Mateus 12

Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Dan me se naca̱ caꞌmii Jesucristó nana̱ yoꞌ, ne̱ ꞌo̱ güii naránj rá nij yuvii̱ israelitá me yoꞌ, ne̱ va̱j Jesucristó rque ꞌo̱ naa̱ ꞌnúú trigó a. Va̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ ga̱ soꞌ a. Veé dan va̱j nij soꞌ, ne̱ naꞌaan rque nij soꞌ a. Cheꞌé dan me guun cheꞌe̱ nij soꞌ cuta nij soꞌ do̱j ꞌnúú trigó chá nij soꞌ a.
1 Atravessava Jesus os campos de trigo num dia de sábado. Seus discípulos, tendo fome, começaram a arrancar as espigas para comê-las.
2 Tza̱j ne̱ queneꞌen nij síí fariseo se vaa cuta nij soꞌ do̱j ꞌnúú trigó, ne̱ cataj nij soꞌ rihaan Jesucristó a:
2 Vendo isto, os fariseus disseram-lhe: Eis que teus discípulos fazem o que é proibido no dia de sábado.
3 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
3 Jesus respondeu-lhes: Não lestes o que fez Davi num dia em que teve fome, ele e seus companheiros,
4 ga̱a ne̱ catúj nij tuvi̱ꞌ nij soꞌ rá nuvií, ne̱ chá nij soꞌ rachrúún ta̱j rihaan se‑mesa̱ Diose̱ a. Ne̱ ne nó xcúún nij soꞌ cha̱ nij soꞌ rachrúún yoꞌ; ma̱a̱n se o̱rúnꞌ nij xrej nó xcúún cha̱ rachrúún yoꞌ a. Tza̱j ne̱ ma̱a̱n cheꞌé se rque nij soꞌ naꞌaan uxrá, ga̱a ne̱ chá nij soꞌ rachrúún yoꞌ na̱nj ado̱nj. Tza̱j ne̱ ne cata̱j Diose̱ se vaa tumé síí cuꞌna̱j David cacunꞌ maꞌ.
4 como entrou na casa de Deus e comeu os pães da proposição? Ora, nem a ele nem àqueles que o acompanhavam era permitido comer esses pães reservados só aos sacerdotes.
5 ”Ne̱ ne naya̱a̱ soj me taj se‑tucua̱nj Moisés cheꞌé nij xrej ꞌyaj suun nuvií naꞌ. ꞌO̱ se cheꞌé se‑su̱u̱n nij soꞌ, ꞌyaj nij soꞌ se vaa ne nó xcúún yuvii̱ quiꞌya̱j yuvii̱ güii naránj rá níꞌ si̱j israelitá maꞌ. Tza̱j ne̱ ne tumé nij soꞌ cacunꞌ cheꞌé se vaa ꞌyaj nij soꞌ maꞌ.
5 Não lestes na lei que, nos dias de sábado, os sacerdotes transgridem no templo o descanso do sábado e não se tornam culpados?
6 Ne̱ cuano̱ nihánj me cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa vaa síí nicu̱nꞌ rihaan soj cuano̱, ne̱ sa̱ꞌ doj vaa soꞌ rihaan nuvií yoꞌ ado̱nj.
6 Ora, eu vos declaro que aqui está quem é maior que o templo.
7 Ne̱ vaa yoꞌó nana̱ no̱ rihaan danj Diose̱ taj: “Ne uun niha̱ꞌ rá ꞌu̱nj niꞌya̱j ꞌu̱nj síí rqué xcuu rihaan ꞌu̱nj maꞌ. ꞌO̱ se uun niha̱ꞌ rá ꞌu̱nj niꞌya̱j ꞌu̱nj yuvii̱ ꞌe̱e̱ rá man tuviꞌ ado̱nj”. Yoꞌ me se‑na̱na̱ Diose̱ nana̱ no̱ rihaan yanj yoꞌ a. Sese cuno soj me taj nana̱ yoꞌ, ne̱ ne cuta̱ꞌ soj cacunꞌ xráá nij síí nihánj sa̱j maꞌ. Ne̱ ne tumé nij síí nihánj cacunꞌ maꞌ.
7 Se compreendêsseis o sentido destas palavras: Quero a misericórdia e não o sacrifício... não condenaríeis os inocentes.
