Marcos 6

Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Ga̱a ne̱ curiha̱nj Jesucristó veꞌ yoꞌ, ga̱a ne̱ namán soꞌ rej chiháán soꞌ, ne̱ canocoꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ man soꞌ a.
1 Depois, ele partiu dali e foi para a sua pátria, seguido de seus discípulos.
2 Ne̱ güii naránj rá nij yuvii̱ israelitá me se caꞌanj soꞌ veꞌ tucuꞌyón nij síí ma̱n chiháán soꞌ se‑tucua̱nj Moisés, ne̱ guun cheꞌe̱ soꞌ tucuꞌyón soꞌ man nij síí ma̱n rá veꞌ yoꞌ a. Ne̱ caꞌanj ndoꞌo rá nij yuvii̱ ga̱a cuno nij yuvii̱ se‑na̱na̱ Jesucristó, ga̱a ne̱ cataj nij yuvii̱:
2 Quando chegou o dia de sábado, começou a ensinar na sinagoga. Muitos o ouviam e, tomados de admiração, diziam: Donde lhe vem isso? Que sabedoria é essa que lhe foi dada, e como se operam por suas mãos tão grandes milagres?
3 Nuveé si̱j acój chruun síí ne̱ chiháán níꞌ me soꞌ naꞌ. Ne̱ taꞌníí chana̱ cuꞌna̱j Mariá me soꞌ á. Ne̱ tinúú síí cuꞌna̱j Jacobo do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j José do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Judas do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Simón do̱ꞌ, me soꞌ á. Ne̱ nij raꞌvij soꞌ me chana̱ ne̱ chiháán níꞌ á ―taj nij síí ma̱n chiháán Jesucristó rihaan tuviꞌ nij soꞌ, ne̱ guun naco̱o̱ rá nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó a.
3 Não é ele o carpinteiro, o filho de Maria, o irmão de Tiago, de José, de Judas e de Simão? Não vivem aqui entre nós também suas irmãs? E ficaram perplexos a seu respeito.
4 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
4 Mas Jesus disse-lhes: Um profeta só é desprezado na sua pátria, entre os seus parentes e na sua própria casa.
5 Ne̱ ne gu̱un nucua̱j Jesucristó quiꞌya̱j soꞌ a̱ doj suun sa̱ꞌ noco̱o chiháán soꞌ, ma̱a̱n se do̱j síí ranꞌ me se cutaꞌ soꞌ raꞌa soꞌ raa̱ ne̱ nahuun sa̱ꞌ nij soꞌ, quiꞌyaj soꞌ a.
5 Não pôde fazer ali milagre algum. Curou apenas alguns poucos enfermos, impondo-lhes as mãos.
6 Ne̱ caráyaꞌa̱nj ndoꞌo soꞌ se vaa ne cuchuma̱n rá nij síí ma̱n chiháán soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man soꞌ a. Ne̱ cavii soꞌ caꞌanj soꞌ nij chumanꞌ na̱j nichru̱nꞌ, tucuꞌyón soꞌ se‑na̱na̱ soꞌ man nij yuvii̱ a.
6 Admirava-se ele da desconfiança deles. E ensinando, percorria as aldeias circunvizinhas.
7 Ga̱a ne̱ canacúún Jesucristó man chuvi̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ cuchiꞌ nij soꞌ rihaan soꞌ, ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ soꞌ caꞌnéé soꞌ man vi̱j vi̱j nij soꞌ, ne̱ goꞌ soꞌ se nucua̱j man nij soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌve̱e quiꞌya̱j canaán nij soꞌ rihaan nij nana̱ chre̱e a.
