Marcos 12
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs ACF
1 Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ Jesucristó nanó soꞌ cuentó rihaan nij soꞌ a:
1 E começou a falar-lhes por parábolas: Um homem plantou uma vinha, e cercou-a de um valado, e fundou nela um lagar, e edificou uma torre, e arrendou-a a uns lavradores, e partiu para fora da terra.
2 Cachén do̱j yavii, ne̱ quisíj yavii cuta̱ nii chruj uvá, ne̱ caꞌnéé síí xna̱a̱ yoꞌ man yoꞌo̱ se‑mo̱zó soꞌ rihaan nij síí nu̱u̱ tumé xnaa̱ soꞌ a. Me rá soꞌ caꞌna̱ꞌ ni̱caj se‑mo̱zó soꞌ do̱j chruj uvá rihaan maꞌa̱n soꞌ a.
2 E, chegado o tempo, mandou um servo aos lavradores para que recebesse, dos lavradores, do fruto da vinha.
3 Ga̱a ne̱ quitaꞌaa nij síí nu̱u̱ tumé naa̱ man se‑mo̱zó síí xna̱a̱, ne̱ goꞌ uxrá nij soꞌ chruun xráá soꞌ, ne̱ caꞌnéé nij soꞌ man soꞌ rihaan síí xna̱a̱ a. Tza̱j ne̱ a̱ doj chruj uvá ne ni̱caj soꞌ caꞌanj soꞌ, quiꞌyaj nij soꞌ a̱ maꞌ.
3 Mas estes, apoderando-se dele, o feriram e o mandaram embora vazio.
4 Ga̱a ne̱ caꞌnéé síí xna̱a̱ man yoꞌó mozó rihaan nij síí nu̱u̱ tumé xnaa̱ soꞌ uún a. Tza̱j ne̱ goꞌ nij soꞌ raa̱ soꞌ, ne̱ quiꞌyaj chiꞌi̱i̱ nij soꞌ man soꞌ a.
4 E tornou a enviar-lhes outro servo; e eles, apedrejando-o, o feriram na cabeça, e o mandaram embora, tendo-o afrontado.
5 Ga̱a ne̱ caꞌnéé síí xna̱a̱ yoꞌó mozó uún, ne̱ ticaviꞌ nij síí nu̱u̱ tumé naa̱ man soꞌ, ne̱ queꞌe̱e̱ doj mozó caꞌnéé uún síí xna̱a̱, ne̱ taꞌa̱j nij soꞌ goꞌ nij síí nu̱u̱ tumé naa̱ xráá, ne̱ yoꞌó taꞌa̱j nij soꞌ ticaviꞌ nij síí nu̱u̱ tumé naa̱,
5 E tornou a enviar-lhes outro, e a este mataram; e a outros muitos, dos quais a uns feriram e a outros mataram.
6 ne̱ da̱j o̱rúnꞌ soꞌ quináj, ne̱ síí quináj me taꞌníí síí xna̱a̱, ne̱ ꞌe̱e̱ ndoꞌo rá síí xna̱a̱ man taꞌníí soꞌ a. Tza̱j ne̱ caꞌnéé síí xna̱a̱ yoꞌ man taꞌníí soꞌ rihaan nij síí tumé xnaa̱ soꞌ a. “Cara̱a̱ cochro̱j nij síí tumé naa̱ rihaan taꞌníj sese caꞌa̱nj taꞌníj saj xe̱e̱”, taj síí xna̱a̱ yoꞌ a.
6 Tendo ele, pois, ainda um seu filho amado, enviou-o também a estes por derradeiro, dizendo: Ao menos terão respeito ao meu filho.
7 ”Tza̱j ne̱ cataj nij síí tumé naa̱ rihaan tuviꞌ nij soꞌ: “Síí nihánj me síí gu̱un xna̱a̱ naa̱ nihánj vaa güii ei. Cheꞌé dan ticavi̱ꞌ níꞌ man soꞌ, ne̱ vaa güii, ne̱ gu̱un xna̱a̱ maꞌa̱n níꞌ man naa̱ nihánj chugua̱nj”, taj nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man taꞌníí síí xna̱a̱ a.
