Lucas 11
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NVT
1 Ga̱a ne̱ dan me se cachíín niꞌya̱j Jesucristó rihaan Diose̱ ꞌo̱ güii, ne̱ ga̱a quisíj cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱, ga̱a ne̱ cataj ꞌo̱ síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ rihaan soꞌ a:
1 Certo dia, Jesus estava orando em determinado lugar. Quando terminou, um de seus discípulos lhe disse: “Senhor, ensine-nos a orar, como João ensinou aos discípulos dele”.
2 Ga̱a ne̱ dan me se caꞌmii Jesucristó nana̱ nihánj rihaan nij soꞌ a:
2 Jesus disse: “Orem da seguinte forma: “Pai, Venha o teu reino.
3 Ne̱ ꞌo̱ ꞌo̱ güii me se rque̱ so̱ꞌ nu̱ꞌ rasu̱u̱n achiin man núj cha̱ núj á.
3 Dá-nos hoje o pão para este dia,
4 Ne̱ cara̱a̱ xꞌnaa so̱ꞌ cheꞌé cacunꞌ ta̱j xráá núj á. ꞌO̱ se maꞌa̱n núj me síí aráj xꞌnaa cheꞌé cacunꞌ ꞌyaj tuviꞌ núj rihaan núj na̱nj ado̱nj. Dan me se ca̱ráán raꞌá so̱ꞌ xráá núj rihaan chrej chiꞌi̱i̱ á”. Da̱nj cata̱j soj ga̱a cachi̱nj niꞌya̱j soj rihaan Diose̱ ei ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
4 e perdoa nossos pecados, assim como perdoamos aqueles que pecam contra nós. E não nos deixes cair em tentação”.
5 Ga̱a ne̱ canica̱j Jesucristó, nanó soꞌ ꞌo̱ se‑cuento̱ síí cachíín rasu̱u̱n rihaan tuviꞌ rej nii̱ a:
5 E ele prosseguiu: “Suponha que você fosse à casa de um amigo à meia-noite para pedir três pães, dizendo:
6 Caꞌnaꞌ ꞌo̱ tuvij síí achén chrej, ne̱ caranꞌ soꞌ tucuaj, tza̱j ne̱ taj va̱j chraa rihanj go̱j cha̱ soꞌ maꞌ”, cata̱j soꞌ rihaan tuviꞌ soꞌ a.
6 ‘Um amigo meu acaba de chegar para me visitar e não tenho nada para lhe oferecer’,
7 Ne̱ da̱j cata̱j tuviꞌ soꞌ rihaan soꞌ, rá soj ga̱. Cata̱j tuviꞌ soꞌ: “Se̱ narii so̱ꞌ nej rihanj, man tinu̱j. A̱j naquiꞌyaj raan ꞌu̱nj taꞌyaa, ne̱ a̱j otoj nij taꞌni̱j núj, ne̱ rmi̱j na̱xagaj rque̱j chraa mán so̱ꞌ ei”, cata̱j tuviꞌ soꞌ rihaan soꞌ, rá soj naꞌ. Daj chiha̱a̱ míj se̱ caꞌmii soꞌ da̱nj maꞌ.
7 e ele respondesse lá de dentro: ‘Não me perturbe. A porta já está trancada, e minha família e eu já estamos deitados. Não posso ajudá-lo’.
8 Dan me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa síí otoj yoꞌ roꞌ, nda̱ꞌ se naꞌvej rá soꞌ na̱xagaa soꞌ go̱ꞌ soꞌ chraa man tuviꞌ soꞌ, tza̱j ne̱ cheꞌé se ne uun naꞌa̱j tuviꞌ soꞌ achíín achíín soꞌ chraa, ne̱ cheꞌé dan gu̱un rmi̱i̱ xréé síí na̱j otoj, ga̱a ne̱ na̱xagaa soꞌ, ne̱ go̱ꞌ soꞌ me maꞌa̱n rasu̱u̱n achiin man síí nicu̱nꞌ taꞌyaa yoꞌ ado̱nj.
8 Eu lhes digo que, embora ele não o faça por amizade, se você continuar a bater à porta, ele se levantará e lhe dará o que precisa por causa da sua insistência.
