Lucas 14
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs ACF
1 Dan me se ꞌo̱ güii naránj rá nij yuvii̱ israelitá me se catúj Jesucristó rá veꞌ tucuá ꞌo̱ síí uun chij rihaan nij síí fariseo cha̱ soꞌ chraa, ne̱ nij síí fariseo roꞌ, tumé uxrá man soꞌ da̱j quiꞌya̱j soꞌ a.
1 Aconteceu num sábado que, entrando ele em casa de um dos principais dos fariseus para comer pão, eles o estavam observando.
2 Ne̱ veé da̱nj nicu̱nꞌ ꞌo̱ síí quixíj cuꞌmaan man rihaan Jesucristó a.
2 E eis que estava ali diante dele um certo homem hidrópico.
3 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj Jesucristó man nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ do̱ꞌ, man nij síí fariseo do̱ꞌ, cataj soꞌ:
3 E Jesus, tomando a palavra, falou aos doutores da lei, e aos fariseus, dizendo: É lícito curar no sábado?
4 Ga̱a ne̱ quitaꞌaa Jesucristó man síí ranꞌ yoꞌ, ne̱ nahuun sa̱ꞌ soꞌ, quiꞌyaj Jesucristó, ga̱a ne̱ naꞌnéé Jesucristó chrej man soꞌ a.
4 Eles, porém, calaram-se. E, tomando-o, o curou e despediu.
5 Ga̱a ne̱ niꞌya̱j Jesucristó rihaan nij síí fariseo yoꞌ, cataj soꞌ a:
5 E respondendo-lhes disse: Qual será de vós o que, caindo-lhe num poço, em dia de sábado, o jumento ou o boi, o não tire logo?
6 Veé dan me se a̱ ꞌó nana̱ ne quiri̱i̱ nij soꞌ caꞌmi̱i̱ nij soꞌ rihaan Jesucristó maꞌ.
6 E nada lhe podiam replicar sobre isto.
7 Dan me se queneꞌen Jesucristó se vaa nij síí ꞌnaꞌ tucuá síí fariseo yoꞌ roꞌ, nanoꞌ ndoꞌo nij soꞌ rej sa̱ꞌ doj quita̱j nij soꞌ, ga̱a ne̱ cheꞌé dan tucuꞌyón Jesucristó nana̱ nihánj man nij soꞌ, cataj soꞌ a:
7 E disse aos convidados uma parábola, reparando como escolhiam os primeiros assentos, dizendo-lhes:
8 ―Asa̱ꞌ canacúún taꞌa̱j nii mán so̱ꞌ caꞌa̱nj so̱ꞌ chaꞌanj naraꞌa̱a, ne̱ se̱ caꞌanj quita̱j so̱ꞌ chruun xlá sa̱ꞌ doj maꞌ. ꞌO̱ se ne neꞌén so̱ꞌ sese canacu̱nj nii man yoꞌó síí sa̱ꞌ doj rihaan so̱ꞌ ne̱ quita̱j soꞌ chruun xlá ta̱j so̱ꞌ man ado̱nj.
8 Quando por alguém fores convidado às bodas, não te assentes no primeiro lugar; não aconteça que esteja convidado outro mais digno do que tu;
9 Ne̱ síí ꞌyaj chaꞌanj roꞌ, cata̱j soꞌ rihaan so̱ꞌ: “Rque̱ so̱ꞌ chruun yoꞌ quita̱j síí nihánj á”, cata̱j soꞌ rihaan so̱ꞌ, ga̱a ne̱ gu̱un naꞌa̱j so̱ꞌ, ne̱ chruun xlá nij doj caꞌa̱nj quita̱j so̱ꞌ, quiꞌya̱j soꞌ a.
9 E, vindo o que te convidou a ti e a ele, te diga: Dá o lugar a este; e então, com vergonha, tenhas de tomar o derradeiro lugar.
10 Dan me se asa̱ꞌ canacúún nii mán so̱ꞌ, ne̱ asa̱ꞌ cuchíꞌ so̱ꞌ rej ca̱nuû chaꞌanj, ne̱ rej nij doj roꞌ, quita̱j so̱ꞌ ei. Ga̱a ne̱ asa̱ꞌ caꞌnaꞌ síí canacúún mán so̱ꞌ, ga̱a ne̱ cata̱j soꞌ rihaan so̱ꞌ: “Cavi̱i̱ so̱ꞌ quita̱j so̱ꞌ rej sa̱ꞌ doj nihánj, tinu̱j”, cata̱j soꞌ rihaan so̱ꞌ, ga̱a ne̱ cara̱yaꞌa̱nj uxrá cunuda̱nj nij síí ꞌnaꞌ chaꞌanj yoꞌ ni̱ꞌyaj nij soꞌ mán so̱ꞌ na̱nj ado̱nj.