7 Mas aqueles lavradores disseram entre si: Este é o herdeiro; vamos, matemo-lo, e a herança será nossa.
8 Ga̱a ne̱ quitaꞌaa nij soꞌ man taꞌníí síí xna̱a̱ yoꞌ, ne̱ ticaviꞌ nij soꞌ man soꞌ, ne̱ quiriꞌíj nij soꞌ man soꞌ xeꞌ a.
8 E, pegando dele, o mataram, e o lançaram fora da vinha.
9 ”Ne̱ da̱j quiꞌya̱j síí xna̱a̱ man nij síí tumé xnaa̱ soꞌ, rá soj ga̱. Dan me se caꞌna̱ꞌ soꞌ, ne̱ ticavi̱ꞌ soꞌ man nij soꞌ, ne̱ tu̱cuachén soꞌ xnaa̱ soꞌ rihaan yoꞌó síí tu̱mé xnaa̱ soꞌ a.
9 Que fará, pois, o senhor da vinha? Virá, e destruirá os lavradores, e dará a vinha a outros.
10 Ne̱ me cheꞌé ne naya̱a̱ nij soj nana̱ nihánj nana̱ no̱ rihaan danj Diose̱ ga̱: “Yuvej quiriꞌíj nij síí cuneꞌ veꞌ roꞌ, guun yuvej sa̱ꞌ doj rihaan cunuda̱nj nij yuvej ma̱n tacóó veꞌ yoꞌ na̱nj ado̱nj.
10 Ainda não lestes esta Escritura:A pedra, que os edificadores rejeitaram,Esta foi posta por cabeça de esquina;
11 Maꞌa̱n síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ quiꞌyaj yoꞌ, ne̱ cuna̱j uxrá vaa yoꞌ, rá níꞌ á”, taj danj Diose̱ a ―taj Jesucristó rihaan nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá a.
11 Isto foi feito pelo Senhor E é coisa maravilhosa aos nossos olhos?
12 Ga̱a ne̱ nanó rá nij soꞌ da̱j ga̱a̱ qui̱taꞌaa nij soꞌ man Jesucristó, tza̱j ne̱ cuchuꞌviꞌ nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man nij yuvii̱ a. Ése̱ cheꞌe̱ maꞌa̱n nij soꞌ me cuentó nanó Jesucristó a. Ase vaa nij síí nu̱u̱ tumé naa̱ vaa maꞌa̱n nij soꞌ niꞌya̱j Jesucristó, ne̱ queneꞌen nij soꞌ se vaa cheꞌé dan nanó Jesucristó cuentó yoꞌ a. Ga̱a ne̱ tanáj nij soꞌ man Jesucristó, ne̱ caꞌanj nij soꞌ a.
12 E buscavam prendê-lo, mas temiam a multidão; porque entendiam que contra eles dizia esta parábola; e, deixando-o, foram-se.
13 Ga̱a ne̱ caꞌnéé nij síí uun chij yoꞌ do̱j síí fariseo do̱ꞌ, do̱j síí noco̱ꞌ man síí cuꞌna̱j Herodes do̱ꞌ, rihaan Jesucristó, cheꞌé rej cuta̱ꞌ nij soꞌ cacunꞌ xráá Jesucristó cheꞌé nana̱ caꞌmi̱i̱ Jesucristó a.
13 E enviaram-lhe alguns dos fariseus e dos herodianos, para que o apanhassem nalguma palavra.
14 Dan me se cuchiꞌ nij síí tihaꞌ yuꞌunj yoꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ cataj nij soꞌ rihaan soꞌ a:
14 E, chegando eles, disseram-lhe: Mestre, sabemos que és homem de verdade, e de ninguém se te dá, porque não olhas à aparência dos homens, antes com verdade ensinas o caminho de Deus; é lícito dar o tributo a César, ou não? Daremos, ou não daremos?
15 Dan me se a̱j neꞌen Jesucristó se vaa síí nucuiꞌ rá me nij síí xnáꞌanj nana̱ yoꞌ man soꞌ, ne̱ cheꞌé dan cataj soꞌ rihaan nij soꞌ a:
15 Então ele, conhecendo a sua hipocrisia, disse-lhes: Por que me tentais? Trazei-me uma moeda, para que a veja.
16 Ne̱ tihaa̱n nij soꞌ ꞌo̱ saꞌanj aga̱ꞌ rihaan soꞌ, ne̱ xnáꞌanj soꞌ man nij soꞌ, cataj soꞌ:
16 E eles lha trouxeram. E disse-lhes: De quem é esta imagem e inscrição? E eles lhe disseram: De César.
17 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó:
17 E Jesus, respondendo, disse-lhes: Dai pois a César o que é de César, e a Deus o que é de Deus. E maravilharam-se dele.