8 ꞌO̱ se síí caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ mej, ne̱ no̱ xcúnj quiri̱i̱ taꞌngaj da̱j quiꞌya̱j yuvii̱ güii naránj rá yuvii̱ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí fariseo yoꞌ a.
8 Porque o Filho do Homem é senhor também do sábado.
9 Ga̱a ne̱ curiha̱nj Jesucristó rej na̱j naa̱ yoꞌ, ne̱ catúj soꞌ rá veꞌ tucuꞌyón nij síí ma̱n chumanꞌ yoꞌ se‑tucua̱nj Moisés a.
9 Partindo dali, Jesus entrou na sinagoga.
10 Dan me se yáán ꞌo̱ síí nacoo̱ raꞌa rá veꞌ yoꞌ a. Ne̱ xnáꞌanj nij síí fariseo man Jesucristó sese no̱ xcúún yuvii̱ quiꞌya̱j conoꞌó yuvii̱ man tuviꞌ yuvii̱ güii naránj rá yuvii̱ a. Da̱nj tuꞌva nij soꞌ rihaan Jesucristó, cheꞌé yan me rá nij soꞌ cuta̱ꞌ nij soꞌ cacunꞌ xráá Jesucristó cheꞌé nana̱ caꞌmi̱i̱ Jesucristó ado̱nj.
10 Encontrava-se lá um homem que tinha a mão seca. Alguém perguntou a Jesus: É permitido curar no dia de sábado? Isto para poder acusá-lo.
11 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
11 Jesus respondeu-lhe: Há alguém entre vós que, tendo uma única ovelha e se esta cair num poço no dia de sábado, não a irá procurar e retirar?
12 Ne̱ sa̱ꞌ uxrá doj vaa yuvii̱ rihaan matzinj yoꞌ ado̱nj. Cheꞌé dan no̱ xcúún yuvii̱ ra̱cuíj yuvii̱ man tuviꞌ yuvii̱ güii naránj rá yuvii̱ á ―taj Jesucristó rihaan nij síí fariseo yoꞌ a.
12 Não vale o homem muito mais que uma ovelha? É permitido, pois, fazer o bem no dia de sábado.
13 Canica̱j Jesucristó cataj Jesucristó rihaan síí nacoo̱ raꞌa yoꞌ:
13 Disse, então, àquele homem: Estende a mão. Ele a estendeu e ela tornou-se sã como a outra.
14 Dan me se curiha̱nj nij síí fariseo rá veꞌ yoꞌ, ne̱ caꞌanj nij soꞌ rej yaníj, ne̱ guun rá taranꞌ nij soꞌ da̱j ga̱a̱ quiꞌya̱j nij soꞌ ne̱ cavi̱ꞌ Jesucristó a.
14 Os fariseus saíram dali e deliberaram sobre os meios de o matar.
15 Tza̱j ne̱ queneꞌen Jesucristó da̱j me rá nij síí fariseo quiꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó a. Cheꞌé dan cavii soꞌ rej yoꞌ, ne̱ caꞌanj ndoꞌo yuvii̱ ga̱ soꞌ, ne̱ nahuun cunuda̱nj nij síí ranꞌ va̱j ga̱ nij yuvii̱, quiꞌyaj Jesucristó a.
