Romanos 14
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs ARA
1 — ausente —
1 Acolhei ao que é débil na fé, não, porém, para discutir opiniões.
2 — ausente —
2 Um crê que de tudo pode comer, mas o débil come legumes;
3 Se̱ guun nachri̱ꞌ síí chá na̱j guun rasu̱u̱n ni̱ꞌyaj soꞌ man síí chá ina̱nj cuêj maꞌ. Se̱ cutaꞌ síí chá ina̱nj cuêj cacunꞌ xráá síí chá na̱j guun rasu̱u̱n maꞌ. ꞌO̱ se queneꞌe̱n soꞌ se vaa ꞌni̱j raꞌa Diose̱ man síí chá na̱j guun rasu̱u̱n do̱ꞌ na̱nj ado̱nj.
3 quem come não despreze o que não come; e o que não come não julgue o que come, porque Deus o acolheu.
4 Xa̱ꞌ síí chá na̱j guun rasu̱u̱n, tza̱j ne̱ ne ꞌyaj suun soꞌ rihaan síí chá ina̱nj cuêj maꞌ. ꞌO̱ se rihaan Jesucristó ꞌyaj suun soꞌ, ne̱ cheꞌé dan ne nó xcúún síí chá ina̱nj cuêj cuta̱ꞌ soꞌ cacunꞌ xráá soꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ maꞌa̱n Jesucristó caꞌne̱ꞌ cacunꞌ cheꞌé soꞌ, ase cavi̱i̱ sa̱ꞌ soꞌ niꞌ, ase quira̱nꞌ soꞌ sayuun niꞌ, ne̱ dan me se ne neꞌen níꞌ maꞌ. Dan me se nucua̱j Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ tu̱cuꞌyón soꞌ man síí chá na̱j guun rasu̱u̱n da̱j quiꞌya̱j soꞌ, ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ soꞌ, quiꞌya̱j Jesucristó ado̱nj.
4 Quem és tu que julgas o servo alheio? Para o seu próprio senhor está em pé ou cai; mas estará em pé, porque o Senhor é poderoso para o suster.
5 Dan me se taꞌa̱j yuvii̱ taj se vaa gue̱e̱ taꞌa̱j güii, ne̱ yoꞌó taꞌa̱j yuvii̱ taj se vaa ꞌo̱ cuya̱a̱n vaa nij güii, ne̱ taj güii gue̱e̱ rihaan yoꞌó taꞌa̱j nij soꞌ a. Ino̱ vaa rá ꞌo̱ ꞌo̱ taꞌa̱j nij yuvii̱, ne̱ cheꞌé dan me xca̱j yoꞌo̱ yoꞌo̱ nij soj cuentá da̱j vaa rá yoꞌo̱ yoꞌo̱ soj, ne̱ gu̱un ya̱ rá yoꞌo̱ yoꞌo̱ soj da̱j vaa rá soj ei.
5 Um faz diferença entre dia e dia; outro julga iguais todos os dias. Cada um tenha opinião bem-definida em sua própria mente.
6 Xa̱ꞌ síí taj se vaa vaa güii gue̱e̱, tza̱j ne̱ da̱nj vaa rá soꞌ cheꞌé síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ da̱nj na̱nj síí chá na̱j guun rasu̱u̱n, ne̱ da̱nj ꞌyaj soꞌ cheꞌé síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ uún a. Da̱nj ꞌyaj yoꞌo̱ yoꞌo̱ nij soꞌ, ne̱ nagoꞌ nij soꞌ graciá rihaan Diose̱ a. Ne̱ xa̱ꞌ síí naꞌvej rá cha̱ na̱j guun rasu̱u̱n, tza̱j ne̱ veé da̱nj vaa rá soꞌ cheꞌé síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ uún, ne̱ dan me se nagoꞌ soꞌ graciá rihaan Diose̱ uún a.
6 Quem distingue entre dia e dia para o Senhor o faz; e quem come para o Senhor come, porque dá graças a Deus; e quem não come para o Senhor não come e dá graças a Deus.
