Tiago 1

Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 ꞌU̱nj roꞌ, me síí cuꞌna̱j Santiagó síí ꞌyaj suun rihaan Diose̱ do̱ꞌ, rihaan Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ do̱ꞌ, ne̱ ꞌyáá ꞌu̱nj yanj nihánj caꞌne̱j ꞌu̱nj rihaan taranꞌ soj si̱j noco̱ꞌ man Diose̱ si̱j caꞌanj ca̱yáán queꞌe̱e̱ chumanꞌ na̱j rihaan chumii̱ a. Dan me se ase vaa chuvi̱j nij xꞌneꞌ yuvii̱ israelitá yuvii̱ noco̱ꞌ man Diose̱ ga̱a naá roꞌ, da̱nj vaa gue̱e̱ soj rihaan Diose̱ na̱nj ei.
1 Tiago, servo de Deus e do Senhor Jesus Cristo, às doze tribos que se encontram na Dispersão, saudações.
2 Dan me se asa̱ꞌ caꞌnaꞌ me maꞌa̱n sayuun rihaan soj, ne̱ gu̱un niha̱ꞌ rá soj, tinu̱j, nocoj.
2 Meus irmãos, tende por motivo de toda alegria o passardes por várias provações,
3 ꞌO̱ se neꞌen soj se vaa asa̱ꞌ caꞌnaꞌ sayuun rihaan soj cheꞌé se me soj síí amán rá niꞌya̱j man Diose̱, ne̱ tana̱nj cunu̱u nucua̱j doj nimán soj ei.
3 sabendo que a provação da vossa fé, uma vez confirmada, produz perseverança.
4 Ma̱a̱n se ga̱a̱ nana̱j uxrá nimán soj rihaan sayuun, ga̱a ne̱ caꞌve̱e cavi̱i̱ sa̱ꞌ nu̱ꞌ se‑su̱u̱n soj, ne̱ síí cachij nu̱ꞌ nimán ya̱ gu̱un soj, ne̱ se̱ cachiin a̱ doj se sa̱ꞌ man nimán soj a̱ man ado̱nj.
4 Ora, a perseverança deve ter ação completa, para que sejais perfeitos e íntegros, em nada deficientes.
5 Sese yoꞌo̱ tuviꞌ soj me rá nari̱ꞌ nana̱ cu̱u sa̱ꞌ, ne̱ cachi̱nj niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱, ne̱ rque̱ Diose̱ nana̱ cu̱u sa̱ꞌ yoꞌ man soꞌ chugua̱nj. ꞌO̱ se nuveé si̱j nachriꞌ man síí achíín niꞌya̱j me Diose̱ maꞌ. Tana̱nj niha̱ꞌ rá soꞌ ga̱a achíín níꞌ rasu̱u̱n man soꞌ, ne̱ rqué soꞌ nu̱ꞌ se sa̱ꞌ man cunuda̱nj yuvii̱ ei.
5 Se, porém, algum de vós necessita de sabedoria, peça-a a Deus, que a todos dá liberalmente e nada lhes impropera; e ser-lhe-á concedida.
6 Tza̱j ne̱ yoꞌo̱ cuchuma̱n ya̱ rá síí achíín niꞌya̱j rihaan Diose̱ ni̱ꞌyaj soꞌ man Diose̱, ga̱a ne̱ caꞌve̱e, ne̱ se̱ guun vi̱j rá soꞌ mei. Tza̱j ne̱ sese guun vi̱j nimán ꞌo̱ soꞌ, ne̱ ase chéé nuû na yaꞌa̱nj ga̱a oꞌ nana̱ rihaan na yaꞌa̱nj roꞌ, da̱nj vaa nimán síí uun vi̱j nimán, chéé nuû uxrá nimán soꞌ uún,
6 Peça-a, porém, com fé, em nada duvidando; pois o que duvida é semelhante à onda do mar, impelida e agitada pelo vento.
7 ne̱ taj cheꞌé gu̱un rá soꞌ sese rque̱ Diose̱ rasu̱u̱n man soꞌ a̱ maꞌ.