7 Então chamou os Doze e começou a enviá-los, dois a dois; e deu-lhes poder sobre os espíritos imundos.
8 Ne̱ caꞌneꞌ soꞌ suun rihaan nij soꞌ se vaa a̱ doj rasu̱u̱n se̱ nica̱j nij soꞌ ga̱a va̱j nij soꞌ chrej; ma̱a̱n o̱rúnꞌ chruun garroté me se caꞌve̱e ni̱caj nij soꞌ, tza̱j ne̱ rachrúún do̱ꞌ, nanj do̱ꞌ, se̱ nica̱j nij soꞌ, ne̱ se̱ caꞌvee cu̱nuû saꞌanj rque se‑caxra̱nꞌ nij soꞌ,
8 Ordenou-lhes que não levassem coisa alguma para o caminho, senão somente um bordão; nem pão, nem mochila, nem dinheiro no cinto;
9 tza̱j ne̱ qui̱ꞌnij tacóó nij soꞌ canj, ne̱ o̱rúnꞌ yatzíj quita̱j xráá nij soꞌ, taj Jesucristó rihaan nij soꞌ,
9 como calçado, unicamente sandálias, e que se não revestissem de duas túnicas.
10 ne̱:
10 E disse-lhes: Em qualquer casa em que entrardes, ficai nela, até vos retirardes dali.
11 Ne̱ me rej maꞌa̱n se̱ caꞌmii sa̱ꞌ nij yuvii̱ ga̱ soj do̱ꞌ, se̱ caꞌvej rá nij yuvii̱ cuno̱ nij yuvii̱ nana̱ aꞌmii soj do̱ꞌ, ne̱ asa̱ꞌ cavii soj rej yoꞌ, ne̱ nacuna̱nꞌ soj tacóó soj tucuayu̱u soj yoꞌóó tachru̱u̱ canó tacóó soj, ne̱ nda̱a dan, ga̱a ne̱ xca̱j nij síí ma̱n rej yoꞌ cuentá se vaa tumé ndoꞌo nij soꞌ cacunꞌ se vaa ne caꞌve̱j rá nij soꞌ cuno̱ nij soꞌ se‑na̱na̱ soj ado̱nj. Cata̱j xnaꞌanj yá yá ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa doj a̱ quira̱nꞌ nij soꞌ cacunꞌ rihaan nij yuvii̱ ma̱n chumanꞌ Sodoma ga̱ chumanꞌ Gomorra na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan chuvi̱j nij soꞌ a.
11 Se em algum lugar não vos receberem nem vos escutarem, saí dali e sacudi o pó dos vossos pés em testemunho contra ele.
12 Ga̱a ne̱ caꞌanj nij soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌmii natáj nij soꞌ rihaan nij yuvii̱ se vaa ca̱nica̱j rá nij yuvii̱ canoco̱ꞌ nij yuvii̱ chrej sa̱ꞌ,
12 Eles partiram e pregaram a penitência.
13 ne̱ quirii ndoꞌo nij soꞌ man nij nana̱ chre̱e nimán nij yuvii̱, ne̱ cutáj ndoꞌo nij soꞌ casté raa̱ nij síí ranꞌ, ne̱ nahuun sa̱ꞌ nij síí ranꞌ, quiꞌyaj nij soꞌ a.
13 Expeliam numerosos demônios, ungiam com óleo a muitos enfermos e os curavam.
14 Dan me se cuchiꞌ nana̱ rihaan síí nica̱j suun rey cuꞌna̱j Herodes cheꞌé nu̱ꞌ se vaa quiꞌyaj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó, ne̱ nu̱ꞌ cachra̱ꞌ chaꞌnuu̱ ndoꞌo se‑na̱na̱ Jesucristó a. Ga̱a ne̱ cataj síí cuꞌna̱j Herodes se vaa:
14 O rei Herodes ouviu falar de Jesus, cujo nome se tornara célebre. Dizia-se: João Batista ressurgiu dos mortos e por isso o poder de fazer milagres opera nele.
15 Ne̱ yoꞌó taꞌa̱j nij yuvii̱ me se cataj se vaa síí cuꞌna̱j Elías síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá me Jesucristó, ne̱ yoꞌó taꞌa̱j nij yuvii̱ uún cataj se vaa yoꞌó nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá me Jesucristó a.
