Marcos 1

Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NVI

Sair da comparação
NVI Nova Versão Internacional
1 Na̱nj vaa guun cheꞌe̱ se‑na̱na̱ Jesucristó nana̱ sa̱ꞌ a.
1 Princípio do evangelho de Jesus Cristo, o Filho de Deus.
2 Dan me se síí cuꞌna̱j Isaías síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá roꞌ, cachrón soꞌ nana̱ nihánj rihaan yanj, ne̱: “Vaa síí caꞌanj suun cheꞌé ꞌu̱nj, ne̱ caꞌne̱j ꞌu̱nj man soꞌ quita̱j ya̱a̱n soꞌ rihaan so̱ꞌ, ne̱ nuchra̱nꞌ nimán yuvii̱ veꞌé caꞌmi̱i̱ nij yuvii̱ ga̱ so̱ꞌ, quiꞌya̱j soꞌ a”, me se‑na̱na̱ Diose̱ nana̱ cachrón síí cuꞌna̱j Isaías rihaan yanj a.
2 Conforme está escrito no profeta Isaías: "Enviarei à tua frente o meu mensageiro; ele preparará o teu caminho"—
3 Ne̱ yoꞌó nana̱ cachrón uún soꞌ me nana̱ nihánj, ne̱: “Nucua̱j ndoꞌo caꞌmi̱i̱ natáj ꞌo̱ soꞌ rej tacaan, ne̱ cata̱j soꞌ se vaa nuchra̱nꞌ nimán yuvii̱, ne̱ veꞌé caꞌmi̱i̱ nij yuvii̱ ga̱ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ asa̱ꞌ caꞌnaꞌ soꞌ ado̱nj”, taj síí cuꞌna̱j Isaías ga̱a naá, ne̱ ase vaa cataj soꞌ roꞌ, taꞌngaꞌ da̱nj guun ado̱nj.
3 "voz do que clama no deserto: ‘Preparem o caminho para o Senhor, façam veredas retas para ele’ ".
4 Dan me se cavii síí cuꞌna̱j Juan síí cutaꞌ ne man yuvii̱, ne̱ va̱j soꞌ rej tacaan, ne̱ caꞌmii natáj soꞌ rihaan nij yuvii̱, cataj soꞌ se vaa nuchra̱nꞌ nimán nij yuvii̱, ne̱ ta̱náj nij yuvii̱ chrej chiꞌi̱i̱, ne̱ caꞌve̱e tinavi̱j Diose̱ cacunꞌ tumé nij yuvii̱, taj Juan ado̱nj.
4 Assim surgiu João, batizando no deserto e pregando um batismo de arrependimento para o perdão dos pecados.
5 Ne̱ dan me se curiha̱nj ndoꞌo nij yuvii̱ ma̱n estadó Judea do̱ꞌ, ma̱n maꞌa̱n chumanꞌ Jerusalén do̱ꞌ, caꞌnaꞌ nij yuvii̱ rihaan síí cuꞌna̱j Juan, ne̱ cataꞌ ne nij yuvii̱ rá chráá cuꞌna̱j Jordán, quiꞌyaj Juan a. Dan me se nataꞌ ya̱ nij yuvii̱ cheꞌé cacunꞌ tumé nij yuvii̱, ga̱a ne̱ cataꞌ ne nij yuvii̱ ado̱nj.
5 A ele vinha toda a região da Judéia e todo o povo de Jerusalém. Confessando os seus pecados, eram batizados por ele no rio Jordão.
6 Dan me se síí cuꞌna̱j Juan me se cachij ta̱j xráá xcuu camelló guun yatzíj nu̱u̱ soꞌ, ne̱ ꞌni̱j catuu̱n soꞌ ꞌo̱ nuj, ne̱ chá soꞌ rquíí chá soꞌ catziꞌ xtaan ma̱n quij chá soꞌ a.
6 João vestia roupas feitas de pêlos de camelo, usava um cinto de couro e comia gafanhotos e mel silvestre.
7 Ne̱ caꞌmii natáj soꞌ, ne̱ cataj soꞌ:
7 E esta era a sua mensagem: "Depois de mim vem alguém mais poderoso do que eu, tanto que não sou digno nem de curvar-me e desamarrar as correias das suas sandálias.