18 Ga̱a ne̱ cuchiꞌ do̱j síí saduceo rihaan Jesucristó a. Nij síí saduceo roꞌ, aꞌmii nana̱ nihánj se vaa daj chiha̱a̱ míj se̱ cunuu iꞌna̱ꞌ uún yuvii̱ asa̱ꞌ caviꞌ yuvii̱, taj nij soꞌ a. Dan me se xnáꞌanj nij soꞌ man Jesucristó, ne̱ cataj nij soꞌ nana̱ nihánj a:
18 Então os saduceus, que dizem que não há ressurreição, aproximaram-se dele, e perguntaram-lhe, dizendo:
19 ―Cachrón síí cuꞌna̱j Moisés nana̱ nihánj rihaan yanj cuno̱ níꞌ a: “Sese caviꞌ yoꞌo̱ soꞌ, ne̱ sese quináj u̱u̱n nica̱ soꞌ, ne̱ sese taj va̱j taꞌníí soꞌ, ne̱ no̱ xcúún tinúú soꞌ xca̱j tinúú soꞌ man choco̱ꞌ soꞌ chana̱ quináj, ne̱ coto̱j tinúú síí caviꞌ ga̱ choco̱ꞌ soꞌ, ne̱ cuchru̱j noꞌ neꞌej, ne̱ gu̱un taꞌni̱j síí caviꞌ man neꞌej yoꞌ ne̱ cu̱nuû neꞌej yoꞌ rihaan toꞌóó síí caviꞌ yoꞌ a”, me nana̱ cachrón síí cuꞌna̱j Moisés rihaan yanj ga̱a naá, maestro.
19 Mestre, Moisés nos escreveu que, se morresse o irmão de alguém, e deixasse a mulher e não deixasse filhos, seu irmão tomasse a mulher dele, e suscitasse descendência a seu irmão.
20 Dan me se vaa chi̱j nij tinu̱j ꞌo̱ nij soꞌ, ne̱ síí chava̱ꞌ me se xcaj soꞌ chana̱, ga̱a ne̱ caviꞌ soꞌ, ne̱ taj va̱j neꞌej cuchruj chana̱ nica̱ soꞌ, quiꞌyaj soꞌ a.
20 Ora, havia sete irmãos, e o primeiro tomou a mulher, e morreu sem deixar descendência;
21 Ga̱a ne̱ xcaj scueꞌe̱e̱ síí caviꞌ man choco̱ꞌ soꞌ chana̱ caviꞌ nica̱, ga̱a ne̱ caviꞌ soꞌ uún, ne̱ taj va̱j neꞌej cuchruj chana̱ yoꞌ, quiꞌyaj soꞌ, ne̱ veé da̱nj xcaj scueꞌe̱e̱ soꞌ uún man chana̱, ne̱ soꞌ caviꞌ uún, ne̱ veé da̱nj quiꞌyaj cunuda̱nj chi̱j nij tinu̱j nij soꞌ, ne̱ xcaj cunuda̱nj nij soꞌ man o̱rúnꞌ chana̱ yoꞌ, tza̱j ne̱ caviꞌ cunuda̱nj nij soꞌ, ne̱ taj va̱j a̱ ꞌó neꞌej cuchruj chana̱ yoꞌ a̱ man ado̱nj.
21 E o segundo também a tomou e morreu, e nem este deixou descendência; e o terceiro da mesma maneira.
22 Nda̱a síj, ga̱a ne̱ caviꞌ maꞌa̱n chana̱ uún,
22 E tomaram-na os sete, sem, contudo, terem deixado descendência. Finalmente, depois de todos, morreu também a mulher.
23 ne̱ dan me se asa̱ꞌ cunuu iꞌna̱ꞌ uún nij síí caviꞌ, ga̱a ne̱ me tuviꞌ nij soꞌ ni̱caj man chana̱ yoꞌ, rá so̱ꞌ ga̱. ꞌO̱ se ga̱a vaa iꞌna̱ꞌ nij soꞌ, ne̱ nica̱ taranꞌ nij tinu̱j nij soꞌ guun o̱rúnꞌ noꞌ a ―taj nij síí saduceo, xnáꞌanj nij soꞌ man Jesucristó a.