15 Uns afirmavam: É Elias! Diziam outros: É um profeta como qualquer outro.
16 Dan me se cuno síí cuꞌna̱j Herodes da̱j guun rá nij yuvii̱, ga̱a ne̱ cataj soꞌ:
16 Ouvindo isto, Herodes repetia: É João, a quem mandei decapitar. Ele ressuscitou!
17 ꞌO̱ se maꞌa̱n síí cuꞌna̱j Herodes me síí caꞌnéé man nij tanuu qui̱taꞌaa nij tanuu man síí cuꞌna̱j Juan asi̱j rque̱ doj, ne̱ numíj nij tanuu man síí cuꞌna̱j Juan, ne̱ caxríj síí cuꞌna̱j Herodes tagaꞌ man síí cuꞌna̱j Juan, cheꞌé chana̱ cuꞌna̱j Herodías nica̱ tinúú Herodes síí cuꞌna̱j Felipé a. ꞌO̱ se xcaj síí cuꞌna̱j Herodes man chana̱ Herodías yoꞌ,
17 Pois o próprio Herodes mandara prender João e acorrentá-lo no cárcere, por causa de Herodíades, mulher de seu irmão Filipe, com a qual ele se tinha casado.
18 ga̱a ne̱ cataj síí cuꞌna̱j Juan rihaan síí cuꞌna̱j Herodes se vaa:
18 João tinha dito a Herodes: Não te é permitido ter a mulher de teu irmão.
19 Cheꞌé dan nachriꞌ chana̱ cuꞌna̱j Herodías niꞌya̱j noꞌ man Juan, ne̱ guun ndoꞌo rá noꞌ cavi̱ꞌ Juan, tza̱j ne̱ ne caꞌve̱e maꞌ.
19 Por isso Herodíades o odiava e queria matá-lo, não o conseguindo, porém.
20 ꞌO̱ se cuchuꞌviꞌ síí cuꞌna̱j Herodes niꞌya̱j soꞌ man Juan, cheꞌé se queneꞌen Herodes se vaa síí nica̱ rá síí sa̱ꞌ ina̱nj nimán rihaan Diose̱ me Juan, ne̱ cheꞌé dan caráán Herodes rihaan chiꞌii̱ cheꞌé Juan a. Dan me se ga̱a cuno Herodes se‑na̱na̱ Juan, ne̱ quinanó ndoꞌo rá soꞌ, tza̱j ne̱ guun niha̱ꞌ rá soꞌ caꞌmi̱i̱ Juan rihaan soꞌ a.
20 Pois Herodes respeitava João, sabendo que era um homem justo e santo; protegia-o e, quando o ouvia, sentia-se embaraçado. Mas, mesmo assim, de boa mente o ouvia.
21 Dan me se quisíj ꞌo̱ güii caꞌve̱e quiꞌya̱j canaán chana̱ cuꞌna̱j Herodías yoꞌ, ne̱ dan me se se‑chaꞌa̱nj síí cuꞌna̱j Herodes me yoꞌ, ne̱ caꞌneꞌ soꞌ suun se vaa ca̱nuû se‑chaꞌa̱nj soꞌ, ne̱ canacúún soꞌ caꞌna̱ꞌ nij síí ꞌyaj suun ga̱ maꞌa̱n soꞌ do̱ꞌ, nij tanuu uun chij doj do̱ꞌ, nij síí uun chij rihaan estadó Galilea do̱ꞌ, caꞌna̱ꞌ cha̱ niꞌyánj nij soꞌ ga̱ soꞌ a.
21 Chegou, porém, um dia favorável em que Herodes, por ocasião do seu natalício, deu um banquete aos grandes de sua corte, aos seus oficiais e aos principais da Galiléia.
22 Ga̱a ne̱ catúj taꞌníí chana̱ cuꞌna̱j Herodías rej anuû chaꞌanj, ne̱ raꞌánj noꞌ, ne̱ guun niha̱ꞌ uxrá rá Herodes ga̱ nij síí caꞌnaꞌ chaꞌanj yoꞌ niꞌya̱j taranꞌ nij soꞌ man taꞌníí Herodías a. Ga̱a ne̱ cataj Herodes rihaan chana̱ ya̱a̱n yoꞌ:
22 A filha de Herodíades apresentou-se e pôs-se a dançar, com grande satisfação de Herodes e dos seus convivas. Disse o rei à moça: Pede-me o que quiseres, e eu to darei.