15 Jesus soube disso e afastou-se daquele lugar. Uma grande multidão o seguiu, e ele curou todos os seus doentes.
16 Ne̱ caꞌneꞌ soꞌ suun rihaan nij yuvii̱ se vaa se̱ nataꞌ nij yuvii̱ rihaan tuviꞌ yuvii̱ cheꞌé yan vaa ꞌyaj soꞌ a.
16 Proibia-lhes formalmente falar disso,
17 Da̱nj caꞌmii Jesucristó, ga̱a ne̱ quisíj ya̱ nu̱ꞌ nana̱ nihánj nana̱ cataj xnaꞌanj Diose̱ rihaan yuvii̱ ga̱a naá a. Dan me se caꞌmii Diose̱ nana̱ nihánj cuno síí cuꞌna̱j Isaías síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá, ne̱ nataꞌ síí cuꞌna̱j Isaías nana̱ nihánj rihaan yuvii̱ cheꞌé Diose̱ a. Nana̱ caꞌmii maꞌa̱n Diose̱, cataj xnaꞌanj Diose̱ cheꞌé Jesucristó me nana̱ nihánj a:
17 para que se cumprisse o anunciado pelo profeta Isaías:
18 “Xca̱j soj cuentá se vaa síí nihánj me síí ꞌyaj suun rihanj a. Narii ꞌu̱nj man soꞌ cu̱nuû soꞌ rihanj, ne̱ ꞌe̱e̱ rá ꞌu̱nj man soꞌ, ne̱ aranꞌ raj niꞌya̱j ꞌu̱nj man soꞌ a. Caꞌne̱j ꞌu̱nj Nimanj nimán soꞌ, ne̱ nata̱ꞌ soꞌ rihaan nij síí yaníj se vaa veꞌé caꞌne̱ꞌ ꞌu̱nj cacunꞌ cheꞌé nij soꞌ a.
18 Eis o meu servo a quem escolhi, meu bem-amado em quem minha alma pôs toda sua a afeição. Farei repousar sobre ele o meu Espírito e ele anunciará a justiça aos pagãos.
19 Se̱ cunuꞌ soꞌ ga̱ yuvii̱ maꞌ. Se̱ caguáj soꞌ rihaan yuvii̱ maꞌ. Se̱ canicunꞌ soꞌ chrej caꞌa̱a̱n caꞌmi̱i̱ natáj soꞌ rihaan yuvii̱ maꞌ.
19 Ele não disputará, não elevará sua voz; ninguém ouvirá sua voz nas praças públicas.
20 Ne̱ sese nari̱ꞌ soꞌ man yoꞌo̱ síí quiriꞌ rá síí ne uun nucua̱j noco̱ꞌ chrej sa̱ꞌ, ne̱ se̱ tiriꞌ nu̱ꞌ soꞌ man síí quiriꞌ rá yoꞌ maꞌ. ꞌO̱ se ra̱cuíj soꞌ man soꞌ ado̱nj. Dan me se caꞌve̱e se ase vaa rcoo̱ xtunꞌ do̱ꞌ, caꞌve̱e se ase vaa agaꞌ yaꞌan navij na acaa rque do̱ꞌ, vaa síí quiriꞌ rá yoꞌ, tza̱j ne̱ ra̱cuíj soꞌ man soꞌ, yan cunu̱u sa̱ꞌ soꞌ ado̱nj. Dan me se quiꞌya̱j canaán nana̱ ya̱ caꞌmi̱i̱ síí ꞌyaj suun rihanj ga̱a veꞌé caꞌne̱ꞌ soꞌ cacunꞌ cheꞌé yuvii̱ na̱nj ado̱nj.
20 Não quebrará o caniço rachado, nem apagará a mecha que ainda fumega, até que faça triunfar a justiça.
21 Ne̱ ga̱a̱ nucua̱j rá nij síí yaníj man soꞌ se vaa ra̱cuíj soꞌ man nij síí yaníj ado̱nj”, taj Diose̱ ga̱a naá a.
21 Em seu nome as nações pagãs porão sua esperança {Is 42,1-4}.
22 Guun naá do̱j, ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ yuvii̱ rihaan Jesucristó, ne̱ nica̱j nij yuvii̱ man ꞌo̱ síí yaꞌmi̱i aráán rihaan nu̱u̱ nana̱ chre̱e nimán a. Xa̱ꞌ síí nu̱u̱ nana̱ chre̱e nimán, tza̱j ne̱ caráán rihaan soꞌ, ne̱ yaꞌmi̱i soꞌ a. Ne̱ nahuun nu̱ꞌ soꞌ, quiꞌyaj Jesucristó, ne̱ naxraꞌ rihaan soꞌ, ne̱ caꞌmii soꞌ ado̱nj.
