Marcos 6
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NVT
1 Ga̱a ne̱ curiha̱nj Jesucristó veꞌ yoꞌ, ga̱a ne̱ namán soꞌ rej chiháán soꞌ, ne̱ canocoꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ man soꞌ a.
1 Jesus deixou essa região e voltou com seus discípulos para Nazaré, cidade onde tinha morado.
2 Ne̱ güii naránj rá nij yuvii̱ israelitá me se caꞌanj soꞌ veꞌ tucuꞌyón nij síí ma̱n chiháán soꞌ se‑tucua̱nj Moisés, ne̱ guun cheꞌe̱ soꞌ tucuꞌyón soꞌ man nij síí ma̱n rá veꞌ yoꞌ a. Ne̱ caꞌanj ndoꞌo rá nij yuvii̱ ga̱a cuno nij yuvii̱ se‑na̱na̱ Jesucristó, ga̱a ne̱ cataj nij yuvii̱:
2 No sábado seguinte, começou a ensinar na sinagoga, e muitos dos que o ouviam se admiraram e perguntavam: “De onde vem tanta sabedoria e poder para realizar esses milagres?
3 Nuveé si̱j acój chruun síí ne̱ chiháán níꞌ me soꞌ naꞌ. Ne̱ taꞌníí chana̱ cuꞌna̱j Mariá me soꞌ á. Ne̱ tinúú síí cuꞌna̱j Jacobo do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j José do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Judas do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Simón do̱ꞌ, me soꞌ á. Ne̱ nij raꞌvij soꞌ me chana̱ ne̱ chiháán níꞌ á ―taj nij síí ma̱n chiháán Jesucristó rihaan tuviꞌ nij soꞌ, ne̱ guun naco̱o̱ rá nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó a.
3 Não é esse o carpinteiro, filho de Maria e irmão de Tiago, José, Judas e Simão? Suas irmãs moram aqui, entre nós”. E sentiam-se muito ofendidos.
4 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
4 Então Jesus lhes disse: “Um profeta recebe honra em toda parte, menos em sua cidade e entre seus parentes e sua própria família”.
5 Ne̱ ne gu̱un nucua̱j Jesucristó quiꞌya̱j soꞌ a̱ doj suun sa̱ꞌ noco̱o chiháán soꞌ, ma̱a̱n se do̱j síí ranꞌ me se cutaꞌ soꞌ raꞌa soꞌ raa̱ ne̱ nahuun sa̱ꞌ nij soꞌ, quiꞌyaj soꞌ a.
5 Por isso, não pôde realizar milagres ali, exceto pôr as mãos sobre alguns enfermos e curá-los.
6 Ne̱ caráyaꞌa̱nj ndoꞌo soꞌ se vaa ne cuchuma̱n rá nij síí ma̱n chiháán soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man soꞌ a. Ne̱ cavii soꞌ caꞌanj soꞌ nij chumanꞌ na̱j nichru̱nꞌ, tucuꞌyón soꞌ se‑na̱na̱ soꞌ man nij yuvii̱ a.
6 E ficou admirado com a incredulidade daquele povo. Então Jesus percorreu diversos povoados, ensinando a seus moradores.
7 Ga̱a ne̱ canacúún Jesucristó man chuvi̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ cuchiꞌ nij soꞌ rihaan soꞌ, ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ soꞌ caꞌnéé soꞌ man vi̱j vi̱j nij soꞌ, ne̱ goꞌ soꞌ se nucua̱j man nij soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌve̱e quiꞌya̱j canaán nij soꞌ rihaan nij nana̱ chre̱e a.
7 Reuniu os Doze e começou a enviá-los de dois em dois, dando-lhes autoridade para expulsar espíritos impuros.
8 Ne̱ caꞌneꞌ soꞌ suun rihaan nij soꞌ se vaa a̱ doj rasu̱u̱n se̱ nica̱j nij soꞌ ga̱a va̱j nij soꞌ chrej; ma̱a̱n o̱rúnꞌ chruun garroté me se caꞌve̱e ni̱caj nij soꞌ, tza̱j ne̱ rachrúún do̱ꞌ, nanj do̱ꞌ, se̱ nica̱j nij soꞌ, ne̱ se̱ caꞌvee cu̱nuû saꞌanj rque se‑caxra̱nꞌ nij soꞌ,
8 Instruiu-os a não levar coisa alguma na viagem, exceto um cajado. Não poderiam levar alimento, nem bolsa de viagem, nem dinheiro.
