Mateus 20
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs ARIB
1 ”Ase vaa quiꞌyaj ꞌo̱ síí toꞌo̱j rej ma̱n ndoꞌo coj chruj uvá roꞌ, da̱nj quiꞌya̱j Diose̱ asa̱ꞌ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj. Dan me se síí toꞌo̱j yoꞌ roꞌ, rej taxre̱j curiha̱nj soꞌ nano̱ꞌ soꞌ síí quiꞌya̱j suun rihaan toꞌóó soꞌ rej ma̱n coj chruj uvá yoꞌ a.
1 Porque o reino dos céus é semelhante a um homem, proprietário, que saiu de madrugada a contratar trabalhadores para a sua vinha.
2 Ga̱a ne̱ yoꞌo̱ caꞌmii soꞌ ga̱ nij síí quiꞌya̱j suun rihaan toꞌóó soꞌ, se vaa ꞌo̱ saꞌanj denario go̱ꞌ soꞌ cheꞌé suun quiꞌya̱j suun ꞌo̱ ꞌo̱ nij soꞌ ꞌo̱ güii, ne̱ caꞌnéé soꞌ man nij soꞌ, quiꞌya̱j suun nij soꞌ rihaan toꞌóó soꞌ a.
2 Ajustou com os trabalhadores o salário de um denário por dia, e mandou-os para a sua vinha.
3 ”Ga̱a ne̱ agaꞌ u̱u̱n curiha̱nj uún síí toꞌo̱j yoꞌ, caꞌanj soꞌ rihaan yuꞌvee, ga̱a ne̱ queneꞌen soꞌ doj snóꞌo nicu̱nꞌ maꞌa̱n u̱u̱n rihaan yuꞌvee, ne̱ taj va̱j suun rihaan nij soꞌ a.
3 Cerca da hora terceira saiu, e viu que estavam outros, ociosos, na praça,
4 Ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan nij soꞌ: “Caꞌa̱nj soj quiꞌya̱j suun soj rihaan toꞌój ei. Na̱ruꞌvee ꞌu̱nj rihaan soj cheꞌé nu̱ꞌ suun quiꞌya̱j suun soj ei”, taj soꞌ rihaan nij mozó a.
4 e disse-lhes: Ide também vós para a vinha, e dar-vos-ei o que for justo. E eles foram.
5 Dan me se caꞌanj nij snóꞌo yoꞌ quiꞌyaj suun nij soꞌ uún toꞌóó síí toꞌo̱j yoꞌ a.
5 Outra vez saiu, cerca da hora sexta e da nona, e fez o mesmo.
6 ”Ga̱a ne̱ agaꞌ ꞌu̱nꞌ curiha̱nj uún síí toꞌo̱j yoꞌ, ne̱ nariꞌ soꞌ doj síí nicu̱nꞌ maꞌa̱n rihaan yuꞌvee a. “Me cheꞌé nicunꞌ maꞌa̱n soj nu̱ꞌ güii nihánj ga̱. Taj va̱j suun quiꞌyaj suun soj á”, taj soꞌ, xnáꞌanj soꞌ man nij soꞌ a.
6 Responderam-lhe eles: Porque ninguém nos contratou. Disse-lhes ele: Ide também vós para a vinha.
7 “Ma̱a̱n se taj síí rqué suun man núj quiꞌya̱j suun núj maꞌ”, taj nij soꞌ a. “Caꞌa̱nj soj quiꞌya̱j suun soj rihaan toꞌój ei”, taj soꞌ rihaan nij soꞌ a.
7 Responderam-lhe eles: Porque ninguém nos contratou. Disse-lhes ele: Ide também vós para a vinha.
8 ”Veé dan, ga̱a ne̱ nichru̱nꞌ cata̱ꞌ güii tuꞌva quij, ga̱a ne̱ caꞌneꞌ síí toꞌo̱j yoꞌ suun rihaan se‑mo̱zó soꞌ síí tumé saꞌanj se vaa na̱ruꞌvee soꞌ saꞌanj rihaan nij síí quiꞌyaj suun rihaan toꞌóó soꞌ yoꞌ a. “Canacu̱nj so̱ꞌ caꞌna̱ꞌ nij síí quiꞌyaj suun yoꞌ, ne̱ na̱ruꞌvee so̱ꞌ rihaan nij soꞌ á. Asino ya̱a̱n na̱ruꞌvee so̱ꞌ rihaan nij síí catúj suun agaꞌ ꞌu̱nꞌ, ga̱a ne̱ na̱ruꞌvee so̱ꞌ rihaan nij síí catúj suun rej naꞌya̱a̱n á”, taj soꞌ rihaan síí tumé saꞌanj yoꞌ a.
