Mateus 21
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NAA
1 Ga̱a ne̱ cuchiꞌ Jesucristó cuchiꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ cuchiꞌ tuꞌva chumanꞌ cuꞌna̱j Betfagé a. Na̱j chumanꞌ yoꞌ tacóó quij cuꞌna̱j Quij ma̱n Chruun Olivó, ne̱ nichru̱nꞌ naj chumanꞌ Jerusalén ga̱ chumanꞌ cuꞌna̱j Betfagé yoꞌ a. Ga̱a ne̱ caꞌnéé Jesucristó man vi̱j tuviꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ caꞌa̱nj ro̱j soꞌ rque chumanꞌ yoꞌ,
1 Quando se aproximaram de Jerusalém e chegaram a Betfagé, ao monte das Oliveiras, Jesus enviou dois discípulos,
2 ne̱ cataj soꞌ rihaan ro̱j soꞌ a:
2 dizendo-lhes:
3 Ne̱ sese xna̱ꞌanj nii man ro̱j so̱j me cheꞌé nache ro̱j so̱j burró, ne̱ cata̱j ro̱j so̱j: “Síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ achiin xcuu nihánj rihaan chugua̱nj”, cata̱j ro̱j so̱j, ga̱a ne̱ nu̱ꞌ caꞌne̱j nij soꞌ man ro̱j xcuu caꞌna̱ꞌ ro̱j xcuu ga̱ ro̱j so̱j ei ―taj Jesucristó rihaan ro̱j so̱ꞌ a.
3 E, se alguém disser alguma coisa, respondam: “O Senhor precisa deles.” E logo ele deixará que vocês tragam os animais.
4 Dan me se nu̱ꞌ yoꞌ quiꞌyaj Jesucristó, quiꞌyaj gue̱e̱ soꞌ nda̱a vaa taj síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá a. Ne̱ síí nataꞌ yoꞌ roꞌ, cataj soꞌ:
4 Ora, isto aconteceu para se cumprir o que foi dito por meio do profeta:
5 “Dan me se cata̱j xnaꞌanj soj rihaan nij síí ma̱n chumanꞌ Jerusalén se vaa xca̱j nij soꞌ cuentá se vaa caꞌna̱ꞌ síí gu̱un chij rihaan nij soꞌ ado̱nj. Dan me se síí nica̱ꞌ nimán me soꞌ, quita̱j soꞌ xráá burró a. Dan me se quita̱j soꞌ xráá taꞌníí xcuu ꞌyaj suun na̱nj ado̱nj”, taj síí nataꞌ yoꞌ a.
5 “Digam à filha de Sião: Eis que o seu Rei vem até você, humilde, montado em jumenta, e num jumentinho, cria de animal de carga.”
6 Dan me se caꞌanj ro̱j síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó, ne̱ quiꞌyaj ro̱j soꞌ nu̱ꞌ nda̱a vaa cataj xnaꞌanj Jesucristó rihaan ro̱j soꞌ a.
6 Indo os discípulos e tendo feito como Jesus lhes havia ordenado,
7 Dan me se nica̱j ro̱j soꞌ man ro̱j taꞌni̱j ro̱j burró cha̱na̱ yoꞌ caꞌanj ro̱j soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ cutaꞌ ro̱j soꞌ yatzíj xráá ro̱j xcuu, ne̱ cavii Jesucristó a.
7 trouxeram a jumenta e o jumentinho. Então puseram em cima deles as suas capas, e sobre elas Jesus montou.
8 Ne̱ queꞌe̱e̱ nij yuvii̱ cuchruj yatzíj saga̱nꞌ nij yuvii̱ rá chrej, ne̱ taꞌa̱j nij tuviꞌ nij soꞌ roꞌ, caꞌneꞌ raꞌa chruun, ne̱ caraa nij soꞌ rá chrej, cache̱e̱ ro̱j burró yoꞌ rihaan yatzíj do̱ꞌ, rihaan raꞌa chruun do̱ꞌ a.
8 E a maior parte da multidão estendeu as suas capas no caminho, e outros cortavam ramos de árvores, espalhando-os pelo caminho.
9 Ne̱ ma̱n uxrá yuvii̱ quitáá ya̱a̱n rihaan Jesucristó, ne̱ ma̱n uxrá yuvii̱ noco̱ꞌ rej xco̱ Jesucristó a. Ne̱ caguáj nij yuvii̱, cataj nij yuvii̱:
9 E as multidões, tanto as que iam adiante dele como as que o seguiam, clamavam: “Hosana ao Filho de Davi! Bendito o que vem em nome do Senhor! Hosana nas maiores alturas!”
