Tiago 5
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs ARC
1 Ne̱ soj si̱j ruꞌvee me se ya̱j me se queneꞌe̱n soj ei. Taꞌve̱e uxrá soj cheꞌé sayuun quira̱nꞌ soj vaa güii chugua̱nj.
1 Eia, pois, agora vós, ricos, chorai e pranteai por vossas misérias, que sobre vós hão de vir.
2 Ne̱ rihaan Diose̱ me se ase vaa se cuchruu̱ vaa nu̱ꞌ siꞌyaj soj, ne̱ ase vaa yatzíj navij chá xcuu vaa nu̱ꞌ saga̱nꞌ soj,
2 As vossas riquezas estão apodrecidas, e as vossas vestes estão comidas da traça.
3 ne̱ ase vaa agaꞌ navij quiꞌyaj tucunj yo̱o roꞌ, da̱nj vaa nu̱ꞌ se‑saꞌa̱nj soj, ne̱ tucunj yo̱o yoꞌ roꞌ, ni̱ꞌyaj Diose̱, ne̱ xca̱j Diose̱ cuentá se vaa síí yanu̱ꞌ me soj rihaan síí nique̱, ne̱ cheꞌé dan caca̱a̱ maꞌa̱n soj, quiꞌya̱j tucunj yo̱o yoꞌ ado̱nj. Dan me se uxrá caraa sa̱ꞌ soj saꞌanj rihaan chumii̱ nihánj, tza̱j ne̱ nichru̱nꞌ caꞌa̱nj niꞌya̱ chumii̱ nihánj na̱nj ado̱nj.
3 O vosso ouro e a vossa prata se enferrujaram; e a sua ferrugem dará testemunho contra vós e comerá como fogo a vossa carne. Entesourastes para os últimos dias.
4 Dan me se acaj ndoꞌo Diose̱ cuentá se vaa ne na̱ruꞌvee sa̱ꞌ soj tuꞌvee se‑mo̱zó soj síí rii xnaa̱ soj a. Ne̱ aguáj ndoꞌo nij mozó yoꞌ rihaan Diose̱ cheꞌé se‑saꞌa̱nj nij soꞌ chugua̱nj. Ne̱ catúj se‑na̱na̱ nij soꞌ xréé Diose̱ si̱j uun chij ndoꞌo rej xta̱ꞌ na̱nj ei.
4 Eis que o salário dos trabalhadores que ceifaram as vossas terras e que por vós foi diminuído clama; e os clamores dos que ceifaram entraram nos ouvidos do Senhor dos Exércitos.
5 Ne̱ dan me se uun niha̱ꞌ uxrá rá soj rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ ina̱nj rasu̱u̱n sa̱ꞌ uxrá mán rihaan soj, ne̱ ase vaa xcáá namij roꞌ, da̱nj vaa soj, ne̱ ne acaj soj cuentá se vaa nichru̱nꞌ caꞌna̱ꞌ sayuun rihaan soj a̱ maꞌ.
5 Deliciosamente, vivestes sobre a terra, e vos deleitastes, e cevastes o vosso coração, como num dia de matança.
6 Tza̱j ne̱ dan me se cutaꞌ ndoꞌo soj cacunꞌ xráá nij síí sa̱ꞌ, ne̱ nda̱a ticaviꞌ soj man taꞌa̱j tuviꞌ nij soꞌ, ne̱ caꞌneꞌ sa̱ꞌ gue̱e̱ rá nij soꞌ cavi̱ꞌ tuviꞌ nij soꞌ, quiꞌyaj soj a.
6 Condenastes e matastes o justo; ele não vos resistiu.
7 Cheꞌé dan ga̱a̱ ina̱j nimán soj na̱ꞌvi̱j soj nda̱a se quisi̱j güii caꞌna̱ꞌ uún síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, tinu̱j, nocoj. Xca̱j soj cuentá da̱j ꞌyaj síí unô naa̱ ei. Na̱j vaa nimán soꞌ naꞌvi̱j soꞌ maa̱n cheꞌé rej cachi̱j sa̱ꞌ veꞌé xnaa̱ soꞌ, ga̱a ne̱ quiri̱i̱ soꞌ tanꞌ ado̱nj.