9 ”Ne̱ ꞌu̱nj nihánj me síí cata̱j xnaꞌanj rihaan soj se vaa cachi̱nj soj se vaa achiin man soj rihaan Diose̱, ne̱ soꞌ me síí rque̱ man soj, ne̱ nano̱ꞌ soj rasu̱u̱n achiin man soj, ne̱ nari̱ꞌ soj rasu̱u̱n yoꞌ, ne̱ ase vaa ꞌyaj síí ticaꞌmii taꞌyaa tucuá tuviꞌ roꞌ, da̱nj quiꞌya̱j soj ga̱ Diose̱, ne̱ caꞌnu̱u̱ Diose̱ taꞌyaa yoꞌ, ne̱ rque̱ Diose̱ rasu̱u̱n achiin man soj ado̱nj.
9 “Portanto eu lhes digo: peçam, e receberão. Procurem, e encontrarão. Batam, e a porta lhes será aberta.
10 ꞌO̱ se síí achíín rasu̱u̱n rihaan Diose̱ roꞌ, quiri̱ꞌ soꞌ rasu̱u̱n achiin man soꞌ, ne̱ síí nanoꞌ rasu̱u̱n achiin man roꞌ, quiri̱ꞌ soꞌ rasu̱u̱n yoꞌ, ne̱ síí ticaꞌmii taꞌyaa rej ya̱nj Diose̱ roꞌ, caꞌnu̱u̱ Diose̱ taꞌyaa, ne̱ quiri̱ꞌ síí ticaꞌmii taꞌyaa rasu̱u̱n achiin man soꞌ ado̱nj.
10 Pois todos que pedem, recebem. Todos que procuram, encontram. E, para todos que batem, a porta é aberta.
11 Xca̱j soj cuentá se vaa maꞌa̱n soj, na̱nj yuvii̱ me soj, tza̱j ne̱ sese achíín taꞌníí yoꞌo̱ tuviꞌ soj chraa cha̱ yoꞌ man soj, ne̱ se̱ caꞌvee nano̱ꞌ soj yahij ne̱ caxri̱i̱ soj ston yoꞌ maꞌ. Ne̱ sese achíín taꞌníí soj nee̱ xcuaj cha̱ yoꞌ man soj, ne̱ se̱ caꞌvee nano̱ꞌ soj xcuáá ne̱ caxri̱i̱ soj ston yoꞌ maꞌ.
11 “Vocês que são pais, respondam: Se seu filho lhe pedir um peixe, você lhe dará uma cobra?
12 Ne̱ sese achíín taꞌníí soj xrúú chuchee cha̱ yoꞌ man soj, ne̱ se̱ caꞌvee nano̱ꞌ soj xcuun ne̱ caxri̱i̱ soj ston yoꞌ maꞌ.
12 Ou, se lhe pedir um ovo, você lhe dará um escorpião?
13 Dan me se da̱nj na̱nj soj, ne̱ síí chiꞌi̱i̱ nimán me soj, tza̱j ne̱ neꞌen soj rque̱ soj se sa̱ꞌ cha̱ taꞌníí soj ei. Cheꞌé dan táá a̱ Rej soj síí nicu̱nꞌ xta̱ꞌ, ne̱ si̱j sa̱ꞌ ina̱nj me soꞌ, ne̱ soꞌ me síí rque̱ ya̱ Nimán man nij síí achíín Nimán Diose̱ rihaan soꞌ na̱nj ado̱nj. ―Da̱nj cataj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
13 Portanto, se vocês que são pecadores sabem como dar bons presentes a seus filhos, quanto mais seu Pai no céu dará o Espírito Santo aos que lhe pedirem!”.
14 Dan me se ꞌo̱ güii quirii Jesucristó yoꞌo̱ nana̱ chre̱e nimán ꞌo̱ síí yaꞌmi̱i, ne̱ dan me se yaꞌmi̱i soꞌ, quiꞌyaj nana̱ chre̱e yoꞌ, tza̱j ne̱ curiha̱nj nana̱ chre̱e nimán soꞌ, ne̱ guun cheꞌe̱ soꞌ caꞌmii soꞌ ado̱nj. Ne̱ caráyaꞌa̱nj uxrá nij yuvii̱ queneꞌen nij soꞌ se vaa quiꞌyaj Jesucristó,
14 Certo dia, Jesus expulsou um demônio que deixava um homem mudo e, quando o demônio saiu, o homem começou a falar. A multidão ficou admirada,
15 ne̱ taꞌa̱j nij yuvii̱ cataj se vaa aꞌmii Jesucristó ga̱ síí chre̱e cuꞌna̱j Beelzebú síí uun chij rihaan nij nana̱ chre̱e, ne̱ cheꞌé dan rii soꞌ man nij nana̱ chre̱e nimán yuvii̱, taj taꞌa̱j nij yuvii̱, niꞌya̱j nij yuvii̱ man Jesucristó a.