22 Apresentaram-lhe, depois, um possesso cego e mudo. Jesus o curou de tal modo, que este falava e via.
23 Dan me se queneꞌen nij yuvii̱ se vaa nahuun sa̱ꞌ soꞌ quiꞌyaj Jesucristó, ne̱ guun niha̱ꞌ rá nij yuvii̱, ne̱ cataj nij yuvii̱:
23 A multidão, admirada, dizia: Não será este o filho de Davi?
24 Tza̱j ne̱ cuno nij síí fariseo da̱j caꞌmii nij yuvii̱ cheꞌé Jesucristó, ne̱ cataj nij soꞌ:
24 Mas, ouvindo isto, os fariseus responderam: É por Beelzebul, chefe dos demônios, que ele os expulsa.
25 Dan me se queneꞌen Jesucristó da̱j vaa nimán nij síí fariseo yoꞌ, ga̱a ne̱ caꞌmii soꞌ rihaan nij síí fariseo a:
25 Jesus, porém, penetrando nos seus pensamentos, disse: Todo reino dividido contra si mesmo será destruído. Toda cidade, toda casa dividida contra si mesma não pode subsistir.
26 Cheꞌé dan me sese racuíj síí chre̱e síí cuꞌna̱j Satanás manj rii ꞌu̱nj tuviꞌ soꞌ nana̱ chre̱e nimán nij yuvii̱, ga̱a ne̱ asa̱ꞌ caꞌve̱e gu̱un chij ndoꞌo soꞌ rihaan nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, rá soj ga̱.
26 Se Satanás expele Satanás, está dividido contra si mesmo. Como, pois, subsistirá o seu reino?
27 Dan me se sese rii ꞌu̱nj nana̱ chre̱e nimán nij yuvii̱, ꞌyaj síí chre̱e cuꞌna̱j Beelzebú, cheꞌé se aꞌmii ꞌu̱nj ga̱ soꞌ, rá soj a. Tza̱j ne̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soj me se veé da̱nj rii uún nij soꞌ nij nana̱ chre̱e nimán yuvii̱ uún á. Ne̱ asa̱ꞌ aꞌvee ꞌyaj nij soꞌ da̱nj, rá soj ga̱. Ne̱ vaa nij soꞌ vaa, veé da̱nj aꞌmii nij soꞌ ga̱ síí chre̱e, rá soj ga̱a̱ naꞌ. Cheꞌé nana̱ caꞌmii soj me se maꞌa̱n nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soj cuta̱ꞌ cacunꞌ xráá soj se vaa caꞌmii ne̱ soj ado̱nj.
27 E se eu expulso os demônios por Beelzebul, por quem é que vossos filhos os expulsam? Por isso, eles mesmos serão vossos juízes.
28 Tza̱j ne̱ ꞌu̱nj me se ya̱ Nimán Diose̱ me síí racuíj manj rii ꞌu̱nj nana̱ chre̱e nimán yuvii̱ ado̱nj. Cheꞌé dan xca̱j soj cuentá se vaa a̱j guun cheꞌe̱ Diose̱ uun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj.
28 Mas, se é pelo Espírito de Deus que expulso os demônios, então chegou para vós o Reino de Deus.
29 ”Ne̱ sese me rá yoꞌo̱ soꞌ catu̱u̱ soꞌ rá veꞌ tucuá síí ruꞌvee quiꞌya̱j itu̱u̱ soꞌ siꞌyaj síí ruꞌvee yoꞌ, ne̱ asino nu̱míj soꞌ man síí ruꞌvee yoꞌ, ga̱a ne̱ ca̱nica̱j soꞌ catzi̱j soꞌ tucuá síí ruꞌvee yoꞌ ei. Ne̱ ase vaa ꞌyaj síí atúj tucuá síí ruꞌvee roꞌ, da̱nj ꞌyáj man síí chre̱e yoꞌ chugua̱nj. Dan me se numíj ꞌu̱nj man soꞌ, ne̱ cuano̱ nihánj aꞌnéj ꞌu̱nj man nu̱ꞌ nij síí ꞌni̱j raꞌa soꞌ ado̱nj.
29 Como pode alguém penetrar na casa de um homem forte e roubar-lhe os bens, sem ter primeiro amarrado este homem forte? Só então pode roubar sua casa.
30 ”Na̱j guun síí naꞌvej rá quiꞌya̱j suun ga̱ ꞌu̱nj roꞌ, síí ta̱j riꞌyunj manj me soꞌ a. Ne̱ na̱j guun síí ne racuíj manj naquiꞌya̱j chre̱ꞌ ꞌu̱nj man yuvii̱ canoco̱ꞌ man Diose̱ roꞌ, soꞌ me síí tichaꞌnuu̱ man nij yuvii̱, ne̱ aráán soꞌ rihaan nij yuvii̱ se̱ canocoꞌ nij yuvii̱ man Diose̱ ei.