7 Não suponha esse homem que alcançará do Senhor alguma coisa;
8 ꞌO̱ se síí vi̱j vaa nimán me se daj chiha̱a̱ míj se̱ caꞌvee yoꞌo̱ quiꞌya̱j suun soꞌ a̱ doj suun sa̱ꞌ a̱ maꞌ.
8 homem de ânimo dobre, inconstante em todos os seus caminhos.
9 Ne̱ soj si̱j nique̱, tza̱j ne̱ ga̱a̱ niha̱ꞌ rá soj cheꞌé se si̱j cavii sa̱ꞌ rihaan Diose̱ me soj ei.
9 O irmão, porém, de condição humilde glorie-se na sua dignidade,
10 Ne̱ vaa nij soj si̱j ruꞌvee uún, ne̱ ga̱a̱ niha̱ꞌ rá soj cheꞌé se nuu nica̱ꞌ nimán soj rihaan Diose̱ á. ꞌO̱ se ase vaa navij yucua̱nꞌ yâj ma̱n tacaan roꞌ, da̱nj ga̱a̱ quinavi̱j nij ruꞌvee nucua̱j rá niꞌya̱j saꞌanj, vaa güii, na̱nj ado̱nj.
10 e o rico, na sua insignificância, porque ele passará como a flor da erva.
11 Dan me se ga̱a uun xta̱ꞌ güii, ne̱ uun yaꞌa̱an naán, ga̱a ne̱ nacoo̱ coj, ne̱ uun cheꞌe̱ yâj yoꞌ ayuu yoꞌ raa̱ coj a. Núj ayuu yoꞌ, ne̱ taj se gúnꞌ man yoꞌ ga̱a̱ maꞌ. Ne̱ veé da̱nj vaa gue̱e̱ nij ruꞌvee uún, ne̱ yoꞌo̱ nuû rá nij soꞌ rej quiꞌya̱j canaán nij soꞌ saꞌanj, ne̱ dan me se va̱j cavi̱ꞌ nij soꞌ ei.
11 Porque o sol se levanta com seu ardente calor, e a erva seca, e a sua flor cai, e desaparece a formosura do seu aspecto; assim também se murchará o rico em seus caminhos.
12 Síí nucua̱j nimán rihaan sayuun roꞌ, soꞌ me síí cavi̱i̱ sa̱ꞌ, ne̱ cata̱j Diose̱ se vaa:
12 Bem-aventurado o homem que suporta, com perseverança, a provação; porque, depois de ter sido aprovado, receberá a coroa da vida, a qual o Senhor prometeu aos que o amam.
13 Sese me rá níꞌ quiꞌya̱j níꞌ cacunꞌ, ne̱ se̱ guun cata̱j níꞌ se vaa Diose̱ me síí quiꞌyaj guun rá níꞌ quiꞌya̱j níꞌ cacunꞌ maꞌ. A̱ ꞌó xcoꞌ naꞌvej rá Diose̱ quiꞌya̱j Diose̱ cacunꞌ mei. Ne̱ nuveé Dio̱se̱ me síí axríj chrej chiꞌi̱i̱ rque a̱ ꞌó yuvii̱ a̱ maꞌ.
13 Ninguém, ao ser tentado, diga: Sou tentado por Deus; porque Deus não pode ser tentado pelo mal e ele mesmo a ninguém tenta.
14 ꞌO̱ se maꞌa̱n ina̱nj níꞌ me rá quiꞌya̱j se chiꞌi̱i̱ cheꞌé se veꞌé vaa se chiꞌi̱i̱ yoꞌ rihaan níꞌ na̱nj ado̱nj.
