Marcos 11

Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NVI

Sair da comparação
NVI Nova Versão Internacional
1 Ga̱a ne̱ quinichrunꞌ Jesucristó ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ ro̱j chumanꞌ cuꞌna̱j Betfagé ga̱ Betania, ne̱ ro̱j chumanꞌ yoꞌ roꞌ, naj nichru̱nꞌ tuꞌva chumanꞌ Jerusalén, ne̱ tacóó quij cuꞌna̱j Quij ma̱n Chruun Olivó naj ro̱j chumanꞌ yoꞌ a. Ga̱a ne̱ caꞌnéé Jesucristó man vi̱j tuviꞌ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ caꞌa̱nj rque chumanꞌ Betfagé yoꞌ,
1 Quando se aproximaram de Jerusalém e chegaram a Betfagé e Betânia, perto do monte das Oliveiras, Jesus enviou dois de seus discípulos,
2 ne̱ cataj soꞌ rihaan ro̱j soꞌ a:
2 dizendo-lhes: "Vão ao povoado que está adiante de vocês; logo que entrarem, encontrarão um jumentinho amarrado, no qual ninguém jamais montou. Desamarrem-no e tragam-no aqui.
3 Ne̱ sese xna̱ꞌanj nii man ro̱j so̱j me cheꞌé ꞌyaj ro̱j so̱j da̱nj ga̱ burró, ne̱ cata̱j ro̱j so̱j: “Síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ achiin xcuu nihánj rihaan chugua̱nj. Ne̱ nu̱ꞌ navij suun rihaan burró nihánj, ne̱ nu̱ꞌ caꞌne̱j uún soꞌ man núj caꞌna̱ꞌ ta̱náj uún núj man burró nihánj ei”, cata̱j ro̱j so̱j á ―taj Jesucristó rihaan ro̱j síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
3 Se alguém lhes perguntar: ‘Por que vocês estão fazendo isso? ’ digam-lhe: ‘O Senhor precisa dele e logo o devolverá’ ".
4 Dan me se caꞌanj ro̱j soꞌ, ne̱ catúj ro̱j soꞌ chumanꞌ, ne̱ nariꞌ ro̱j soꞌ man burró leꞌe̱j, ne̱ nicu̱nꞌ xoꞌ rá ꞌo̱ callé rihaan taꞌyaa, ne̱ numi̱i xoꞌ a. Dan me se nache ro̱j soꞌ man xoꞌ a.
4 Eles foram e encontraram um jumentinho, na rua, amarrado a um portão. Enquanto o desamarravam,
5 Ne̱ nicu̱nꞌ do̱j nij yuvii̱ rej yoꞌ, ne̱ xnáꞌanj nij soꞌ man ro̱j soꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ:
5 alguns dos que ali estavam lhes perguntaram: "O que vocês estão fazendo, desamarrando esse jumentinho? "
6 Ne̱ caꞌmii ro̱j síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ Jesucristó nda̱a vaa caꞌneꞌ Jesucristó suun rihaan ro̱j soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌvej rá nij síí nicu̱nꞌ rej yoꞌ ni̱caj ro̱j soꞌ burró caꞌna̱ꞌ ro̱j soꞌ a.
6 Os discípulos responderam como Jesus lhes tinha dito, e eles os deixaram ir.
7 Dan me se nica̱j ro̱j soꞌ burró caꞌnaꞌ uún ro̱j soꞌ rej nicu̱nꞌ Jesucristó, ne̱ cutaꞌ ro̱j soꞌ saga̱nꞌ ro̱j soꞌ xráá burró, ne̱ cavii Jesucristó xráá burró yoꞌ a.
7 Trouxeram o jumentinho a Jesus, puseram sobre ele os seus mantos; e Jesus montou.
8 Dan me se uchruj ndoꞌo nij yuvii̱ yatzíj saga̱nꞌ nij soꞌ rá chrej, ne̱ achén Jesucristó ga̱ burró yoꞌ rihaan yatzíj a. Ne̱ yoꞌó taꞌa̱j nij yuvii̱ roꞌ, aꞌneꞌ nij soꞌ rcoj raꞌa chruun do̱ꞌ, coj ma̱n tacaan do̱ꞌ, uchruj nij soꞌ rá chrej, ne̱ achén Jesucristó ga̱ burró leꞌe̱j a.