8 Ao anoitecer, disse o senhor da vinha ao seu mordomo: Chama os trabalhadores, e paga-lhes o salário, começando pelos últimos até os primeiros.
9 ”Dan me se asino ya̱a̱n caꞌnaꞌ nij síí catúj naa̱ agaꞌ ꞌu̱nꞌ rihaan síí tumé saꞌanj, ne̱ ꞌo̱ saꞌanj denario quiriꞌ ꞌo̱ ꞌo̱ nij soꞌ a.
9 Chegando, pois, os que tinham ido cerca da hora undécima, receberam um denário cada um.
10 Ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ nij síí catúj suun rej naꞌya̱a̱n rihaan síí tumé saꞌanj yoꞌ a. Noco̱o doj saꞌanj quiri̱ꞌ nij soꞌ, rá nij soꞌ, tza̱j ne̱ veé da̱nj ꞌo̱ saꞌanj denario quiriꞌ ꞌo̱ ꞌo̱ nij soꞌ uún a.
10 Vindo, então, os primeiros, pensaram que haviam de receber mais; mas do mesmo modo receberam um denário cada um.
11 Nica̱j nij soꞌ saꞌanj, ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ nij soꞌ caꞌmaan rá nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ síí toꞌo̱j yoꞌ,
11 E ao recebê-lo, murmuravam contra o proprietário, dizendo:
12 ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ: “Síí nihánj me se o̱rúnꞌ orá gue̱e̱ quiꞌyaj suun nij soꞌ, tza̱j ne̱ ꞌo̱ cuya̱a̱n naruꞌvee so̱ꞌ rihaan nij soꞌ ga̱ núj, ne̱ quiꞌyaj suun núj nu̱ꞌ güii, ne̱ goꞌ uxrá naán xráá núj á”, taj nij soꞌ rihaan síí toꞌo̱j yoꞌ a.
12 Estes últimos trabalharam somente uma hora, e os igualastes a nós, que suportamos a fadiga do dia inteiro e o forte calor.
13 Ga̱a ne̱ síí toꞌo̱j yoꞌ cataj rihaan yoꞌo̱ tuviꞌ nij mozó: “Ne ta̱ꞌyunj mán so̱ꞌ, man tinu̱j. Ma̱a̱n se a̱j caꞌmii níꞌ cheꞌé se vaa quiꞌya̱j suun so̱ꞌ cheꞌé ꞌo̱ saꞌanj denario cheꞌé ꞌo̱ güii a.
13 Mas ele, respondendo, disse a um deles: Amigo, não te faço injustiça; não ajustaste comigo um denário?
14 Naca̱j so̱ꞌ saꞌanj quiꞌyaj canaán so̱ꞌ, caꞌa̱nj so̱ꞌ á. Ma̱a̱n se ina̱nj me raj cuya̱a̱n na̱ruꞌvej rihaan soj na̱nj ado̱nj.
14 Toma o que é teu, e vai-te; eu quero dar a este último tanto como a ti.
15 Ne nó xcúnj qui̱ꞌyáj se vaa rii nimanj, rá so̱ꞌ naꞌ. Xco̱j ruva̱a̱ rá so̱ꞌ, cheꞌé se quiꞌyáj se lu̱j rihaan tuvíꞌ so̱ꞌ naꞌ”, taj síí toꞌo̱j yoꞌ rihaan síí quiꞌyaj suun rihaan toꞌóó soꞌ a.
