Lucas 14
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NVT
1 Dan me se ꞌo̱ güii naránj rá nij yuvii̱ israelitá me se catúj Jesucristó rá veꞌ tucuá ꞌo̱ síí uun chij rihaan nij síí fariseo cha̱ soꞌ chraa, ne̱ nij síí fariseo roꞌ, tumé uxrá man soꞌ da̱j quiꞌya̱j soꞌ a.
1 Certo sábado, Jesus foi comer na casa de um líder fariseu, onde o observavam atentamente.
2 Ne̱ veé da̱nj nicu̱nꞌ ꞌo̱ síí quixíj cuꞌmaan man rihaan Jesucristó a.
2 Estava ali um homem com o corpo muito inchado.
3 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj Jesucristó man nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ do̱ꞌ, man nij síí fariseo do̱ꞌ, cataj soꞌ:
3 Jesus perguntou aos fariseus e aos especialistas da lei: “A lei permite ou não curar no sábado?”.
4 Ga̱a ne̱ quitaꞌaa Jesucristó man síí ranꞌ yoꞌ, ne̱ nahuun sa̱ꞌ soꞌ, quiꞌyaj Jesucristó, ga̱a ne̱ naꞌnéé Jesucristó chrej man soꞌ a.
4 Eles nada responderam, e Jesus tocou no homem enfermo, o curou e o mandou embora.
5 Ga̱a ne̱ niꞌya̱j Jesucristó rihaan nij síí fariseo yoꞌ, cataj soꞌ a:
5 Depois, perguntou a eles: “Qual de vocês, se seu filho ou seu boi cair num buraco, não se apressará em tirá-lo de lá, mesmo que seja sábado?”.
6 Veé dan me se a̱ ꞌó nana̱ ne quiri̱i̱ nij soꞌ caꞌmi̱i̱ nij soꞌ rihaan Jesucristó maꞌ.
6 Mais uma vez, não puderam responder.
7 Dan me se queneꞌen Jesucristó se vaa nij síí ꞌnaꞌ tucuá síí fariseo yoꞌ roꞌ, nanoꞌ ndoꞌo nij soꞌ rej sa̱ꞌ doj quita̱j nij soꞌ, ga̱a ne̱ cheꞌé dan tucuꞌyón Jesucristó nana̱ nihánj man nij soꞌ, cataj soꞌ a:
7 Quando Jesus observou que os convidados para o jantar procuravam ocupar os lugares de honra à mesa, deu-lhes este conselho:
8 ―Asa̱ꞌ canacúún taꞌa̱j nii mán so̱ꞌ caꞌa̱nj so̱ꞌ chaꞌanj naraꞌa̱a, ne̱ se̱ caꞌanj quita̱j so̱ꞌ chruun xlá sa̱ꞌ doj maꞌ. ꞌO̱ se ne neꞌén so̱ꞌ sese canacu̱nj nii man yoꞌó síí sa̱ꞌ doj rihaan so̱ꞌ ne̱ quita̱j soꞌ chruun xlá ta̱j so̱ꞌ man ado̱nj.
8 “Quando você for convidado para um banquete de casamento, não ocupe o lugar de honra. E se chegar algum convidado mais importante que você?
9 Ne̱ síí ꞌyaj chaꞌanj roꞌ, cata̱j soꞌ rihaan so̱ꞌ: “Rque̱ so̱ꞌ chruun yoꞌ quita̱j síí nihánj á”, cata̱j soꞌ rihaan so̱ꞌ, ga̱a ne̱ gu̱un naꞌa̱j so̱ꞌ, ne̱ chruun xlá nij doj caꞌa̱nj quita̱j so̱ꞌ, quiꞌya̱j soꞌ a.
9 O anfitrião virá e dirá: ‘Dê o seu lugar a esta pessoa’, e você, envergonhado, terá de sentar-se no último lugar da mesa.
10 Dan me se asa̱ꞌ canacúún nii mán so̱ꞌ, ne̱ asa̱ꞌ cuchíꞌ so̱ꞌ rej ca̱nuû chaꞌanj, ne̱ rej nij doj roꞌ, quita̱j so̱ꞌ ei. Ga̱a ne̱ asa̱ꞌ caꞌnaꞌ síí canacúún mán so̱ꞌ, ga̱a ne̱ cata̱j soꞌ rihaan so̱ꞌ: “Cavi̱i̱ so̱ꞌ quita̱j so̱ꞌ rej sa̱ꞌ doj nihánj, tinu̱j”, cata̱j soꞌ rihaan so̱ꞌ, ga̱a ne̱ cara̱yaꞌa̱nj uxrá cunuda̱nj nij síí ꞌnaꞌ chaꞌanj yoꞌ ni̱ꞌyaj nij soꞌ mán so̱ꞌ na̱nj ado̱nj.
