Lucas 20
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NVI
1 Dan me se ꞌo̱ güii nicu̱nꞌ Jesucristó rá nuvií noco̱o, tucuꞌyón Jesucristó rihaan yuvii̱, ne̱ nataꞌ soꞌ se‑na̱na̱ soꞌ nana̱ sa̱ꞌ, ne̱ nicu̱nꞌ xrej ata̱ suun noco̱o doj nicu̱nꞌ síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés nicu̱nꞌ síí uun chij nicu̱nꞌ rej tucuꞌyón Jesucristó a.
1 Certo dia, quando Jesus estava ensinando o povo no templo e pregando as boas novas, chegaram-se a ele os chefes dos sacerdotes, juntamente com os mestres da lei e os líderes religiosos,
2 Ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ rihaan Jesucristó a:
2 e lhe perguntaram: "Com que autoridade estás fazendo estas coisas? Quem te deu esta autoridade? "
3 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
3 Ele respondeu: "Eu também lhes farei uma pergunta: Digam-me:
4 Dan me se me síí caꞌneꞌ suun rihaan síí cuꞌna̱j Juan cuta̱ꞌ ne soꞌ man yuvii̱, rá soj ga̱. Maꞌa̱n Juan cavii raa̱ naꞌ. Ase Diose̱ cataj xnaꞌanj rihaan soꞌ xa̱ꞌ. Cata̱j xnaꞌanj nij soj rihanj ei ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
4 O batismo de João era do céu, ou dos homens? "
5 Ga̱a ne̱ nuchruj ra̱a̱ ndoꞌo nij soꞌ ga̱ tuviꞌ nij soꞌ a:
5 Eles discutiam entre si, dizendo: "Se dissermos: ‘do céu’, ele perguntará: ‘Então por que vocês não creram nele? ’
6 Tza̱j ne̱ sese cata̱j níꞌ se vaa nuveé si̱j caꞌneꞌ Diose̱ suun rihaan me síí cuꞌna̱j Juan, ne̱ go̱ꞌ cunuda̱nj nij yuvii̱ yahij man níꞌ a. ꞌO̱ se cuchumán rá nij yuvii̱ se vaa síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ me síí cuꞌna̱j Juan a ―cataj nij soꞌ ga̱ tuviꞌ maꞌa̱n nij soꞌ a.
6 Mas se dissermos: ‘dos homens’, todo o povo nos apedrejará, porque convencidos estão de que João era um profeta".
7 Ga̱a ne̱ cataj nij soꞌ rihaan Jesucristó se vaa ne neꞌen nij soꞌ me síí caꞌneꞌ suun rihaan síí cuꞌna̱j Juan cuta̱ꞌ ne soꞌ man yuvii̱ a.
7 Assim, responderam: "Não sabemos de onde era".
8 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
8 Disse então Jesus: "Tampouco lhes direi com que autoridade estou fazendo estas coisas".
9 Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ Jesucristó nanó soꞌ cuentó nihánj rihaan nij yuvii̱ a.
9 Então Jesus passou a contar ao povo esta parábola: "Certo homem plantou uma vinha, arrendou-a a alguns lavradores e ausentou-se por longo tempo.
10 Ne̱ ꞌo̱ güii caꞌnéé soꞌ man yoꞌó se‑mo̱zó soꞌ caꞌa̱nj soꞌ rihaan nij síí nu̱u̱ tumé xnaa̱ soꞌ a. ꞌO̱ se me rá soꞌ rque̱ nij síí nu̱u̱ tumé naa̱ do̱j chruj uvá rihaan yoꞌó mozó yoꞌ, tza̱j ne̱ a̱ doj chruj ne rque̱ nij síí nu̱u̱ tumé naa̱ rihaan yoꞌó mozó yoꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se goꞌ ndoꞌo nij soꞌ xráá soꞌ, ne̱ quirii nij soꞌ man soꞌ rque naa̱ yoꞌ a.
10 Na época da colheita, ele enviou um servo aos lavradores, para que lhe entregassem parte do fruto da vinha. Mas os lavradores o espancaram e o mandaram embora de mãos vazias.