9 tza̱j ne̱ qui̱ꞌnij tacóó nij soꞌ canj, ne̱ o̱rúnꞌ yatzíj quita̱j xráá nij soꞌ, taj Jesucristó rihaan nij soꞌ,
9 Poderiam calçar sandálias, mas não levar uma muda de roupa extra.
10 ne̱:
10 Disse ele: “Onde quer que forem, fiquem na mesma casa até partirem da cidade.
11 Ne̱ me rej maꞌa̱n se̱ caꞌmii sa̱ꞌ nij yuvii̱ ga̱ soj do̱ꞌ, se̱ caꞌvej rá nij yuvii̱ cuno̱ nij yuvii̱ nana̱ aꞌmii soj do̱ꞌ, ne̱ asa̱ꞌ cavii soj rej yoꞌ, ne̱ nacuna̱nꞌ soj tacóó soj tucuayu̱u soj yoꞌóó tachru̱u̱ canó tacóó soj, ne̱ nda̱a dan, ga̱a ne̱ xca̱j nij síí ma̱n rej yoꞌ cuentá se vaa tumé ndoꞌo nij soꞌ cacunꞌ se vaa ne caꞌve̱j rá nij soꞌ cuno̱ nij soꞌ se‑na̱na̱ soj ado̱nj. Cata̱j xnaꞌanj yá yá ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa doj a̱ quira̱nꞌ nij soꞌ cacunꞌ rihaan nij yuvii̱ ma̱n chumanꞌ Sodoma ga̱ chumanꞌ Gomorra na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan chuvi̱j nij soꞌ a.
11 Mas, se algum povoado se recusar a recebê-los ou a ouvi-los, ao saírem, sacudam a poeira dos pés como sinal de reprovação”.
12 Ga̱a ne̱ caꞌanj nij soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌmii natáj nij soꞌ rihaan nij yuvii̱ se vaa ca̱nica̱j rá nij yuvii̱ canoco̱ꞌ nij yuvii̱ chrej sa̱ꞌ,
12 Então eles partiram, dizendo a todos que encontravam que se arrependessem.
13 ne̱ quirii ndoꞌo nij soꞌ man nij nana̱ chre̱e nimán nij yuvii̱, ne̱ cutáj ndoꞌo nij soꞌ casté raa̱ nij síí ranꞌ, ne̱ nahuun sa̱ꞌ nij síí ranꞌ, quiꞌyaj nij soꞌ a.
13 Expulsaram muitos demônios e curaram muitos enfermos, ungindo-os com óleo.
14 Dan me se cuchiꞌ nana̱ rihaan síí nica̱j suun rey cuꞌna̱j Herodes cheꞌé nu̱ꞌ se vaa quiꞌyaj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó, ne̱ nu̱ꞌ cachra̱ꞌ chaꞌnuu̱ ndoꞌo se‑na̱na̱ Jesucristó a. Ga̱a ne̱ cataj síí cuꞌna̱j Herodes se vaa:
14 Logo o rei Herodes ouviu falar de Jesus, pois todos comentavam a seu respeito. Alguns diziam: “João Batista ressuscitou dos mortos. Por isso tem poder para fazer esses milagres”.
15 Ne̱ yoꞌó taꞌa̱j nij yuvii̱ me se cataj se vaa síí cuꞌna̱j Elías síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá me Jesucristó, ne̱ yoꞌó taꞌa̱j nij yuvii̱ uún cataj se vaa yoꞌó nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá me Jesucristó a.