14 Ao contrário, cada um é tentado pela sua própria cobiça, quando esta o atrai e seduz.
15 Tza̱j ne̱ sese quiꞌya̱j níꞌ nda̱a vaa me rá maꞌa̱n níꞌ quiꞌya̱j níꞌ, ne̱ quiꞌya̱j níꞌ cacunꞌ, ne̱ asa̱ꞌ quisíj quiꞌyaj ndoꞌo níꞌ cacunꞌ, ga̱a ne̱ yu̱u̱n cheꞌe̱ quiri̱ꞌ nu̱ꞌ nimán níꞌ vaa ga̱a̱ na̱nj ei.
15 Então, a cobiça, depois de haver concebido, dá à luz o pecado; e o pecado, uma vez consumado, gera a morte.
16 Se̱ cuchumán rá soj nana̱ ne̱, man tinu̱j, man nocoj.
16 Não vos enganeis, meus amados irmãos.
17 Xca̱j soj cuentá se vaa daj a̱ se sa̱ꞌ vaa rihaan níꞌ roꞌ, Diose̱ me se rqué nij yoꞌ, ne̱ dan me se ma̱a̱n rej ya̱nj maꞌa̱n ya̱ síí ꞌyaj avii yaꞌan chuguu̱n roꞌ, ma̱a̱n dan ꞌnaꞌ nu̱ꞌ se sa̱ꞌ do̱ꞌ, se lu̱j do̱ꞌ, se niꞌya̱nj do̱ꞌ ei. Dan me se se̱ caꞌvee natuna̱ se‑na̱na̱ soꞌ nana̱ sa̱ꞌ nana̱ nica̱ ya̱ ya̱ mei. Dan me se ꞌo̱ vaa rá soꞌ, ne̱ naꞌvee cunu̱u ino̱ Diose̱ a̱ maꞌ. Yoꞌo̱ sa̱ꞌ ꞌyaj soꞌ ga̱ níꞌ na̱nj ado̱nj.
17 Toda boa dádiva e todo dom perfeito são lá do alto, descendo do Pai das luzes, em quem não pode existir variação ou sombra de mudança.
18 Guun rá soꞌ gu̱un taꞌni̱j soꞌ man níꞌ, ga̱a ne̱ cuno níꞌ se‑na̱na̱ soꞌ nana̱ ya̱, quiꞌyaj soꞌ, ne̱ cheꞌé dan asino níꞌ, guun taꞌni̱j soꞌ man níꞌ ga̱a asino ya̱a̱n, ga̱a ne̱ vaa güii naquiꞌya̱j sa̱ꞌ soꞌ man cunuda̱nj nij rasu̱u̱n quiꞌyaj soꞌ rihaan chumii̱ nihánj a.
18 Pois, segundo o seu querer, ele nos gerou pela palavra da verdade, para que fôssemos como que primícias das suas criaturas.
19 Se̱ quiniꞌyón soj nana̱ nihánj, man tinu̱j, man nocoj. Ga̱a̱ niha̱ꞌ rá taranꞌ níꞌ nano̱ xre̱j níꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ei. Tza̱j ne̱ se̱ gaa niha̱ꞌ rá níꞌ caꞌmi̱i̱ níꞌ do̱ꞌ, caꞌma̱an rá níꞌ do̱ꞌ mei.
19 Sabeis estas coisas, meus amados irmãos. Todo homem, pois, seja pronto para ouvir, tardio para falar, tardio para se irar.
20 ꞌO̱ se sese aꞌmaan ndoꞌo rá níꞌ, ne̱ se̱ caꞌvee quiꞌya̱j sa̱ꞌ níꞌ nda̱a vaa me rá Diose̱ quiꞌya̱j níꞌ maꞌ.
20 Porque a ira do homem não produz a justiça de Deus.
21 Yu̱u̱n cheꞌe̱ caꞌne̱ꞌ rá soj ga̱ suun ꞌyaj se nij, ne̱ ga̱a̱ nica̱ꞌ nimán soj, ne̱ cuno̱ soj nana̱ caꞌnéé Diose̱ nimán soj, ne̱ caꞌve̱e quinani̱i̱ nimán soj rihaan sayuun ei.