11 Cheꞌé dan caꞌnéé síí toꞌo̱j naa̱ yoꞌ man yoꞌó mozó uún, tza̱j ne̱ nij síí nu̱u̱ tumé naa̱ roꞌ, goꞌ uún nij soꞌ xráá mozó uún, ne̱ nij uxrá quiꞌyaj nij soꞌ man soꞌ, ne̱ quirii nij soꞌ man soꞌ rque naa̱, ne̱ a̱ doj chruj ne rque̱ nij soꞌ man mozó yoꞌ a̱ maꞌ.
11 Ele mandou outro servo, mas a esse também espancaram e o trataram de maneira humilhante, mandando-o embora de mãos vazias.
12 Ga̱a ne̱ caꞌnéé uún síí xna̱a̱ yoꞌ yoꞌó mozó uún, tza̱j ne̱ quiranꞌ chiꞌii̱ ndoꞌo soꞌ, quiꞌyaj nij síí nu̱u̱ tumé naa̱, ne̱ quirii nij soꞌ man soꞌ xeꞌ a.
12 Enviou ainda um terceiro, e eles o feriram e o expulsaram da vinha.
13 ”Ga̱a ne̱ guun rá síí xna̱a̱ yoꞌ: “Da̱j qui̱ꞌyáj ya̱j ga̱. ꞌO̱ se caꞌne̱j ꞌu̱nj maꞌa̱n taꞌníj síí ꞌe̱e̱ raj man á. Cara̱a̱ cochro̱j nij soꞌ rihaan taꞌníj sese caꞌa̱nj taꞌníj saj xe̱e̱”, guun rá síí xna̱a̱, ne̱ caꞌnéé soꞌ man taꞌníí maꞌa̱n soꞌ caꞌa̱nj a.
13 "Então o proprietário da vinha disse: ‘Que farei? Mandarei meu filho amado; quem sabe o respeitarão’.
14 Dan me se queneꞌen nij síí nu̱u̱ tumé naa̱ se vaa ꞌnaꞌ taꞌníí síí xna̱a̱, ga̱a ne̱ nuchruj ra̱a̱ nij soꞌ ga̱ tuviꞌ nij soꞌ da̱j quiꞌya̱j nij soꞌ, taj nij soꞌ a: “Síí nihánj me síí gu̱un xna̱a̱ man naa̱ nihánj vaa güii ei. Cheꞌé dan ticavi̱ꞌ níꞌ man soꞌ, ne̱ vaa güii, ne̱ gu̱un xna̱a̱ maꞌa̱n níꞌ man naa̱ nihánj chugua̱nj”, taj nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ a.
14 "Mas quando os lavradores o viram, combinaram entre si dizendo: ‘Este é o herdeiro. Vamos matá-lo, e a herança será nossa’.
15 Ga̱a ne̱ quirii nij soꞌ man taꞌníí síí xna̱a̱ yoꞌ xeꞌ, ne̱ ticaviꞌ nij soꞌ man taꞌníí síí siꞌya̱j naa̱ na̱nj ado̱nj. Cheꞌé dan da̱j quiꞌya̱j síí siꞌya̱j naa̱ yoꞌ man nij síí nu̱u̱ tumé xnaa̱ soꞌ, rá nij soj ga̱.
15 Assim, lançaram-no fora da vinha e o mataram. "O que lhes fará então o dono da vinha?
16 ꞌO̱ se caꞌna̱ꞌ soꞌ vaa güii, ne̱ ticavi̱ꞌ soꞌ man nij síí nu̱u̱ tumé naa̱ yoꞌ, ne̱ ta̱cuachén soꞌ xnaa̱ soꞌ rihaan yoꞌó síí tu̱mé man xnaa̱ soꞌ na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a.
16 Virá, matará aqueles lavradores e dará a vinha a outros". Quando o povo ouviu isso, disse: "Que isso nunca aconteça! "
17 Ga̱a ne̱ niꞌya̱j Jesucristó man nij soꞌ, ne̱ xnáꞌanj Jesucristó man nij soꞌ a:
17 Jesus olhou fixamente para eles e perguntou: "Então, qual é o significado do que está escrito? ‘A pedra que os construtores rejeitaram tornou-se a pedra angular’.