10 Mas, quando fores convidado, vai, e assenta-te no derradeiro lugar, para que, quando vier o que te convidou, te diga: Amigo, sobe mais para cima. Então terás honra diante dos que estiverem contigo à mesa.
11 ꞌO̱ se xa̱ꞌ síí me rá ti̱cavii sa̱ꞌ man maꞌa̱n, tza̱j ne̱ quiri̱ꞌ soꞌ, ne̱ gu̱un naꞌa̱j soꞌ ado̱nj. Ne̱ xa̱ꞌ síí ꞌyaj nica̱ꞌ nimán, tza̱j ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ soꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí fariseo do̱ꞌ, rihaan nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ do̱ꞌ a.
11 Porquanto qualquer que a si mesmo se exaltar será humilhado, e aquele que a si mesmo se humilhar será exaltado.
12 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan síí canacúún man soꞌ cha̱ soꞌ chraa a:
12 E dizia também ao que o tinha convidado: Quando deres um jantar, ou uma ceia, não chames os teus amigos, nem os teus irmãos, nem os teus parentes, nem vizinhos ricos, para que não suceda que também eles te tornem a convidar, e te seja isso recompensado.
13 Tza̱j ne̱ asa̱ꞌ canuû chaꞌanj qui̱ꞌyáá so̱ꞌ, ne̱ canacu̱nj so̱ꞌ man nij síí nique̱ do̱ꞌ, man nij síí rengo̱ do̱ꞌ, man nij síí tuchri̱i do̱ꞌ, cha̱ nij soꞌ chraa ei.
13 Mas, quando fizeres convite, chama os pobres, aleijados, mancos e cegos,
14 Da̱nj qui̱ꞌyáá so̱ꞌ, ga̱a ne̱ nij soꞌ me se taj rasu̱u̱n rihaan nij soꞌ na̱ruꞌvee nij soꞌ rihaan so̱ꞌ maꞌ. Ga̱a ne̱ asa̱ꞌ cunuu iꞌna̱ꞌ uún nij síí sa̱ꞌ rihaan Diose̱, ne̱ maꞌa̱n Diose̱ na̱ruꞌvee rihaan so̱ꞌ, ga̱a ne̱ cavi̱i̱ sa̱ꞌ uxrá so̱ꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan síí canacúún man soꞌ cha̱ soꞌ chraa a.
14 E serás bem-aventurado; porque eles não têm com que to recompensar; mas recompensado te será na ressurreição dos justos.
15 Dan me se cuno yoꞌo̱ síí chá chraa ga̱ Jesucristó nana̱ caꞌmii Jesucristó, ga̱a ne̱ cheꞌé dan cataj soꞌ rihaan Jesucristó a:
15 E, ouvindo isto, um dos que estavam com ele à mesa, disse-lhe: Bem-aventurado o que comer pão no reino de Deus.
16 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a:
16 Porém, ele lhe disse: Um certo homem fez uma grande ceia, e convidou a muitos.
17 Ga̱a ne̱ dan me se ma̱a̱n orá cha̱ nij soꞌ chraa me caꞌnéé síí navij rá chaꞌanj man se‑mo̱zó soꞌ caꞌa̱nj cata̱j mozó yoꞌ rihaan nij síí caꞌna̱ꞌ se vaa caꞌna̱ꞌ nij soꞌ chaꞌanj cha̱ nij soꞌ chraa a. “A̱j quisíj guun chuvi̱i, ne̱ caꞌa̱nj níꞌ cha̱ nij soj chraa ei”, taj mozó yoꞌ rihaan nij síí caꞌna̱ꞌ chaꞌanj yoꞌ a.