8 Ne̱ síí utaꞌ ne na u̱u̱n man soj mej, tza̱j ne̱ caꞌna̱ꞌ soꞌ, ne̱ caꞌna̱ꞌ Nimán Diose̱ rihaan soj, quiꞌya̱j soꞌ ado̱nj ―taj síí cuꞌna̱j Juan rihaan nij yuvii̱ a.
8 Eu os batizo com água, mas ele os batizará com o Espírito Santo".
9 Ne̱ güii yoꞌ ta̱ꞌ asuun me se cavii Jesucristó chumanꞌ Nazaret chumanꞌ na̱j estadó Galilea, ne̱ cataꞌ ne soꞌ rá chráá cuꞌna̱j Jordán, quiꞌyaj síí cuꞌna̱j Juan a.
9 Naquela ocasião Jesus veio de Nazaré da Galiléia e foi batizado por João no Jordão.
10 Nu̱ꞌ curiha̱nj uún Jesucristó rque na, ne̱ nu̱ꞌ queneꞌen soꞌ se vaa naxraꞌ rej xta̱ꞌ, ne̱ queneꞌen soꞌ se vaa nanij Nimán Diose̱ raa̱ maꞌa̱n soꞌ, ne̱ ase vaa chaꞌaa̱n roꞌ, vaa Nimán Diose̱, curuviꞌ yoꞌ a.
10 Assim que saiu da água, Jesus viu os céus se abrindo, e o Espírito descendo como pomba sobre ele.
11 Ga̱a ne̱ rej xta̱ꞌ caꞌmii Diose̱ rihaan Jesucristó, ne̱ cuno nij síí nicu̱nꞌ ga̱ Jesucristó nana̱ caꞌmii Diose̱, ne̱ dan me se cataj Diose̱ a:
11 Então veio dos céus uma voz: "Tu és o meu Filho amado; em ti me agrado".
12 Ne̱ dan me se caꞌanj ndoꞌo Jesucristó rej tacaan, quiꞌyaj Nimán Diose̱ a.
12 Logo após, o Espírito o impeliu para o deserto.
13 Ne̱ vi̱j chiha̱a̱ güii va̱j soꞌ rej tacaan, ne̱ guun rá síí chre̱e tiha̱ꞌ yuꞌunj soꞌ man Jesucristó, ne̱ va̱j Jesucristó rej ma̱n xcuu yuva̱a̱, ne̱ rqué nij se‑mo̱zó Diose̱ me maꞌa̱n se cachiin rihaan Jesucristó a.
13 Ali esteve quarenta dias, sendo tentado por Satanás. Estava com os animais selvagens, e os anjos o serviam.
14 Dan me se ga̱a quisíj quitaꞌaa nij tanuu man síí cuꞌna̱j Juan, ne̱ caꞌanj Jesucristó estadó cuꞌna̱j Galilea,
14 Depois que João foi preso, Jesus foi para a Galiléia, proclamando as boas novas de Deus.
15 ne̱ caꞌmii natáj soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ nana̱ sa̱ꞌ, ne̱ cataj soꞌ se vaa nichru̱nꞌ quisi̱j güii caꞌna̱ꞌ Diose̱ gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj, ne̱:
15 "O tempo é chegado", dizia ele. "O Reino de Deus está próximo. Arrependam-se e creiam nas boas novas! "
16 ꞌO̱ güii cachén Jesucristó tuꞌva na lacuaná cuꞌna̱j na Galilea, ne̱ queneꞌen soꞌ síí cuꞌna̱j Simón ga̱ tinúú Simón síí cuꞌna̱j Andrés, ne̱ dan me se nicu̱nꞌ ro̱j soꞌ tuꞌva na lacuaná, ne̱ tiguíj ro̱j soꞌ nanj rque na, ne̱ dan me se síí rii xcuaj me ro̱j soꞌ a.
