Marcos 15
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NVT
1 Ga̱a ne̱ rej ranga̱ꞌ cunuu chre̱ꞌ nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, nij síí uun chij do̱ꞌ, nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés do̱ꞌ, cunuda̱nj nij cuese̱ do̱ꞌ, quiꞌyaj nij soꞌ juntá, ga̱a ne̱ numíj nij soꞌ man Jesucristó, ne̱ nica̱j nij soꞌ man Jesucristó caꞌanj nij soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Pilato, ne̱ tacuachén nij soꞌ man Jesucristó rihaan soꞌ a.
1 De manhã bem cedo, os principais sacerdotes, os líderes do povo e os mestres da lei — todo o alto conselho — se reuniram para discutir o que fariam em seguida. Então amarraram Jesus, o levaram e o entregaram a Pilatos.
2 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj síí cuꞌna̱j Pilato man Jesucristó, cataj soꞌ:
2 Pilatos lhe perguntou: “Você é o rei dos judeus?”. Jesus respondeu: “É como você diz”.
3 Ne̱ cutaꞌ ndoꞌo nij xrej ata̱ suun noco̱o doj cacunꞌ xráá Jesucristó a.
3 Os principais sacerdotes o acusaram de vários crimes,
4 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj uún síí cuꞌna̱j Pilato man Jesucristó, cataj soꞌ:
4 e Pilatos perguntou: “Você não vai responder? O que diz de todas essas acusações?”.
5 Tza̱j ne̱ yu̱u̱n cheꞌe̱ ne caꞌmi̱i̱ Jesucristó a̱ doj nana̱ rihaan soꞌ, ne̱ caráyaꞌa̱nj uxrá síí cuꞌna̱j Pilato cheꞌé yan quiꞌyaj soꞌ da̱nj a.
5 Mas, para surpresa de Pilatos, Jesus não disse coisa alguma.
6 Ne̱ vaa yoꞌo̱ tucuáán noco̱ꞌ síí cuꞌna̱j Pilato se vaa rii soꞌ man yoꞌo̱ yoꞌo̱ síí ꞌni̱j tagaꞌ ꞌo̱ ꞌo̱ chaꞌanj pascuá, ne̱ tinavij u̱u̱n soꞌ cacunꞌ tumé síí uriha̱nj tagaꞌ yoꞌ a. Me maꞌa̱n ꞌo̱ síí ꞌni̱j tagaꞌ achíín nij yuvii̱ se vaa quiri̱i̱ soꞌ, ne̱ caꞌve̱e quiꞌya̱j soꞌ nda̱a vaa taj nij yuvii̱ a.
6 A cada ano, durante a festa da Páscoa, era costume libertar um prisioneiro, qualquer um que a multidão escolhesse.
7 Dan me se vaa ꞌo̱ síí cuꞌna̱j Barrabás ꞌni̱j tagaꞌ ga̱ yoꞌó nij síí guun rá cunu̱ꞌ ga̱ gobiernó, ne̱ nij soꞌ me se ga̱a cunuꞌ nij soꞌ ga̱ gobiernó ne̱ ticaviꞌ ndoꞌo nij soꞌ yuvii̱ a.
7 Um dos prisioneiros era Barrabás, um revolucionário que havia cometido assassinato durante uma revolta.
8 Dan me se cavii nij yuvii̱ israelitá, ne̱ guun cheꞌe̱ nij soꞌ cachíín nij soꞌ man síí cuꞌna̱j Pilato se vaa quiri̱i̱ soꞌ man ꞌo̱ síí ꞌni̱j tagaꞌ nda̱a vaa uꞌyón soꞌ ꞌyaj soꞌ cheꞌé nij soꞌ a.
8 A multidão foi a Pilatos e pediu que ele libertasse um prisioneiro, como de costume.
9 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj síí cuꞌna̱j Pilato man nij yuvii̱, cataj soꞌ:
9 Pilatos perguntou: “Querem que eu solte o ‘rei dos judeus’?”.
10 Da̱nj caꞌmii soꞌ, neꞌen soꞌ se vaa ma̱a̱n cheꞌé se guun xco̱j ruva̱a̱ rá nij xrej ata̱ suun noco̱o doj me tacuachén nij xrej man Jesucristó rihaan soꞌ a.
10 (Pois havia percebido que os principais sacerdotes tinham prendido Jesus por inveja.)