7 ꞌO̱ se nuveé cheꞌe̱ o̱rúnꞌ níꞌ vaa iꞌna̱ꞌ ꞌo̱ ꞌo̱ níꞌ maꞌ. Nuveé cheꞌe̱ o̱rúnꞌ níꞌ cavi̱ꞌ ꞌo̱ ꞌo̱ níꞌ maꞌ.
7 Porque nenhum de nós vive para si mesmo, nem morre para si.
8 ꞌO̱ se sese vaa iꞌna̱ꞌ níꞌ, ne̱ vaa iꞌna̱ꞌ níꞌ quiꞌya̱j suun níꞌ rihaan síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ caꞌve̱e se cavi̱ꞌ níꞌ, tza̱j ne̱ yoꞌo̱ qui̱ꞌnij raꞌa soꞌ man níꞌ na̱nj ado̱nj.
8 Porque, se vivemos, para o Senhor vivemos; se morremos, para o Senhor morremos. Quer, pois, vivamos ou morramos, somos do Senhor.
9 Dan me se me rá Jesucristó ni̱caj yuꞌunj soꞌ man yuvii̱ vaa iꞌna̱ꞌ do̱ꞌ, man yuvii̱ caviꞌ do̱ꞌ, ne̱ cheꞌé dan caviꞌ soꞌ, ne̱ cheꞌé dan cunuu iꞌna̱ꞌ uún soꞌ a.
9 Foi precisamente para esse fim que Cristo morreu e ressurgiu: para ser Senhor tanto de mortos como de vivos.
10 Dan me se taj cheꞌé cuta̱ꞌ níꞌ cacunꞌ xráá tinúú níꞌ, ne̱ taj cheꞌé nachri̱ꞌ níꞌ ni̱ꞌyaj níꞌ man tinúú níꞌ maꞌ. ꞌO̱ se canicu̱nꞌ cunuda̱nj níꞌ rihaan Diose̱ vaa güii, ne̱ caꞌne̱ꞌ maꞌa̱n Diose̱ cacunꞌ cheꞌé níꞌ na̱nj ado̱nj.
10 Tu, porém, por que julgas teu irmão? E tu, por que desprezas o teu? Pois todos compareceremos perante o tribunal de Deus.
11 Dan me se danj Diose̱ taj se vaa ya̱ ya̱ canicu̱nꞌ ru̱j cunuda̱nj yuvii̱ rihaan Diose̱ vaa güii, ne̱ veꞌé ndoꞌo caꞌmi̱i̱ cunuda̱nj yuvii̱ cheꞌé Diose̱ a. Da̱nj aꞌmii danj Diose̱ a.
11 Como está escrito: Por minha vida, diz o Senhor, diante de mim se dobrará todo joelho, e toda língua dará louvores a Deus.
12 Dan me se vaa güii nata̱ꞌ ꞌo̱ ꞌo̱ níꞌ rihaan Diose̱ cheꞌé se vaa quiꞌyaj níꞌ ga̱a cayáán níꞌ rihaan chumii̱ nihánj na̱nj ado̱nj.
12 Assim, pois, cada um de nós dará contas de si mesmo a Deus.
13 Cheꞌé dan quisíj cataj níꞌ se vaa tumé tinúú níꞌ cacunꞌ á. Tza̱j ne̱ cata̱j ya̱ nij soj se vaa se̱ quiꞌyaj tinúú soj cacunꞌ, quiꞌya̱j maꞌa̱n soj a.
13 Não nos julguemos mais uns aos outros; pelo contrário, tomai o propósito de não pordes tropeço ou escândalo ao vosso irmão.
14 Ga̱a canocóꞌ ꞌu̱nj Jesucristó si̱j ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ guun ya̱ raj se vaa a̱ ꞌó rasu̱u̱n ne yuꞌva̱ꞌ qui̱taꞌaꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ sese vaa yoꞌo̱ soꞌ uun rá se vaa cacu̱nꞌ cha̱ꞌ ꞌo̱ rasu̱u̱n, ne̱ ya̱ uxrá cacunꞌ cha̱ soꞌ a.