15 mas alguns disseram: “É pelo poder de Belzebu, o príncipe dos demônios, que ele expulsa os demônios”.
16 Ne̱ yoꞌó taꞌa̱j nij yuvii̱ guun rá cuta̱ꞌ cacunꞌ xráá Jesucristó, ne̱ cheꞌé dan cachíín niꞌya̱j nij soꞌ rihaan Jesucristó se vaa quiꞌya̱j soꞌ ꞌo̱ suun sa̱ꞌ noco̱o ꞌnaꞌ rej xta̱ꞌ ni̱ꞌyaj nij soꞌ, taj nij soꞌ a.
16 Outros exigiram que Jesus lhes desse um sinal do céu para provar sua autoridade.
17 Dan me se queneꞌen maꞌa̱n Jesucristó da̱j vaa nimán nij yuvii̱, ne̱ cheꞌé dan cataj soꞌ:
17 Jesus, conhecendo seus pensamentos, disse: “Todo reino dividido internamente está condenado à ruína. Uma família dividida contra si mesma se desintegrará.
18 Cheꞌé dan me sese racuíj síí chre̱e síí cuꞌna̱j Satanás manj rii ꞌu̱nj man tuviꞌ soꞌ nana̱ chre̱e nimán nij yuvii̱, ga̱a ne̱ asa̱ꞌ caꞌve̱e gu̱un chij ndoꞌo soꞌ rihaan nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, rá soj ga̱. Nana̱ nihánj xnáꞌanj ꞌu̱nj man soj cheꞌé se me rá soj cata̱j soj se vaa síí chre̱e cuꞌna̱j Beelzebú roꞌ, me síí racuíj manj rij man nana̱ chre̱e nimán nij yuvii̱, rá soj vaa na̱nj á.
18 Vocês dizem que eu expulso demônios pelo poder de Belzebu. Mas, se Satanás está dividido e luta contra si mesmo, como o seu reino sobreviverá?
19 Dan me se rii ꞌu̱nj man nij nana̱ chre̱e nimán nij yuvii̱, ꞌyaj síí chre̱e cuꞌna̱j Beelzebú, cheꞌé se aꞌmii ꞌu̱nj ga̱ soꞌ, rá soj a. Tza̱j ne̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soj me se veé da̱nj rii uún nij soꞌ man nij nana̱ chre̱e nimán nij yuvii̱ uún ei. Ne̱ asa̱ꞌ aꞌvee ꞌyaj nij soꞌ da̱nj, rá soj ga̱. Ne̱ vaa nij soꞌ vaa, veé da̱nj aꞌmii nij soꞌ ga̱ síí chre̱e, rá soj ga̱a̱ naꞌ. Cheꞌé nana̱ caꞌmii soj me se maꞌa̱n nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soj cuta̱ꞌ cacunꞌ xráá soj se vaa caꞌmii ne̱ soj ado̱nj.
19 E, se meu poder vem de Belzebu, o que dizer de seus discípulos? Eles também expulsam demônios, de modo que condenarão vocês pelo que acabaram de dizer.
20 Tza̱j ne̱ ꞌu̱nj me se ya̱ maꞌa̱n raꞌa Diose̱ racuíj manj rii ꞌu̱nj man nij nana̱ chre̱e nimán nij yuvii̱ ado̱nj. Cheꞌé dan xca̱j soj cuentá se vaa a̱j guun cheꞌe̱ Diose̱ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj.
20 Se, contudo, expulso demônios pelo poder de Deus, então o reino de Deus já chegou a vocês.
21 ”Dan me se sese ꞌo̱ síí ruꞌvee ya̱nj rá veꞌ me se vaa agaꞌ siha̱a̱ do̱ꞌ, vaa mixté do̱ꞌ, rihaan soꞌ, ne̱ tumé soꞌ siꞌyaj soꞌ yáán soꞌ, ne̱ taj síí caꞌne̱e̱ siꞌyaj soꞌ maꞌ.