16 Andando à beira do mar da Galiléia, Jesus viu Simão e seu irmão André lançando redes ao mar, pois eram pescadores.
17 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan ro̱j soꞌ a:
17 E disse Jesus: "Sigam-me, e eu os farei pescadores de homens".
18 Ne̱ nu̱ꞌ canica̱j ro̱j soꞌ tanáj ro̱j soꞌ xnánj ro̱j soꞌ, ne̱ canocoꞌ ro̱j soꞌ man Jesucristó, caꞌanj ro̱j soꞌ na̱nj ado̱nj.
18 No mesmo instante eles deixaram as suas redes e o seguiram.
19 Veé dan, ne̱ cachéé nij soꞌ doj, ga̱a ne̱ queneꞌen Jesucristó man síí cuꞌna̱j Jacobo taꞌníí síí cuꞌna̱j Zebedeo do̱ꞌ, man tinúú Jacobo síí cuꞌna̱j Juan do̱ꞌ a. Dan me se nu̱u̱ ro̱j soꞌ rque rihoo chéé rihaan na, ne̱ naquiꞌyaj sa̱ꞌ ro̱j soꞌ nanj rii xcuaj, ne̱ canacúún Jesucristó man ro̱j tinu̱j ro̱j soꞌ canoco̱ꞌ ro̱j soꞌ man Jesucristó a.
19 Indo um pouco mais adiante, viu num barco Tiago, filho de Zebedeu, e João, seu irmão, preparando as suas redes.
20 Veé dan, ne̱ canica̱j ro̱j soꞌ, tanáj ro̱j soꞌ man rej ro̱j soꞌ síí cuꞌna̱j Zebedeo rá rihoo ga̱ nij se‑mo̱zó soꞌ, ga̱a ne̱ cavii ro̱j soꞌ canocoꞌ ro̱j soꞌ man Jesucristó, caꞌanj ro̱j soꞌ na̱nj ado̱nj.
20 Logo os chamou, e eles o seguiram, deixando Zebedeu, seu pai, com os empregados no barco.
21 Dan me se catúj nij soꞌ chumanꞌ Capernaum, ne̱ daj a̱ güii naránj rá nij yuvii̱ israelitá caꞌanj Jesucristó veꞌ tucuꞌyón nij soꞌ se‑tucua̱nj Moisés, ne̱ tucuꞌyón soꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ man nij yuvii̱ a.
21 Eles foram para Cafarnaum e, assim que chegou o sábado, Jesus entrou na sinagoga e começou a ensinar.
22 Ne̱ caráyaꞌa̱nj nij yuvii̱ se‑na̱na̱ soꞌ, cheꞌé se cu̱u doj vaa se‑na̱na̱ soꞌ ga̱ se‑na̱na̱ nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés a. ꞌO̱ se ase vaa aꞌmii ꞌo̱ síí uun chij ndoꞌo roꞌ, da̱nj caꞌmii soꞌ rihaan nij yuvii̱ a.
22 Todos ficavam maravilhados com o seu ensino, porque lhes ensinava como alguém que tem autoridade e não como os mestres da lei.
23 Ne̱ dan me se ꞌo̱ güii naránj rá nij yuvii̱ israelitá, ne̱ yáán ꞌo̱ síí nu̱u̱ nana̱ chre̱e nimán rá veꞌ yoꞌ, ne̱ caguáj soꞌ,
23 Justamente naquela hora, na sinagoga, um homem possesso de um espírito imundo gritou:
24 ne̱ cataj soꞌ se vaa:
24 "O que queres conosco, Jesus de Nazaré? Vieste para nos destruir? Sei quem tu és: o Santo de Deus! "
25 Ga̱a ne̱ canica̱j Jesucristó, caxríj yuva̱a̱ Jesucristó man nana̱ chre̱e nu̱u̱ nimán snóꞌo yoꞌ, ne̱ cataj soꞌ:
25 "Cale-se e saia dele! ", repreendeu-o Jesus.
26 Nda̱a quisnúú maꞌa̱n snóꞌo yoꞌ, quiꞌyaj nana̱ chre̱e, ne̱ nucua̱j ndoꞌo caguáj nana̱ chre̱e, ne̱ curiha̱nj nana̱ chre̱e nimán snóꞌo yoꞌ, ne̱ nahuun sa̱ꞌ soꞌ a.