14 Eu sei e estou persuadido, no Senhor Jesus, de que nenhuma coisa é de si mesma impura, salvo para aquele que assim a considera; para esse é impura.
15 Sese yuꞌva̱ꞌ cha̱ꞌ yoꞌo̱ rasu̱u̱n rá tinúú so̱ꞌ, ne̱ sese cha̱ so̱ꞌ maan, ne̱ gu̱un rá soꞌ cha̱ soꞌ uún, ne̱ dan me se cha̱ soꞌ maan, ga̱a ne̱ quira̱nꞌ soꞌ cacunꞌ, qui̱ꞌyáá so̱ꞌ á. Sese da̱nj qui̱ꞌyáá so̱ꞌ, ne̱ nuveé si̱j ꞌe̱e̱ rá man tinúú mé so̱ꞌ ga̱a̱ a̱ maꞌ. Se̱ caꞌvej rá so̱ꞌ quira̱nꞌ tinúú so̱ꞌ cacunꞌ cheꞌé se chá so̱ꞌ maꞌ. ꞌO̱ se neꞌén so̱ꞌ se vaa caviꞌ Jesucristó cheꞌé maꞌa̱n tinúú so̱ꞌ ado̱nj.
15 Se, por causa de comida, o teu irmão se entristece, já não andas segundo o amor fraternal. Por causa da tua comida, não faças perecer aquele a favor de quem Cristo morreu.
16 Ne̱ se̱ guun quiꞌya̱j soj caꞌmi̱i̱ yuvii̱ nana̱ nij cheꞌé tucuáán sa̱ꞌ noco̱ꞌ soj maꞌ.
16 Não seja, pois, vituperado o vosso bem.
17 ꞌO̱ se nica̱j yuꞌunj Diose̱ man níꞌ, ne̱ cheꞌé dan se̱ nanó rá níꞌ cheꞌé se cha̱ níꞌ do̱ꞌ, cheꞌé se coꞌo̱ níꞌ do̱ꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ xca̱j níꞌ cuentá cheꞌé tinúú níꞌ á. ꞌO̱ se cheꞌé rej uun chij Diose̱, tza̱j ne̱ nuveé cheꞌe̱ se chá níꞌ do̱ꞌ, nuveé cheꞌe̱ se coꞌo níꞌ do̱ꞌ, me yoꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se cheꞌé rej cunu̱u sa̱ꞌ nimán níꞌ ne̱ cheꞌé rej gu̱un niha̱ꞌ rá níꞌ ne̱ cheꞌé rej ga̱a̱ xe̱j nimán níꞌ quiꞌya̱j Nimán Diose̱ me yoꞌ a.
17 Porque o reino de Deus não é comida nem bebida, mas justiça, e paz, e alegria no Espírito Santo.
18 Dan me se sese xca̱j níꞌ cuentá cheꞌé tinúú níꞌ, ne̱ ya̱ si̱j noco̱ꞌ man Jesucristó me níꞌ, ne̱ gu̱un niha̱ꞌ rá Diose̱ neꞌen Diose̱ man níꞌ, ne̱ cata̱j yuvii̱ ne amán rá niꞌya̱j man Jesucristó se vaa veꞌé ꞌyaj níꞌ a.
18 Aquele que deste modo serve a Cristo é agradável a Deus e aprovado pelos homens.
19 Cheꞌé dan da̱nj ina̱nj quiꞌya̱j níꞌ, ga̱a ne̱ ga̱a̱ dínj cuma̱n níꞌ, ne̱ ra̱cuíj níꞌ tinúú níꞌ, ga̱a ne̱ sa̱ꞌ doj cuma̱n níꞌ, ne̱ sa̱ꞌ doj canoco̱ꞌ níꞌ man Jesucristó ado̱nj.