21 Pois, quando um homem forte está bem armado e guarda seu palácio, seus bens estão seguros,
22 Tza̱j ne̱ sese caꞌna̱ꞌ yoꞌó síí vaa doj fuerzá rihaan, ga̱a ne̱ quiꞌya̱j canaán soꞌ rihaan síí ya̱nj raan, ga̱a ne̱ caꞌne̱e̱ soꞌ nu̱ꞌ saga̱ꞌ soꞌ do̱ꞌ, nu̱ꞌ siꞌyaj soꞌ do̱ꞌ, ne̱ cuxra̱ꞌ taꞌa̱j soꞌ ga̱ tuviꞌ soꞌ na̱nj ado̱nj. Taꞌngaꞌ da̱nj ꞌyáá ꞌu̱nj ga̱ síí chre̱e, ne̱ ꞌyaj canaán ꞌu̱nj man soꞌ ado̱nj.
22 até que alguém ainda mais forte o ataque e o vença, tire dele suas armas e leve embora seus pertences.
23 ”Na̱j guun síí naꞌvej rá quiꞌya̱j suun ga̱ ꞌu̱nj roꞌ, síí ta̱j riꞌyunj manj me soꞌ a. Ne̱ na̱j guun síí ne racuíj manj naquiꞌya̱j chre̱ꞌ ꞌu̱nj man yuvii̱ canoco̱ꞌ man Diose̱ roꞌ, soꞌ me síí tichaꞌnuu̱ man nij yuvii̱, ne̱ aráán soꞌ rihaan nij yuvii̱ se̱ canocoꞌ nij yuvii̱ man Diose̱ ei ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a.
23 “Quem não está comigo opõe-se a mim, e quem não trabalha comigo trabalha contra mim.
24 — ausente —
24 “Quando um espírito impuro sai de uma pessoa, anda por lugares secos à procura de descanso. Mas, não o encontrando, diz: ‘Voltarei à casa da qual saí’.
25 — ausente —
25 Ele volta para sua antiga casa e a encontra vazia, varrida e arrumada.
26 Ga̱a ne̱ dan me se anica̱j uún nana̱ chre̱e yoꞌ nimán snóꞌo yoꞌ, ne̱ nanoꞌ nana̱ chre̱e yoꞌ yoꞌó chi̱j tuviꞌ nana̱ chre̱e yoꞌ síí chiꞌi̱i̱ doj, ne̱ ꞌnaꞌ nique uún soꞌ nimán snóꞌo yoꞌ, ga̱a ne̱ ca̱yáán taranꞌ nij nana̱ chre̱e yoꞌ a. Dan me se ga̱a naá ga̱a cayáán o̱rúnꞌ nana̱ chre̱e yoꞌ, ga̱a ne̱ ma̱a̱n taꞌngaꞌ quij vaa nimán snóꞌo yoꞌ, tza̱j ga̱a namán yoꞌó chi̱j nana̱ chre̱e yoꞌ, ga̱a ne̱ doj a̱ tico nana̱ chre̱e man soꞌ, ne̱ doj a̱ quij vaa nimán snóꞌo yoꞌ, ꞌyaj nana̱ chre̱e yoꞌ a̱ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a.
26 Então o espírito busca outros sete espíritos, piores que ele, e todos entram na pessoa e passam a morar nela, e a pessoa fica pior que antes”.
27 Dan me se ga̱a caꞌmii Jesucristó nana̱ vaa da̱nj, ga̱a ne̱ nucua̱j caꞌmii ꞌo̱ chana̱ nicu̱nꞌ scaꞌnúj nij yuvii̱, cataj noꞌ:
27 Enquanto ele falava, uma mulher na multidão gritou: “Feliz é sua mãe, que o deu à luz e o amamentou!”.
28 Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó a:
28 Jesus, porém, respondeu: “Ainda mais felizes são os que ouvem a palavra de Deus e a praticam”.
29 Dan me se cunuu chre̱ꞌ doj yuvii̱ rihaan Jesucristó, ne̱ cheꞌé dan guun cheꞌe̱ soꞌ caꞌmii soꞌ nana̱ nihánj a:
29 Enquanto a multidão se apertava contra Jesus, ele disse: “Esta geração perversa insiste que eu lhe mostre um sinal, mas o único sinal que lhes darei será o de Jonas.