10 Dan me se catúj Jesucristó chumanꞌ Jerusalén, ne̱ caráyaꞌa̱nj taranꞌ nij yuvii̱ ma̱n chumanꞌ yoꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ:
10 E, quando Jesus entrou em Jerusalém, toda a cidade se alvoroçou. E perguntavam: — Quem é este?
11 ―Síí nihánj me Jesucristó síí cavii chumanꞌ Nazaret chumanꞌ na̱j estadó Galilea, ne̱ síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ me soꞌ ado̱nj ―taj nij yuvii̱ catúj chumanꞌ Jerusalén, niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó a.
11 E as multidões respondiam: — Este é o profeta Jesus, de Nazaré da Galileia!
12 Ga̱a ne̱ catúj Jesucristó rá nuvií noco̱o, ga̱a ne̱ quirii soꞌ man taranꞌ nij síí tuꞌvéj rasu̱u̱n do̱ꞌ, man taranꞌ nij síí quiránj rasu̱u̱n ma̱n rá nuvií do̱ꞌ a. Ne̱ tiguíj raꞌa soꞌ nij chruun mesá natuná nii saꞌanj rihaan, ne̱ tiguíj raꞌa soꞌ chruun xlá ta̱j nij síí tuꞌvéj chaꞌaa̱n a.
12 Jesus entrou no templo e expulsou todos os que ali vendiam e compravam. Derrubou as mesas dos cambistas e as cadeiras dos que vendiam pombas.
13 Ga̱a ne̱ caꞌmii soꞌ rihaan nij soꞌ, cataj soꞌ:
13 E disse-lhes:
14 Ga̱a ne̱ catúj síí tuchri̱i catúj síí rengo̱ catúj rá nuvií, ne̱ nahuun sa̱ꞌ nij soꞌ, quiꞌyaj Jesucristó a.
14 Cegos e coxos se aproximaram de Jesus, no templo, e ele os curou.
15 Ne̱ ma̱n xnii catúj rá nuvií, ne̱ caguáj nij xnii cataj nij xnii:
15 Mas, quando os principais sacerdotes e os escribas viram as maravilhas que Jesus fazia e as crianças que gritavam no templo: “Hosana ao Filho de Davi!”, ficaram indignados e perguntaram a Jesus:
16 ne̱ cataj nij soꞌ:
16 — Você está ouvindo o que estão dizendo? Jesus respondeu:
17 Ga̱a ne̱ tanáj Jesucristó man nij soꞌ, ne̱ curiha̱nj soꞌ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ caꞌanj soꞌ chumanꞌ Betania, ne̱ caranꞌ soꞌ ꞌo̱ yanꞌ a.
17 E, deixando-os, saiu da cidade e foi para Betânia, onde passou a noite.
18 Rej ranga̱ꞌ cavii uún Jesucristó caꞌanj soꞌ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ naꞌaan rque soꞌ a.
18 Cedo de manhã, ao voltar para a cidade, Jesus teve fome.
19 Ga̱a ne̱ queneꞌen soꞌ ꞌo̱ chruun ma̱n chruj higó nicu̱nꞌ tuꞌva chrej, ne̱ caꞌanj soꞌ tacóó chruun yoꞌ, tza̱j ne̱ taj va̱j a̱ ꞌó chruj higó ne quiri̱ꞌ soꞌ a̱ maꞌ. Ma̱a̱n na̱nj coj u̱u̱n táá raa̱ chruun yoꞌ a. Ga̱a ne̱ caꞌmii soꞌ rihaan chruun yoꞌ, cataj soꞌ:
19 E, vendo uma figueira à beira do caminho, aproximou-se dela, mas não encontrou nada, a não ser folhas. Então Jesus disse à figueira: E a figueira secou imediatamente.
20 Ga̱a ne̱ caráyaꞌa̱nj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó, queneꞌen nij soꞌ se vaa quiranꞌ chruun yoꞌ a. Ne̱ cataj nij soꞌ:
20 Quando os discípulos viram isso, ficaram admirados e disseram: — Como a figueira secou depressa!
21 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
21 Ao que Jesus lhes disse:
22 Ne̱ nu̱ꞌ se vaa cachi̱nj niꞌya̱j soj rihaan Diose̱ roꞌ, rque̱ Diose̱ rihaan soj, sese ya̱ ya̱ cuchuma̱n rá soj na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó a.