7 Sede, pois, irmãos, pacientes até a vinda do Senhor. Eis que o lavrador espera o precioso fruto da terra, aguardando-o com paciência, até que receba a chuva temporã e serôdia.
8 Da̱nj quiꞌya̱j gue̱e̱ soj, ne̱ ga̱a̱ ina̱j nimán soj, ne̱ caꞌne̱j nucua̱j soj nimán soj, cheꞌé se nichru̱nꞌ caꞌna̱ꞌ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ ei.
8 Sede vós também pacientes, fortalecei o vosso coração, porque já a vinda do Senhor está próxima.
9 Se̱ caꞌmii soj nana̱ nij cheꞌé tuviꞌ soj, ne̱ se̱ gaa na̱nj quita̱j cacunꞌ xráá maꞌa̱n soj, man tinu̱j, man nocoj. ꞌO̱ se a̱j nicunꞌ chru̱u̱n síí caꞌne̱ꞌ cacunꞌ cheꞌé níꞌ rej taꞌyaa ei.
9 Irmãos, não vos queixeis uns contra os outros, para que não sejais condenados. Eis que o juiz está à porta.
10 Xca̱j soj cuentá, ni̱ꞌyaj soj nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá se vaa nucua̱j nimán nij soꞌ rihaan sayuun, ne̱ ase vaa quiꞌyaj nij soꞌ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ quiꞌya̱j soj ei.
10 Meus irmãos, tomai por exemplo de aflição e paciência os profetas que falaram em nome do Senhor.
11 Ne̱ uxrá cavii sa̱ꞌ nij síí nucua̱j nimán rihaan sayuun, rá níꞌ, niꞌya̱j níꞌ man nij soꞌ, ne̱ a̱j cuno soj se vaa nucua̱j nimán síí cuꞌna̱j Job rihaan sayuun ga̱a naá, ne̱ a̱j neꞌen soj se vaa avii sa̱ꞌ nu̱ꞌ nij síí vaa da̱nj, ꞌyaj síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, cheꞌé se ꞌe̱e̱ uxrá rá soꞌ niꞌya̱j soꞌ man níꞌ chugua̱nj.
11 Eis que temos por bem-aventurados os que sofreram. Ouvistes qual foi a paciência de Jó e vistes o fim que o Senhor lhe deu; porque o Senhor é muito misericordioso e piedoso.
12 Dan me se nana̱ nihánj me nana̱ noco̱o doj rihaan nu̱ꞌ nij nana̱, tinu̱j, nocoj. Se̱ cutaꞌ soj raa̱ Diose̱ caꞌmi̱i̱ soj mei. Se̱ cataj soj chuma̱nj yoꞌóó man soj, sese se̱ caꞌmii ya̱ soj mei. Ne̱ me maꞌa̱n yoꞌó rasu̱u̱n, ne̱ se̱ caꞌmii soj da̱nj cheꞌé maꞌ. Sese caꞌve̱e quiꞌya̱j soj, rá soj, ne̱: “Caꞌve̱e ei”, cata̱j u̱u̱n soj, ne̱ sese se̱ caꞌvee quiꞌya̱j soj, rá soj, ne̱: “Se̱ caꞌvee maꞌ”, cata̱j u̱u̱n soj, ga̱a ne̱ se̱ cutaꞌ Diose̱ cacunꞌ xráá soj man chugua̱nj.
12 Mas, sobretudo, meus irmãos, não jureis nem pelo céu nem pela terra, nem façais qualquer outro juramento; mas que a vossa palavra seja sim, sim e não, não, para que não caiais em condenação.
13 Sese vaa ꞌo̱ tuviꞌ soj ranꞌ sayuun, ne̱ cachi̱nj niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱ á. Sese vaa ꞌo̱ tuviꞌ soj niha̱ꞌ rá, ne̱ cachra̱a̱ soꞌ chraꞌ rihaan Diose̱ á.
13 Está alguém entre vós aflito? Ore. Está alguém contente? Cante louvores.
14 Sese vaa ꞌo̱ tuviꞌ soj ranꞌ, ne̱ nacu̱nj soꞌ man nij síí chij nica̱j yuꞌunj man nij síí noco̱ꞌ man Jesucristó caꞌna̱ꞌ nij soꞌ, ne̱ cata̱ꞌ tuꞌva nij soꞌ se‑chuvi̱i síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ cuta̱a̱ nij soꞌ casté raa̱ síí ranꞌ, ne̱ cachi̱nj niꞌya̱j nij síí chij yoꞌ rihaan Diose̱ cheꞌé síí ranꞌ a.