23 Na ressurreição, pois, quando ressuscitarem, de qual destes será a mulher? porque os sete a tiveram por mulher.
24 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
24 E Jesus, respondendo, disse-lhes: Porventura não errais vós em razão de não saberdes as Escrituras nem o poder de Deus?
25 ꞌO̱ se asa̱ꞌ cunuu iꞌna̱ꞌ uún nij síí caviꞌ, ne̱ se̱ xcaj tuviꞌ nij soꞌ a̱ maꞌ. ꞌO̱ se ase vaa yáán nij se‑mo̱zó Diose̱ rej xta̱ꞌ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ ca̱yáán nij soꞌ na̱nj ado̱nj.
25 Porquanto, quando ressuscitarem dentre os mortos, nem casarão, nem se darão em casamento, mas serão como os anjos que estão nos céus.
26 Ga̱a ne̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj da̱j ga̱a̱ queneꞌe̱n soj se vaa ya̱ ya̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún yuvii̱ asa̱ꞌ caviꞌ yuvii̱ ei. Ataa naya̱a̱ soj nana̱ nihánj nana̱ no̱ rihaan danj Moisés nana̱ cheꞌé coj acoꞌ yaꞌan raa̱ naꞌ. Ne̱ dan me se ga̱a queneꞌen Moisés coj yoꞌ, ne̱ cataj Diose̱ rihaan Moisés: “Diose̱ síí noco̱ꞌ nij síí ma̱n ga̱a naá síí cuꞌna̱j Abraham do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Isaac do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Jacobo do̱ꞌ, mej a”. Da̱nj cataj Diose̱ cheꞌé nij síí ma̱n ga̱a naá yoꞌ a.
26 E, acerca dos mortos que houverem de ressuscitar, não tendes lido no livro de Moisés como Deus lhe falou na sarça, dizendo: Eu sou o Deus de Abraão, e o Deus de Isaque, e o Deus de Jacó?
27 Dan me se nuveé se‑Dio̱se̱ nij xnangá me Diose̱ maꞌ. Ina̱nj nij síí vaa iꞌna̱ꞌ aꞌvee noco̱ꞌ man Diose̱ na̱nj ado̱nj. Cheꞌé dan, nda̱ꞌ se síí cane ga̱a naá me vaꞌnu̱j nij soꞌ, tza̱j ne̱ vaa iꞌna̱ꞌ nij soꞌ rihaan Diose̱ na̱nj ei. Ne neꞌen uxrá soj a̱ maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij síí saduceo yoꞌ a.
27 Ora, Deus não é de mortos, mas sim, é Deus de vivos. Por isso vós errais muito.
28 Ga̱a ne̱ yoꞌo̱ nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés cuchiꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ soꞌ roꞌ, me síí cuno da̱j caꞌmii Jesucristó ga̱ nij síí saduceo yoꞌ, ne̱ queneꞌen soꞌ se vaa sa̱ꞌ uxrá caꞌmii Jesucristó, ne̱ cheꞌé dan xnáꞌanj soꞌ man Jesucristó, ne̱ cataj soꞌ:
28 Aproximou-se dele um dos escribas que os tinha ouvido disputar, e sabendo que lhes tinha respondido bem, perguntou-lhe: Qual é o primeiro de todos os mandamentos?
29 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a:
29 E Jesus respondeu-lhe: O primeiro de todos os mandamentos é: Ouve, Israel, o Senhor nosso Deus é o único Senhor.
30 ne̱ nda̱a nimán yá so̱ꞌ gu̱un rá so̱ꞌ ni̱ꞌyaj so̱ꞌ man Diose̱ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ yoꞌo̱ nda̱a cúú yave̱ yá so̱ꞌ cuchuma̱n ya̱ rá ni̱ꞌyaj man Diose̱, ne̱ nda̱a nu̱ꞌ se nucua̱j yá so̱ꞌ cara̱a̱ cochro̱j rihaan Diose̱ na̱nj ado̱nj”. Ne̱ nihánj me ya̱ nana̱ uun chij ya̱ na̱nj ei.
30 Amarás, pois, ao Senhor teu Deus de todo o teu coração, e de toda a tua alma, e de todo o teu entendimento, e de todas as tuas forças; este é o primeiro mandamento.