11 Tza̱j ne̱ nij xrej ata̱ suun noco̱o doj me se cataj xnaꞌanj nij soꞌ rihaan nij yuvii̱ se vaa quiri̱i̱ síí cuꞌna̱j Pilato man síí cuꞌna̱j Barrabás tagaꞌ quiꞌya̱j nij yuvii̱ a.
11 Nesse momento, os principais sacerdotes instigaram a multidão a pedir a libertação de Barrabás em vez de Jesus.
12 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj uún síí cuꞌna̱j Pilato man nij yuvii̱, cataj soꞌ:
12 Pilatos lhes perguntou: “Então o que farei com este homem que vocês chamam de ‘rei dos judeus’?”.
13 Ga̱a ne̱ caguáj uún nij yuvii̱, cataj nij yuvii̱:
13 “Crucifique-o!”, gritou a multidão.
14 ―Tza̱j ne̱ me cacunꞌ tumé soꞌ ga̱ ―taj síí cuꞌna̱j Pilato, xnáꞌanj soꞌ man nij yuvii̱ a.
14 “Por quê?”, quis saber Pilatos. “Que crime ele cometeu?” Mas a multidão gritou ainda mais alto: “Crucifique-o!”.
15 Ne̱ síí cuꞌna̱j Pilato me se guun rá soꞌ quiꞌya̱j soꞌ nda̱a vaa no̱ xcúún soꞌ quiꞌya̱j soꞌ cheꞌé nij yuvii̱, ne̱ cheꞌé dan quirii soꞌ man síí cuꞌna̱j Barrabás tagaꞌ cheꞌé nij yuvii̱, ne̱ goꞌ nij tanuu cuartá xráá Jesucristó, quiꞌyaj soꞌ, ne̱ tacuachén soꞌ man Jesucristó rihaan nij tanuu cheꞌé rej cachro̱n nij tanuu man Jesucristó rihaan rcutze̱ a.
15 Para acalmar a multidão, Pilatos lhes soltou Barrabás. Então, depois de mandar açoitar Jesus, entregou-o aos soldados romanos para que fosse crucificado.
16 Ga̱a ne̱ caꞌanj nica̱j nij tanuu man Jesucristó rá veꞌ tucuá síí nica̱j suun gobernador, ga̱a ne̱ canacúún nij tanuu man taranꞌ nij tuviꞌ tanu̱u nij soꞌ cunu̱u chre̱ꞌ taranꞌ nij soꞌ a.
16 Os soldados levaram Jesus para o palácio do governador (lugar conhecido como Pretório) e chamaram todo o regimento.
17 Ga̱a ne̱ nanuû Jesucristó saga̱nꞌ rey yatzíj tintá, quiꞌyaj nij tanuu, ne̱ quiꞌyaj nij soꞌ cachriin tanj, cutaꞌ nij soꞌ raa̱ Jesucristó a.
17 Vestiram Jesus com um manto vermelho, teceram uma coroa de espinhos e a colocaram em sua cabeça.
18 Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ nij tanuu caguáj nij tanuu rihaan Jesucristó, cataj nij tanuu:
18 Então o saudavam, zombando: “Salve, rei dos judeus!”.
19 Ga̱a ne̱ goꞌ nij soꞌ vará raa̱ Jesucristó, ne̱ quirii talúj nij soꞌ man Jesucristó, ne̱ canicunꞌ ru̱j nij soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ quiꞌyaj nij soꞌ nda̱a vaa ꞌyaj yuvii̱ naꞌvíj rihaan yaꞌanj a.
19 Batiam em sua cabeça com uma vara, cuspiam nele e ajoelhavam-se, fingindo adorá-lo.
20 Síj caꞌngaꞌ naco̱o̱ nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó, ga̱a ne̱ quirii uún nij soꞌ saga̱nꞌ rey yatzíj tintá nu̱u̱ Jesucristó, ne̱ naꞌnéé uún nij soꞌ saga̱nꞌ uún Jesucristó man uún soꞌ, ga̱a ne̱ nica̱j nij soꞌ man Jesucristó cavii nij soꞌ caꞌanj nij soꞌ yan cachro̱n nij soꞌ man Jesucristó rihaan rcutze̱ a.
20 Quando se cansaram de zombar dele, tiraram o manto vermelho e o vestiram com suas roupas. Então o levaram para ser crucificado.