15 Outros diziam: “É Elias”. Ainda outros diziam: “É um profeta, como os profetas de antigamente”.
16 Dan me se cuno síí cuꞌna̱j Herodes da̱j guun rá nij yuvii̱, ga̱a ne̱ cataj soꞌ:
16 Quando Herodes ouviu falar de Jesus, disse: “João, o homem a quem decapitei, voltou dos mortos!”.
17 ꞌO̱ se maꞌa̱n síí cuꞌna̱j Herodes me síí caꞌnéé man nij tanuu qui̱taꞌaa nij tanuu man síí cuꞌna̱j Juan asi̱j rque̱ doj, ne̱ numíj nij tanuu man síí cuꞌna̱j Juan, ne̱ caxríj síí cuꞌna̱j Herodes tagaꞌ man síí cuꞌna̱j Juan, cheꞌé chana̱ cuꞌna̱j Herodías nica̱ tinúú Herodes síí cuꞌna̱j Felipé a. ꞌO̱ se xcaj síí cuꞌna̱j Herodes man chana̱ Herodías yoꞌ,
17 O rei havia mandado prender e encarcerar João para agradar Herodias. Ela era esposa de seu irmão, Filipe, mas Herodes tinha se casado com ela.
18 ga̱a ne̱ cataj síí cuꞌna̱j Juan rihaan síí cuꞌna̱j Herodes se vaa:
18 João dizia a Herodes: “É contra a lei que o senhor viva com a esposa de seu irmão”.
19 Cheꞌé dan nachriꞌ chana̱ cuꞌna̱j Herodías niꞌya̱j noꞌ man Juan, ne̱ guun ndoꞌo rá noꞌ cavi̱ꞌ Juan, tza̱j ne̱ ne caꞌve̱e maꞌ.
19 Por isso Herodias guardava rancor de João e queria matá-lo, mas não podia fazê-lo,
20 ꞌO̱ se cuchuꞌviꞌ síí cuꞌna̱j Herodes niꞌya̱j soꞌ man Juan, cheꞌé se queneꞌen Herodes se vaa síí nica̱ rá síí sa̱ꞌ ina̱nj nimán rihaan Diose̱ me Juan, ne̱ cheꞌé dan caráán Herodes rihaan chiꞌii̱ cheꞌé Juan a. Dan me se ga̱a cuno Herodes se‑na̱na̱ Juan, ne̱ quinanó ndoꞌo rá soꞌ, tza̱j ne̱ guun niha̱ꞌ rá soꞌ caꞌmi̱i̱ Juan rihaan soꞌ a.
20 pois Herodes o respeitava e o protegia, sabendo que ele era um homem justo e santo. Herodes ficava muito perturbado sempre que falava com João, mas mesmo assim gostava de ouvi-lo.
21 Dan me se quisíj ꞌo̱ güii caꞌve̱e quiꞌya̱j canaán chana̱ cuꞌna̱j Herodías yoꞌ, ne̱ dan me se se‑chaꞌa̱nj síí cuꞌna̱j Herodes me yoꞌ, ne̱ caꞌneꞌ soꞌ suun se vaa ca̱nuû se‑chaꞌa̱nj soꞌ, ne̱ canacúún soꞌ caꞌna̱ꞌ nij síí ꞌyaj suun ga̱ maꞌa̱n soꞌ do̱ꞌ, nij tanuu uun chij doj do̱ꞌ, nij síí uun chij rihaan estadó Galilea do̱ꞌ, caꞌna̱ꞌ cha̱ niꞌyánj nij soꞌ ga̱ soꞌ a.
21 Finalmente, no aniversário de Herodes, Herodias teve a oportunidade que procurava. Ele deu uma festa para os membros do alto escalão do governo, para seus oficiais militares e para os cidadãos mais importantes da Galileia.
22 Ga̱a ne̱ catúj taꞌníí chana̱ cuꞌna̱j Herodías rej anuû chaꞌanj, ne̱ raꞌánj noꞌ, ne̱ guun niha̱ꞌ uxrá rá Herodes ga̱ nij síí caꞌnaꞌ chaꞌanj yoꞌ niꞌya̱j taranꞌ nij soꞌ man taꞌníí Herodías a. Ga̱a ne̱ cataj Herodes rihaan chana̱ ya̱a̱n yoꞌ:
22 Sua filha, também chamada Herodias, entrou e apresentou uma dança que agradou muito Herodes e seus convidados. “Peça-me qualquer coisa que deseje, e eu lhe darei”, disse o rei à moça.