10 “Em vez disso, ocupe o lugar menos importante à mesa. Assim, quando o anfitrião o vir, dirá: ‘Amigo, temos um lugar melhor para você!’. Então você será honrado diante de todos os convidados.
11 ꞌO̱ se xa̱ꞌ síí me rá ti̱cavii sa̱ꞌ man maꞌa̱n, tza̱j ne̱ quiri̱ꞌ soꞌ, ne̱ gu̱un naꞌa̱j soꞌ ado̱nj. Ne̱ xa̱ꞌ síí ꞌyaj nica̱ꞌ nimán, tza̱j ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ soꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí fariseo do̱ꞌ, rihaan nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ do̱ꞌ a.
11 Pois os que se exaltam serão humilhados, e os que se humilham serão exaltados”.
12 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan síí canacúún man soꞌ cha̱ soꞌ chraa a:
12 Então Jesus se voltou para o anfitrião e disse: “Quando oferecer um banquete ou jantar, não convide amigos, irmãos, parentes e vizinhos ricos. Eles poderão retribuir o convite, e essa será sua única recompensa.
13 Tza̱j ne̱ asa̱ꞌ canuû chaꞌanj qui̱ꞌyáá so̱ꞌ, ne̱ canacu̱nj so̱ꞌ man nij síí nique̱ do̱ꞌ, man nij síí rengo̱ do̱ꞌ, man nij síí tuchri̱i do̱ꞌ, cha̱ nij soꞌ chraa ei.
13 Em vez disso, convide os pobres, os aleijados, os mancos e os cegos.
14 Da̱nj qui̱ꞌyáá so̱ꞌ, ga̱a ne̱ nij soꞌ me se taj rasu̱u̱n rihaan nij soꞌ na̱ruꞌvee nij soꞌ rihaan so̱ꞌ maꞌ. Ga̱a ne̱ asa̱ꞌ cunuu iꞌna̱ꞌ uún nij síí sa̱ꞌ rihaan Diose̱, ne̱ maꞌa̱n Diose̱ na̱ruꞌvee rihaan so̱ꞌ, ga̱a ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ uxrá so̱ꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan síí canacúún man soꞌ cha̱ soꞌ chraa a.
14 Assim, na ressurreição dos justos, você será recompensado por ter convidado aqueles que não podiam lhe retribuir”.
15 Dan me se cuno yoꞌo̱ síí chá chraa ga̱ Jesucristó nana̱ caꞌmii Jesucristó, ga̱a ne̱ cheꞌé dan cataj soꞌ rihaan Jesucristó a:
15 Ao ouvir isso, um homem que estava à mesa com Jesus exclamou: “Feliz será aquele que participar do banquete no reino de Deus!”.
16 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a:
16 Jesus respondeu com a seguinte parábola: “Certo homem preparou um grande banquete e enviou muitos convites.
17 Ga̱a ne̱ dan me se ma̱a̱n orá cha̱ nij soꞌ chraa me caꞌnéé síí navij rá chaꞌanj man se‑mo̱zó soꞌ caꞌa̱nj cata̱j mozó yoꞌ rihaan nij síí caꞌna̱ꞌ se vaa caꞌna̱ꞌ nij soꞌ chaꞌanj cha̱ nij soꞌ chraa a. “A̱j quisíj guun chuvi̱i, ne̱ caꞌa̱nj níꞌ cha̱ nij soj chraa ei”, taj mozó yoꞌ rihaan nij síí caꞌna̱ꞌ chaꞌanj yoꞌ a.