18 Ne̱ yuvej yoꞌ me se ase vaa yuvej yoꞌ vaa ꞌu̱nj, ne̱ ase vaa yuvii̱ tíxé yuvej yoꞌ vaa yuvii̱ naꞌvej rá cuno̱ rihaan ꞌu̱nj, ne̱ uxrá quira̱nꞌ nij soꞌ sayuun na̱nj ado̱nj. Ne̱ ase vaa yuvii̱ quinij yuvej yoꞌ xráá vaa nij yuvii̱ qui̱ꞌyáá ꞌu̱nj sayuun man, ne̱ yu̱u̱n cheꞌe̱ quinavi̱j nij soꞌ nu̱ꞌ cavii nu̱ꞌ caꞌanj na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó a.
18 Todo o que cair sobre esta pedra será despedaçado, e aquele sobre quem ela cair será reduzido a pó".
19 Ga̱a ne̱ guun rá nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ guun rá nij xrej ata̱ suun noco̱o doj guun rá qui̱taꞌaa raꞌya̱nj man Jesucristó, tza̱j ne̱ chuꞌviꞌ nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man nij yuvii̱ a. Queneꞌen nij soꞌ se vaa cheꞌe̱ maꞌa̱n nij soꞌ me cuentó nanó Jesucristó a. Ase vaa nij síí nu̱u̱ tumé naa̱ vaa maꞌa̱n nij soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ queneꞌen nij soꞌ se vaa cheꞌé dan nanó Jesucristó cuentó yoꞌ a.
19 Os mestres da lei e os chefes dos sacerdotes procuravam uma forma de prendê-lo imediatamente, pois perceberam que era contra eles que ele havia contado essa parábola. Todavia tinham medo do povo.
20 Dan me se cutumé ndoꞌo nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ do̱ꞌ, nij xrej ata̱ suun noco̱o doj do̱ꞌ, man Jesucristó da̱j caꞌmi̱i̱ soꞌ a. Ne̱ goꞌ nij soꞌ saꞌanj rihaan do̱j tuviꞌ nij soꞌ síí tihaꞌ yuꞌunj cuchi̱ꞌ nij soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ quiꞌya̱j nij soꞌ nda̱a vaa ꞌyaj síí vaa sa̱ꞌ síí me rá xna̱ꞌanj nana̱ man soꞌ a. ꞌO̱ se guun rá nij soꞌ cuta̱ꞌ nij soꞌ cacunꞌ xráá Jesucristó cheꞌé nana̱ caꞌmi̱i̱ soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌve̱e ta̱cuachén nij soꞌ man Jesucristó rihaan síí nica̱j suun procurador a.
20 Pondo-se a vigiá-lo, eles mandaram espiões, que se fingiam justos, para apanhar Jesus em alguma coisa que ele dissesse, de forma que o pudessem entregar ao poder e à autoridade do governador.
21 Dan me se xnáꞌanj nij síí tihaꞌ yuꞌunj yoꞌ man Jesucristó a:
21 Assim, os espiões lhe perguntaram: "Mestre, sabemos que falas e ensinas o que é correto, e que não mostras parcialidade, mas ensinas o caminho de Deus conforme a verdade.
22 Dan me se nó xcúún níꞌ go̱ꞌ níꞌ puextó rihaan síí nica̱j suun gobiernó naꞌ. Ase se̱ goꞌ níꞌ xa̱ꞌ ―taj nij síí tihaꞌ yuꞌunj, xnáꞌanj nij soꞌ man Jesucristó a.
22 É certo pagar imposto a César ou não? "
23 Tza̱j ne̱ caxríj rá Jesucristó se vaa me rá nij soꞌ tiha̱ꞌ yuꞌunj nij soꞌ man soꞌ a. Cheꞌé dan cataj Jesucristó nana̱ nihánj rihaan nij soꞌ a:
23 Ele percebeu a astúcia deles e lhes disse:
24 ―Ti̱haa̱n soj saꞌanj aga̱ꞌ ni̱ꞌyaj níꞌ á ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
24 "Mostrem-me um denário. De quem é a imagem e a inscrição que há nele? "
25 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
25 "De César", responderam eles. Ele lhes disse: "Portanto, dêem a César o que é de César, e a Deus o que é de Deus".