21 Dan me se ga̱a va̱j nij tanuu ga̱ Jesucristó, ne̱ ꞌnaꞌ nique yoꞌo̱ síí cuꞌna̱j Simón síí cavii chumanꞌ Cirene rej tacaan, ne̱ soꞌ me se rej ro̱j síí cuꞌna̱j Alejandro ga̱ Rufo me soꞌ, ne̱ dan me se quitaꞌaa nij tanuu man soꞌ, ne̱ quiꞌyaj uxrá nij tanuu fuerzá man síí cuꞌna̱j Simón yoꞌ ca̱ta̱ soꞌ rcutze̱ cano̱ Jesucristó rihaan a.
21 Um homem chamado Simão, de Cirene, passava ali naquele momento, vindo do campo. Os soldados o obrigaram a carregar a cruz. (Simão era pai de Alexandre e Rufo.)
22 Dan me se nica̱j nij tanuu man Jesucristó caꞌanj nij tanuu tacaan cuꞌna̱j Gólgota, ne̱ nana̱ “Gólgota” roꞌ, taj Tacaan Cúú Yave̱ Xnangá a.
22 Levaram Jesus a um lugar chamado Gólgota (que quer dizer “Lugar da Caveira”).
23 Ga̱a ne̱ rqué nij tanuu do̱j na vinó nachej ga̱ na e̱ꞌ cuꞌna̱j mirra man Jesucristó coꞌo̱ soꞌ a. Tza̱j ne̱ ne coꞌo̱ soꞌ maꞌ.
23 Ofereceram-lhe vinho misturado com mirra, mas ele recusou.
24 Veé dan, ne̱ cachrón nij tanuu man Jesucristó rihaan rcutze̱, ne̱ tico tixaj nij soꞌ cheꞌé saga̱nꞌ Jesucristó me síí quiꞌya̱j canaán ꞌo̱ ꞌo̱ taꞌa̱j saga̱nꞌ soꞌ a.
24 Então os soldados o pregaram na cruz. Depois, dividiram as roupas dele e tiraram sortes para decidir quem ficava com cada peça.
25 Dan me se agaꞌ u̱u̱n rej xta̱ꞌ güii me cachrón nij tanuu man Jesucristó rihaan rcutze̱ a.
25 Eram nove horas da manhã quando o crucificaram.
26 Ne̱ cachrón nij tanuu letrá rihaan ꞌo̱ rcuchra̱ꞌ, ne̱ taj xnaꞌanj letrá yoꞌ me cheꞌé caviꞌ Jesucristó, ne̱: “Síí nihánj me síí nica̱j suun rey uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá a”, taj letrá yoꞌ a.
26 Uma tabuleta anunciava a acusação feita contra ele: “O Rei dos Judeus”.
27 Ga̱a ne̱ cachrón nij tanuu man yavíj snóꞌo rihaan yavíj rcutze̱ yoꞌ, ne̱ yavíj ro̱j soꞌ me síí itu̱u̱ a. Dan me se nicu̱nꞌ yoꞌo̱ soꞌ rej nuva̱ꞌ Jesucristó, ne̱ nicu̱nꞌ yoꞌó soꞌ rej nichru̱un Jesucristó a.
27 Dois criminosos foram crucificados com ele, um à sua direita e outro à sua esquerda.
28 Ne̱ veé da̱nj quisíj ya̱ nu̱ꞌ nana̱ no̱ rihaan danj Diose̱ nana̱ taj: “Guun rá nii se vaa yoꞌo̱ tuviꞌ nij síí tumé cacunꞌ me soꞌ, rá nii a”, taj se‑na̱na̱ Diose̱ yoꞌ a.
28 Assim, cumpriram-se as Escrituras que diziam: “Ele foi contado entre os rebeldes”.
29 Ga̱a ne̱ cachén yuvii̱ rej nicu̱nꞌ Jesucristó, ne̱ caꞌmii chiꞌi̱i̱ ndoꞌo nij yuvii̱ niꞌya̱j nij yuvii̱ man Jesucristó a. Dan me se tucunó nij yuvii̱ raa̱ nij yuvii̱, cataj nij yuvii̱:
29 O povo que passava por ali gritava insultos e sacudia a cabeça em zombaria. “Olhe só!”, gritavam. “Você disse que destruiria o templo e o reconstruiria em três dias.