30 Dan me se quiꞌyaj Diose̱ suun sa̱ꞌ noco̱o ga̱ síí cuꞌna̱j Jonás queneꞌen nij síí ma̱n chumanꞌ Nínive ga̱a naá, ne̱ da̱nj ina̱nj quiꞌya̱j uún Diose̱ ga̱ ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé soꞌ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱, queneꞌe̱n soj ado̱nj.
30 O que aconteceu com ele foi um sinal para o povo de Nínive. O que acontecer com o Filho do Homem será um sinal para esta geração.
31 ”Ne̱ güii caꞌne̱ꞌ Diose̱ cacunꞌ cheꞌé yuvii̱ roꞌ, cuchi̱ꞌ chana̱ nica̱j suun reiná guun chij rihaan chumanꞌ na̱j ga̱nꞌ ndoꞌo rej sur, ne̱ canicu̱nꞌ noꞌ rihaan soj, quiꞌya̱j Diose̱, ne̱ cuta̱ꞌ noꞌ cacunꞌ xráá soj ado̱nj. ꞌO̱ se ga̱nꞌ ndoꞌo cachéé noꞌ cuchi̱ꞌ noꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Salomón, ne̱ cuno noꞌ nana̱ cu̱u tucuꞌyón Salomón man noꞌ ado̱nj. Ne̱ xa̱ꞌ ꞌu̱nj si̱j nicu̱nꞌ rihaan soj cuano̱, tza̱j ne̱ sa̱ꞌ doj vaa ꞌu̱nj rihaan síí cuꞌna̱j Salomón yoꞌ ado̱nj. Tza̱j ne̱ naꞌvej rá soj cuno̱ soj nana̱ aꞌmii ꞌu̱nj rihaan soj a̱ man ado̱nj.
31 “A rainha de Sabá se levantará contra esta geração no dia do juízo e a condenará, pois veio de uma terra distante para ouvir a sabedoria de Salomão; e vocês têm à sua frente alguém maior que Salomão!
32 Ne̱ nij síí ma̱n chumanꞌ Nínive roꞌ, canicu̱nꞌ nij soꞌ ga̱ maꞌa̱n soj si̱j vaa iꞌna̱ꞌ rihaan chumii̱ nihánj cuano̱ asa̱ꞌ quisíj güii caꞌne̱ꞌ Diose̱ cacunꞌ cheꞌé yuvii̱, ne̱ cuta̱ꞌ nij síí ma̱n chumanꞌ Nínive yoꞌ cacunꞌ xráá soj ado̱nj. Cuno nij soꞌ nana̱ caꞌmii natáj síí cuꞌna̱j Jonás, ne̱ nuchranꞌ nimán nij soꞌ, ne̱ canocoꞌ nij soꞌ man Diose̱ ado̱nj. Ne̱ xa̱ꞌ ꞌu̱nj si̱j nicu̱nꞌ rihaan soj cuano̱, tza̱j ne̱ sa̱ꞌ doj vaa ꞌu̱nj rihaan síí cuꞌna̱j Jonás yoꞌ, tza̱j ne̱ taj se qui̱ꞌyáꞌ naquiꞌya̱j sa̱ꞌ soj nimán soj maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ yoꞌ a.
32 Os habitantes de Nínive também se levantarão contra esta geração no dia do juízo e a condenarão, pois eles se arrependeram de seus pecados quando ouviram a mensagem anunciada por Jonas; e vocês têm à sua frente alguém maior que Jonas!”
33 Ne̱ cataj uún Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
33 “Não faz sentido acender uma lâmpada e depois escondê-la ou colocá-la sob um cesto. Pelo contrário, ela é colocada num pedestal, de onde sua luz é vista por todos que entram na casa.