31 Ne̱ vaa yoꞌó nana̱ nihánj nana̱ me rá Diose̱ cuno̱ uún níꞌ a: “Adi̱ꞌ se ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ man ma̱ꞌán so̱ꞌ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ ꞌe̱e̱ rá so̱ꞌ man tuvíꞌ so̱ꞌ á”. Taj va̱j yoꞌó nana̱ noco̱o doj rihaan ro̱j nana̱ nihánj nana̱ cataj xnaꞌanj Diose̱ rihaan níꞌ a̱ man ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés yoꞌ a.
31 E o segundo, semelhante a este, é: Amarás o teu próximo como a ti mesmo. Não há outro mandamento maior do que estes.
32 Ga̱a ne̱ cataj síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés yoꞌ rihaan Jesucristó a:
32 E o escriba lhe disse: Muito bem, Mestre, e com verdade disseste que há um só Deus, e que não há outro além dele;
33 ne̱ ya̱ uxrá vaa nana̱ se vaa sese nda̱a nimán ya̱ níꞌ gu̱un rá níꞌ ni̱ꞌyaj níꞌ man Diose̱ do̱ꞌ, sese yoꞌo̱ cuchuma̱n rá nda̱a cúú yave̱ ya̱ níꞌ ni̱ꞌyaj níꞌ man Diose̱ do̱ꞌ, sese nda̱a nu̱ꞌ se nucua̱j man níꞌ cara̱a̱ cochro̱j rihaan Diose̱ do̱ꞌ, sese ga̱a̱ ꞌe̱e̱ rá níꞌ man tuviꞌ níꞌ nda̱a se ꞌe̱e̱ rá níꞌ man maꞌa̱n níꞌ do̱ꞌ, ne̱ sa̱ꞌ doj vaa tucuáán nihánj rihaan nu̱ꞌ tucuáán nago̱ꞌ queꞌe̱e̱ scúj caca̱a̱ rihaan Diose̱ na̱nj chugua̱nj ―taj síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés yoꞌ rihaan Jesucristó a.
33 E que amá-lo de todo o coração, e de todo o entendimento, e de toda a alma, e de todas as forças, e amar o próximo como a si mesmo, é mais do que todos os holocaustos e sacrifícios.
34 Ga̱a ne̱ queneꞌen Jesucristó se vaa ya̱ cavii raa̱ síí caꞌmii da̱nj rihaan soꞌ, ne̱ cheꞌé dan cataj Jesucristó rihaan soꞌ:
34 E Jesus, vendo que havia respondido sabiamente, disse-lhe: Não estás longe do reino de Deus. E já ninguém ousava perguntar-lhe mais nada.
35 Dan me se ga̱a tucuꞌyón Jesucristó se‑na̱na̱ soꞌ man nij yuvii̱ rá nuvií noco̱o, ne̱ cataj soꞌ:
35 E, falando Jesus, dizia, ensinando no templo: Como dizem os escribas que o Cristo é filho de Davi?
36 ꞌO̱ se nuû Nimán Diose̱ nimán síí cuꞌna̱j David, ne̱ cataj síí cuꞌna̱j David: “Caꞌmii Diose̱ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan síí ꞌni̱j raꞌa manj, cataj soꞌ se vaa ca̱yáán síí ꞌni̱j raꞌa manj xꞌnúú Diose̱ rej nuva̱ꞌ Diose̱ nda̱a se quisi̱j quiꞌya̱j canaán Diose̱ rihaan taranꞌ nij síí ta̱j riꞌyunj man síí ꞌni̱j raꞌa manj ne̱ quiri̱i̱ taꞌngaꞌ síí ꞌni̱j raꞌa manj rihaan nij soꞌ na̱nj ado̱nj”, taj síí cuꞌna̱j David yoꞌ a.
36 O próprio Davi disse pelo Espírito Santo:O Senhor disse ao meu Senhor:Assenta-te à minha direita Até que eu ponha os teus inimigos por escabelo dos teus pés.
37 Dan me se síí ꞌni̱j raꞌa man síí cuꞌna̱j David me síí caꞌne̱j Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun, taj síí cuꞌna̱j David yoꞌ a. Sese ꞌni̱j raꞌa soꞌ man David, ne̱ me cheꞌé taj nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés se vaa na̱nj taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ David me soꞌ ga̱. Taj cheꞌé cata̱j nij soꞌ se vaa na̱nj yuvii̱ me soꞌ maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ ma̱n rá nuvií noco̱o a.
