Mateus 20
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NTLH
1 ”Ase vaa quiꞌyaj ꞌo̱ síí toꞌo̱j rej ma̱n ndoꞌo coj chruj uvá roꞌ, da̱nj quiꞌya̱j Diose̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. Dan me se síí toꞌo̱j yoꞌ roꞌ, rej taxre̱j curiha̱nj soꞌ nano̱ꞌ soꞌ síí quiꞌya̱j suun rihaan toꞌóó soꞌ rej ma̱n coj chruj uvá yoꞌ a.
1 Jesus disse:
2 Ga̱a ne̱ yoꞌo̱ caꞌmii soꞌ ga̱ nij síí quiꞌya̱j suun rihaan toꞌóó soꞌ, se vaa ꞌo̱ saꞌanj denario go̱ꞌ soꞌ cheꞌé suun quiꞌya̱j suun ꞌo̱ ꞌo̱ nij soꞌ ꞌo̱ güii, ne̱ caꞌnéé soꞌ man nij soꞌ, quiꞌya̱j suun nij soꞌ rihaan toꞌóó soꞌ a.
2 Ele combinou com eles o salário de costume, isto é, uma moeda de prata por dia, e mandou que fossem trabalhar na sua plantação.
3 ”Ga̱a ne̱ agaꞌ u̱u̱n curiha̱nj uún síí toꞌo̱j yoꞌ, caꞌanj soꞌ rihaan yuꞌvee, ga̱a ne̱ queneꞌen soꞌ doj snóꞌo nicu̱nꞌ maꞌa̱n u̱u̱n rihaan yuꞌvee, ne̱ taj va̱j suun rihaan nij soꞌ a.
3 Às nove horas, saiu outra vez, foi até a praça do mercado e viu ali alguns homens que não estavam fazendo nada.
4 Ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan nij soꞌ: “Caꞌa̱nj soj quiꞌya̱j suun soj rihaan toꞌój ei. Na̱ruꞌvee ꞌu̱nj rihaan soj cheꞌé nu̱ꞌ suun quiꞌya̱j suun soj ei”, taj soꞌ rihaan nij mozó a.
4 Então disse: “Vão vocês também trabalhar na minha plantação de uvas, e eu pagarei o que for justo.”
5 Dan me se caꞌanj nij snóꞌo yoꞌ quiꞌyaj suun nij soꞌ uún toꞌóó síí toꞌo̱j yoꞌ a.
5 — E eles foram. Ao meio-dia e às três horas da tarde o dono da plantação fez a mesma coisa com outros trabalhadores.
6 ”Ga̱a ne̱ agaꞌ ꞌu̱nꞌ curiha̱nj uún síí toꞌo̱j yoꞌ, ne̱ nariꞌ soꞌ doj síí nicu̱nꞌ maꞌa̱n rihaan yuꞌvee a. “Me cheꞌé nicunꞌ maꞌa̱n soj nu̱ꞌ güii nihánj ga̱. Taj va̱j suun quiꞌyaj suun soj á”, taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man nij soꞌ a.
6 Eram quase cinco horas da tarde quando ele voltou à praça. Viu outros homens que ainda estavam ali e perguntou: “Por que vocês estão o dia todo aqui sem fazer nada?”
7 “Ma̱a̱n se taj síí rqué suun man núj quiꞌya̱j suun núj maꞌ”, taj nij soꞌ a. “Caꞌa̱nj soj quiꞌya̱j suun soj rihaan toꞌój ei”, taj soꞌ rihaan nij soꞌ a.
7 — “É porque ninguém nos contratou!” — responderam eles.