17 Quando estava tudo pronto, mandou seu servo dizer aos convidados: ‘Venham, o banquete está pronto’.
18 Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ nij soꞌ cataj ꞌo̱ ꞌo̱ nij soꞌ rihaan mozó yoꞌ se vaa se̱ caꞌvee cuchi̱ꞌ nij soꞌ cha̱ nij soꞌ chraa a. Dan me se yoꞌo̱ soꞌ cataj: “Tza̱j ne̱ ꞌu̱nj me se tiha̱j quiránj ꞌu̱nj ꞌo̱ yoꞌóó, ne̱ vaa cheꞌé ndoꞌo caꞌa̱nj ꞌu̱nj que̱neꞌén ꞌu̱nj yoꞌóó yoꞌ a. Ne̱ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo, cata̱j so̱ꞌ se vaa se̱ caꞌvee cuchi̱ꞌ ꞌu̱nj maꞌ”, taj soꞌ rihaan mozó yoꞌ a.
18 Mas todos eles deram desculpas. Um disse: ‘Acabei de comprar um campo e preciso inspecioná-lo. Peço que me desculpe’.
19 Ga̱a ne̱ yoꞌó soꞌ cataj: “Ma̱a̱n se ꞌu̱nj me se ꞌu̱nꞌ yuntá scúj quiránj ꞌu̱nj, ne̱ cuano̱ nihánj me se caꞌa̱nj ꞌu̱nj que̱neꞌén ꞌu̱nj da̱j vaa scúj quiránj sese scúj sa̱ꞌ me xoꞌ a. Ne̱ cheꞌé dan qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo cata̱j so̱ꞌ se vaa se̱ caꞌvee cuchi̱ꞌ ꞌu̱nj maꞌ”, taj soꞌ rihaan mozó yoꞌ a.
19 Outro disse: ‘Acabei de comprar cinco juntas de bois e quero experimentá-las. Sinto muito’.
20 Ne̱ yoꞌó soꞌ roꞌ, cataj uún rihaan mozó yoꞌ a: “ꞌU̱nj me se tiha̱j xcaj ꞌu̱nj chana̱, ne̱ cheꞌé dan se̱ caꞌvee cuchi̱ꞌ ꞌu̱nj maꞌ”, taj soꞌ rihaan se‑mo̱zó síí navij rá chaꞌanj yoꞌ a. Ne̱ veé da̱nj caꞌmii cunuda̱nj nij síí a̱j quiriꞌ niꞌya̱j caꞌa̱nj chaꞌanj yoꞌ a.
20 Ainda outro disse: ‘Acabei de me casar e não posso ir’.
21 ”Dan me se namán mozó, ne̱ nataꞌ mozó nu̱ꞌ se vaa caꞌmii ꞌo̱ ꞌo̱ nij soꞌ rihaan se‑ruꞌve̱e̱ mozó a. Ga̱a ne̱ caꞌmaan ndoꞌo rá síí navij rá chaꞌanj yoꞌ ga̱a cuno soꞌ se‑na̱na̱ se‑mo̱zó soꞌ, ne̱ cataj soꞌ rihaan se‑mo̱zó soꞌ: “Raꞌya̱nj cavi̱i̱ so̱ꞌ caꞌa̱nj so̱ꞌ daj a̱ nij callé, ne̱ ni̱caj so̱ꞌ man nij síí nique̱ do̱ꞌ, man nij síí chéé rengo̱ do̱ꞌ, man nij síí tuchri̱i do̱ꞌ, caꞌna̱ꞌ so̱ꞌ nihánj, ne̱ cha̱ nij soꞌ chraa ga̱ níꞌ ei”, taj soꞌ rihaan se‑mo̱zó soꞌ a.
21 “O servo voltou e informou a seu senhor o que tinham dito. Ele ficou furioso e ordenou: ‘Vá depressa pelas ruas e becos da cidade e convide os pobres, os aleijados, os cegos e os mancos’.
22 Veé da̱nj quiꞌyaj se‑mo̱zó soꞌ, ne̱ cuchiꞌ uún mozó yoꞌ rihaan se‑ruꞌve̱e̱ soꞌ, ne̱ cataj soꞌ: “A̱j quiꞌyáj nu̱ꞌ se vaa cataj so̱ꞌ rihanj, señor. Tza̱j ne̱ vaa rej quisi̱j catu̱u̱ doj yuvii̱ uún a”, taj mozó yoꞌ rihaan se‑ruꞌve̱e̱ soꞌ a.