22 E tudo o que pedirem em oração, crendo, vocês receberão.
23 Ga̱a ne̱ catúj Jesucristó rá nuvií, ne̱ tucuꞌyón soꞌ nana̱ man nij síí ma̱n rá nuvií yoꞌ a. Ga̱a ne̱ cuchiꞌ nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ do̱ꞌ, rihaan soꞌ, ne̱ xnáꞌanj nij soꞌ man soꞌ, cataj nij soꞌ:
23 Jesus entrou no templo e, quando já estava ensinando, os principais sacerdotes e os anciãos do povo se aproximaram dele e perguntaram: — Com que autoridade você faz estas coisas? E quem lhe deu esta autoridade?
24 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
24 Jesus respondeu:
25 Dan me se me síí caꞌneꞌ suun rihaan síí cuꞌna̱j Juan cuta̱ꞌ ne soꞌ man yuvii̱, rá soj ga̱. Maꞌa̱n Juan cavii raa̱ naꞌ. Ase Diose̱ cataj xnaꞌanj rihaan soꞌ xa̱ꞌ. Cata̱j xnaꞌanj nij soj rihanj á ―taj Jesucristó a.
25 De onde era o batismo de João: do céu ou dos homens? E eles discutiam entre si: — Se dissermos: “Do céu”, ele nos dirá: “Então por que não acreditaram nele?”
26 Tza̱j ne̱ sese cata̱j níꞌ se vaa nuveé si̱j caꞌneꞌ Diose̱ suun rihaan me síí cuꞌna̱j Juan, ne̱ caꞌma̱an rá nij yuvii̱, ne̱ quira̱nꞌ níꞌ sayuun, quiꞌya̱j nij yuvii̱ na̱nj á. ꞌO̱ se nij yuvii̱ me se síí caꞌnéé Diose̱ nata̱ꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ me síí cuꞌna̱j Juan, rá cunuda̱nj nij yuvii̱ na̱nj á ―taj nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ a.
26 Mas, se dissermos: “Dos homens”, é de temer o povo. Porque todos consideram João um profeta.
27 Ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ rihaan Jesucristó:
27 Então responderam a Jesus: — Não sabemos. E ele, por sua vez, lhes disse:
28 Ga̱a ne̱ nanó Jesucristó cuentó nihánj cuno nij soꞌ a:
28 — O que vocês acham? Um homem tinha dois filhos. Chegando-se ao primeiro, disse: “Filho, vá hoje trabalhar na vinha.”
29 “Se̱ caꞌanj ꞌu̱nj maꞌ”, taj xnii yoꞌ rihaan rej soꞌ a. Tza̱j ne̱ orá nii doj naquiꞌyaj nica̱ꞌ soꞌ nimán soꞌ, ne̱ caꞌanj quiꞌya̱j suun soꞌ a.
29 Ele respondeu: “Não quero ir.” Mas depois, arrependido, foi.
30 Ga̱a ne̱ cuchiꞌ rej xnii rihaan yoꞌó taꞌníí soꞌ, ne̱ cataj xnaꞌanj soꞌ se vaa caꞌa̱nj xnii yoꞌ, quiꞌya̱j suun yoꞌ a. “Caꞌa̱nj ꞌu̱nj, ata̱j”, taj soꞌ rihaan rej soꞌ a. Tza̱j ne̱ ne caꞌa̱nj soꞌ quiꞌya̱j suun soꞌ, ne̱ tihaꞌ soꞌ man rej soꞌ a.
30 Dirigindo-se ao outro filho, o pai disse a mesma coisa. Ele respondeu: “Sim, senhor.” Mas não foi.
31 Ne̱ me taꞌníí snóꞌo yoꞌ cuno sa̱ꞌ rihaan soꞌ, rá soj ga̱ ―taj Jesucristó, xnáꞌanj Jesucristó man nij soꞌ a.
31 Qual dos dois fez a vontade do pai? Eles responderam: — O primeiro. Então Jesus disse:
32 ꞌO̱ se cuchiꞌ síí cuꞌna̱j Juan rihaan nij soj, ne̱ tucuꞌyón soꞌ rihaan nij soj da̱j quiꞌya̱j soj cuno̱ sa̱ꞌ soj rihaan Diose̱, tza̱j ne̱ ne cuchuma̱n rá nij soj nana̱ caꞌmii soꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ nij síí tihaꞌ yuꞌunj man yuvii̱ cheꞌé puextó do̱ꞌ, nij chana̱ niha̱ꞌ rá ga̱ chii do̱ꞌ, cuchumán rá nana̱ caꞌmii Juan na̱nj ado̱nj. Ne̱ queneꞌen soj se vaa cuchumán rá nij soꞌ, tza̱j ne̱ ne nuchra̱nꞌ nimán soj, ne̱ ne cuchuma̱n rá maꞌa̱n soj maꞌ.