8 ”Veé dan, ga̱a ne̱ nichru̱nꞌ cata̱ꞌ güii tuꞌva quij, ga̱a ne̱ caꞌneꞌ síí toꞌo̱j yoꞌ suun rihaan se‑mo̱zó soꞌ síí tumé saꞌanj se vaa na̱ruꞌvee soꞌ saꞌanj rihaan nij síí quiꞌyaj suun rihaan toꞌóó soꞌ yoꞌ a. “Canacu̱nj so̱ꞌ caꞌna̱ꞌ nij síí quiꞌyaj suun yoꞌ, ne̱ na̱ruꞌvee so̱ꞌ rihaan nij soꞌ á. Asino ya̱a̱n na̱ruꞌvee so̱ꞌ rihaan nij síí catúj suun agaꞌ ꞌu̱nꞌ, ga̱a ne̱ na̱ruꞌvee so̱ꞌ rihaan nij síí catúj suun rej naꞌya̱a̱n á”, taj soꞌ rihaan síí tumé saꞌanj yoꞌ a.
8 — No fim do dia, ele disse ao administrador: “Chame os trabalhadores e faça o pagamento, começando com os que foram contratados por último e terminando pelos primeiros.”
9 ”Dan me se asino ya̱a̱n caꞌnaꞌ nij síí catúj naa̱ agaꞌ ꞌu̱nꞌ rihaan síí tumé saꞌanj, ne̱ ꞌo̱ saꞌanj denario quiriꞌ ꞌo̱ ꞌo̱ nij soꞌ a.
9 — Os homens que começaram a trabalhar às cinco horas da tarde receberam uma moeda de prata cada um.
10 Ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ nij síí catúj suun rej naꞌya̱a̱n rihaan síí tumé saꞌanj yoꞌ a. Noco̱o doj saꞌanj quiri̱ꞌ nij soꞌ, rá nij soꞌ, tza̱j ne̱ veé da̱nj ꞌo̱ saꞌanj denario quiriꞌ ꞌo̱ ꞌo̱ nij soꞌ uún a.
10 Então os primeiros que tinham sido contratados pensaram que iam receber mais; porém eles também receberam uma moeda de prata cada um.
11 Nica̱j nij soꞌ saꞌanj, ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ nij soꞌ caꞌmaan rá nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ síí toꞌo̱j yoꞌ,
11 Pegaram o dinheiro e começaram a resmungar contra o patrão,
12 ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ: “Síí nihánj me se o̱rúnꞌ orá gue̱e̱ quiꞌyaj suun nij soꞌ, tza̱j ne̱ ꞌo̱ cuya̱a̱n naruꞌvee so̱ꞌ rihaan nij soꞌ ga̱ núj, ne̱ quiꞌyaj suun núj nu̱ꞌ güii, ne̱ goꞌ uxrá naán xráá núj á”, taj nij soꞌ rihaan síí toꞌo̱j yoꞌ a.
12 dizendo: “Estes homens que foram contratados por último trabalharam somente uma hora, mas nós aguentamos o dia todo debaixo deste sol quente. No entanto, o pagamento deles foi igual ao nosso!”
13 Ga̱a ne̱ síí toꞌo̱j yoꞌ cataj rihaan yoꞌo̱ tuviꞌ nij mozó: “Ne ta̱ꞌyunj mán so̱ꞌ, man tinu̱j. Ma̱a̱n se a̱j caꞌmii níꞌ cheꞌé se vaa quiꞌya̱j suun so̱ꞌ cheꞌé ꞌo̱ saꞌanj denario cheꞌé ꞌo̱ güii a.
13 — Aí o dono disse a um deles: “Escute, amigo! Eu não fui injusto com você. Você não concordou em trabalhar o dia todo por uma moeda de prata?
14 Naca̱j so̱ꞌ saꞌanj quiꞌyaj canaán so̱ꞌ, caꞌa̱nj so̱ꞌ á. Ma̱a̱n se ina̱nj me raj cuya̱a̱n na̱ruꞌvej rihaan soj na̱nj ado̱nj.
14 Pegue o seu pagamento e vá embora. Pois eu quero dar a este homem, que foi contratado por último, o mesmo que dei a você.
15 Ne nó xcúnj qui̱ꞌyáj se vaa rii nimanj, rá so̱ꞌ naꞌ. Xco̱j ruva̱a̱ rá so̱ꞌ, cheꞌé se quiꞌyáj se lu̱j rihaan tuvíꞌ so̱ꞌ naꞌ”, taj síí toꞌo̱j yoꞌ rihaan síí quiꞌyaj suun rihaan toꞌóó soꞌ a.