30 Quem não está comigo está contra mim; e quem não ajunta comigo, espalha.
31 Cheꞌé dan cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa nu̱ꞌ cacunꞌ tu̱mé yuvii̱ do̱ꞌ, nu̱ꞌ nana̱ chiꞌi̱i̱ caꞌmi̱i̱ yuvii̱ do̱ꞌ, caꞌve̱e tinavi̱j Diose̱ cacunꞌ yoꞌ cheꞌé nij yuvii̱ a. Tza̱j ne̱ sese nachri̱ꞌ yoꞌo̱ soꞌ ni̱ꞌyaj soꞌ man Nimán Diose̱, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ quinavij cacunꞌ yoꞌ xráá soꞌ a̱ maꞌ.
31 Por isso, eu vos digo: todo pecado e toda blasfêmia serão perdoados aos homens, mas a blasfêmia contra o Espírito não lhes será perdoada.
32 Dan me se ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé Diose̱ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱ roꞌ, caꞌve̱e se caꞌmi̱i̱ yoꞌo̱ soꞌ nana̱ chiꞌi̱i̱ cheꞌej, tza̱j ne̱ caꞌve̱e navi̱j cacunꞌ yoꞌ xráá soꞌ quiꞌya̱j Diose̱ ei. Tza̱j ne̱ sese caꞌmi̱i̱ chiꞌi̱i̱ yoꞌo̱ soꞌ cheꞌé Nimán Diose̱, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ tinavij Diose̱ cacunꞌ yoꞌ xráá soꞌ a̱ maꞌ. Dan me se caꞌve̱e se rihaan chumii̱ nihánj do̱ꞌ, caꞌve̱e se nda̱a cavi̱ꞌ soꞌ do̱ꞌ, tza̱j ne̱ se̱ quinavij cacunꞌ yoꞌ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj xráá soꞌ a̱ maꞌ.
32 Todo o que tiver falado contra o Filho do Homem será perdoado. Se, porém, falar contra o Espírito Santo, não alcançará perdão nem neste século nem no século vindouro.
33 ”Sese sa̱ꞌ vaa ꞌo̱ chruun ne̱ sa̱ꞌ vaa chruj ma̱n raa̱ chruun yoꞌ a. Sese chiꞌi̱i̱ vaa ꞌo̱ chruun ne̱ chiꞌi̱i̱ vaa chruj ma̱n raa̱ chruun yoꞌ a. Dan me se sese neꞌen yuvii̱ se vaa vaa sa̱ꞌ chruj ma̱n raa̱ chruun, ne̱ neꞌen yuvii̱ se vaa chruun sa̱ꞌ me yoꞌ a. Ne̱ sese neꞌen yuvii̱ se vaa vaa chiꞌi̱i̱ chruj ma̱n raa̱ chruun, ne̱ neꞌen uún yuvii̱ se vaa chruun chiꞌi̱i̱ me yoꞌ ado̱nj.
33 Ou dizeis que a árvore é boa e seu fruto bom, ou dizeis que é má e seu fruto, mau; porque é pelo fruto que se conhece a árvore.
34 ꞌO̱ se ase vaa xcuáá yuva̱a̱ vaa soj ei. Chiꞌi̱i̱ vaa nimán soj, ne̱ chiꞌi̱i̱ vaa nana̱ aꞌmii soj ei. ꞌO̱ se ase vaa se ma̱n nimán yuvii̱ roꞌ, da̱nj vaa nana̱ avii tuꞌva yuvii̱ ado̱nj.
34 Raça de víboras, maus como sois, como podeis dizer coisas boas? Porque a boca fala do que lhe transborda do coração.
35 Dan me se síí sa̱ꞌ roꞌ, ma̱n ndoꞌo se sa̱ꞌ nimán soꞌ, ne̱ ina̱nj nana̱ sa̱ꞌ aꞌmii soꞌ ado̱nj. Síí chiꞌi̱i̱ roꞌ, ma̱n ndoꞌo se chiꞌi̱i̱ nimán soꞌ, ne̱ ina̱nj nana̱ chiꞌi̱i̱ aꞌmii soꞌ ado̱nj.