32 Porque João veio até vocês no caminho da justiça, e vocês não acreditaram nele; no entanto, os publicanos e as prostitutas acreditaram. Vocês, porém, mesmo vendo isso, não se arrependeram depois para acreditar nele.
33 ”Ne̱ cuno̱ uún nij soj yoꞌó cuentó nihánj á. Dan me se vaa yoꞌo̱ síí toꞌo̱j, ne̱ cuchruj soꞌ yoꞌo̱ naa̱ chruj uvá, ne̱ quiꞌyaj soꞌ chingá nu̱ꞌ anica̱j tuꞌva naa̱ yoꞌ, ga̱a ne̱ gáán soꞌ yuꞌuj rej xtu̱nꞌ chruj uvá ne̱ cavi̱i̱ na, ne̱ cuneꞌ soꞌ ꞌo̱ veꞌ nataꞌ ca̱yáán nij síí cu̱tumé naa̱ yoꞌ a. Ga̱a ne̱ tanáj soꞌ man naa̱ yoꞌ rihaan síí quiꞌya̱j suun naa̱ yoꞌ, ne̱ curiha̱nj soꞌ caꞌanj soꞌ ga̱nꞌ a.
33 — Escutem outra parábola. Havia um homem, dono de terras, que plantou uma vinha. Pôs uma cerca em volta dela, construiu nela um lagar, edificou uma torre e arrendou a vinha a uns lavradores. Depois, ausentou-se do país.
34 Cachén do̱j yavii, ne̱ quisíj yavii cuta̱ nii chruj uvá, ne̱ caꞌnéé síí xna̱a̱ yoꞌ man yoꞌó taꞌa̱j nij se‑mo̱zó soꞌ rihaan nij síí nu̱u̱ tumé xnaa̱ soꞌ a. Me rá soꞌ caꞌna̱ꞌ ni̱caj yoꞌó nij se‑mo̱zó soꞌ do̱j chruj uvá rihaan maꞌa̱n soꞌ a.
34 Quando chegou o tempo da colheita, o dono da vinha mandou os seus servos aos lavradores, para receber os frutos que cabiam a ele.
35 Ga̱a ne̱ quitaꞌaa nij síí nu̱u̱ tumé naa̱ man yoꞌó nij mozó cuchiꞌ uún a. Dan me se goꞌ uxrá nij soꞌ chruun xráá yoꞌo̱ mozó yoꞌ, ne̱ ticaviꞌ nij soꞌ man yoꞌó mozó yoꞌ, ne̱ goꞌ uxrá nij soꞌ yahij man yoꞌó mozó yoꞌ ne̱ yu̱u̱n cheꞌe̱ caviꞌ soꞌ na̱nj ado̱nj.
35 Mas os lavradores, agarrando os servos, espancaram um, mataram outro e apedrejaram ainda outro.
36 Ga̱a ne̱ caꞌnéé uún síí xna̱a̱ yoꞌ man yoꞌó da̱nj mozó caꞌa̱nj uún rej na̱j xnaa̱ soꞌ a. Tza̱j ne̱ nij síí nu̱u̱ tumé naa̱ roꞌ, yoꞌó da̱nj quiꞌyaj uún nij soꞌ man uún nij síí cuchiꞌ uún a.
36 O dono enviou ainda outros servos em maior número; e os lavradores fizeram a mesma coisa com eles.
37 Veé dan, ga̱a ne̱ caꞌnéé síí xna̱a̱ yoꞌ taꞌníí soꞌ rej ma̱n nij síí nu̱u̱ tumé xnaa̱ soꞌ a. “Cara̱a̱ cochro̱j nij síí tumé naa̱ rihaan taꞌníj sese caꞌa̱nj taꞌníj saj xe̱e̱”, taj síí xna̱a̱ yoꞌ a.
37 Por último, o dono da vinha enviou-lhes o seu próprio filho, pensando: “O meu filho eles respeitarão.”
38 Tza̱j ne̱ queneꞌen nij síí tumé naa̱ man taꞌníí síí xna̱a̱, ne̱ cataj nij soꞌ: “Síí nihánj me síí gu̱un síí xna̱a̱ naa̱ nihánj vaa güii ei. Cheꞌé dan ticavi̱ꞌ níꞌ man soꞌ, ne̱ vaa güii, ne̱ gu̱un xna̱a̱ maꞌa̱n níꞌ man naa̱ nihánj chugua̱nj”, taj nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ a.
38 Mas os lavradores, vendo o filho, disseram uns aos outros: “Este é o herdeiro; venham, vamos matá-lo e ficar com a herança dele para nós.”