15 Não me é lícito fazer o que quero do que é meu? Ou é mau o teu olho porque eu sou bom?
16 ”Dan me se ase vaa quiꞌyaj síí toꞌo̱j yoꞌ roꞌ, da̱nj quiꞌya̱j uún Diose̱ cheꞌé nij síí ꞌyaj suun cheꞌé Diose̱ na̱nj ado̱nj. Cheꞌé dan nij síí ne gu̱un chij rihaan chumii̱ nihánj me se xta̱ꞌ roꞌ, gu̱un chij nij soꞌ a. Ne̱ nij síí guun chij ndoꞌo rihaan chumii̱ nihánj me se xta̱ꞌ roꞌ, gu̱un nij soꞌ síí noco̱ꞌ, quiꞌya̱j Diose̱ na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó a.
16 Assim os últimos serão primeiros, e os primeiros serão últimos.
17 Ga̱a ne̱ cavii Jesucristó caꞌanj soꞌ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ caꞌanj chuvi̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ ga̱ soꞌ, quiꞌyaj soꞌ a. Veé asi̱j va̱j o̱rúnꞌ chaꞌnu̱j nij soꞌ ga̱ Jesucristó chrej, ne̱ caꞌmii Jesucristó rihaan nij soꞌ, cataj soꞌ:
17 Estando Jesus para subir a Jerusalém, chamou à parte os doze e no caminho lhes disse:
18 ―Nihánj me caꞌanj níꞌ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ qui̱taꞌaa nii manj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱, ne̱ nago̱ꞌ nii manj rihaan nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, rihaan nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ do̱ꞌ a. Ne̱ cuta̱ꞌ nij soꞌ cacunꞌ xráj, ne̱ cata̱j nij soꞌ se vaa cavi̱ꞌ ꞌu̱nj a.
18 Eis que subimos a Jerusalém, e o Filho do homem será entregue aos principais sacerdotes e aos escribas, e eles o condenarão à morte,
19 Ga̱a ne̱ nago̱ꞌ nij soꞌ manj rihaan nij síí yaníj, ne̱ caꞌnga̱ꞌ naco̱o̱ nij síí yaníj queneꞌe̱n nij soꞌ manj, ne̱ go̱ꞌ nij soꞌ cuartá xráj, ne̱ cachro̱n nij soꞌ manj rihaan rcutze̱ a. Ga̱a ne̱ cache̱n vaꞌnu̱j güii, ga̱a ne̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún ꞌu̱nj, quiꞌya̱j Diose̱ ei ―taj Jesucristó a.
19 e o entregarão aos gentios para que dele escarneçam, e o açoitem e crucifiquem; e ao terceiro dia ressuscitará.
20 Ga̱a ne̱ cuchiꞌ nii síí cuꞌna̱j Jacobo do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Juan do̱ꞌ, rihaan Jesucristó, ne̱ taꞌníí síí cuꞌna̱j Zebedeo me uún ro̱j soꞌ a. Dan me se cuchiꞌ nij taꞌni̱j noꞌ rihaan Jesucristó, ga̱a ne̱ canicunꞌ ru̱j noꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ cataj noꞌ se vaa vaa se cachi̱nj niꞌya̱j noꞌ rihaan soꞌ, rá noꞌ a.
20 Aproximou-se dele, então, a mãe dos filhos de Zebedeu, com seus filhos, ajoelhando-se e fazendo-lhe um pedido.
21 ―Me se achiin mán so̱ꞌ ga̱ ―taj Jesucristó, xnáꞌanj soꞌ man noꞌ a.
21 Perguntou-lhe Jesus: Que queres? Ela lhe respondeu: Concede que estes meus dois filhos se sentem, um à tua direita e outro à tua esquerda, no teu reino.
22 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan ro̱j tinu̱j ro̱j soꞌ a:
22 Jesus, porém, replicou: Não sabeis o que pedis; podeis beber o cálice que eu estou para beber? Responderam-lhe: Podemos.
23 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó:
23 Então lhes disse: O meu cálice certamente haveis de beber; mas o sentar-se à minha direita e à minha esquerda, não me pertence concedê-lo; mas isso é para aqueles para quem está preparado por meu Pai.
24 Ga̱a ne̱ cuno yoꞌó chi̱ꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó se vaa caꞌmii ro̱j tinu̱j ro̱j soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ caꞌmaan rá nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man ro̱j soꞌ a.