23 ga̱a ne̱ cataj uún soꞌ― Cuta̱ꞌ yá ꞌu̱nj raa̱ Diose̱ se vaa a̱ me maꞌa̱n rasu̱u̱n cachi̱nj so̱ꞌ rihanj, ne̱ rque̱ ꞌu̱nj mán so̱ꞌ á. Nda̱a yane̱j yoꞌóó uun chij ꞌu̱nj rihaan roꞌ, rque̱ ꞌu̱nj mán so̱ꞌ na̱nj ado̱nj ―taj Herodes rihaan chana̱ ya̱a̱n yoꞌ a.
23 E jurou-lhe: Tudo o que me pedires te darei, ainda que seja a metade do meu reino.
24 Ga̱a ne̱ curiha̱nj chana̱ ya̱a̱n, ne̱ xnáꞌanj noꞌ man nii noꞌ chana̱ cuꞌna̱j Herodías, ne̱ cataj noꞌ:
24 Ela saiu e perguntou à sua mãe: Que hei de pedir? E a mãe respondeu: A cabeça de João Batista.
25 Ga̱a ne̱ nu̱ꞌ catúj raꞌya̱nj chana̱ ya̱a̱n yoꞌ rej ma̱n síí nica̱j suun rey cuꞌna̱j Herodes, ne̱ cachíín niꞌya̱j noꞌ rihaan soꞌ, cataj noꞌ:
25 Tornando logo a entrar apressadamente à presença do rei, exprimiu-lhe seu desejo: Quero que sem demora me dês a cabeça de João Batista.
26 Ga̱a ne̱ nanó ndoꞌo rá síí nica̱j suun rey cuꞌna̱j Herodes yoꞌ cheꞌé se a̱j cutaꞌ soꞌ raa̱ Diose̱ ne̱ a̱j cuno taranꞌ nij síí ya̱nj rihaan mesá ga̱ soꞌ, ne̱ cheꞌé dan ne caꞌve̱j rá soꞌ tari̱ꞌ soꞌ se‑na̱na̱ soꞌ se vaa se̱ quiꞌyaj soꞌ nda̱a vaa taj chana̱ ya̱a̱n yoꞌ rihaan soꞌ a.
26 O rei entristeceu-se; todavia, por causa da sua promessa e dos convivas, não quis recusar.
27 Ga̱a ne̱ nu̱ꞌ caꞌnéé soꞌ man síí ticavi̱ꞌ man síí cuꞌna̱j Juan, ne̱ caꞌneꞌ soꞌ suun se vaa ni̱caj soꞌ cúú yave̱ Juan caꞌna̱ꞌ soꞌ a.
27 Sem tardar, enviou um carrasco com a ordem de trazer a cabeça de João. Ele foi, decapitou João no cárcere,
28 Ga̱a ne̱ caꞌanj síí ticavi̱ꞌ man Juan tagaꞌ, ne̱ caꞌneꞌ soꞌ cúú yave̱ Juan, ne̱ caꞌnéé soꞌ cúú yave̱ Juan rque agaꞌ rcoꞌo̱o, nica̱j soꞌ, caꞌnaꞌ soꞌ, ne̱ rqué soꞌ man chana̱ ya̱a̱n, ne̱ nagoꞌ chana̱ ya̱a̱n yoꞌ man nii noꞌ a.
28 trouxe a sua cabeça num prato e a deu à moça, e esta a entregou à sua mãe.
29 Ga̱a ne̱ ga̱a cuchiꞌ nana̱ rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Juan se vaa caviꞌ Juan, ne̱ caꞌnaꞌ nij soꞌ, ne̱ nica̱j nij soꞌ cúú man Juan, cachinꞌ nij soꞌ rque yuꞌuj yuvej a.
29 Ouvindo isto, os seus discípulos foram tomar o seu corpo e o depositaram num sepulcro.
30 Dan me se nij síí caꞌnéé Jesucristó caꞌa̱nj nata̱ꞌ rihaan yuvii̱ cheꞌé soꞌ roꞌ, cunuu chre̱ꞌ nij soꞌ ga̱ Jesucristó, ne̱ nataꞌ nij soꞌ rihaan Jesucristó cheꞌé cunuda̱nj nij suun sa̱ꞌ noco̱o quiꞌyaj nij soꞌ do̱ꞌ, cheꞌé cunuda̱nj nij nana̱ tucuꞌyón nij soꞌ man nij yuvii̱ do̱ꞌ a.