26 Ga̱a ne̱ ne gu̱un nucua̱j nij síí tihaꞌ yuꞌunj yoꞌ cuta̱ꞌ nij soꞌ cacunꞌ xráá Jesucristó cheꞌé se‑na̱na̱ soꞌ maꞌ. ꞌO̱ se cuno cunuda̱nj nij yuvii̱ da̱j caꞌmii nij soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌanj ndoꞌo rá nij yuvii̱ cuno nij soꞌ se‑na̱na̱ Jesucristó, ne̱ caꞌneꞌ rá nij soꞌ na̱nj ado̱nj.
26 E não conseguiram apanhá-lo em nenhuma palavra diante do povo. E, admirados com a sua resposta, ficaram em silêncio.
27 Dan me se cuchiꞌ do̱j nij síí saduceo rihaan Jesucristó a. Nij síí saduceo roꞌ, aꞌmii nana̱ nihánj se vaa daj chiha̱a̱ míj se̱ cunuu iꞌna̱ꞌ uún yuvii̱ asa̱ꞌ caviꞌ yuvii̱, taj nij soꞌ a.
27 Alguns dos saduceus, que dizem que não há ressurreição, aproximaram-se de Jesus com a seguinte questão:
28 Dan me se xnáꞌanj nij soꞌ man Jesucristó, ne̱ cataj nij soꞌ nana̱ nihánj a:
28 "Mestre", disseram eles, "Moisés nos deixou escrito que, se o irmão de um homem morrer e deixar mulher sem filhos, este deverá casar-se com a viúva e ter filhos para seu irmão.
29 Dan me se vaa chi̱j nij tinu̱j ꞌo̱ nij soꞌ a. Síí chava̱ꞌ roꞌ, xcaj man chana̱, tza̱j ne̱ caviꞌ soꞌ, ne̱ taj va̱j neꞌej cuchruj chana̱ nica̱ soꞌ, quiꞌyaj soꞌ,
29 Havia sete irmãos. O primeiro casou-se e morreu sem deixar filhos.
30 ne̱ cheꞌé dan xcaj scueꞌe̱e̱ síí caviꞌ yoꞌ man choco̱ꞌ soꞌ chana̱ quináj, tza̱j ne̱ caviꞌ soꞌ uún, ne̱ xcaj scueꞌe̱e̱ soꞌ uún man chana̱, tza̱j ne̱ caviꞌ soꞌ uún,
30 O segundo
31 ne̱ dan me se quisíj xcaj nu̱ꞌ chi̱j nij tinu̱j nij soꞌ man o̱rúnꞌ chana̱ yoꞌ, tza̱j ne̱ taj va̱j a̱ ꞌó neꞌej cuchruj chana̱ yoꞌ, quiꞌyaj nij soꞌ maꞌ. Ne̱ caviꞌ taranꞌ nij soꞌ na̱nj ado̱nj.
31 e o terceiro e depois também os outros casaram-se com ela; e morreram os sete sucessivamente, sem deixar filhos.
32 Síj, ga̱a ne̱ caviꞌ maꞌa̱n chana̱ yoꞌ uún,
32 Finalmente morreu também a mulher.
33 ne̱ dan me se asa̱ꞌ cunuu iꞌna̱ꞌ uún nij síí caviꞌ, ga̱a ne̱ me nij tinu̱j nij soꞌ ni̱caj man chana̱ yoꞌ, rá so̱ꞌ ga̱. ꞌO̱ se ga̱a vaa iꞌna̱ꞌ nij soꞌ, ne̱ nica̱ taranꞌ nij tinu̱j nij soꞌ guun o̱rúnꞌ noꞌ a ―taj nij síí saduceo, xnáꞌanj nij soꞌ man Jesucristó a.