35 O homem de bem tira boas coisas de seu bom tesouro. O mau, porém, tira coisas más de seu mau tesouro.
36 Ne̱ cuano̱ nihánj me cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa nu̱ꞌ nana̱ aꞌmii ne̱ nij yuvii̱ roꞌ, cata̱j xnaꞌanj nij yuvii̱ rihaan Diose̱ me cheꞌé caꞌmii nij yuvii̱ nana̱ vaa da̱nj asa̱ꞌ quisíj güii caꞌne̱ꞌ Diose̱ cacunꞌ cheꞌé cunuda̱nj nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj.
36 Eu vos digo: no dia do juízo os homens prestarão contas de toda palavra vã que tiverem proferido.
37 ꞌO̱ se sese sa̱ꞌ vaa nana̱ caꞌmii so̱ꞌ, ne̱ cata̱j Diose̱ se vaa ne tumé so̱ꞌ cacunꞌ maꞌ. Ne̱ sese chiꞌi̱i̱ vaa nana̱ caꞌmii so̱ꞌ, ne̱ cuta̱ꞌ Diose̱ cacunꞌ xráá so̱ꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí fariseo yoꞌ a.
37 É por tuas palavras que serás justificado ou condenado.
38 Cachén do̱j, ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ uún do̱j síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés ga̱ do̱j síí fariseo rihaan Jesucristó, ne̱ cataj nij soꞌ:
38 Então alguns escribas e fariseus tomaram a palavra: Mestre, quiséramos ver-te fazer um milagre.
39 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
39 Respondeu-lhes Jesus: Esta geração adúltera e perversa pede um sinal, mas não lhe será dado outro sinal do que aquele do profeta Jonas:
40 ꞌO̱ se ase vaa cunuû síí cuꞌna̱j Jonás vaꞌnu̱j ya̱ güii rque xcuu xi̱j va̱j rque na yaꞌa̱nj roꞌ, taꞌngaꞌ da̱nj ga̱a̱ vaꞌnu̱j ya̱ güii nuvi̱i niga̱nꞌ qui̱náá ꞌu̱nj rque yoꞌóó queneꞌe̱n soj ado̱nj.
40 do mesmo modo que Jonas esteve três dias e três noites no ventre do peixe, assim o Filho do Homem ficará três dias e três noites no seio da terra.
41 Nij síí ma̱n chumanꞌ cuꞌna̱j Nínive roꞌ, canicu̱nꞌ nij soꞌ ga̱ maꞌa̱n soj si̱j vaa iꞌna̱ꞌ rihaan chumii̱ nihánj cuano̱ asa̱ꞌ quisíj güii caꞌne̱ꞌ Diose̱ cacunꞌ cheꞌé yuvii̱, ne̱ cuta̱ꞌ nij síí ma̱n chumanꞌ Nínive yoꞌ cacunꞌ xráá soj ado̱nj. Cuno nij soꞌ nana̱ caꞌmii natáj síí cuꞌna̱j Jonás, ne̱ nuchranꞌ nimán nij soꞌ, ne̱ canocoꞌ nij soꞌ man Diose̱ ado̱nj. Ne̱ xa̱ꞌ ꞌu̱nj si̱j nicu̱nꞌ rihaan soj cuano̱, tza̱j ne̱ sa̱ꞌ doj vaa ꞌu̱nj rihaan síí cuꞌna̱j Jonás yoꞌ, tza̱j ne̱ taj se qui̱ꞌyáꞌ nuchra̱nꞌ nimán soj maꞌ.
41 No dia do juízo, os ninivitas se levantarão com esta raça e a condenarão, porque fizeram penitência à voz de Jonas. Ora, aqui está quem é mais do que Jonas.