30 Os apóstolos voltaram para junto de Jesus e contaram-lhe tudo o que haviam feito e ensinado.
31 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
31 Ele disse-lhes: Vinde à parte, para algum lugar deserto, e descansai um pouco. Porque eram muitos os que iam e vinham e nem tinham tempo para comer.
32 Ga̱a ne̱ cavii nij soꞌ rque rihoo chéé rihaan na, ne̱ caꞌanj o̱rúnꞌ nij soꞌ rej tacaan a.
32 Partiram na barca para um lugar solitário, à parte.
33 Tza̱j ne̱ queneꞌen ndoꞌo nij yuvii̱ se vaa caꞌanj nij soꞌ, ne̱ xcaj yuvii̱ cuentá se vaa caꞌanj nij soꞌ, quiꞌyaj nij síí queneꞌen, ga̱a ne̱ chéé taco̱j nij yuvii̱ ma̱n cunuda̱nj nij chumanꞌ na̱j rej yoꞌ, ne̱ cunánj nij yuvii̱, cunuu chre̱ꞌ nij yuvii̱ rej caꞌa̱nj nij tuvi̱ꞌ Jesucristó, ne̱ asino nij yuvii̱ cuchiꞌ, ne̱ naꞌvi̱j nij yuvii̱ caꞌna̱ꞌ Jesucristó a.
33 Mas viram-nos partir. Por isso, muitos deles perceberam para onde iam, e de todas as cidades acorreram a pé para o lugar aonde se dirigiam, e chegaram primeiro que eles.
34 Ne̱ nanij Jesucristó rá rihoo, ne̱ queneꞌen soꞌ se vaa a̱j mán uxrá yuvii̱, ne̱ cunuu ꞌe̱e̱ rá soꞌ man nij yuvii̱ a. ꞌO̱ se ase vaa matzinj nuviꞌ síí tumé man vaa nij yuvii̱, niꞌya̱j Jesucristó, ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ soꞌ tucuꞌyón ndoꞌo soꞌ se‑na̱na̱ soꞌ man nij yuvii̱ a.
34 Ao desembarcar, Jesus viu uma grande multidão e compadeceu-se dela, porque era como ovelhas que não têm pastor. E começou a ensinar-lhes muitas coisas.
35 Dan me se cachén ndoꞌo orá, ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó rihaan Jesucristó, ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ se vaa:
35 A hora já estava bem avançada quando se achegaram a ele os seus discípulos e disseram: Este lugar é deserto, e já é tarde.
36 Qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo, ne̱ naꞌne̱j so̱ꞌ chrej man nij yuvii̱, caꞌa̱nj nij yuvii̱ chumanꞌ na̱j nichru̱nꞌ do̱ꞌ, nij rancho na̱j nichru̱nꞌ do̱ꞌ, quira̱a̱n nij yuvii̱ se chá cha̱ nij yuvii̱ na̱nj á ―taj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó rihaan Jesucristó a.
36 Despede-os, para irem aos sítios e aldeias vizinhas a comprar algum alimento.
37 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
37 Mas ele respondeu-lhes: Dai-lhes vós mesmos de comer. Replicaram-lhe: Iremos comprar duzentos denários de pão para dar-lhes de comer?
38 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
38 Ele perguntou-lhes: Quantos pães tendes? Ide ver. Depois de se terem informado, disseram: Cinco, e dois peixes.
39 Ga̱a ne̱ caꞌneꞌ Jesucristó suun rihaan nij yuvii̱ se vaa caꞌa̱nj ca̱yáán cunuda̱nj nij yuvii̱ rihaan coj chri̱nꞌ, ne̱ caꞌa̱nj cuma̱n xꞌneꞌ nij yuvii̱ rihaan coj chri̱nꞌ, taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a.