33 Na ressurreição, de quem ela será esposa, visto que os sete foram casados com ela? "
34 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
34 Jesus respondeu: "Os filhos desta era casam-se e são dados em casamento,
35 tza̱j ne̱ ino̱ quiꞌya̱j nij yuvii̱ cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún ca̱yáán ga̱ Diose̱ asa̱ꞌ cunuu naca̱ uún chumii̱ nihánj na̱nj á. ꞌO̱ se rej ya̱nj Diose̱ me se taj yan va̱j síí xcaj tuviꞌ yoꞌ maꞌ.
35 mas os que forem considerados dignos de tomar parte na era que há de vir e na ressurreição dos mortos não se casarão nem serão dados em casamento,
36 ꞌO̱ se da̱nj na̱nj uún, ne̱ taj yan va̱j síí cavi̱ꞌ uún rej yoꞌ maꞌ. ꞌO̱ se ase vaa nij se‑mo̱zó Diose̱ roꞌ, da̱nj ga̱a̱ nij soꞌ, ne̱ cuya̱a̱n ga̱a̱ nij soꞌ ga̱ nij se‑mo̱zó Diose̱, ése̱ taꞌni̱j Diose̱ me nij soꞌ, ne̱ si̱j a̱j caviꞌ ne̱ cunuu iꞌna̱ꞌ uún me nij soꞌ ado̱nj.
36 e não podem mais morrer, pois são como os anjos. São filhos de Deus, visto que são filhos da ressurreição.
37 ”Ne̱ maꞌa̱n síí cuꞌna̱j Moisés me síí cataj xnaꞌanj asino ya̱a̱n se vaa caꞌve̱e cunu̱u iꞌna̱ꞌ uún nij síí caviꞌ nda̱a vaa nariꞌ soꞌ ga̱a canicunꞌ soꞌ rihaan yan nicu̱nꞌ ꞌo̱ coj acoꞌ yaꞌan raa̱ a. Dan me se cataj soꞌ se vaa síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ roꞌ, me Diose̱ síí noco̱ꞌ nij síí ma̱n ga̱a naá síí cuꞌna̱j Abraham do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Isaac do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Jacobo do̱ꞌ a.
37 E que os mortos ressuscitam, já Moisés mostrou, no relato da sarça, quando ao Senhor ele chama ‘Deus de Abraão, Deus de Isaque e Deus de Jacó’.
38 Dan me se nuveé se‑Dio̱se̱ nij xnangá me Diose̱ maꞌ. Ina̱nj nij síí vaa iꞌna̱ꞌ aꞌvee noco̱ꞌ man Diose̱ na̱nj ado̱nj. Cheꞌé dan, nda̱ꞌ se síí cane ga̱a naá me vaꞌnu̱j nij soꞌ, tza̱j ne̱ vaa iꞌna̱ꞌ nij soꞌ rihaan Diose̱ na̱nj ei. ꞌO̱ se vaa iꞌna̱ꞌ cunuda̱nj yuvii̱ niꞌya̱j Diose̱ na̱nj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij soꞌ a.
38 Ele não é Deus de mortos, mas de vivos, pois para ele todos vivem".
39 Ga̱a ne̱ taꞌa̱j nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ roꞌ, cataj rihaan Jesucristó a:
39 Alguns dos mestres da lei disseram: "Respondeste bem, Mestre! "
40 ꞌO̱ se ne quisi̱j rá nij soꞌ xna̱ꞌanj nij soꞌ doj nana̱ man Jesucristó a̱ maꞌ.