34 ”Rlij rihaan níꞌ me yaꞌan nica̱j yuꞌunj man níꞌ ei. Dan me se sese rlij rihaan níꞌ roꞌ, niꞌya̱j yoꞌ ne̱ uun sa̱ꞌ rá yoꞌ, ga̱a ne̱ nu̱ꞌ nee̱ man níꞌ roꞌ, sa̱ꞌ vaa, ne̱ adi̱ꞌ se chuguu̱n agaꞌ yaꞌan roꞌ, da̱nj chuguu̱n man níꞌ ga̱a sa̱ꞌ rihaan níꞌ ado̱nj. Tza̱j ne̱ sese rlij rihaan níꞌ roꞌ, niꞌya̱j yoꞌ ne̱ ina̱nj uun chiꞌi̱i̱ rá yoꞌ, ga̱a ne̱ nu̱ꞌ nee̱ man níꞌ roꞌ, uun chiꞌi̱i̱ rá, ga̱a ne̱ adi̱ꞌ síí nicu̱nꞌ yan rmi̱ꞌ ne̱ cunuda̱nj man soꞌ roꞌ, rmi̱ꞌ, ne̱ da̱nj vaa síí uun chiꞌi̱i̱ rá ado̱nj.
34 “Seus olhos são como uma lâmpada que ilumina todo o corpo. Quando os olhos são bons, todo o corpo se enche de luz. Mas, quando são maus, o corpo se enche de escuridão.
35 Xca̱j ndoꞌo soj cuentá se̱ gaa na̱nj quinaꞌa̱j yaꞌan nica̱j yuꞌunj man soj ne̱ gu̱un soj ꞌo̱ se rmi̱ꞌ a.
35 Portanto, tomem cuidado para que sua luz não seja, na verdade, escuridão.
36 Dan me se sese cunuda̱nj man níꞌ nuû yaꞌan, ga̱a ne̱ taj a̱ doj se rmi̱ꞌ nu̱u̱ man níꞌ, ga̱a ne̱ cunuda̱nj man níꞌ roꞌ, chuguu̱n, ne̱ adi̱ꞌ ga̱a oꞌ cachu̱nꞌ yaꞌan xráá nii ne̱ chuguu̱n nu̱ꞌ man nii roꞌ, da̱nj vaa níꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ yoꞌ a.
36 Se estiverem cheios de luz, sem nenhum canto escuro, sua vida inteira será radiante, como se uma lamparina os estivesse iluminando”.
37 Dan me se ga̱a caꞌmii Jesucristó rihaan nij yuvii̱, ne̱ canacúún ꞌo̱ síí fariseo man soꞌ cha̱ soꞌ chraa tucuá síí fariseo yoꞌ, ga̱a ne̱ dan me se caꞌanj ca̱yáán ro̱j soꞌ rihaan mesá a.
37 Quando Jesus terminou de falar, um dos fariseus o convidou para comer em sua casa. Ele foi e tomou lugar à mesa.
38 Dan me se xcaj síí fariseo yoꞌ cuentá se vaa ne nocoꞌ Jesucristó se‑tucua̱nj nij síí fariseo se vaa ne naꞌyaꞌ soꞌ ga̱a cha̱ soꞌ chraa, ga̱a ne̱ caráyaꞌa̱nj ndoꞌo síí fariseo yoꞌ a.
38 Seu anfitrião ficou surpreso por ele não realizar primeiro a cerimônia de lavar as mãos, como era costume entre os judeus.
39 Cheꞌé dan cataj síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan soꞌ:
39 Então o Senhor lhe disse: “Vocês, fariseus, têm o cuidado de limpar o exterior do copo e do prato, mas estão sujos por dentro, cheios de ganância e perversidade.
40 Nuveé si̱j acaj cuentá me soj a̱ maꞌ. Neꞌen soj se vaa Diose̱ roꞌ, me síí quiꞌyaj raꞌa soj, ne̱ naꞌyaꞌ ndoꞌo soj, ne̱ veé soꞌ me síí quiꞌyaj nimán soj uún a.
40 Tolos! Acaso Deus não fez tanto o interior como o exterior?
41 Dan me se go̱ꞌ soj taꞌa̱j se chá do̱ꞌ, taꞌa̱j saꞌanj do̱ꞌ, man nij síí nique̱, ga̱a ne̱ xca̱j soj cuentá se vaa síí sa̱ꞌ nimán me soj ado̱nj.