26 O espírito imundo sacudiu o homem violentamente e saiu dele gritando.
27 Ga̱a ne̱ caꞌanj uxrá rá nij yuvii̱, ne̱ xnáꞌanj nij yuvii̱ man tuviꞌ nij yuvii̱, cataj nij yuvii̱:
27 Todos ficaram tão admirados que perguntavam uns aos outros: "O que é isto? Um novo ensino — e com autoridade! Até aos espíritos imundos ele dá ordens, e eles lhe obedecem! "
28 Ga̱a ne̱ cuchiꞌ nana̱ cheꞌé Jesucristó rihaan cunuda̱nj nij yuvii̱ ma̱n nichru̱nꞌ estadó Galilea yoꞌ a.
28 As notícias a seu respeito se espalharam rapidamente por toda a região da Galiléia.
29 Dan me se curiha̱nj nij tuvi̱ꞌ Jesucristó rá veꞌ tucuꞌyón nii se‑tucua̱nj Moisés, ga̱a ne̱ catúj taranꞌ nij soꞌ rá veꞌ tucuá Simón ga̱ Andrés, ne̱ ꞌnaꞌ Juan ga̱ Jacobo ga̱ nij soꞌ a.
29 Logo que saíram da sinagoga, foram com Tiago e João à casa de Simão e André.
30 Dan me se nii che̱j Simón roꞌ, ranꞌ noꞌ chiꞌii̱ nacaa yuva̱a̱, ne̱ na̱j noꞌ, ne̱ cataj xnaꞌanj yoꞌo̱ nij soꞌ rihaan Jesucristó se vaa ranꞌ uxrá noꞌ a.
30 A sogra de Simão estava de cama, com febre, e falaram a respeito dela a Jesus.
31 Ga̱a ne̱ cuchiꞌ Jesucristó rej na̱j noꞌ, ne̱ canó soꞌ raꞌa noꞌ, ne̱ naxca̱j soꞌ man noꞌ, ne̱ naxaga̱a̱ noꞌ, ne̱ nu̱ꞌ xꞌnéj chiꞌii̱ xráá noꞌ, quiꞌyaj Jesucristó a. Ne̱ veé ma̱a̱n orá dan quiꞌyaj chuvi̱i noꞌ cha̱ nij soꞌ na̱nj ado̱nj.
31 Então ele se aproximou dela, tomou-a pela mão e ajudou-a a levantar-se. A febre a deixou, e ela começou a servi-los.
32 Dan me se cataꞌ güii, ne̱ tiꞌnuu, ne̱ nica̱j nij yuvii̱ cunuda̱nj tuviꞌ nij yuvii̱ síí ranꞌ do̱ꞌ, síí nu̱u̱ nana̱ chre̱e nimán do̱ꞌ, va̱j nij yuvii̱ rej ne̱ Jesucristó a.
32 Ao anoitecer, depois do pôr-do-sol, o povo levou a Jesus todos os doentes e os endemoninhados.
33 Ne̱ dan me se queꞌe̱e̱ nij yuvii̱ ma̱n chumanꞌ Capernaum yoꞌ nuu chre̱ꞌ rihaan taꞌyaa veꞌ ne̱ Jesucristó a.
33 Toda a cidade se reuniu à porta da casa,
34 Ga̱a ne̱ nahuun queꞌe̱e̱ nij síí ranꞌ daj a̱ chiꞌii̱, quiꞌyaj Jesucristó, ne̱ quirii ndoꞌo soꞌ nana̱ chre̱e nimán nij yuvii̱, ne̱ caꞌneꞌ soꞌ suun rihaan nij nana̱ chre̱e se vaa se̱ caꞌmii nij nana̱ chre̱e a̱ doj nana̱ a. Dan me se ne caꞌve̱j rá Jesucristó cata̱j nij nana̱ chre̱e se vaa cunuu ya̱a̱n nij nana̱ chre̱e man Jesucristó a.