22 Depois de cumprir essa ordem, o servo informou: ‘Ainda há lugar para mais gente’.
23 Ga̱a ne̱ cataj ruꞌvee yoꞌ rihaan mozó a: “Cavi̱i̱ so̱ꞌ caꞌa̱nj so̱ꞌ nu̱ꞌ nij chrej caꞌa̱a̱n do̱ꞌ, nu̱ꞌ nij chrej catu̱u̱n do̱ꞌ, ne̱ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ fuerzá man nij yuvii̱ se vaa caꞌna̱ꞌ nij soꞌ á. Ga̱a ne̱ cara̱a nu̱ꞌ veꞌ tucuaj ei.
23 Então o senhor disse: ‘Vá pelas estradas do campo e junto às cercas entre as videiras e insista com todos que encontrar para que venham, de modo que minha casa fique cheia.
24 ꞌO̱ se cuano̱ nihánj me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ se vaa xa̱ꞌ nij síí canacúún níꞌ asino ya̱a̱n, tza̱j ne̱ a̱ ꞌó nij soꞌ se̱ caꞌvee caꞌna̱ꞌ cha̱ chraa ga̱ níꞌ a̱ man ado̱nj”, taj soꞌ rihaan se‑mo̱zó soꞌ a. ―Veé da̱nj quisíj cuentó nanó Jesucristó a.
24 Pois nenhum dos que antes foram convidados provará do meu banquete’”.
25 Dan me se queꞌe̱e̱ uxrá yuvii̱ vaj ga̱ Jesucristó, ne̱ canica̱j soꞌ, cataj soꞌ rihaan nij yuvii̱ a:
25 Uma grande multidão seguia Jesus, que se voltou para ela e disse:
26 ―Sese me rá ꞌo̱ soꞌ caꞌna̱ꞌ soꞌ rihanj, ne̱ sese gu̱un rá soꞌ se vaa sa̱ꞌ doj vaa rej soꞌ do̱ꞌ, nii soꞌ do̱ꞌ, nica̱ soꞌ do̱ꞌ, taꞌníí soꞌ do̱ꞌ, tinúú soꞌ do̱ꞌ, raꞌvij soꞌ do̱ꞌ, nda̱a nimán maꞌa̱n soꞌ do̱ꞌ, rihanj, ne̱ se̱ caꞌvee gu̱un soꞌ ꞌo̱ síí tucuꞌyón se‑na̱na̱j a̱ maꞌ.
26 “Se alguém que me segue amar pai e mãe, esposa e filhos, irmãos e irmãs, e até mesmo a própria vida, mais que a mim, não pode ser meu discípulo.
27 Ne̱ síí naꞌvej rá quira̱nꞌ sayuun cheꞌé se me soꞌ síí noco̱ꞌ manj roꞌ, se̱ caꞌvee gu̱un soꞌ ꞌo̱ síí tucuꞌyón se‑na̱na̱j a̱ maꞌ.
27 E, se não tomar sua cruz e me seguir, não pode ser meu discípulo.
28 ”Dan me se soj, tza̱j ne̱ sese gu̱un rá yoꞌo̱ tuviꞌ soj cune̱ꞌ yoꞌo̱ soj veꞌ nataꞌ xca̱a̱n, ne̱ síí quiꞌya̱j veꞌ yoꞌ me se asino nuchru̱j ra̱a̱ soꞌ cuentá sese quisi̱j se‑saꞌa̱nj soꞌ quisi̱j nu̱ꞌ veꞌ yoꞌ, raj a.
28 “Quem começa a construir uma torre sem antes calcular o custo e ver se possui dinheiro suficiente para terminá-la?
29 Ne̱ sese se̱ quiꞌyaj soꞌ da̱nj nuchru̱j soꞌ cuentá asino ya̱a̱n, ga̱a ne̱ asa̱ꞌ cuchruj soꞌ tacóó veꞌ, ga̱a ne̱ se̱ guun nucua̱j soꞌ quiꞌya̱j soꞌ nu̱ꞌ veꞌ a̱ maꞌ. Ne̱ nij síí neꞌen se vaa quiꞌyaj soꞌ roꞌ, caꞌnga̱ꞌ naco̱o̱ nij soꞌ ni̱ꞌyaj nij soꞌ man soꞌ,
29 Pois, se completar apenas os alicerces e ficar sem dinheiro, todos rirão dele,
30 ne̱ cata̱j nij soꞌ: “Síí nihánj me se guun cheꞌe̱ soꞌ cuneꞌ soꞌ veꞌ, tza̱j ne̱ ne gu̱un nucua̱j soꞌ quisi̱j nu̱ꞌ veꞌ quiꞌya̱j soꞌ a̱ maꞌ”, cata̱j nij soꞌ ni̱ꞌyaj nij soꞌ man síí guun cheꞌe̱ veꞌ yoꞌ a.