39 Ordenou-lhes que mandassem todos sentar-se, em grupos, na relva verde.
40 Ga̱a ne̱ naquiꞌyaj xꞌne̱ꞌ nij yuvii̱ man nij yuvii̱, ne̱ cayáán nij yuvii̱ rihaan coj chri̱nꞌ, ne̱ dan me se cientó yuvii̱ do̱ꞌ, vi̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ yuvii̱ do̱ꞌ, me ꞌo̱ ꞌo̱ xꞌneꞌ nij yuvii̱ a.
40 E assentaram-se em grupos de cem e de cinqüenta.
41 Ga̱a ne̱ quitaꞌaa Jesucristó ꞌu̱nꞌ nij rachrúún ne̱ vi̱j ro̱j xcuaj, ga̱a ne̱ niꞌya̱j soꞌ rej xta̱ꞌ, ne̱ nagoꞌ soꞌ graciá rihaan Diose̱, ga̱a ne̱ cuxraꞌ taꞌa̱j soꞌ man rachrúún yoꞌ, ne̱ caxríj soꞌ ston nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, cheꞌé rej caxri̱i̱ nij soꞌ ston nij yuvii̱ a. Ga̱a ne̱ cuxraꞌ taꞌa̱j soꞌ nee̱ xcuaj cha̱ cunuda̱nj nij yuvii̱ a.
41 Então tomou os cinco pães e os dois peixes e, erguendo os olhos ao céu, abençoou-os, partiu-os e os deu a seus discípulos, para que lhos distribuíssem, e repartiu entre todos os dois peixes.
42 Ga̱a ne̱ chá taranꞌ nij yuvii̱, ne̱ caraa rque cunuda̱nj nij soꞌ,
42 Todos comeram e ficaram fartos.
43 ne̱ nda̱a quináj ndoꞌo se chá, quiꞌyaj nij yuvii̱ a. Ga̱a ne̱ naquiꞌyaj chre̱ꞌ nii se vaa quináj tuꞌva yuvii̱, ne̱ caraa yoꞌó chuvi̱j ya̱ scaa, ne̱ taꞌa̱j rachrúún do̱ꞌ, taꞌa̱j nee̱ xcuaj do̱ꞌ, me se chá naquiꞌyaj chre̱ꞌ nii a.
43 Recolheram do que sobrou doze cestos cheios de pedaços, e os restos dos peixes.
44 Ne̱ nij snóꞌo rqué Jesucristó chraa me se ꞌu̱nꞌ míj snóꞌo me nij soꞌ a.
44 Foram cinco mil os homens que haviam comido daqueles pães.
45 Ga̱a ne̱ raꞌya̱nj caꞌneꞌ Jesucristó suun rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ se vaa cavi̱i̱ nij soꞌ rihoo chéé rihaan na caꞌa̱nj nij soꞌ rej xco̱ na lacuaná yoꞌ nda̱a chumanꞌ cuꞌna̱j Betsaida, quita̱j ya̱a̱n nij soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ dan me se maꞌa̱n Jesucristó naꞌne̱j chrej man nij yuvii̱, taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
45 Imediatamente ele obrigou os seus discípulos a subirem para a barca, para que chegassem antes dele à outra margem, em frente de Betsaida, enquanto ele mesmo despedia o povo.
46 Dan me se caꞌanj nij soꞌ, ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ se vaa caꞌve̱e caꞌa̱nj nij yuvii̱ a. Ga̱a ne̱ cavii soꞌ raa̱ quij, ne̱ cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱ a.
46 E despedido que foi o povo, retirou-se ao monte para orar.
47 Dan me se da̱j doj cata̱ꞌ güii raa̱ quij, ne̱ va̱j rihoo tanu̱u̱ rihaan na lacuaná, ne̱ o̱rúnꞌ Jesucristó me síí nicu̱nꞌ rihaan yoꞌóó a.
47 À noite, achava-se a barca no meio do lago e ele, a sós, em terra.
48 Ne̱ queneꞌen soꞌ man nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ se vaa güéj ndoꞌo rihoo yoꞌ rihaan na quiꞌyaj nana̱, cheꞌé se goꞌ nana̱ rej riha̱a̱n rihoo yoꞌ a. Dan me se yanꞌ siꞌnu̱ꞌ caꞌanj Jesucristó rej va̱j nij soꞌ, chéé taco̱j u̱u̱n soꞌ rihaan na yoꞌ, va̱j soꞌ na̱nj ado̱nj. Ne̱ guun rá soꞌ cache̱n soꞌ rej xꞌnu̱j nij soꞌ a.