23 ga̱a ne̱ cataj uún soꞌ― Cuta̱ꞌ yá ꞌu̱nj raa̱ Diose̱ se vaa a̱ me maꞌa̱n rasu̱u̱n cachi̱nj so̱ꞌ rihanj, ne̱ rque̱ ꞌu̱nj mán so̱ꞌ á. Nda̱a yane̱j yoꞌóó uun chij ꞌu̱nj rihaan roꞌ, rque̱ ꞌu̱nj mán so̱ꞌ na̱nj ado̱nj ―taj Herodes rihaan chana̱ ya̱a̱n yoꞌ a.
23 E prometeu, sob juramento: “Eu lhe darei o que pedir, até metade do meu reino!”.
24 Ga̱a ne̱ curiha̱nj chana̱ ya̱a̱n, ne̱ xnáꞌanj noꞌ man nii noꞌ chana̱ cuꞌna̱j Herodías, ne̱ cataj noꞌ:
24 Ela saiu e perguntou à mãe: “O que devo pedir?”. A mãe lhe disse: “Peça a cabeça de João Batista!”.
25 Ga̱a ne̱ nu̱ꞌ catúj raꞌya̱nj chana̱ ya̱a̱n yoꞌ rej ma̱n síí nica̱j suun rey cuꞌna̱j Herodes, ne̱ cachíín niꞌya̱j noꞌ rihaan soꞌ, cataj noꞌ:
25 A moça voltou depressa ao rei e disse: “Quero a cabeça de João Batista agora mesmo num prato!”.
26 Ga̱a ne̱ nanó ndoꞌo rá síí nica̱j suun rey cuꞌna̱j Herodes yoꞌ cheꞌé se a̱j cutaꞌ soꞌ raa̱ Diose̱ ne̱ a̱j cuno taranꞌ nij síí ya̱nj rihaan mesá ga̱ soꞌ, ne̱ cheꞌé dan ne caꞌve̱j rá soꞌ tari̱ꞌ soꞌ se‑na̱na̱ soꞌ se vaa se̱ quiꞌyaj soꞌ nda̱a vaa taj chana̱ ya̱a̱n yoꞌ rihaan soꞌ a.
26 O rei muito se entristeceu com isso, mas, por causa do juramento que havia feito na frente dos convidados, não pôde negar o pedido.
27 Ga̱a ne̱ nu̱ꞌ caꞌnéé soꞌ man síí ticavi̱ꞌ man síí cuꞌna̱j Juan, ne̱ caꞌneꞌ soꞌ suun se vaa ni̱caj soꞌ cúú yave̱ Juan caꞌna̱ꞌ soꞌ a.
27 Assim, enviou no mesmo instante um carrasco com ordens de cortar a cabeça de João e trazê-la. Ele decapitou João na prisão,
28 Ga̱a ne̱ caꞌanj síí ticavi̱ꞌ man Juan tagaꞌ, ne̱ caꞌneꞌ soꞌ cúú yave̱ Juan, ne̱ caꞌnéé soꞌ cúú yave̱ Juan rque agaꞌ rcoꞌo̱o, nica̱j soꞌ, caꞌnaꞌ soꞌ, ne̱ rqué soꞌ man chana̱ ya̱a̱n, ne̱ nagoꞌ chana̱ ya̱a̱n yoꞌ man nii noꞌ a.
28 trouxe a cabeça num prato e a entregou à moça, que a levou à sua mãe.
29 Ga̱a ne̱ ga̱a cuchiꞌ nana̱ rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Juan se vaa caviꞌ Juan, ne̱ caꞌnaꞌ nij soꞌ, ne̱ nica̱j nij soꞌ cúú man Juan, cachinꞌ nij soꞌ rque yuꞌuj yuvej a.
29 Quando os discípulos de João souberam o que havia acontecido, foram buscar o corpo e o colocaram numa sepultura.
30 Dan me se nij síí caꞌnéé Jesucristó caꞌa̱nj nata̱ꞌ rihaan yuvii̱ cheꞌé soꞌ roꞌ, cunuu chre̱ꞌ nij soꞌ ga̱ Jesucristó, ne̱ nataꞌ nij soꞌ rihaan Jesucristó cheꞌé cunuda̱nj nij suun sa̱ꞌ noco̱o quiꞌyaj nij soꞌ do̱ꞌ, cheꞌé cunuda̱nj nij nana̱ tucuꞌyón nij soꞌ man nij yuvii̱ do̱ꞌ a.