30 dizendo: ‘Esse aí começou a construir, mas não conseguiu terminar!’.
31 ”Ne̱ dan me se sese vaa ꞌo̱ síí nica̱j suun rey vaa chi̱ꞌ míj tanuu rihaan, ne̱ sese caꞌna̱ꞌ yoꞌó síí nica̱j suun rey vaa ico̱ míj tanuu rihaan cunu̱ꞌ ga̱ soꞌ, ga̱a ne̱ asino ya̱a̱n xca̱j soꞌ cuentá sese gu̱un nucua̱j soꞌ quiꞌya̱j canaán soꞌ rihaan síí vaa ico̱ míj tanuu rihaan yoꞌ, ne̱ sese gu̱un nucua̱j soꞌ rá soꞌ, ne̱ cavi̱i̱ soꞌ cunu̱ꞌ soꞌ ga̱ nij síí ꞌnaꞌ yoꞌ a.
31 “Ou que rei iria à guerra sem antes avaliar se seu exército de dez mil poderia derrotar os vinte mil que vêm contra ele?
32 Tza̱j ne̱ sese se̱ guun nucua̱j soꞌ quiꞌya̱j canaán soꞌ rá soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌne̱j soꞌ síí caꞌanj suun caꞌmi̱i̱ ga̱ síí ꞌnaꞌ yoꞌ nda̱a vaa se̱ guun cunu̱ꞌ nij soꞌ a. Da̱nj cata̱j soꞌ ga̱a tiha̱j ꞌnaꞌ síí cunu̱ꞌ ga̱ soꞌ ga̱nꞌ a. Ga̱a ne̱ cachi̱nj niꞌya̱j síí caꞌanj suun yoꞌ rihaan síí ꞌnaꞌ, nda̱a vaa caꞌne̱ꞌ rá soꞌ ga̱ suun cunu̱ꞌ a.
32 E, se concluir que não, o rei enviará uma delegação para negociar um acordo de paz enquanto o inimigo está longe.
33 ”Dan me se ase vaa xcaj síí cune̱ꞌ veꞌ do̱ꞌ, síí cunu̱ꞌ ga̱ tuviꞌ do̱ꞌ, cuentá sese gu̱un nucua̱j ro̱j soꞌ quiꞌya̱j ro̱j soꞌ da̱nj roꞌ, veé da̱nj quiꞌya̱j gue̱e̱ soj si̱j me rá canoco̱ꞌ manj ei. Ne̱ sese se̱ guun rá soj ta̱náj xco̱ soj nu̱ꞌ siꞌyaj soj do̱ꞌ, nu̱ꞌ tuviꞌ soj do̱ꞌ, canoco̱ꞌ soj manj, ne̱ se̱ caꞌvee gu̱un soj síí tucuꞌyón se‑na̱na̱j a̱ maꞌ.
33 Da mesma forma, ninguém pode se tornar meu discípulo sem abrir mão de tudo que possui.
34 ”ꞌO̱ se ase vaa yaan ga̱ chraa roꞌ, da̱nj vaa nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱j ga̱ chumii̱ nihánj, ne̱ vaa se uun ndoꞌo yaan na̱nj á. Dan me se sese ne ꞌne̱ꞌ chá yaan yoꞌ, ga̱a ne̱ taj se qui̱ꞌyáꞌ cunu̱u sa̱ꞌ yaan ga̱a̱ a̱ maꞌ.
34 “O sal é bom para temperar, mas, se perder o sabor, como torná-lo salgado outra vez?
35 Taj se gu̱un yaan yoꞌ rihaan toꞌóó níꞌ cunu̱u sa̱ꞌ toꞌóó níꞌ maꞌ. Taj se gu̱un yaan yoꞌ rihaan yaꞌluj se vaa cunu̱u sa̱ꞌ doj yaꞌluj maꞌ. A̱ doj rasu̱u̱n se̱ cavii sa̱ꞌ, quiꞌya̱j yaan yoꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se riꞌi̱j u̱u̱n nii man yaan vaa da̱nj xeꞌ a.
35 O sal sem sabor não serve nem para o solo nem para adubo; é jogado fora. Quem é capaz de ouvir, ouça com atenção!”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.