48 Vendo-os se fatigarem em remar, sendo-lhes o vento contrário, foi ter com eles pela quarta vigília da noite, andando por cima do mar, e fez como se fosse passar ao lado deles.
49 Ne̱ queneꞌen nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ man soꞌ se vaa chéé u̱u̱n soꞌ rihaan na, ne̱ guun rá nij soꞌ se vaa taꞌnaj me soꞌ, ne̱ cheꞌé dan caguáj ndoꞌo nij soꞌ a.
49 À vista de Jesus, caminhando sobre o mar, pensaram que fosse um fantasma e gritaram;
50 ꞌO̱ se queneꞌen cunuda̱nj nij soꞌ man soꞌ, ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nimán nij soꞌ a. Veé dan, ne̱ nu̱ꞌ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
50 pois todos o viram e se assustaram. Mas ele logo lhes falou: Tranqüilizai-vos, sou eu; não vos assusteis!
51 Ga̱a ne̱ catúj soꞌ rque rihoo rej nu̱u̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ga̱a ne̱ canicunꞌ nana̱ yoꞌ, ne̱ caꞌanj ndoꞌo rá nij soꞌ a.
51 E subiu para a barca, junto deles, e o vento cessou. Todos se achavam tomados de um extremo pavor,
52 ꞌO̱ se ne xca̱j sa̱ꞌ nij soꞌ cuentá cheꞌé se nucua̱j nica̱j Jesucristó ga̱a cuxraꞌ taꞌa̱j Jesucristó rachrúún chá nij yuvii̱ a. Ma̱a̱n se nichra̱j ndoꞌo nimán nij soꞌ a.
52 pois ainda não tinham compreendido o caso dos pães; os seus corações estavam insensíveis.
53 Ga̱a ne̱ cuchiꞌ nij soꞌ tuꞌva na lacuaná rej cuꞌna̱j Genesaret, ne̱ numíj nij soꞌ rihoo tuꞌva na lacuaná a.
53 Navegaram para o outro lado e chegaram à região de Genesaré, onde aportaram.
54 Ga̱a ne̱ nanij nij soꞌ rá rihoo, ne̱ nu̱ꞌ cunuu ya̱a̱n nij síí ma̱n rej yoꞌ man Jesucristó,
54 Assim que saíram da barca, o povo o reconheceu.
55 ne̱ yo̱o caꞌanj cunuda̱nj nij síí ya̱nj nu̱ꞌ anica̱j, ne̱ guun cheꞌe̱ nij soꞌ cuchruj nij soꞌ tuviꞌ nij soꞌ síí ranꞌ rihaan yuvéé, ne̱ quitáá chihá nij soꞌ nij síí ranꞌ yoꞌ, va̱j nij soꞌ me rej maꞌa̱n va̱j Jesucristó a.
55 Percorrendo toda aquela região, começaram a levar, em leitos, os que padeciam de algum mal, para o lugar onde ouviam dizer que ele se encontrava.
56 Ne̱ me maꞌa̱n chumanꞌ raꞌa̱ do̱ꞌ, chumanꞌ noco̱o do̱ꞌ, rancho do̱ꞌ, catúj Jesucristó me se cuchruj nij yuvii̱ man nij síí ranꞌ rihaan yuꞌvee, ne̱ cachíín niꞌya̱j uxrá nij yuvii̱ rihaan Jesucristó se vaa caꞌve̱j rá Jesucristó cano̱ raꞌa nij soꞌ do̱j tuꞌva saga̱nꞌ soꞌ a. Ne̱ nu̱ꞌ nij síí canó raꞌa do̱j man soꞌ roꞌ, nahuun sa̱ꞌ cunuda̱nj nij soꞌ cuaj na̱nj ado̱nj.
56 Onde quer que ele entrasse, fosse nas aldeias ou nos povoados, ou nas cidades, punham os enfermos nas ruas e pediam-lhe que os deixassem tocar ao menos na orla de suas vestes. E todos os que tocavam em Jesus ficavam sãos.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.