30 Ti̱nanii so̱ꞌ mán so̱ꞌ rihaan rcutze̱, ne̱ nani̱j so̱ꞌ rihaan yoꞌóó ya̱j vi̱j ―taj nij yuvii̱ rihaan Jesucristó a.
30 Pois bem, salve a si mesmo e desça da cruz!”
31 Ne̱ ase vaa quiꞌyaj nij yuvii̱ roꞌ, da̱nj quiꞌyaj uún nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés do̱ꞌ, caꞌmii chiꞌi̱i̱ nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó, ne̱ cataj nij soꞌ:
31 Os principais sacerdotes e os mestres da lei também zombavam de Jesus. “Salvou os outros, mas não pode salvar a si mesmo!”, diziam.
32 Sese ya̱ ya̱ si̱j caꞌnéé Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun me soꞌ do̱ꞌ, sese ya̱ ya̱ si̱j nica̱j suun rey uun chij rihaan níꞌ si̱j israelitá me soꞌ do̱ꞌ, ne̱ nani̱j soꞌ cuano̱ rihaan yoꞌóó, ne̱ queneꞌe̱n níꞌ, ne̱ cuchuma̱n rá níꞌ ni̱ꞌyaj níꞌ man soꞌ ado̱nj ―taj nij soꞌ, chiꞌi̱i̱ ndoꞌo caꞌmii nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó a.
32 “Que esse Cristo, o rei de Israel, desça da cruz agora mesmo para que vejamos e creiamos nele!” Até os homens crucificados com Jesus o insultavam.
33 Veé dan, ne̱ caxu̱j, ne̱ yu̱u̱n cheꞌe̱ guun rmi̱ꞌ rihaan chumii̱, ne̱ yoꞌo̱ guun rmi̱ꞌ chumii̱ nda̱a quisíj agaꞌ vaꞌnu̱j rej anocoꞌ güii a.
33 Ao meio-dia, desceu sobre toda a terra uma escuridão que durou três horas.
34 Veé dan, ne̱ quisíj agaꞌ vaꞌnu̱j, ga̱a ne̱ nucua̱j ndoꞌo caguáj Jesucristó, cataj soꞌ:
34 Por volta das três da tarde, Jesus clamou em alta voz: “ Eloí, Eloí, lamá sabactâni? ”, que quer dizer: “Meu Deus, meu Deus, por que me abandonaste?”.
35 Ne̱ cuno taꞌa̱j nij síí nicu̱nꞌ rej xꞌnu̱j Jesucristó nana̱ caguáj soꞌ, tza̱j ne̱ ne cuno̱ nij soꞌ me taj Jesucristó a̱ maꞌ. Ma̱a̱n se:
35 Alguns dos que estavam ali, ouvindo isso, disseram: “Ele está chamando Elias”.
36 Ga̱a ne̱ cunánj yoꞌo̱ soꞌ, ne̱ caraa soꞌ na vinó yu̱u̱ rque ꞌo̱ yataa̱n esponja, ne̱ cutaꞌ soꞌ raa̱ yoꞌo̱ vará, ne̱ ruꞌmaan soꞌ yataa̱n tuꞌva Jesucristó, ne̱ coꞌo Jesucristó na yu̱u̱ yoꞌ, quiꞌyaj soꞌ, ne̱ cataj síí quiꞌyaj da̱nj:
36 Um deles correu, ensopou uma esponja com vinagre e a ergueu num caniço para que ele bebesse. “Esperem!”, disse ele. “Vamos ver se Elias vem tirá-lo daí.”
37 Ga̱a ne̱ sca̱ꞌ caguáj Jesucristó, ne̱ caviꞌ soꞌ a.
37 Então Jesus clamou em alta voz e deu o último suspiro.
38 Ga̱a ne̱ quisinꞌ yatzíj mantá cortiná noco̱ꞌ rá nuvií noco̱o yoꞌ nda̱a rej raa̱, ne̱ ꞌo̱ quinij caꞌanj nda̱a tacóó yoꞌ a.
38 A cortina do santuário do templo se rasgou em duas partes, de cima até embaixo.
39 Veé dan, ne̱ nicu̱nꞌ tanuu capitán rihaan Jesucristó, ne̱ queneꞌen soꞌ nu̱ꞌ se vaa guun ga̱a caviꞌ Jesucristó, ne̱ nda̱a dan asuun ga̱a xcaj soꞌ cuentá se vaa ya̱ uxrá taꞌni̱j Diose̱ me Jesucristó, ne̱ dan me se cataj soꞌ:
39 Quando o oficial romano que estava diante dele viu como ele havia morrido, exclamou: “Este homem era verdadeiramente o Filho de Deus!”.