21 Portanto, despojando-vos de toda impureza e acúmulo de maldade, acolhei, com mansidão, a palavra em vós implantada, a qual é poderosa para salvar a vossa alma.
22 Se̱ guun catu̱u̱ rmaꞌa̱n se‑na̱na̱ Diose̱ xréé níꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ quiꞌya̱j níꞌ nda̱a vaa taj Diose̱ ei. Sese se̱ quiꞌyaj níꞌ da̱nj, ne̱ tiha̱ꞌ yuꞌunj níꞌ man maꞌa̱n níꞌ ga̱a̱ na̱nj á.
22 Tornai-vos, pois, praticantes da palavra e não somente ouvintes, enganando-vos a vós mesmos.
23 ꞌO̱ se síí atúj rmaꞌa̱n se‑na̱na̱ Diose̱ xréé roꞌ, ase vaa síí niꞌya̱j rihaan espejo roꞌ, da̱nj vaa soꞌ,
23 Porque, se alguém é ouvinte da palavra e não praticante, assemelha-se ao homem que contempla, num espelho, o seu rosto natural;
24 ne̱ síí niꞌya̱j rihaan espejo me se xcaj soꞌ cuentá se vaa canó nacaj rihaan soꞌ, tza̱j ne̱ ꞌanj soꞌ, ga̱a ne̱ yu̱u̱n cheꞌe̱ niꞌyón soꞌ nacaj no̱ rihaan soꞌ a.
24 pois a si mesmo se contempla, e se retira, e para logo se esquece de como era a sua aparência.
25 Ne̱ ase vaa espejo roꞌ, da̱nj vaa tucuáán sa̱ꞌ cuchruj Diose̱ rihaan níꞌ, ne̱ xcaj níꞌ cuentá da̱j me rá Diose̱ quiꞌya̱j níꞌ, ꞌyaj tucuáán sa̱ꞌ yoꞌ, ne̱ ne sayu̱u̱n vaa uno níꞌ rihaan Diose̱, ꞌyaj tucuáán yoꞌ maꞌ. Se̱ guun níꞌ síí tucuꞌyón rmaꞌa̱n nana̱ yoꞌ ne̱ niꞌyón nana̱ yoꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ cavi̱i̱ níꞌ quiꞌya̱j níꞌ nda̱a vaa taj nana̱ yoꞌ ei. Ne̱ sese se̱ caꞌneꞌ rá níꞌ ga̱ nana̱ yoꞌ, ne̱ Diose̱ me síí quiꞌya̱j cavi̱i̱ sa̱ꞌ níꞌ ado̱nj.
25 Mas aquele que considera, atentamente, na lei perfeita, lei da liberdade, e nela persevera, não sendo ouvinte negligente, mas operoso praticante, esse será bem-aventurado no que realizar.
26 Si̱j veꞌé noco̱ꞌ man Diose̱ me soj, rá soj naꞌ. Sese nanó soj cuentó cheꞌé tuviꞌ soj, ne̱ nuveé si̱j noco̱ꞌ ya̱ man Diose̱ me soj maꞌ. Si̱j tihaꞌ yuꞌunj man maꞌa̱n me soj na̱nj chugua̱nj.
26 Se alguém supõe ser religioso, deixando de refrear a língua, antes, enganando o próprio coração, a sua religião é vã.
27 Cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj me síí me síí noco̱ꞌ ya̱ man Rej níꞌ Diose̱ a. Síí racuíj man xnii nique̱ do̱ꞌ, síí racuíj man chana̱ nique̱ do̱ꞌ, síí ne nocoꞌ man síí chiꞌi̱i̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj do̱ꞌ, soꞌ me síí noco̱ꞌ ya̱ man Diose̱ ado̱nj.
27 A religião pura e sem mácula, para com o nosso Deus e Pai, é esta: visitar os órfãos e as viúvas nas suas tribulações e a si mesmo guardar-se incontaminado do mundo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Tiago 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.