37 Pois, se Davi mesmo lhe chama Senhor, como é logo seu filho? E a grande multidão o ouvia de boa vontade.
38 Dan me se ga̱a tucuꞌyón Jesucristó se‑na̱na̱ soꞌ man nij yuvii̱, ne̱ cataj soꞌ:
38 E, ensinando-os, dizia-lhes: Guardai-vos dos escribas, que gostam de andar com vestes compridas, e das saudações nas praças,
39 Ne̱ uun rá nij soꞌ quita̱j nij soꞌ chruun xlá sa̱ꞌ doj ga̱a ꞌanj nij soꞌ veꞌ nuu chre̱ꞌ níꞌ tu̱cuꞌyón níꞌ se‑tucua̱nj Moisés do̱ꞌ, ga̱a ꞌanj nij soꞌ chaꞌanj do̱ꞌ a.
39 E das primeiras cadeiras nas sinagogas, e dos primeiros assentos nas ceias;
40 Ne̱ aꞌnéj nij soꞌ veꞌ tucuá chana̱ caviꞌ nica̱, ne̱ yu̱u̱n cheꞌe̱ guun tucua̱ nij soꞌ man veꞌ yoꞌ, ne̱ ꞌyaj xca̱a̱n ndoꞌo nij soꞌ cuentó achíín niꞌya̱j nij soꞌ rihaan Diose̱, cheꞌé rej sa̱ꞌ doj gu̱un nucua̱j nij soꞌ tiha̱ꞌ yuꞌunj nij soꞌ man yuvii̱ a. Xa̱ꞌ nij soꞌ, tza̱j ne̱ cheꞌé se vaa ꞌyaj nij soꞌ roꞌ, cheꞌé dan doj a̱ ga̱a̱ sayuun quira̱nꞌ nij soꞌ quiꞌya̱j Diose̱, asa̱ꞌ caꞌneꞌ Diose̱ cacunꞌ cheꞌé yuvii̱ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a.
40 Que devoram as casas das viúvas, e isso com pretexto de largas orações. Estes receberão mais grave condenação.
41 Dan me se ta̱j Jesucristó rej ta̱j chrúún saꞌanj ta̱j rihaan nuvií noco̱o, ne̱ neꞌen soꞌ da̱j quiꞌyaj nij yuvii̱ ga̱a araa nij yuvii̱ saꞌanj aga̱ꞌ rque chrúún saꞌanj yoꞌ cheꞌé Diose̱, ne̱ dan me se ma̱n ndoꞌo síí ruꞌvee araa uxrá saꞌanj rque chrúún yoꞌ a.
41 E, estando Jesus assentado defronte da arca do tesouro, observava a maneira como a multidão lançava o dinheiro na arca do tesouro; e muitos ricos deitavam muito.
42 Ne̱ dan me se caꞌnaꞌ ꞌo̱ chana̱ caviꞌ nica̱ chana̱ nique̱, ne̱ caraa noꞌ vi̱j gue̱e̱ saꞌanj aga̱ꞌ leꞌe̱j rque chrúún yoꞌ a.
42 Vindo, porém, uma pobre viúva, deitou duas pequenas moedas, que valiam meio centavo.
43 Ga̱a ne̱ canacúún Jesucristó man nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ caꞌna̱ꞌ nij soꞌ rihaan soꞌ, ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan nij soꞌ a:
43 E, chamando os seus discípulos, disse-lhes: Em verdade vos digo que esta pobre viúva deitou mais do que todos os que deitaram na arca do tesouro;
44 ꞌO̱ se nij soꞌ, da̱j doj saꞌanj quináj raa̱ se‑saꞌa̱nj nij soꞌ roꞌ, caraa nij soꞌ rque chrúún, ne̱ xa̱ꞌ noꞌ, tza̱j ne̱ nda̱ꞌ se achiin ndoꞌo saꞌanj rihaan noꞌ, tza̱j ne̱ rqué noꞌ rihaan Diose̱ cunuda̱nj saꞌanj nica̱j noꞌ saꞌanj quira̱a̱n noꞌ se cha̱ noꞌ na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
44 Porque todos ali deitaram do que lhes sobejava, mas esta, da sua pobreza, deitou tudo o que tinha, todo o seu sustento.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.