39 Ga̱a ne̱ quitaꞌaa nij soꞌ man taꞌníí síí xna̱a̱ yoꞌ, ne̱ quirii nij soꞌ xeꞌ, ne̱ ticaviꞌ nij soꞌ man taꞌníí síí xna̱a̱ ado̱nj.
39 E, agarrando-o, lançaram-no fora da vinha e o mataram.
40 Ne̱ vaa güii, ne̱ caꞌna̱ꞌ uún síí xna̱a̱ yoꞌ, ne̱ da̱j quiꞌya̱j soꞌ man nij síí nu̱u̱ tumé xnaa̱ soꞌ, rá nij soj ga̱ ―taj Jesucristó, xnáꞌanj soꞌ man nij xrej do̱ꞌ, man nij síí uun chij do̱ꞌ a.
40 Quando, pois, vier o dono da vinha, que fará àqueles lavradores?
41 ―Quiꞌya̱j ndoꞌo síí xna̱a̱ yoꞌ sayuun man nij síí chiꞌi̱i̱ ꞌyaj suun xnaa̱ soꞌ, ticavi̱ꞌ soꞌ man nij soꞌ na̱nj á. Ne̱ ta̱cuachén soꞌ xnaa̱ soꞌ rihaan yoꞌó síí tu̱mé xnaa̱ soꞌ, ne̱ yavii cuta̱ nii chruj uvá roꞌ, veꞌé rque̱ nij soꞌ chruj yoꞌ rihaan síí xna̱a̱ yoꞌ na̱nj ado̱nj ―taj nij soꞌ rihaan Jesucristó a.
41 Eles responderam: — Fará perecer horrivelmente aqueles malvados e arrendará a vinha a outros lavradores que lhe entregarão os frutos no tempo certo.
42 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó:
42 Então Jesus perguntou:
43 Cheꞌé dan cuano̱ nihánj me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan nij soj se vaa caꞌne̱e̱ Diose̱ se‑su̱u̱n soj suun gu̱un chij ga̱ Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj, ga̱a ne̱ cune̱ꞌ Diose̱ man yoꞌó yuvii̱ se vaa gu̱un chij yoꞌó nij yuvii̱ rihaan chumii̱ nihánj ga̱ soꞌ, ne̱ veꞌé quiꞌya̱j yoꞌó nij yuvii̱ yoꞌ nu̱ꞌ se vaa me rá Diose̱ quiꞌya̱j nij soꞌ na̱nj á.
43 — Portanto, eu lhes digo que o Reino de Deus será tirado de vocês e entregue a um povo que lhe produza os respectivos frutos.
44 Ne̱ yuvej yoꞌ me se ase vaa yuvej yoꞌ vaa ꞌu̱nj, ne̱ ase vaa yuvii̱ tíxé yuvej yoꞌ vaa yuvii̱ naꞌvej rá cuno̱ rihaan ꞌu̱nj, ne̱ uxrá quira̱nꞌ nij soꞌ sayuun na̱nj ado̱nj. Ne̱ ase vaa yuvii̱ quinij yuvej yoꞌ xráá vaa nij yuvii̱ qui̱ꞌyáá ꞌu̱nj sayuun man, ne̱ yu̱u̱n cheꞌe̱ quinavi̱j nij soꞌ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó a.
44 Todo o que cair sobre esta pedra ficará em pedaços; e aquele sobre quem ela cair ficará reduzido a pó.
45 Dan me se cuno nij xrej ata̱ suun noco̱o doj cuno nij síí fariseo cuno cuentó nanó Jesucristó, ne̱ queneꞌen nij soꞌ se vaa cheꞌe̱ maꞌa̱n nij soꞌ me cuentó nanó Jesucristó a. Ase vaa nij síí nu̱u̱ tumé naa̱ vaa maꞌa̱n nij soꞌ niꞌya̱j Jesucristó, ne̱ queneꞌen nij soꞌ se vaa cheꞌé dan nanó Jesucristó cuentó yoꞌ a.
45 Os principais sacerdotes e os fariseus, ouvindo estas parábolas, entenderam que Jesus falava a respeito deles;
46 Ga̱a ne̱ nanó rá nij soꞌ da̱j ga̱a̱ qui̱taꞌaa nij soꞌ man Jesucristó, tza̱j ne̱ cuchuꞌviꞌ nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man nij yuvii̱ a. ꞌO̱ se síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ me Jesucristó, rá nij yuvii̱ a.
46 e, embora quisessem prendê-lo, tinham medo das multidões, porque estas o consideravam como profeta.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.