30 Os apóstolos voltaram de sua missão e contaram a Jesus tudo que tinham feito e ensinado.
31 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
31 Jesus lhes disse: “Vamos sozinhos até um lugar tranquilo para descansar um pouco”, pois tanta gente ia e vinha que eles não tinham tempo nem para comer.
32 Ga̱a ne̱ cavii nij soꞌ rque rihoo chéé rihaan na, ne̱ caꞌanj o̱rúnꞌ nij soꞌ rej tacaan a.
32 Então saíram de barco para um lugar isolado, a fim de ficarem a sós.
33 Tza̱j ne̱ queneꞌen ndoꞌo nij yuvii̱ se vaa caꞌanj nij soꞌ, ne̱ xcaj yuvii̱ cuentá se vaa caꞌanj nij soꞌ, quiꞌyaj nij síí queneꞌen, ga̱a ne̱ chéé taco̱j nij yuvii̱ ma̱n cunuda̱nj nij chumanꞌ na̱j rej yoꞌ, ne̱ cunánj nij yuvii̱, cunuu chre̱ꞌ nij yuvii̱ rej caꞌa̱nj nij tuvi̱ꞌ Jesucristó, ne̱ asino nij yuvii̱ cuchiꞌ, ne̱ naꞌvi̱j nij yuvii̱ caꞌna̱ꞌ Jesucristó a.
33 Contudo, muitos os reconheceram e os viram partir, e pessoas de várias cidades correram e chegaram antes deles.
34 Ne̱ nanij Jesucristó rá rihoo, ne̱ queneꞌen soꞌ se vaa a̱j mán uxrá yuvii̱, ne̱ cunuu ꞌe̱e̱ rá soꞌ man nij yuvii̱ a. ꞌO̱ se ase vaa matzinj nuviꞌ síí tumé man vaa nij yuvii̱, niꞌya̱j Jesucristó, ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ soꞌ tucuꞌyón ndoꞌo soꞌ se‑na̱na̱ soꞌ man nij yuvii̱ a.
34 Quando Jesus saiu do barco, viu a grande multidão e teve compaixão dela, pois eram como ovelhas sem pastor. Então começou a lhes ensinar muitas coisas.
35 Dan me se cachén ndoꞌo orá, ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó rihaan Jesucristó, ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ se vaa:
35 Ao entardecer, os discípulos foram até ele e disseram: “Este lugar é isolado, e já está tarde.
36 Qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo, ne̱ naꞌne̱j so̱ꞌ chrej man nij yuvii̱, caꞌa̱nj nij yuvii̱ chumanꞌ na̱j nichru̱nꞌ do̱ꞌ, nij rancho na̱j nichru̱nꞌ do̱ꞌ, quira̱a̱n nij yuvii̱ se chá cha̱ nij yuvii̱ na̱nj á ―taj nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó rihaan Jesucristó a.
36 Mande as multidões embora, para que possam ir aos campos e povoados vizinhos e comprar algo para comer”.
37 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
37 Jesus, porém, disse: “Providenciem vocês mesmos alimento para eles”. “Precisaríamos de muito dinheiro
38 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
38 “Quantos pães vocês têm?”, perguntou ele. “Vão verificar.” Eles voltaram e informaram: “Cinco pães e dois peixes”.
39 Ga̱a ne̱ caꞌneꞌ Jesucristó suun rihaan nij yuvii̱ se vaa caꞌa̱nj ca̱yáán cunuda̱nj nij yuvii̱ rihaan coj chri̱nꞌ, ne̱ caꞌa̱nj cuma̱n xꞌneꞌ nij yuvii̱ rihaan coj chri̱nꞌ, taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a.