41 Portanto, limpem o interior dando ofertas aos necessitados e ficarão limpos por completo.
42 ”Tza̱j ne̱ nique̱ soj si̱j fariseo na̱nj á. ꞌO̱ se quira̱nꞌ uxrá soj sayuun na̱nj ado̱nj. ꞌO̱ se sese vaa nuu xlá do̱ꞌ, coj ruda do̱ꞌ, me maꞌa̱n cuêj do̱ꞌ, rihaan soj, ne̱ rqué soj ꞌo̱ nánj rasu̱u̱n yoꞌ rihaan Diose̱ cheꞌé ꞌo̱ ꞌo̱ chi̱ꞌ nánj rasu̱u̱n vaa rihaan soj na̱nj á. Tza̱j ne̱ ne aꞌneꞌ nica̱ soj cacunꞌ cheꞌé tuviꞌ soj maꞌ. Ne aráj cochro̱j soj rihaan Diose̱ maꞌ. Tza̱j ne̱ me rá Diose̱ quiꞌya̱j soj nu̱ꞌ nana̱ noco̱o nihánj, ne̱ naꞌvej rá Diose̱ ta̱náj xco̱ soj yoꞌó nana̱ leꞌe̱j doj yoꞌ a̱ maꞌ.
42 “Que aflição os espera, fariseus! Vocês têm o cuidado de dar o dízimo da hortelã, da arruda e de todas as ervas, mas negligenciam a justiça e o amor de Deus. Sim, vocês deviam fazer essas coisas, mas sem descuidar das mais importantes.
43 ”Nique̱ soj si̱j fariseo na̱nj á. Quira̱nꞌ uxrá nij soj sayuun ado̱nj. ꞌO̱ se niha̱ꞌ rá soj quita̱j soj chruun xlá sa̱ꞌ doj nicu̱nꞌ rá veꞌ tucuꞌyón níꞌ se‑tucua̱nj Moisés, ne̱ niha̱ꞌ rá soj cara̱yaꞌa̱nj yuvii̱ man soj ga̱a chéé soj yuꞌvee a.
43 “Que aflição os espera, fariseus! Pois gostam de sentar-se nos lugares de honra nas sinagogas e de receber saudações respeitosas enquanto andam pelas praças.
44 ”Nique̱ soj cheꞌé sayuun quira̱nꞌ soj á. Ne̱ ase vaa chraan na̱j xnangá rihaan santó roꞌ, vaa soj, ne̱ xráá soj roꞌ, vaa catzi̱i̱, tza̱j ne̱ nimán soj me se adi̱ꞌ se vaa cúú riꞌyuj roꞌ, vaa nimán soj ado̱nj. Ne̱ vaa chraan na̱j xnangá rihaan santó, ne̱ xráá yoꞌ me se sa̱ꞌ uxrá vaa yoꞌ, ne̱ rque yoꞌ me se cúú riꞌyuj ina̱nj ma̱n rque yoꞌ, ne̱ nij yuvii̱ me se chéé nij yuvii̱ yoꞌ xráá chraan, ne̱ taj nij soꞌ se vaa sa̱ꞌ ndoꞌo vaa chraan yoꞌ, taj nij soꞌ, tza̱j ne̱ ne neꞌen nij soꞌ se vaa ina̱nj cúú riꞌyuj ma̱n rque yoꞌ a̱ man ado̱nj. Taꞌngaꞌ da̱nj vaa gue̱e̱ soj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí fariseo yoꞌ a.
44 Sim, que aflição os espera! Pois são como túmulos escondidos: as pessoas passam por cima deles sem saber onde estão pisando”.
45 Ga̱a ne̱ caꞌmii ꞌo̱ síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱, ne̱ cataj soꞌ rihaan Jesucristó a:
45 Então um especialista da lei disse: “Mestre, o senhor insultou também a nós com o que acabou de dizer”.
46 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a:
46 Jesus respondeu: “Sim, que aflição também os espera, especialistas da lei! Pois oprimem as pessoas com exigências insuportáveis e não movem um dedo sequer para aliviar seus fardos.
47 ”Nique̱ soj cheꞌé sayuun quira̱nꞌ soj a. Veꞌé uneꞌ soj chraan yan na̱j cúú man nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá, tza̱j ne̱ maꞌa̱n xi̱i soj roꞌ, me síí ticaviꞌ man nij soꞌ ado̱nj.
