. Chegaram aos milhares de milhares de anjos em alegre reunião,
23 Cʉ̃́ã neã, cʉ̃ʉ̃rẽ ʉsenipeocua. Cõãmacʉ̃ põna cʉ̃ʉ̃ “ticogʉda” jĩĩriguere ñeeãdaracã toopʉ́ra niicua. Cʉ̃́ã wãmerẽ ʉ̃mʉã́sepʉ jóatunore niicu. Toopʉ́ra Cõãmacʉ̃ niipetirare besegʉ́ niiqui. Teero biiri too sʉguero macãrãpʉ diarira marĩmena sĩcãrõména ãñurã́ quẽnojeárira toopʉ́ niicua.
23 à igreja dos primogênitos, cujos nomes estão escritos nos céus. Vocês chegaram a Deus, juiz de todos os homens, aos espíritos dos justos aperfeiçoados,
24 Jesús toopʉ́ niiqui. Cʉ̃ʉ̃ mama netõnére quetire néeatirigʉ niiĩ. Jesuyé díi marĩ ñañaré tiirére coseré toopʉ́ niicu. Cʉ̃ʉ̃ye díi Abelye díi nemorṍ wapacʉtía.
24 a Jesus, mediador de uma nova aliança, e ao sangue aspergido, que fala melhor do que o sangue de Abel.
25 Teero tiirá, Cõãmacʉ̃ mʉ́ãrẽ wedegʉ́re sũnaríjãña. Too sʉguero macãrãrẽ Cõãmacʉ̃ atibʉ́recopʉre baurocá wedeseyigʉ. Cʉ̃́ã cʉ̃ʉ̃rẽ sũnayíra. Teero tiirá, Cõãmacʉ̃ cʉ̃́ãrẽ ñañarõ tiiádarere dutiwámasĩriyira. Marĩpereja Cõãmacʉ̃ ʉ̃mʉã́sepʉ wedesequi. Teero tiirá, marĩ cʉ̃ʉ̃rẽ sũnarĩ́, nemorṍ ñañarõ tiigʉ́daqui. Dutiwámasĩña maniã́dacu.
25 Cuidado! Não rejeitem aquele que fala. Se os que se recusaram a ouvir aquele que os advertia na terra não escaparam, quanto mais nós, se nos desviarmos daquele que nos adverte dos céus?
26 Tíatopʉre Cõãmacʉ̃ wedeseri, dita cãmeñayiro. Atitópere cʉ̃ʉ̃ “tiigʉ́da” jĩĩriguere cʉ̃ʉ̃ye queti jóaripũpʉre buenoã: “Sĩcãrĩ dita cãmeñarĩ tiinemógʉ̃da. Dita dícʉre cãmeñarĩ tiirícu; ʉ̃mʉã́sepʉ niirécãrẽ cãmeñarĩ tiigʉ́da”, jĩĩyigʉ.
26 Aquele cuja voz outrora abalou a terra, agora promete: "Ainda uma vez abalarei não apenas a terra, mas também o céu".
27 Cʉ̃ʉ̃ “sĩcãrĩ dita cãmeñarĩ tiinemógʉ̃da” jĩĩgʉ̃, ateré jĩĩgʉ̃ tiii: Niipetire cʉ̃ʉ̃ bauanériguere néecomasĩrenorẽ cõãgʉ̃daqui. Néecomasĩña maniré dícʉ pʉtʉáadacu.
27 As palavras "ainda uma vez" indicam a remoção do que pode ser abalado, isto é, coisas criadas, de forma que permaneça o que não pode ser abalado.
28 — ausente —
28 Portanto, já que estamos recebendo um Reino inabalável, sejamos agradecidos e, assim, adoremos a Deus de modo aceitável, com reverência e temor,
29 — ausente —
29 pois o nosso "Deus é fogo consumidor! "
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.