39 Então Jesus ordenou que fizessem a multidão sentar-se em grupos na grama verde.
40 Ga̱a ne̱ naquiꞌyaj xꞌne̱ꞌ nij yuvii̱ man nij yuvii̱, ne̱ cayáán nij yuvii̱ rihaan coj chri̱nꞌ, ne̱ dan me se cientó yuvii̱ do̱ꞌ, vi̱j chiha̱a̱ chi̱ꞌ yuvii̱ do̱ꞌ, me ꞌo̱ ꞌo̱ xꞌneꞌ nij yuvii̱ a.
40 Assim, eles se sentaram em grupos de cinquenta e de cem.
41 Ga̱a ne̱ quitaꞌaa Jesucristó ꞌu̱nꞌ nij rachrúún ne̱ vi̱j ro̱j xcuaj, ga̱a ne̱ niꞌya̱j soꞌ rej xta̱ꞌ, ne̱ nagoꞌ soꞌ graciá rihaan Diose̱, ga̱a ne̱ cuxraꞌ taꞌa̱j soꞌ man rachrúún yoꞌ, ne̱ caxríj soꞌ ston nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, cheꞌé rej caxri̱i̱ nij soꞌ ston nij yuvii̱ a. Ga̱a ne̱ cuxraꞌ taꞌa̱j soꞌ nee̱ xcuaj cha̱ cunuda̱nj nij yuvii̱ a.
41 Jesus tomou os cinco pães e os dois peixes, olhou para o céu e os abençoou. Então, à medida que ia partindo os pães, entregava-os aos discípulos para que os distribuíssem ao povo. Também dividiu os peixes para que todos recebessem uma porção.
42 Ga̱a ne̱ chá taranꞌ nij yuvii̱, ne̱ caraa rque cunuda̱nj nij soꞌ,
42 Todos comeram à vontade,
43 ne̱ nda̱a quináj ndoꞌo se chá, quiꞌyaj nij yuvii̱ a. Ga̱a ne̱ naquiꞌyaj chre̱ꞌ nii se vaa quináj tuꞌva yuvii̱, ne̱ caraa yoꞌó chuvi̱j ya̱ scaa, ne̱ taꞌa̱j rachrúún do̱ꞌ, taꞌa̱j nee̱ xcuaj do̱ꞌ, me se chá naquiꞌyaj chre̱ꞌ nii a.
43 e os discípulos recolheram doze cestos com os pães e peixes que sobraram.
44 Ne̱ nij snóꞌo rqué Jesucristó chraa me se ꞌu̱nꞌ míj snóꞌo me nij soꞌ a.
44 Os que comeram foram cinco mil homens.
45 Ga̱a ne̱ raꞌya̱nj caꞌneꞌ Jesucristó suun rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ se vaa cavi̱i̱ nij soꞌ rihoo chéé rihaan na caꞌa̱nj nij soꞌ rej xco̱ na lacuaná yoꞌ nda̱a chumanꞌ cuꞌna̱j Betsaida, quita̱j ya̱a̱n nij soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ dan me se maꞌa̱n Jesucristó naꞌne̱j chrej man nij yuvii̱, taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
45 Logo em seguida, Jesus insistiu com seus discípulos que voltassem ao barco e atravessassem o mar até Betsaida, enquanto ele mandava o povo para casa.
46 Dan me se caꞌanj nij soꞌ, ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ se vaa caꞌve̱e caꞌa̱nj nij yuvii̱ a. Ga̱a ne̱ cavii soꞌ raa̱ quij, ne̱ cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱ a.
46 Depois de se despedir de todos, subiu sozinho ao monte para orar.
47 Dan me se da̱j doj cata̱ꞌ güii raa̱ quij, ne̱ va̱j rihoo tanu̱u̱ rihaan na lacuaná, ne̱ o̱rúnꞌ Jesucristó me síí nicu̱nꞌ rihaan yoꞌóó a.
47 Durante a noite, os discípulos estavam no barco, no meio do mar, e Jesus, sozinho em terra.
48 Ne̱ queneꞌen soꞌ man nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ se vaa güéj ndoꞌo rihoo yoꞌ rihaan na quiꞌyaj nana̱, cheꞌé se goꞌ nana̱ rej riha̱a̱n rihoo yoꞌ a. Dan me se yanꞌ siꞌnu̱ꞌ caꞌanj Jesucristó rej va̱j nij soꞌ, chéé taco̱j u̱u̱n soꞌ rihaan na yoꞌ, va̱j soꞌ na̱nj ado̱nj. Ne̱ guun rá soꞌ cache̱n soꞌ rej xꞌnu̱j nij soꞌ a.