24 E ouvindo isso os dez, indignaram-se contra os dois irmãos.
25 Ga̱a ne̱ canacúún Jesucristó man cunuda̱nj nij soꞌ se vaa caꞌna̱ꞌ nij soꞌ rihaan soꞌ, ne̱ cataj soꞌ:
25 Jesus, pois, chamou-os para junto de si e lhes disse: Sabeis que os governadores dos gentios os dominam, e os seus grandes exercem autoridades sobre eles.
26 Tza̱j ne̱ se̱ gaa da̱nj scaꞌnúj nij soj a̱ maꞌ. ꞌO̱ se sese me rá nij soj gu̱un chij nij soj rihaan tuviꞌ nij soj, ne̱ gu̱un nij soj síí quiꞌya̱j suun rihaan taranꞌ tuviꞌ nij soj,
26 Não será assim entre vós; antes, qualquer que entre vós quiser tornar-se grande, será esse o que vos sirva;
27 ne̱ ase vaa mozó roꞌ, da̱nj ga̱a̱ xa̱ꞌ nij soj rihaan taranꞌ tuviꞌ nij soj na̱nj ado̱nj.
27 e qualquer que entre vós quiser ser o primeiro, será vosso servo;
28 Dan me se caꞌnéé Diose̱ manj ni̱caj yuꞌunj ꞌu̱nj man yuvii̱, tza̱j ne̱ ne caꞌna̱ꞌ ꞌu̱nj ne̱ gu̱un nij yuvii̱ mozó rihanj maꞌ. ꞌO̱ se caꞌnáꞌ ꞌu̱nj quiꞌya̱j suun ma̱ꞌanj rihaan nij yuvii̱ na̱nj ado̱nj. Ne̱ caꞌnáꞌ ꞌu̱nj nayo̱n ma̱ꞌanj rihaan yuvii̱ ne̱ cavi̱ꞌ ꞌu̱nj cheꞌé cacunꞌ ata̱ nij soꞌ, ga̱a ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ uxrá nij soꞌ, qui̱ꞌyáj na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó a.
28 assim como o Filho do homem não veio para ser servido, mas para servir, e para dar a sua vida em resgate de muitos.
29 Ga̱a ne̱ cavii nij soꞌ chumanꞌ Jericó, ne̱ cachéé ndoꞌo yuvii̱ xcó Jesucristó a.
29 Saindo eles de Jericó, seguiu-o uma grande multidão;
30 Ne̱ vaa vi̱j síí tuchri̱i ne̱ tuꞌva chrej, ne̱ cuno ro̱j soꞌ cuentó se vaa cache̱n Jesucristó rej ne̱ ro̱j soꞌ a. Cheꞌé dan caguáj ro̱j soꞌ, cataj ro̱j soꞌ:
30 e eis que dois cegos, sentados junto do caminho, ouvindo que Jesus passava, clamaram, dizendo: Senhor, Filho de Davi, tem compaixão de nós.
31 Tza̱j ne̱:
31 E a multidão os repreendeu, para que se calassem; eles, porém, clamaram ainda mais alto, dizendo: Senhor, Filho de Davi, tem compaixão de nós.
32 Ga̱a ne̱ canicunꞌ Jesucristó, ne̱ canacúún Jesucristó man ro̱j soꞌ se vaa caꞌna̱ꞌ ro̱j soꞌ rihaan soꞌ, ne̱ cataj soꞌ:
32 E Jesus, parando, chamou-os e perguntou: Que quereis que vos faça?
33 ―Cunu̱u sa̱ꞌ rihaan rój, rá rój, Señor ―cataj ro̱j soꞌ a.
33 Disseram-lhe eles: Senhor, que se nos abram os olhos.
34 Ga̱a ne̱ cunuu ꞌe̱e̱ rá Jesucristó man ro̱j soꞌ, ne̱ cutaꞌ Jesucristó raꞌa Jesucristó rihaan ro̱j soꞌ, ga̱a ne̱ veé ma̱a̱n orá dan cunuu sa̱ꞌ rihaan ro̱j soꞌ na̱nj ado̱nj. Ga̱a ne̱ caꞌanj ro̱j soꞌ ga̱ Jesucristó a.
34 E Jesus, movido de compaixão, tocou-lhes os olhos, e imediatamente recuperaram a vista, e o seguiram.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.