Romanos 13
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs VC
1 Cuno̱ cunuda̱nj nij soj rihaan nij síí nica̱j suun ma̱n tucuá suun chiháán soj ei. ꞌO̱ se sese nuveé Dio̱se̱ rá, ne̱ se̱ guun nucua̱j nij soꞌ quiri̱i̱ taꞌngaꞌ nij soꞌ maꞌ. Diose̱ me síí cuneꞌ man nij síí nica̱j suun ado̱nj.
1 Cada qual seja submisso às autoridades constituídas, porque não há autoridade que não venha de Deus; as que existem foram instituídas por Deus.
2 Cheꞌé dan cuno̱ soj rihaan nij síí nica̱j suun, ese da̱nj me rá Diose̱ quiꞌya̱j soj, ne̱ sese tucuáá soj rihaan nij síí nica̱j suun, ne̱ cuta̱ꞌ Diose̱ cacunꞌ xráá soj ado̱nj.
2 Assim, aquele que resiste à autoridade, opõe-se à ordem estabelecida por Deus; e os que a ela se opõem, atraem sobre si a condenação.
3 Yuvii̱ ne ꞌyaj sayuun roꞌ, taj cheꞌé cuchuꞌvi̱ꞌ nij soꞌ rihaan nij síí nica̱j suun maꞌ. Ma̱a̱n se ina̱nj síí ꞌyaj sayuun cuchuꞌvi̱ꞌ rihaan nij soꞌ, ne̱ cheꞌé dan sese naꞌvej rá soj cuchuꞌvi̱ꞌ soj rihaan nij síí nica̱j suun, ne̱ veꞌé quiꞌya̱j soj, ne̱ veꞌé caꞌmi̱i̱ nij síí nica̱j suun cheꞌé soj ado̱nj.
3 Em verdade, as autoridades inspiram temor, não porém a quem pratica o bem, e sim a quem faz o mal! Queres não ter o que temer a autoridade? Faze o bem e terás o seu louvor.
4 Dan me se ꞌyaj suun nij síí nica̱j suun rihaan maꞌa̱n Diose̱, ne̱ vaa suun rihaan nij síí nica̱j suun ra̱cuíj nij soꞌ man soj, ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ soj ei. Tza̱j ne̱ sese quiꞌya̱j soj cacunꞌ, ne̱ cuchuꞌvi̱ꞌ soj rihaan nij soꞌ á. ꞌO̱ se ne ata̱ rmaꞌa̱n nij soꞌ suun maꞌ. ꞌYaj suun nij soꞌ cheꞌé Diose̱, ne̱ racuíj nij soꞌ man Diose̱ axríj yuva̱a̱ Diose̱ man nij síí ꞌyaj cacunꞌ ado̱nj.
4 Porque ela é instrumento de Deus para teu bem. Mas, se fizeres o mal, teme, porque não é sem razão que leva a espada: é ministro de Deus, para fazer justiça e para exercer a ira contra aquele que pratica o mal.
5 Cheꞌé dan cuno̱ soj rihaan nij síí nica̱j suun, ne̱ cuchuꞌvi̱ꞌ soj quiꞌya̱j nij soꞌ sayuun man soj sese quiꞌya̱j soj cacunꞌ, ne̱ xca̱j soj cuentá se vaa me rá Diose̱ quiꞌya̱j soj á.
5 Portanto, é necessário submeter-se, não somente por temor do castigo, mas também por dever de consciência.
6 ꞌO̱ se oꞌ soj saꞌanj ataꞌ rihaan nij síí nica̱j suun, ne̱ neꞌen soj se vaa ꞌyaj suun nij soꞌ rihaan Diose̱,
6 É também por essa razão que pagais os impostos, pois os magistrados são ministros de Deus, quando exercem pontualmente esse ofício.
7 ne̱ dan me se no̱ xcúún soj na̱ruꞌvee soj saꞌanj ataꞌ ei. Cara̱a̱ cochro̱j soj rihaan nij síí nica̱j suun, ne̱ veꞌé caꞌmi̱i̱ soj rihaan nij soꞌ ei.
7 Pagai a cada um o que lhe compete: o imposto, a quem deveis o imposto; o tributo, a quem deveis o tributo; o temor e o respeito, a quem deveis o temor e o respeito.
8 Se̱ gaa xcúún rihaan nij soj ga̱ tuviꞌ soj maꞌ. Tza̱j ne̱ vaa ꞌo̱ xcúún rihaan soj ga̱ tuviꞌ soj ado̱nj. Nihánj roꞌ, me xcúún vaa rihaan soj ga̱ tuviꞌ soj ado̱nj. No̱ xcúún soj ga̱a̱ ꞌe̱e̱ rá soj tuviꞌ soj, ne̱ sese ya̱ ꞌe̱e̱ rá soj tuviꞌ soj, ne̱ ase vaa síí quiꞌyaj nu̱ꞌ nda̱a vaa taj se‑tucua̱nj Moisés roꞌ, da̱nj ga̱a̱ soj uún ado̱nj.
8 A ninguém fiqueis devendo coisa alguma, a não ser o amor recíproco; porque aquele que ama o seu próximo cumpriu toda a lei.