8 Muitos estenderam seus mantos pelo caminho, outros espalharam ramos que haviam cortado nos campos.
9 Ne̱ va̱j yuvii̱ ta̱j ya̱a̱n rihaan Jesucristó, ne̱ ꞌnaꞌ yuvii̱ noco̱ꞌ rej xco̱ Jesucristó, ne̱ caguáj nij yuvii̱, cataj nij yuvii̱:
9 Os que iam adiante dele e os que o seguiam gritavam: "Hosana! " "Bendito é o que vem em nome do Senhor! "
10 Cuna̱j uxrá vaa ꞌnaꞌ síí gu̱un chij nda̱a vaa guun chij xi̱i níꞌ síí cuꞌna̱j David ga̱a naá ei. Cara̱a̱ gue̱e̱ níꞌ rihaan Diose̱ síí nicu̱nꞌ xta̱ꞌ ei ―taj nij yuvii̱ yoꞌ, caguáj nij soꞌ a.
10 "Bendito é o Reino vindouro de nosso pai Davi! " "Hosana nas alturas! "
11 Ga̱a ne̱ catúj taranꞌ nij soꞌ rihaan nuvií noco̱o ne̱ chumanꞌ Jerusalén, ne̱ niꞌya̱j Jesucristó man cunuda̱nj nij rasu̱u̱n ma̱n anica̱j rihaan nuvií noco̱o, ne̱ ma̱a̱n cheꞌé se nichru̱nꞌ gu̱un rmi̱ꞌ, ne̱ cheꞌé dan curiha̱nj uún Jesucristó ga̱ chuvi̱j nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ nanica̱j soꞌ caꞌanj soꞌ chumanꞌ Betania a.
11 Jesus entrou em Jerusalém e dirigiu-se ao templo. Observou tudo à sua volta e, como já era tarde, foi para Betânia com os Doze.
12 Ne̱ yoꞌó güii me se curiha̱nj uún nij soꞌ chumanꞌ Betania, ne̱ naꞌaan rque Jesucristó a.
12 No dia seguinte, quando estavam saindo de Betânia, Jesus teve fome.
13 Ga̱a ne̱ ga̱nꞌ nicunꞌ ꞌo̱ chruun ma̱n chruj higó queneꞌen Jesucristó, ne̱ ta̱j coj raa̱ chruun yoꞌ a. Ne̱ cuchiꞌ soꞌ tacóó chruun, ne̱ niꞌya̱j soꞌ, ne̱ taj va̱j a̱ doj chruj ma̱n raa̱ chruun a. Ma̱a̱n na̱nj coj u̱u̱n táá raa̱ chruun yoꞌ a. ꞌO̱ se nuveé tio̱ ma̱n chruj higó me yoꞌ a.
13 Vendo à distância uma figueira com folhas, foi ver se encontraria nela algum fruto. Aproximando-se dela, nada encontrou, a não ser folhas, porque não era tempo de figos.
14 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan chruun a:
14 Então lhe disse: "Ninguém mais coma de seu fruto". E os seus discípulos ouviram-no dizer isso.
15 Ga̱a ne̱ catúj Jesucristó ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ chumanꞌ Jerusalén, ga̱a ne̱ catúj Jesucristó rá nuvií noco̱o, ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ soꞌ quirii soꞌ man nu̱ꞌ nij síí tuꞌvéj rasu̱u̱n do̱ꞌ, man nij síí quiránj rasu̱u̱n ma̱n rá nuvií noco̱o do̱ꞌ a. Ne̱ tiguíj raꞌa soꞌ nij chruun mesá natuná nii saꞌanj rihaan, ne̱ tiguíj raꞌa soꞌ chruun xlá ta̱j nij síí tuꞌvéj chaꞌaa̱n a.