48 Ele viu que estavam em apuros, remando com força e lutando contra o vento e as ondas. Por volta das três da madrugada, Jesus foi até eles caminhando sobre o mar. Sua intenção era passar por eles,
49 Ne̱ queneꞌen nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ man soꞌ se vaa chéé u̱u̱n soꞌ rihaan na, ne̱ guun rá nij soꞌ se vaa taꞌnaj me soꞌ, ne̱ cheꞌé dan caguáj ndoꞌo nij soꞌ a.
49 mas, quando o avistaram caminhando sobre as águas, gritaram de pavor, pensando que fosse um fantasma.
50 ꞌO̱ se queneꞌen cunuda̱nj nij soꞌ man soꞌ, ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nimán nij soꞌ a. Veé dan, ne̱ nu̱ꞌ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
50 Ficaram todos aterrorizados ao vê-lo. Imediatamente, porém, Jesus lhes disse: “Não tenham medo! Coragem, sou eu!”.
51 Ga̱a ne̱ catúj soꞌ rque rihoo rej nu̱u̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ga̱a ne̱ canicunꞌ nana̱ yoꞌ, ne̱ caꞌanj ndoꞌo rá nij soꞌ a.
51 Em seguida, subiu no barco e o vento parou. Os discípulos ficaram admirados,
52 ꞌO̱ se ne xca̱j sa̱ꞌ nij soꞌ cuentá cheꞌé se nucua̱j nica̱j Jesucristó ga̱a cuxraꞌ taꞌa̱j Jesucristó rachrúún chá nij yuvii̱ a. Ma̱a̱n se nichra̱j ndoꞌo nimán nij soꞌ a.
52 pois ainda não tinham entendido o milagre dos pães. O coração deles estava endurecido.
53 Ga̱a ne̱ cuchiꞌ nij soꞌ tuꞌva na lacuaná rej cuꞌna̱j Genesaret, ne̱ numíj nij soꞌ rihoo tuꞌva na lacuaná a.
53 Depois de atravessarem o mar, chegaram a Genesaré. Levaram o barco até a margem
54 Ga̱a ne̱ nanij nij soꞌ rá rihoo, ne̱ nu̱ꞌ cunuu ya̱a̱n nij síí ma̱n rej yoꞌ man Jesucristó,
54 e desceram. As pessoas reconheceram Jesus assim que o viram.
55 ne̱ yo̱o caꞌanj cunuda̱nj nij síí ya̱nj nu̱ꞌ anica̱j, ne̱ guun cheꞌe̱ nij soꞌ cuchruj nij soꞌ tuviꞌ nij soꞌ síí ranꞌ rihaan yuvéé, ne̱ quitáá chihá nij soꞌ nij síí ranꞌ yoꞌ, va̱j nij soꞌ me rej maꞌa̱n va̱j Jesucristó a.
55 Quando ouviam que Jesus estava em algum lugar, corriam por toda a região, levando os enfermos em macas para onde sabiam que ele estava.
56 Ne̱ me maꞌa̱n chumanꞌ raꞌa̱ do̱ꞌ, chumanꞌ noco̱o do̱ꞌ, rancho do̱ꞌ, catúj Jesucristó me se cuchruj nij yuvii̱ man nij síí ranꞌ rihaan yuꞌvee, ne̱ cachíín niꞌya̱j uxrá nij yuvii̱ rihaan Jesucristó se vaa caꞌve̱j rá Jesucristó cano̱ raꞌa nij soꞌ do̱j tuꞌva saga̱nꞌ soꞌ a. Ne̱ nu̱ꞌ nij síí canó raꞌa do̱j man soꞌ roꞌ, nahuun sa̱ꞌ cunuda̱nj nij soꞌ cuaj na̱nj ado̱nj.
56 Aonde quer que ele fosse — aos povoados, às cidades ou aos campos ao redor —, levavam os enfermos para as praças. Suplicavam que ele os deixasse pelo menos tocar na borda de seu manto, e todos que o tocavam eram curados.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.