40 Ne̱ ga̱nꞌ doj nicunꞌ queꞌe̱e̱ chana̱, niꞌya̱j u̱u̱n nij chana̱ man Jesucristó a. Yoꞌo̱ noꞌ me chana̱ cuꞌna̱j Mariá Magdalena, ne̱ yoꞌó noꞌ me chana̱ cuꞌna̱j Mariá nii síí cuꞌna̱j Jacobo Cuni̱j ga̱ síí cuꞌna̱j José a. Ne̱ yoꞌó noꞌ me chana̱ cuꞌna̱j Salomé a.
40 Algumas mulheres observavam de longe. Entre elas estavam Maria Madalena, Maria, mãe de Tiago, o mais jovem, e de José, e Salomé.
41 Dan me se ga̱a va̱j Jesucristó estadó Galilea, ne̱ quiꞌyaj suun nij chana̱ cheꞌé Jesucristó a. Ne̱ vaa queꞌe̱e̱ doj chana̱ uún níí caꞌanj chumanꞌ Jerusalén ga̱ Jesucristó a.
41 Eram seguidoras de Jesus e o haviam servido na Galileia. Também estavam ali muitas mulheres que foram com ele a Jerusalém.
42 Dan me se rej ataꞌ güii me yoꞌ, ne̱ güii no̱ xcúún nij yuvii̱ israelitá quiꞌya̱j chuvi̱i nij soꞌ cheꞌé güii aꞌyuj güii naránj rá nij soꞌ me yoꞌ,
42 Tudo isso aconteceu na sexta-feira, o dia da preparação, antes do sábado. Ao entardecer,
43 ne̱ cheꞌé dan caꞌnaꞌ yoꞌo̱ síí cuꞌna̱j José síí ne̱ chumanꞌ Arimatea, ne̱ yoꞌo̱ síí sa̱ꞌ uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá me soꞌ, ne̱ síí me ndoꞌo rá gu̱un chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj me uún soꞌ a. Dan me se quisíj rá soꞌ, ne̱ catúj soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Pilato, ne̱ cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Pilato se vaa caꞌve̱j síí cuꞌna̱j Pilato cachi̱nꞌ soꞌ man Jesucristó a.
43 José de Arimateia foi corajosamente a Pilatos e pediu o corpo de Jesus. (José era um membro respeitado do conselho dos líderes do povo e esperava a chegada do reino de Deus.)
44 Dan me se caráyaꞌa̱nj ndoꞌo síí cuꞌna̱j Pilato nana̱ se vaa a̱j caviꞌ Jesucristó, ga̱a ne̱ canacúún soꞌ caꞌna̱ꞌ tanuu capitán rihaan soꞌ, ne̱ xnáꞌanj soꞌ man tanuu capitán sese ya̱ ya̱ caviꞌ Jesucristó a.
44 Surpreso com o fato de Jesus já estar morto, Pilatos chamou o oficial romano e perguntou se fazia muito tempo que ele havia morrido.
45 Ga̱a ne̱ cataj tanuu capitán se vaa ya̱ ya̱ caviꞌ Jesucristó, ne̱ cheꞌé dan caꞌvej rá síí cuꞌna̱j Pilato ni̱caj síí cuꞌna̱j José man Jesucristó caꞌa̱nj cachi̱nj soꞌ a.
45 O oficial confirmou que Jesus estava morto, e Pilatos disse a José que podia levar o corpo.
46 Ga̱a ne̱ xcaj síí cuꞌna̱j José yatzíj mantá, ga̱a ne̱ tananij soꞌ man Jesucristó, ne̱ nacutáj soꞌ yatzíj mantá xráá Jesucristó, ne̱ caxríj soꞌ man Jesucristó rque yuꞌuj gáán nii rque yuvej, ne̱ caráán soꞌ yuvej xi̱j tuꞌva yuꞌuj yoꞌ a.
46 José comprou um lençol de linho, desceu o corpo de Jesus da cruz, envolveu-o no lençol e colocou-o num túmulo escavado na rocha. Então rolou uma grande pedra na entrada do túmulo.
47 Ne̱ queneꞌen chana̱ cuꞌna̱j Mariá Magdalena do̱ꞌ, chana̱ cuꞌna̱j Mariá nii síí cuꞌna̱j José do̱ꞌ, rej cachinꞌ soꞌ man Jesucristó a.
47 Maria Madalena e Maria, mãe de José, viram onde o corpo de Jesus tinha sido sepultado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.