15 Chegando a Jerusalém, Jesus entrou no templo e ali começou a expulsar os que estavam comprando e vendendo. Derrubou as mesas dos cambistas e as cadeiras dos que vendiam pombas
16 Ne̱ caráán soꞌ chrej se̱ cata̱ nij yuvii̱ rasu̱u̱n ꞌe̱e̱ cache̱n nij soꞌ rque nuvií a.
16 e não permitia que ninguém carregasse mercadorias pelo templo.
17 Ga̱a ne̱ tucuꞌyón soꞌ man nij síí ma̱n rihaan nuvií, ne̱ cataj soꞌ:
17 E os ensinava, dizendo: "Não está escrito: ‘A minha casa será chamada casa de oração para todos os povos’? Mas vocês fizeram dela um covil de ladrões".
18 Ne̱ cuno nij xrej do̱ꞌ, nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ do̱ꞌ, se‑na̱na̱ Jesucristó, ga̱a ne̱ nanoꞌ uxrá nij soꞌ da̱j quiꞌya̱j nij soꞌ ne̱ caꞌve̱e cavi̱ꞌ Jesucristó a. ꞌO̱ se chuꞌviꞌ nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Jesucristó, cheꞌé se caꞌanj ndoꞌo rá cunuda̱nj nij yuvii̱ cuno nij yuvii̱ nana̱ tucuꞌyón Jesucristó a.
18 Os chefes dos sacerdotes e os mestres da lei ouviram essas palavras e começaram a procurar uma forma de matá-lo, pois o temiam, visto que toda a multidão estava maravilhada com o seu ensino.
19 Tza̱j ne̱ caꞌanj güii, ne̱ nichru̱nꞌ gu̱un rmi̱ꞌ, ne̱ curiha̱nj uún Jesucristó ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ chumanꞌ Jerusalén caꞌanj nij soꞌ a.
19 Ao cair da tarde, eles saíram da cidade.
20 Ga̱a ne̱ rej naꞌya̱a̱n yoꞌó güii me se va̱j Jesucristó ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ chrej, ne̱ cachén nij soꞌ rej nicu̱nꞌ chruun higó caꞌmii Jesucristó rihaan ga̱a güii quii, ne̱ dan me se yoꞌo̱ nacoo̱ nda̱a yáá nu̱ꞌ chruun yoꞌ a.
20 De manhã, ao passarem, viram a figueira seca desde as raízes.
21 Dan me se nanuj rá síí cuꞌna̱j Pedró da̱j caꞌmii Jesucristó rihaan chruun yoꞌ, ne̱ cheꞌé dan cataj soꞌ rihaan Jesucristó a:
21 Lembrando-se Pedro, disse a Jesus: "Mestre! Vê! A figueira que amaldiçoaste secou! "
22 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan taranꞌ nij soꞌ a:
22 Respondeu Jesus: "Tenham fé em Deus.
23 ―Cuchuma̱n rá soj ni̱ꞌyaj soj Diose̱ ei. Ya̱ ya̱ cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa me maꞌa̱n ꞌo̱ síí cata̱j rihaan nda̱a quij xca̱a̱n yoꞌ se vaa cu̱riha̱nj quij rej nicu̱nꞌ quij ne̱ caꞌa̱nj ni̱j quij rque na yaꞌa̱nj, ne̱ sese se̱ guun vi̱j rá soꞌ ne̱ cuchuma̱n ya̱ rá soꞌ se vaa gu̱un nu̱ꞌ nda̱a vaa cataj soꞌ, ne̱ ya̱ gu̱un nda̱a vaa cataj soꞌ ado̱nj.
23 Eu lhes asseguro que se alguém disser a este monte: ‘Levante-se e atire-se no mar’, e não duvidar em seu coração, mas crer que acontecerá o que diz, assim lhe será feito.