19 Assim, pois, seguimos as coisas da paz e também as da edificação de uns para com os outros.
20 Dan me se quiꞌyaj suun Diose̱ nimán tinúú so̱ꞌ, ne̱ cheꞌé dan se̱ caꞌvej rá so̱ꞌ quiri̱ꞌ rá tinúú so̱ꞌ cheꞌé se chá maꞌ. Neꞌen níꞌ se vaa sa̱ꞌ vaa daj a̱ rasu̱u̱n quiꞌyaj Diose̱ cha̱ yuvii̱ do̱ꞌ, coꞌo̱ yuvii̱ do̱ꞌ, tza̱j ne̱ sese yuꞌva̱ꞌ cha̱ꞌ ꞌo̱ rasu̱u̱n rá yoꞌo̱ soꞌ, ne̱ cacunꞌ cha̱ soꞌ man yoꞌ ado̱nj.
20 Não destruas a obra de Deus por causa da comida. Todas as coisas, na verdade, são limpas, mas é mau para o homem o comer com escândalo.
21 Sese yuꞌva̱ꞌ cha̱ꞌ ꞌo̱ rasu̱u̱n rá tinúú so̱ꞌ, ne̱ se̱ chá so̱ꞌ maan, ne̱ cuna̱j qui̱ꞌyáá so̱ꞌ á. Sese yuꞌva̱ꞌ coꞌo̱ꞌ ꞌo̱ na rá tinúú so̱ꞌ, ne̱ se̱ coꞌo so̱ꞌ maan, ne̱ cuna̱j qui̱ꞌyáá so̱ꞌ á. Tadó so̱ꞌ se quira̱nꞌ tinúú so̱ꞌ cacunꞌ cheꞌé se vaa qui̱ꞌyáá so̱ꞌ á.
21 É bom não comer carne, nem beber vinho, nem fazer qualquer outra coisa com que teu irmão venha a tropeçar [ou se ofender ou se enfraquecer].
22 Sese guun rá so̱ꞌ se vaa aꞌvej rá Diose̱ cha̱ so̱ꞌ na̱j guun rasu̱u̱n, ne̱ ina̱nj da̱nj ga̱a̱ rá ma̱ꞌán so̱ꞌ rihaan Diose̱ á. Se̱ natáꞌ so̱ꞌ da̱nj rihaan yuvii̱ maꞌ. Gu̱un niha̱ꞌ rá so̱ꞌ rihaan Diose̱ sese neꞌén so̱ꞌ se vaa sa̱ꞌ vaa rá so̱ꞌ, neꞌén so̱ꞌ me se aꞌvej rá Diose̱ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ na̱nj á.
22 A fé que tens, tem-na para ti mesmo perante Deus. Bem-aventurado é aquele que não se condena naquilo que aprova.
23 Tza̱j ne̱ sese ne neꞌen yoꞌó soꞌ sese caꞌve̱j Diose̱ cha̱ soꞌ ꞌo̱ rasu̱u̱n niꞌ, sese se̱ caꞌvej Diose̱ cha̱ soꞌ niꞌ, ne̱ se̱ chá soꞌ maꞌ. Sese cha̱ soꞌ, ne̱ tu̱mé soꞌ cacunꞌ rihaan Diose̱ cheꞌé se ne gu̱un ya̱ rá soꞌ se vaa aꞌvej Diose̱ cha̱ soꞌ, ma̱a̱n se chá maꞌa̱n soꞌ, ne̱ cheꞌé dan tumé soꞌ cacunꞌ ado̱nj. Veé da̱nj ina̱nj vaa nu̱ꞌ se vaa quiꞌya̱j níꞌ ei. Sese ne gu̱un ya̱ rá níꞌ se vaa aꞌvej rá Diose̱ quiꞌya̱j níꞌ ꞌo̱ rasu̱u̱n, ne̱ se̱ quiꞌyaj níꞌ da̱nj maꞌ. Sese quiꞌya̱j níꞌ da̱nj, ne̱ tu̱mé níꞌ cacunꞌ rihaan Diose̱ na̱nj ado̱nj.
23 Mas aquele que tem dúvidas é condenado se comer, porque o que faz não provém de fé; e tudo o que não provém de fé é pecado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.