15 Por acaso não tenho o direito de fazer o que quero com o meu próprio dinheiro? Ou você está com inveja somente porque fui bom para ele?”
16 ”Dan me se ase vaa quiꞌyaj síí toꞌo̱j yoꞌ roꞌ, da̱nj quiꞌya̱j uún Diose̱ cheꞌé nij síí ꞌyaj suun cheꞌé Diose̱ na̱nj ado̱nj. Cheꞌé dan nij síí ne gu̱un chij rihaan chumii̱ nihánj me se xta̱ꞌ roꞌ, gu̱un chij nij soꞌ a. Ne̱ nij síí guun chij ndoꞌo rihaan chumii̱ nihánj me se xta̱ꞌ roꞌ, gu̱un nij soꞌ síí noco̱ꞌ, quiꞌya̱j Diose̱ na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó a.
16 E Jesus terminou, dizendo:
17 Ga̱a ne̱ cavii Jesucristó caꞌanj soꞌ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ caꞌanj chuvi̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ ga̱ soꞌ, quiꞌyaj soꞌ a. Veé asi̱j va̱j o̱rúnꞌ chaꞌnu̱j nij soꞌ ga̱ Jesucristó chrej, ne̱ caꞌmii Jesucristó rihaan nij soꞌ, cataj soꞌ:
17 Quando Jesus estava subindo para Jerusalém, chamou os discípulos para um lado e falou com eles em particular, enquanto caminhavam. Ele disse:
18 ―Nihánj me caꞌanj níꞌ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ qui̱taꞌaa nii manj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱, ne̱ nago̱ꞌ nii manj rihaan nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, rihaan nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ do̱ꞌ a. Ne̱ cuta̱ꞌ nij soꞌ cacunꞌ xráj, ne̱ cata̱j nij soꞌ se vaa cavi̱ꞌ ꞌu̱nj a.
18 — Escutem! Nós estamos indo para Jerusalém, onde o
19 Ga̱a ne̱ nago̱ꞌ nij soꞌ manj rihaan nij síí yaníj, ne̱ caꞌnga̱ꞌ naco̱o̱ nij síí yaníj queneꞌe̱n nij soꞌ manj, ne̱ go̱ꞌ nij soꞌ cuartá xráj, ne̱ cachro̱n nij soꞌ manj rihaan rcutze̱ a. Ga̱a ne̱ cache̱n vaꞌnu̱j güii, ga̱a ne̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún ꞌu̱nj, quiꞌya̱j Diose̱ ei ―taj Jesucristó a.
19 e o entregarão aos não judeus. Estes vão zombar dele, bater nele e crucificá-lo; mas no terceiro dia ele será ressuscitado.
20 Ga̱a ne̱ cuchiꞌ nii síí cuꞌna̱j Jacobo do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Juan do̱ꞌ, rihaan Jesucristó, ne̱ taꞌníí síí cuꞌna̱j Zebedeo me uún ro̱j soꞌ a. Dan me se cuchiꞌ nij taꞌni̱j noꞌ rihaan Jesucristó, ga̱a ne̱ canicunꞌ ru̱j noꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ cataj noꞌ se vaa vaa se cachi̱nj niꞌya̱j noꞌ rihaan soꞌ, rá noꞌ a.
20 Então a mãe dos filhos de Zebedeu chegou com os seus filhos perto de Jesus, curvou-se e pediu a ele um favor.
21 ―Me se achiin mán so̱ꞌ ga̱ ―taj Jesucristó, xnáꞌanj soꞌ man noꞌ a.
21 — O que é que você quer? — perguntou Jesus. Ela respondeu: — Prometa que, quando o senhor se tornar Rei, estes meus dois filhos sentarão à sua direita e à sua esquerda.
22 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan ro̱j tinu̱j ro̱j soꞌ a:
22 Jesus disse aos dois filhos dela: — Podemos! — responderam eles.
23 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó:
23 Então Jesus disse:
24 Ga̱a ne̱ cuno yoꞌó chi̱ꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó se vaa caꞌmii ro̱j tinu̱j ro̱j soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ caꞌmaan rá nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man ro̱j soꞌ a.