40 E ninguém mais ousava fazer-lhe perguntas.
41 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
41 Então Jesus lhes perguntou: "Como dizem que o Cristo é Filho de Davi?
42 ꞌO̱ se nó se‑na̱na̱ maꞌa̱n síí cuꞌna̱j David rihaan yanj no̱ chraꞌ quiꞌyaj soꞌ, se vaa cataj soꞌ:
42 "O próprio Davi afirma no Livro dos Salmos: ‘O Senhor disse ao meu Senhor: "Senta-te à minha direita
43 “Caꞌmii Diose̱ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan síí ꞌni̱j raꞌa manj, cataj soꞌ se vaa ca̱yáán síí ꞌni̱j raꞌa manj xꞌnúú Diose̱ rej nuva̱ꞌ Diose̱ nda̱a se quisi̱j quiꞌya̱j canaán Diose̱ rihaan taranꞌ nij síí ta̱j riꞌyunj man síí ꞌni̱j raꞌa manj ne̱ quiri̱i̱ taꞌngaꞌ síí ꞌni̱j raꞌa manj rihaan nij soꞌ ado̱nj”, taj síí cuꞌna̱j David yoꞌ a.
43 até que eu ponha os teus inimigos como estrado para os teus pés" ’.
44 Dan me se síí ꞌni̱j raꞌa man síí cuꞌna̱j David me síí caꞌne̱j Diose̱ ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun, taj síí cuꞌna̱j David yoꞌ a. Sese ꞌni̱j raꞌa soꞌ man David, ga̱a ne̱ me cheꞌé taj soj se vaa na̱nj taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ David me soꞌ ga̱. Taj cheꞌé cata̱j soj se vaa na̱nj yuvii̱ me soꞌ maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés a.
44 Portanto Davi o chama ‘Senhor’. Então, como é que ele pode ser seu filho? "
45 Ga̱a ne̱ caꞌmii soꞌ nana̱ nihánj rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ, ne̱ cuno cunuda̱nj nij yuvii̱ da̱j caꞌmii soꞌ a:
45 Estando todo o povo a ouvi-lo, Jesus disse aos seus discípulos:
46 ―Xca̱j nij soj cuentá da̱j ꞌyaj nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱, ne̱ tu̱mé soj man soj se̱ gaa na̱nj quiꞌya̱j soj nda̱a vaa ꞌyaj nij soꞌ á. Dan me se niha̱ꞌ rá nij soꞌ cu̱nuû nij soꞌ yatzíj sa̱ꞌ xca̱a̱n cache̱e̱ nij soꞌ rej queneꞌe̱n yuvii̱ man nij soꞌ, ne̱ aranꞌ rá nij soꞌ se vaa caꞌmi̱i̱ sa̱ꞌ yuvii̱ ga̱ nij soꞌ ga̱a chéé nij soꞌ rihaan yuꞌvee a. Ne̱ uun rá nij soꞌ quita̱j nij soꞌ chruun xlá sa̱ꞌ doj ga̱a ꞌanj nij soꞌ veꞌ nuu chre̱ꞌ níꞌ tu̱cuꞌyón níꞌ se‑tucua̱nj Moisés do̱ꞌ, ga̱a ꞌanj nij soꞌ chaꞌanj do̱ꞌ a.
46 "Cuidado com os mestres da lei. Eles fazem questão de andar com roupas especiais, e gostam muito de receber saudações nas praças e de ocupar os lugares mais importantes nas sinagogas e os lugares de honra nos banquetes.
47 Ne̱ aꞌnéj nij soꞌ veꞌ tucuá chana̱ caviꞌ nica̱, ne̱ yu̱u̱n cheꞌe̱ guun tucua̱ nij soꞌ man veꞌ yoꞌ, ne̱ ꞌyaj xca̱a̱n ndoꞌo nij soꞌ cuentó achíín niꞌya̱j nij soꞌ rihaan Diose̱, cheꞌé rej sa̱ꞌ doj gu̱un nucua̱j nij soꞌ tiha̱ꞌ yuꞌunj nij soꞌ man yuvii̱ a. Xa̱ꞌ nij soꞌ, tza̱j ne̱ cheꞌé se vaa ꞌyaj nij soꞌ roꞌ, cheꞌé dan doj a̱ ga̱a̱ sayuun quira̱nꞌ nij soꞌ quiꞌya̱j Diose̱, asa̱ꞌ caꞌneꞌ Diose̱ cacunꞌ cheꞌé yuvii̱ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
47 Eles devoram as casas das viúvas, e, para disfarçar, fazem longas orações. Esses homens serão punidos com maior rigor! "
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.