17 E à hora da ceia mandou o seu servo dizer aos convidados: Vinde, que já tudo está preparado.
18 Ga̱a ne̱ guun cheꞌe̱ nij soꞌ cataj ꞌo̱ ꞌo̱ nij soꞌ rihaan mozó yoꞌ se vaa se̱ caꞌvee cuchi̱ꞌ nij soꞌ cha̱ nij soꞌ chraa a. Dan me se yoꞌo̱ soꞌ cataj: “Tza̱j ne̱ ꞌu̱nj me se tiha̱j quiránj ꞌu̱nj ꞌo̱ yoꞌóó, ne̱ vaa cheꞌé ndoꞌo caꞌa̱nj ꞌu̱nj que̱neꞌén ꞌu̱nj yoꞌóó yoꞌ a. Ne̱ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo, cata̱j so̱ꞌ se vaa se̱ caꞌvee cuchi̱ꞌ ꞌu̱nj maꞌ”, taj soꞌ rihaan mozó yoꞌ a.
18 E todos à uma começaram a escusar-se. Disse-lhe o primeiro: Comprei um campo, e importa ir vê-lo; rogo-te que me hajas por escusado.
19 Ga̱a ne̱ yoꞌó soꞌ cataj: “Ma̱a̱n se ꞌu̱nj me se ꞌu̱nꞌ yuntá scúj quiránj ꞌu̱nj, ne̱ cuano̱ nihánj me se caꞌa̱nj ꞌu̱nj que̱neꞌén ꞌu̱nj da̱j vaa scúj quiránj sese scúj sa̱ꞌ me xoꞌ a. Ne̱ cheꞌé dan qui̱ꞌyáá so̱ꞌ se ndoꞌo cata̱j so̱ꞌ se vaa se̱ caꞌvee cuchi̱ꞌ ꞌu̱nj maꞌ”, taj soꞌ rihaan mozó yoꞌ a.
19 E outro disse: Comprei cinco juntas de bois, e vou experimentá-los; rogo-te que me hajas por escusado.
20 Ne̱ yoꞌó soꞌ roꞌ, cataj uún rihaan mozó yoꞌ a: “ꞌU̱nj me se tiha̱j xcaj ꞌu̱nj chana̱, ne̱ cheꞌé dan se̱ caꞌvee cuchi̱ꞌ ꞌu̱nj maꞌ”, taj soꞌ rihaan se‑mo̱zó síí navij rá chaꞌanj yoꞌ a. Ne̱ veé da̱nj caꞌmii cunuda̱nj nij síí a̱j quiriꞌ niꞌya̱j caꞌa̱nj chaꞌanj yoꞌ a.
20 E outro disse: Casei, e portanto não posso ir.
21 ”Dan me se namán mozó, ne̱ nataꞌ mozó nu̱ꞌ se vaa caꞌmii ꞌo̱ ꞌo̱ nij soꞌ rihaan se‑ruꞌve̱e̱ mozó a. Ga̱a ne̱ caꞌmaan ndoꞌo rá síí navij rá chaꞌanj yoꞌ ga̱a cuno soꞌ se‑na̱na̱ se‑mo̱zó soꞌ, ne̱ cataj soꞌ rihaan se‑mo̱zó soꞌ: “Raꞌya̱nj cavi̱i̱ so̱ꞌ caꞌa̱nj so̱ꞌ daj a̱ nij callé, ne̱ ni̱caj so̱ꞌ man nij síí nique̱ do̱ꞌ, man nij síí chéé rengo̱ do̱ꞌ, man nij síí tuchri̱i do̱ꞌ, caꞌna̱ꞌ so̱ꞌ nihánj, ne̱ cha̱ nij soꞌ chraa ga̱ níꞌ ei”, taj soꞌ rihaan se‑mo̱zó soꞌ a.
21 E, voltando aquele servo, anunciou estas coisas ao seu senhor. Então o pai de família, indignado, disse ao seu servo: Sai depressa pelas ruas e bairros da cidade, e traze aqui os pobres, e aleijados, e mancos e cegos.
22 Veé da̱nj quiꞌyaj se‑mo̱zó soꞌ, ne̱ cuchiꞌ uún mozó yoꞌ rihaan se‑ruꞌve̱e̱ soꞌ, ne̱ cataj soꞌ: “A̱j quiꞌyáj nu̱ꞌ se vaa cataj so̱ꞌ rihanj, señor. Tza̱j ne̱ vaa rej quisi̱j catu̱u̱ doj yuvii̱ uún a”, taj mozó yoꞌ rihaan se‑ruꞌve̱e̱ soꞌ a.