34 e Jesus curou muitos que sofriam de várias doenças. Também expulsou muitos demônios; não permitia, porém, que estes falassem, porque sabiam quem ele era.
35 Ga̱a ne̱ rej taxre̱j naxaga̱a̱ Jesucristó, ne̱ cavii soꞌ chumanꞌ Capernaum, ne̱ caꞌanj soꞌ rej tacaan cachi̱nj niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱ a.
35 De madrugada, quando ainda estava escuro, Jesus levantou-se, saiu de casa e foi para um lugar deserto, onde ficou orando.
36 Ga̱a ne̱ canocoꞌ nij tuvi̱ꞌ Simón man soꞌ,
36 Simão e seus companheiros foram procurá-lo
37 ga̱a ne̱ nariꞌ nij soꞌ man soꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ rihaan soꞌ se vaa:
37 e, ao encontrá-lo, disseram: "Todos estão te procurando! "
38 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ:
38 Jesus respondeu: "Vamos para outro lugar, para os povoados vizinhos, para que também lá eu pregue. Foi para isso que eu vim".
39 Ga̱a ne̱ caꞌanj soꞌ nu̱ꞌ nij chumanꞌ na̱j estadó Galilea, ne̱ caꞌmii natáj soꞌ rá veꞌ tucuꞌyón nij síí ma̱n nij chumanꞌ yoꞌ se‑tucua̱nj Moisés, ne̱ quirii soꞌ man nij nana̱ chre̱e nu̱u̱ nimán yuvii̱ a.
39 Então ele percorreu toda a Galiléia, pregando nas sinagogas e expulsando os demônios.
40 Ga̱a ne̱ caꞌnaꞌ ꞌo̱ síí ranꞌ luj riꞌyuj, ne̱ canicunꞌ ru̱j soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ cataj soꞌ se vaa:
40 Um leproso aproximou-se dele e suplicou-lhe de joelhos: "Se quiseres, podes purificar-me! "
41 Ga̱a ne̱ cunuu ꞌe̱e̱ rá Jesucristó man soꞌ, ne̱ cutaꞌ Jesucristó raꞌa Jesucristó raa̱ soꞌ, ne̱ cataj Jesucristó:
41 Cheio de compaixão, Jesus estendeu a mão, tocou nele e disse: "Quero. Seja purificado! "
42 Nu̱ꞌ da̱nj cataj Jesucristó, ne̱ nu̱ꞌ quinavij luj xráá síí ranꞌ, ne̱ nahuun sa̱ꞌ soꞌ cuaj a.
42 Imediatamente a lepra o deixou, e ele foi purificado.
43 Ga̱a ne̱ caꞌmii yuva̱a̱ Jesucristó ga̱ soꞌ, ne̱ quirii Jesucristó man soꞌ rá veꞌ,
43 Em seguida Jesus o despediu, com uma severa advertência:
44 ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ:
44 "Olhe, não conte isso a ninguém. Mas vá mostrar-se ao sacerdote e ofereça pela sua purificação os sacrifícios que Moisés ordenou, para que sirva de testemunho".
45 Tza̱j ne̱ curiha̱nj síí nahuun yoꞌ, ne̱ guun cheꞌe̱ soꞌ caꞌmii natáj ndoꞌo soꞌ, nda̱a síj, ga̱a ne̱ chaꞌnuu̱ ndoꞌo nana̱ se vaa nahuun soꞌ quiꞌyaj Jesucristó a. Ne̱ dan me se ne caꞌve̱e a̱ doj catu̱u̱ ranga̱ꞌ Jesucristó rá nij chumanꞌ, quiꞌyaj nij nana̱ yoꞌ, ne̱ ina̱nj rej tacaan va̱j soꞌ, ne̱ canó nij yuvii̱ cuchiꞌ rej va̱j soꞌ a.
45 Ele, porém, saiu e começou a tornar público o fato, espalhando a notícia. Por isso Jesus não podia mais entrar publicamente em nenhuma cidade, mas ficava fora, em lugares solitários. Todavia, assim mesmo vinha a ele gente de todas as partes.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.