9 Dan me se a̱j neꞌen soj nu̱ꞌ nana̱ cataj xnaꞌanj Diose̱ rihaan Moisés ga̱a naá, ne̱ dan me se naꞌvej rá Diose̱ coto̱j yuvii̱ ga̱ nica̱ tuviꞌ yuvii̱, ne̱ naꞌvej rá Diose̱ ticavi̱ꞌ yuvii̱ man tuviꞌ yuvii̱, ne̱ naꞌvej rá Diose̱ quiꞌya̱j itu̱u̱ yuvii̱, ne̱ naꞌvej rá Diose̱ gu̱un rá yuvii̱ ni̱ꞌyaj yuvii̱ siꞌyaj tuviꞌ yuvii̱ man ado̱nj. Nihánj me nana̱ cataj xnaꞌanj Diose̱ ga̱a naá, ne̱ vaa uxrá doj nana̱ cataj xnaꞌanj uún Diose̱, tza̱j ne̱ vaa o̱rúnꞌ nana̱ achiin uxrá quiꞌya̱j níꞌ cuano̱, ne̱ nana̱ yoꞌ taj: “A̱ se ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ man ma̱ꞌán so̱ꞌ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ man tuvíꞌ so̱ꞌ á”. Nihánj me nana̱ achiin uxrá cuno̱ níꞌ, ne̱ sese cuno̱ níꞌ ne̱ quiꞌya̱j níꞌ nda̱a vaa taj nana̱ nihánj, ne̱ si̱j ꞌyaj nu̱ꞌ nana̱ cataj xnaꞌanj Diose̱ rihaan Moisés ga̱a naá me níꞌ ei.
9 Pois os preceitos: Não cometerás adultério, não matarás, não furtarás, não cobiçarás, e ainda outros mandamentos que existam, eles se resumem nestas palavras: Amarás o teu próximo como a ti mesmo.
10 Sese ꞌe̱e̱ rá soj tuviꞌ soj, ne̱ se̱ quiꞌyaj chiꞌi̱i̱ soj man tuviꞌ soj, ne̱ cheꞌé dan sese ꞌe̱e̱ rá soj tuviꞌ soj, ne̱ si̱j uno nu̱ꞌ nana̱ cataj xnaꞌanj Diose̱ rihaan Moisés ga̱a naá me maꞌa̱n soj ado̱nj.
10 A caridade não pratica o mal contra o próximo. Portanto, a caridade é o pleno cumprimento da lei.
11 Da̱nj quiꞌya̱j nij soj, ga̱a̱ ꞌe̱e̱ rá nij soj tuviꞌ soj ei. ꞌO̱ se neꞌen soj da̱j vaa chumii̱ nihánj cuano̱ na̱nj á. Xca̱j soj cuentá á. Dan me se asi̱j naca̱ cuchumán rá níꞌ niꞌya̱j níꞌ man Jesucristó, ne̱ nichrunꞌ güii cavi̱i̱ sa̱ꞌ níꞌ ca̱yáán níꞌ ga̱ Diose̱, rá níꞌ, tza̱j ne̱ cuano̱ nihánj me se ya̱ nichrunꞌ güii cavi̱i̱ sa̱ꞌ níꞌ ca̱yáán níꞌ ga̱ Diose̱ ei.
11 Isso é tanto mais importante porque sabeis em que tempo vivemos. Já é hora de despertardes do sono. A salvação está mais perto do que quando abraçamos a fé.
12 Dan me se ase vaa chumii̱ ga̱a vaa rmi̱ꞌ roꞌ, da̱nj vaa cunuda̱nj nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj cuano̱, ne̱ vaa rmi̱ꞌ rihaan nij soꞌ, ne̱ ne neꞌen nij soꞌ a̱ doj maꞌ. Tza̱j ne̱ da̱j doj quisi̱j güii caꞌna̱ꞌ Jesucristó, ne̱ cheꞌé dan caꞌne̱ꞌ rá níꞌ ga̱ cacunꞌ, ne̱ se̱ quiꞌyaj níꞌ nda̱a vaa ꞌyaj yuvii̱ chéé rej nii̱ maꞌ. ꞌO̱ se adi̱ꞌ se chuguu̱n rej ranga̱ꞌ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ cuchugu̱u̱n nimán níꞌ, quiꞌya̱j níꞌ, ne̱ yoꞌo̱ ga̱a̱ nucua̱j níꞌ quiꞌya̱j suun níꞌ cheꞌé Diose̱ á.
12 A noite vai adiantada, e o dia vem chegando. Despojemo-nos das obras das trevas e vistamo-nos das armas da luz.
13 Cheꞌé se cuchugu̱u̱n nimán níꞌ, cheꞌé dan ina̱nj veꞌé quiꞌya̱j níꞌ, ne̱ se̱ cachéé níꞌ chaꞌanj snúú rmaꞌa̱n, se̱ guun xno̱ níꞌ, ne̱ se̱ quiꞌyaj níꞌ cacunꞌ ga̱ chana̱, ne̱ se̱ cunuꞌ níꞌ, ne̱ se̱ guun xco̱j ruva̱a̱ rá níꞌ neꞌen níꞌ tuviꞌ níꞌ a.
13 Comportemo-nos honestamente, como em pleno dia: nada de orgias, nada de bebedeira; nada de desonestidades nem dissoluções; nada de contendas, nada de ciúmes.
14 Se̱ guun rá níꞌ quiꞌya̱j níꞌ nda̱a vaa me rá nee̱ man níꞌ maꞌ. Se̱ caꞌvej rá níꞌ quiꞌya̱j níꞌ cacunꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ tu̱cuꞌyón níꞌ nda̱a vaa quiꞌyaj Jesucristó, ne̱ ase vaa quiꞌyaj soꞌ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ quiꞌya̱j uún níꞌ na̱nj ado̱nj.
14 Ao contrário, revesti-vos do Senhor Jesus Cristo e não façais caso da carne nem lhe satisfaçais aos apetites.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.