14 Está alguém entre vós doente? Chame os presbíteros da igreja, e orem sobre ele, ungindo-o com azeite em nome do Senhor;
15 Sese ya̱ amán rá nij síí achíín niꞌya̱j rihaan Diose̱ se vaa ra̱cuíj Diose̱ man síí ranꞌ, ne̱ nahu̱un síí ranꞌ yoꞌ, quiꞌya̱j síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ sese tumé síí ranꞌ yoꞌ cacunꞌ, ne̱ quinavi̱j cacunꞌ xráá soꞌ a.
15 e a oração da fé salvará o doente, e o Senhor o levantará; e, se houver cometido pecados, ser-lhe-ão perdoados.
16 Cheꞌé dan nda̱a ꞌo̱ ꞌo̱ níꞌ nata̱ꞌ ya̱ rihaan tinúú níꞌ cheꞌé cacunꞌ tumé níꞌ, ne̱ nda̱a ꞌo̱ ꞌo̱ níꞌ cachi̱nj niꞌya̱j rihaan Diose̱ cheꞌé tuviꞌ níꞌ, ga̱a ne̱ nahu̱un níꞌ, quiꞌya̱j Diose̱ a. Sese vaa ꞌo̱ síí vaa nica̱ ya̱ nimán achíín niꞌya̱j uxrá rihaan Diose̱, ne̱ cuno̱ ya̱ Diose̱, ne̱ quiꞌya̱j Diose̱ nda̱a vaa cachíín niꞌya̱j soꞌ ei.
16 Confessai as vossas culpas uns aos outros e orai uns pelos outros, para que sareis; a oração feita por um justo pode muito em seus efeitos.
17 Na̱nj yuvii̱ me síí cuꞌna̱j Elías síí cayáán ga̱a naá, ne̱ ase vaa maꞌa̱n níꞌ vaa soꞌ, tza̱j ne̱ cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱ se vaa se̱ camanꞌ, ne̱ quisíj nda̱a vaꞌnu̱j ya̱ yoꞌ táá yanéé ne cama̱nꞌ quiꞌyaj soꞌ, quiꞌyaj Diose̱ ga̱a cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱ ei.
17 Elias era homem sujeito às mesmas paixões que nós e, orando, pediu que não chovesse, e, por três anos e seis meses, não choveu sobre a terra.
18 Nda̱a síj, ga̱a ne̱ cachíín niꞌya̱j uún soꞌ maa̱n rihaan Diose̱, ga̱a ne̱ camanꞌ uún, quiꞌyaj Diose̱, ga̱a ne̱ cavii sa̱ꞌ naa̱ a.
18 E orou outra vez, e o céu deu chuva, e a terra produziu o seu fruto.
19 Cuno̱ soj caꞌmi̱j, tinu̱j, nocoj. Sese ta̱náj xco̱ ꞌo̱ tuviꞌ soj se‑tucua̱nj Diose̱ tucuáán ya̱, ne̱ sese guun nucua̱j yoꞌó tuviꞌ soj quiꞌya̱j canaán soꞌ ca̱nica̱j uún síí caꞌanj yaníj yoꞌ canoco̱ꞌ soꞌ tucuáán sa̱ꞌ,
19 Irmãos, se algum de entre vós se tem desviado da verdade, e alguém o converter,
20 ne̱ dan me se síí quiꞌyaj canaán yoꞌ me se soꞌ me síí tinanii man tuviꞌ rihaan sayuun ado̱nj. Ne̱ guun nucua̱j soꞌ tinanii soꞌ man nimán tuviꞌ soꞌ rihaan sayuun ei. Dan me se caꞌnéj noco̱o ndoꞌo soꞌ cacunꞌ xráá tuviꞌ soꞌ ado̱nj.
20 saiba que aquele que fizer converter do erro do seu caminho um pecador salvará da morte uma alma e cobrirá uma multidão de pecados.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Tiago 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.