22 E disse o servo: Senhor, feito está como mandaste; e ainda há lugar.
23 Ga̱a ne̱ cataj ruꞌvee yoꞌ rihaan mozó a: “Cavi̱i̱ so̱ꞌ caꞌa̱nj so̱ꞌ nu̱ꞌ nij chrej caꞌa̱a̱n do̱ꞌ, nu̱ꞌ nij chrej catu̱u̱n do̱ꞌ, ne̱ qui̱ꞌyáá so̱ꞌ fuerzá man nij yuvii̱ se vaa caꞌna̱ꞌ nij soꞌ á. Ga̱a ne̱ cara̱a nu̱ꞌ veꞌ tucuaj ei.
23 E disse o senhor ao servo: Sai pelos caminhos e valados, e força-os a entrar, para que a minha casa se encha.
24 ꞌO̱ se cuano̱ nihánj me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ se vaa xa̱ꞌ nij síí canacúún níꞌ asino ya̱a̱n, tza̱j ne̱ a̱ ꞌó nij soꞌ se̱ caꞌvee caꞌna̱ꞌ cha̱ chraa ga̱ níꞌ a̱ man ado̱nj”, taj soꞌ rihaan se‑mo̱zó soꞌ a. ―Veé da̱nj quisíj cuentó nanó Jesucristó a.
24 Porque eu vos digo que nenhum daqueles homens que foram convidados provará a minha ceia.
25 Dan me se queꞌe̱e̱ uxrá yuvii̱ vaj ga̱ Jesucristó, ne̱ canica̱j soꞌ, cataj soꞌ rihaan nij yuvii̱ a:
25 Ora, ia com ele uma grande multidão; e, voltando-se, disse-lhe:
26 ―Sese me rá ꞌo̱ soꞌ caꞌna̱ꞌ soꞌ rihanj, ne̱ sese gu̱un rá soꞌ se vaa sa̱ꞌ doj vaa rej soꞌ do̱ꞌ, nii soꞌ do̱ꞌ, nica̱ soꞌ do̱ꞌ, taꞌníí soꞌ do̱ꞌ, tinúú soꞌ do̱ꞌ, raꞌvij soꞌ do̱ꞌ, nda̱a nimán maꞌa̱n soꞌ do̱ꞌ, rihanj, ne̱ se̱ caꞌvee gu̱un soꞌ ꞌo̱ síí tucuꞌyón se‑na̱na̱j a̱ maꞌ.
26 Se alguém vier a mim, e não aborrecer a seu pai, e mãe, e mulher, e filhos, e irmãos, e irmãs, e ainda também a sua própria vida, não pode ser meu discípulo.
27 Ne̱ síí naꞌvej rá quira̱nꞌ sayuun cheꞌé se me soꞌ síí noco̱ꞌ manj roꞌ, se̱ caꞌvee gu̱un soꞌ ꞌo̱ síí tucuꞌyón se‑na̱na̱j a̱ maꞌ.
27 E qualquer que não levar a sua cruz, e não vier após mim, não pode ser meu discípulo.
28 ”Dan me se soj, tza̱j ne̱ sese gu̱un rá yoꞌo̱ tuviꞌ soj cune̱ꞌ yoꞌo̱ soj veꞌ nataꞌ xca̱a̱n, ne̱ síí quiꞌya̱j veꞌ yoꞌ me se asino nuchru̱j ra̱a̱ soꞌ cuentá sese quisi̱j se‑saꞌa̱nj soꞌ quisi̱j nu̱ꞌ veꞌ yoꞌ, raj a.
28 Pois qual de vós, querendo edificar uma torre, não se assenta primeiro a fazer as contas dos gastos, para ver se tem com que a acabar?
29 Ne̱ sese se̱ quiꞌyaj soꞌ da̱nj nuchru̱j soꞌ cuentá asino ya̱a̱n, ga̱a ne̱ asa̱ꞌ cuchruj soꞌ tacóó veꞌ, ga̱a ne̱ se̱ guun nucua̱j soꞌ quiꞌya̱j soꞌ nu̱ꞌ veꞌ a̱ maꞌ. Ne̱ nij síí neꞌen se vaa quiꞌyaj soꞌ roꞌ, caꞌnga̱ꞌ naco̱o̱ nij soꞌ ni̱ꞌyaj nij soꞌ man soꞌ,
29 Para que não aconteça que, depois de haver posto os alicerces, e não a podendo acabar, todos os que a virem comecem a escarnecer dele,
30 ne̱ cata̱j nij soꞌ: “Síí nihánj me se guun cheꞌe̱ soꞌ cuneꞌ soꞌ veꞌ, tza̱j ne̱ ne gu̱un nucua̱j soꞌ quisi̱j nu̱ꞌ veꞌ quiꞌya̱j soꞌ a̱ maꞌ”, cata̱j nij soꞌ ni̱ꞌyaj nij soꞌ man síí guun cheꞌe̱ veꞌ yoꞌ a.