24 Quando os outros dez discípulos ouviram isso, ficaram zangados com os dois irmãos.
25 Ga̱a ne̱ canacúún Jesucristó man cunuda̱nj nij soꞌ se vaa caꞌna̱ꞌ nij soꞌ rihaan soꞌ, ne̱ cataj soꞌ:
25 Então Jesus chamou todos para perto de si e disse:
26 Tza̱j ne̱ se̱ gaa da̱nj scaꞌnúj nij soj a̱ maꞌ. ꞌO̱ se sese me rá nij soj gu̱un chij nij soj rihaan tuviꞌ nij soj, ne̱ gu̱un nij soj síí quiꞌya̱j suun rihaan taranꞌ tuviꞌ nij soj,
26 Mas entre vocês não pode ser assim. Pelo contrário, quem quiser ser importante, que sirva os outros,
27 ne̱ ase vaa mozó roꞌ, da̱nj ga̱a̱ xa̱ꞌ nij soj rihaan taranꞌ tuviꞌ nij soj na̱nj ado̱nj.
27 e quem quiser ser o primeiro, que seja o escravo de vocês.
28 Dan me se caꞌnéé Diose̱ manj ni̱caj yuꞌunj ꞌu̱nj man yuvii̱, tza̱j ne̱ ne caꞌna̱ꞌ ꞌu̱nj ne̱ gu̱un nij yuvii̱ mozó rihanj maꞌ. ꞌO̱ se caꞌnáꞌ ꞌu̱nj quiꞌya̱j suun ma̱ꞌanj rihaan nij yuvii̱ na̱nj ado̱nj. Ne̱ caꞌnáꞌ ꞌu̱nj nayo̱n ma̱ꞌanj rihaan yuvii̱ ne̱ cavi̱ꞌ ꞌu̱nj cheꞌé cacunꞌ ata̱ nij soꞌ, ga̱a ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ uxrá nij soꞌ, qui̱ꞌyáj na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó a.
28 Porque até o
29 Ga̱a ne̱ cavii nij soꞌ chumanꞌ Jericó, ne̱ cachéé ndoꞌo yuvii̱ xcó Jesucristó a.
29 Quando Jesus e os discípulos estavam saindo de Jericó, uma grande multidão seguia Jesus.
30 Ne̱ vaa vi̱j síí tuchri̱i ne̱ tuꞌva chrej, ne̱ cuno ro̱j soꞌ cuentó se vaa cache̱n Jesucristó rej ne̱ ro̱j soꞌ a. Cheꞌé dan caguáj ro̱j soꞌ, cataj ro̱j soꞌ:
30 Dois cegos, sentados na beira do caminho, ouviram alguém dizer que ele estava passando e começaram a gritar: — Senhor,
31 Tza̱j ne̱:
31 A multidão os repreendeu e mandou que calassem a boca, mas eles gritaram ainda mais: — Senhor, Filho de Davi, tenha pena de nós!
32 Ga̱a ne̱ canicunꞌ Jesucristó, ne̱ canacúún Jesucristó man ro̱j soꞌ se vaa caꞌna̱ꞌ ro̱j soꞌ rihaan soꞌ, ne̱ cataj soꞌ:
32 Então Jesus parou, chamou os cegos e perguntou:
33 ―Cunu̱u sa̱ꞌ rihaan rój, rá rój, Señor ―cataj ro̱j soꞌ a.
33 — Senhor, queremos poder enxergar! — responderam eles.
34 Ga̱a ne̱ cunuu ꞌe̱e̱ rá Jesucristó man ro̱j soꞌ, ne̱ cutaꞌ Jesucristó raꞌa Jesucristó rihaan ro̱j soꞌ, ga̱a ne̱ veé ma̱a̱n orá dan cunuu sa̱ꞌ rihaan ro̱j soꞌ na̱nj ado̱nj. Ga̱a ne̱ caꞌanj ro̱j soꞌ ga̱ Jesucristó a.
34 Jesus teve pena dos cegos e tocou nos olhos deles. No mesmo instante eles puderam ver e então seguiram Jesus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.