42 Ne̱ güii caꞌne̱ꞌ Diose̱ cacunꞌ cheꞌé yuvii̱ roꞌ, cuchi̱ꞌ chana̱ nica̱j suun reiná guun chij rihaan chumanꞌ na̱j ga̱nꞌ ndoꞌo rej sur, ne̱ canicu̱nꞌ noꞌ rihaan soj, quiꞌya̱j Diose̱, ne̱ cuta̱ꞌ noꞌ cacunꞌ xráá soj ado̱nj. ꞌO̱ se ga̱nꞌ ndoꞌo cachéé noꞌ cuchi̱ꞌ noꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Salomón, ne̱ cuno noꞌ nana̱ cu̱u tucuꞌyón Salomón man noꞌ ado̱nj. Ne̱ xa̱ꞌ ꞌu̱nj si̱j nicu̱nꞌ rihaan soj cuano̱, tza̱j ne̱ sa̱ꞌ doj vaa ꞌu̱nj rihaan síí cuꞌna̱j Salomón yoꞌ a̱ ado̱nj. Tza̱j ne̱ naꞌvej rá soj cuno̱ soj nana̱ aꞌmii ꞌu̱nj rihaan soj a̱ man ado̱nj.
42 No dia do juízo, a rainha do Sul se levantará com esta raça e a condenará, porque veio das extremidades da terra para ouvir a sabedoria de Salomão. Ora, aqui está quem é mais do que Salomão.
43 — ausente —
43 Quando o espírito impuro sai de um homem, ei-lo errante por lugares áridos à procura de um repouso que não acha.
44 — ausente —
44 Diz ele, então: Voltarei para a casa donde saí. E, voltando, encontra-a vazia, limpa e enfeitada.
45 Ga̱a ne̱ dan me se anica̱j uún nana̱ chre̱e yoꞌ nimán snóꞌo yoꞌ, ne̱ nanoꞌ nana̱ chre̱e yoꞌ yoꞌó chi̱j tuviꞌ nana̱ chre̱e yoꞌ síí chiꞌi̱i̱ doj, ne̱ ꞌnaꞌ nique uún soꞌ nimán snóꞌo yoꞌ, ga̱a ne̱ ca̱yáán taranꞌ nij nana̱ chre̱e yoꞌ a. Dan me se ga̱a naá ga̱a cayáán o̱rúnꞌ nana̱ chre̱e yoꞌ, ne̱ ma̱a̱n taꞌngaꞌ quij vaa nimán snóꞌo yoꞌ, tza̱j ga̱a namán yoꞌó chi̱j nana̱ chre̱e yoꞌ, ga̱a ne̱ doj a̱ tico nana̱ chre̱e man soꞌ, ne̱ doj a̱ quij vaa nimán snóꞌo yoꞌ, ꞌyaj nana̱ chre̱e yoꞌ a̱ ado̱nj.
45 Vai, então, buscar sete outros espíritos piores que ele, e entram nessa casa e se estabelecem aí; e o último estado daquele homem torna-se pior que o primeiro. Tal será a sorte desta geração perversa.
46 Ataa quisi̱j caꞌmii Jesucristó rihaan nij yuvii̱, ne̱ cuchiꞌ nii Jesucristó do̱ꞌ, tinúú Jesucristó do̱ꞌ, rihaan veꞌ a. Nanó rá nij soꞌ da̱j quiꞌya̱j nij soꞌ caꞌmi̱i̱ nij soꞌ ga̱ Jesucristó a.
46 Jesus falava ainda à multidão, quando veio sua mãe e seus irmãos e esperavam do lado de fora a ocasião de lhe falar.
47 Ne̱ cataj yoꞌo̱ soꞌ rihaan Jesucristó a:
47 Disse-lhe alguém: Tua mãe e teus irmãos estão aí fora, e querem falar-te.
48 Ne̱ cataj uún Jesucristó rihaan síí cataj xnaꞌanj rihaan Jesucristó a:
48 Jesus respondeu-lhe: Quem é minha mãe e quem são meus irmãos?
49 Ne̱ ticunꞌ soꞌ raꞌa soꞌ rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ cataj soꞌ:
49 E, apontando com a mão para os seus discípulos, acrescentou: Eis aqui minha mãe e meus irmãos.
50 ꞌO̱ se yuvii̱ uno rihaan Réé ꞌu̱nj síí nicu̱nꞌ xta̱ꞌ roꞌ, ase vaa tinúú ꞌu̱nj do̱ꞌ, ase vaa raꞌvij ꞌu̱nj do̱ꞌ, ase vaa nií ꞌu̱nj do̱ꞌ, vaa nij soꞌ rihanj ado̱nj ―taj Jesucristó a.
50 Todo aquele que faz a vontade de meu Pai que está nos céus, esse é meu irmão, minha irmã e minha mãe.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.