30 Dizendo: Este homem começou a edificar e não pôde acabar.
31 ”Ne̱ dan me se sese vaa ꞌo̱ síí nica̱j suun rey vaa chi̱ꞌ míj tanuu rihaan, ne̱ sese caꞌna̱ꞌ yoꞌó síí nica̱j suun rey vaa ico̱ míj tanuu rihaan cunu̱ꞌ ga̱ soꞌ, ga̱a ne̱ asino ya̱a̱n xca̱j soꞌ cuentá sese gu̱un nucua̱j soꞌ quiꞌya̱j canaán soꞌ rihaan síí vaa ico̱ míj tanuu rihaan yoꞌ, ne̱ sese gu̱un nucua̱j soꞌ rá soꞌ, ne̱ cavi̱i̱ soꞌ cunu̱ꞌ soꞌ ga̱ nij síí ꞌnaꞌ yoꞌ a.
31 Ou qual é o rei que, indo à guerra a pelejar contra outro rei, não se assenta primeiro a tomar conselho sobre se com dez mil pode sair ao encontro do que vem contra ele com vinte mil?
32 Tza̱j ne̱ sese se̱ guun nucua̱j soꞌ quiꞌya̱j canaán soꞌ rá soꞌ, ga̱a ne̱ caꞌne̱j soꞌ síí caꞌanj suun caꞌmi̱i̱ ga̱ síí ꞌnaꞌ yoꞌ nda̱a vaa se̱ guun cunu̱ꞌ nij soꞌ a. Da̱nj cata̱j soꞌ ga̱a tiha̱j ꞌnaꞌ síí cunu̱ꞌ ga̱ soꞌ ga̱nꞌ a. Ga̱a ne̱ cachi̱nj niꞌya̱j síí caꞌanj suun yoꞌ rihaan síí ꞌnaꞌ, nda̱a vaa caꞌne̱ꞌ rá soꞌ ga̱ suun cunu̱ꞌ a.
32 De outra maneira, estando o outro ainda longe, manda embaixadores, e pede condições de paz.
33 ”Dan me se ase vaa xcaj síí cune̱ꞌ veꞌ do̱ꞌ, síí cunu̱ꞌ ga̱ tuviꞌ do̱ꞌ, cuentá sese gu̱un nucua̱j ro̱j soꞌ quiꞌya̱j ro̱j soꞌ da̱nj roꞌ, veé da̱nj quiꞌya̱j gue̱e̱ soj si̱j me rá canoco̱ꞌ manj ei. Ne̱ sese se̱ guun rá soj ta̱náj xco̱ soj nu̱ꞌ siꞌyaj soj do̱ꞌ, nu̱ꞌ tuviꞌ soj do̱ꞌ, canoco̱ꞌ soj manj, ne̱ se̱ caꞌvee gu̱un soj síí tucuꞌyón se‑na̱na̱j a̱ maꞌ.
33 Assim, pois, qualquer de vós, que não renuncia a tudo quanto tem, não pode ser meu discípulo.
34 ”ꞌO̱ se ase vaa yaan ga̱ chraa roꞌ, da̱nj vaa nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱j ga̱ chumii̱ nihánj, ne̱ vaa se uun ndoꞌo yaan na̱nj á. Dan me se sese ne ꞌne̱ꞌ chá yaan yoꞌ, ga̱a ne̱ taj se qui̱ꞌyáꞌ cunu̱u sa̱ꞌ yaan ga̱a̱ a̱ maꞌ.
34 Bom é o sal; mas, se o sal degenerar, com que se há de salgar?
35 Taj se gu̱un yaan yoꞌ rihaan toꞌóó níꞌ cunu̱u sa̱ꞌ toꞌóó níꞌ maꞌ. Taj se gu̱un yaan yoꞌ rihaan yaꞌluj se vaa cunu̱u sa̱ꞌ doj yaꞌluj maꞌ. A̱ doj rasu̱u̱n se̱ cavii sa̱ꞌ, quiꞌya̱j yaan yoꞌ maꞌ. Ma̱a̱n se riꞌi̱j u̱u̱n nii man yaan vaa da̱nj xeꞌ a.
35 Nem presta para a terra, nem para o monturo; lançam-no fora. Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.