24 Cheꞌé dan cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj se vaa nu̱ꞌ se vaa cachi̱nj niꞌya̱j soj rihaan Diose̱ roꞌ, sese cuchuma̱n rá soj se vaa a̱j quiꞌyaj Diose̱ da̱nj cheꞌé soj, ne̱ ya̱ ya̱ gu̱un nda̱a vaa cachíín niꞌya̱j soj ado̱nj.
24 Portanto, eu lhes digo: tudo o que vocês pedirem em oração, creiam que já o receberam, e assim lhes sucederá.
25 Ne̱ ga̱a nicu̱nꞌ soj achíín niꞌya̱j soj rihaan Diose̱, ne̱ sese vaa cacunꞌ quiꞌyaj yoꞌo̱ soꞌ rihaan soj, ne̱ cara̱a̱ xꞌnaa soj cheꞌé cacunꞌ tumé tuviꞌ soj, ga̱a ne̱ caꞌve̱e cara̱a̱ xꞌnaa Rej soj síí nicu̱nꞌ xta̱ꞌ ni̱ꞌyaj soꞌ cacunꞌ tumé maꞌa̱n soj ado̱nj.
25 E quando estiverem orando, se tiverem alguma coisa contra alguém, perdoem-no, para que também o Pai celestial lhes perdoe os seus pecados".
26 Tza̱j ne̱ sese se̱ caꞌvej rá soj cara̱a̱ xꞌnaa soj cheꞌé cacunꞌ quiꞌyaj tuviꞌ soj rihaan soj, ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ tinavij Rej soj síí nicu̱nꞌ xta̱ꞌ cacunꞌ tumé maꞌa̱n soj a̱ maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
26 Mas se vocês não perdoarem, também o seu Pai que está no céu não perdoará os seus pecados.
27 Ga̱a ne̱ catúj uún Jesucristó ga̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ rque chumanꞌ Jerusalén, ga̱a ne̱ chéé Jesucristó rá nuvií noco̱o, ne̱ cuchiꞌ nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ do̱ꞌ, nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ do̱ꞌ, rihaan soꞌ,
27 Chegaram novamente a Jerusalém e, quando Jesus estava passando pelo templo, aproximaram-se dele os chefes dos sacerdotes, os mestres da lei e os líderes religiosos e perguntaram.
28 ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ rihaan soꞌ a:
28 "Com que autoridade estás fazendo estas coisas? Quem te deu autoridade para fazê-las? "
29 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
29 Respondeu Jesus: "Eu lhes farei uma pergunta. Respondam-me, e eu lhes direi com que autoridade estou fazendo estas coisas.
30 Dan me se me síí caꞌneꞌ suun rihaan síí cuꞌna̱j Juan cuta̱ꞌ ne soꞌ man yuvii̱, rá soj ga̱. Maꞌa̱n Juan cavii raa̱ naꞌ. Ase Diose̱ cataj xnaꞌanj rihaan soꞌ xa̱ꞌ. Cata̱j xnaꞌanj nij soj rihanj á ―taj Jesucristó a.
30 O batismo de João era do céu ou dos homens? Digam-me! "
31 Ga̱a ne̱ nuchruj ra̱a̱ ndoꞌo nij soꞌ ga̱ tuviꞌ nij soꞌ, ne̱ cataj nij soꞌ:
31 Eles discutiam entre si, dizendo: "Se dissermos: ‘do céu’, ele perguntará: ‘Então por que vocês não creram nele? ’
32 Tza̱j ne̱ daj chiha̱a̱ míj se̱ caꞌvee cata̱j níꞌ se vaa maꞌa̱n Juan cavii raa̱ quiꞌya̱j da̱nj maꞌ ―taj nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ, cheꞌé se cuchuꞌviꞌ nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man nij yuvii̱ a.
32 Mas se dissermos: ‘dos homens’... " Eles temiam o povo, pois todos realmente consideravam João um profeta.
33 Ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ rihaan Jesucristó a:
33 Eles responderam a Jesus: "Não sabemos". Disse então Jesus: "Tampouco lhes direi com que autoridade estou fazendo estas coisas".

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.