47 Que aflição os espera! Pois constroem monumentos para os profetas que seus próprios antepassados assassinaram.
48 Dan me se cheꞌé se neꞌen níꞌ se vaa ꞌyaj maꞌa̱n soj, ne̱ cheꞌé dan xcaj níꞌ cuentá se vaa ꞌo̱ vaa rá soj ga̱ xi̱i soj síí ma̱n ga̱a naá, ne̱ cuya̱a̱n ꞌyaj soj ga̱ xi̱i soj ado̱nj. Dan me se nij soꞌ roꞌ, ticaviꞌ man nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱, ne̱ soj roꞌ, uneꞌ chraan yan na̱j cúú man nij soꞌ ado̱nj.
48 Com isso, porém, testemunham que concordam com o que seus antepassados fizeram. Eles mataram os profetas, e vocês cooperam com eles construindo os monumentos!
49 ”Cheꞌé dan cavii ꞌo̱ nana̱ cu̱u raa̱ Diose̱, cataj Diose̱: “Xa̱ꞌ yuvii̱ nihánj, tza̱j ne̱ caꞌne̱j ꞌu̱nj síí nata̱ꞌ se‑na̱na̱j rihaan nij soꞌ a. Dan me se ticavi̱ꞌ nij soꞌ man taꞌa̱j nij síí caꞌne̱j ꞌu̱nj, ne̱ yoꞌó taꞌa̱j nij soꞌ me se me rej maꞌa̱n vaj nij soꞌ, ne̱ quita̱j riꞌyunj uxrá nij soꞌ man nij síí caꞌne̱j a.
49 Foi a isto que Deus, em sua sabedoria, se referiu: ‘Eu lhes enviarei profetas e apóstolos, mas eles matarão alguns e perseguirão outros’.
50 Nda̱a síj, ga̱a ne̱ nu̱ꞌ ton cayanj man nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ asi̱j ga̱a guun cheꞌe̱ chumii̱ roꞌ, nu̱ꞌ cacunꞌ yoꞌ roꞌ, nata̱ꞌ xráá nij soꞌ a.
50 “Portanto, esta geração será responsabilizada pelo assassinato de todos os profetas de Deus desde a criação do mundo,
51 Dan me se asi̱j ton cayanj man síí cuꞌna̱j Abel ne̱ nda̱a ton cayanj man síí cuꞌna̱j Zacarías ga̱a caviꞌ soꞌ rihaan nuvií yan nicu̱nꞌ mesá altar xi̱j roꞌ, nu̱ꞌ cacunꞌ yoꞌ roꞌ, nata̱ꞌ xráá nij soꞌ a”, taj Diose̱ a. Dan me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa quira̱nꞌ maꞌa̱n nij tuvi̱ꞌ nij soj sayuun cheꞌé nu̱ꞌ cacunꞌ yoꞌ ado̱nj.
51 desde o assassinato do justo Abel até o de Zacarias, morto entre o altar e o santuário. Sim, certamente esta geração será considerada responsável.
52 ”Nique̱ soj si̱j naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ a. Quira̱nꞌ uxrá soj sayuun ado̱nj. Taj se qui̱ꞌyáꞌ xca̱j yuvii̱ cuentá, ꞌyaj soj maꞌ. Dan me se maꞌa̱n soj roꞌ, naꞌvej rá catu̱u̱ se‑tucua̱nj Diose̱, ne̱ nij síí me rá catu̱u̱ me se aráán soj chrej rihaan nij soꞌ, ne̱ naꞌvej rá soj catu̱u̱ nij soꞌ a̱ man ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ a.
52 “Que aflição os espera, especialistas da lei! Vocês se apossaram da chave do conhecimento e, além de não entrarem no reino, impedem que outros entrem”.
53 Dan me se curiha̱nj Jesucristó veꞌ yoꞌ, ne̱ guun cheꞌe̱ nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés do̱ꞌ, nij síí fariseo do̱ꞌ, táá riꞌyunj uxrá nij soꞌ man Jesucristó, ne̱ guun cheꞌe̱ nij soꞌ xnáꞌanj nij soꞌ man soꞌ cheꞌé queꞌe̱e̱ rasu̱u̱n a.
53 Quando Jesus se retirou dali, os mestres da lei e os fariseus ficaram extremamente irados e tentaram provocá-lo com muitas perguntas.
54 Dan me se nanó xre̱j uxrá nij soꞌ nana̱ caꞌmii Jesucristó cheꞌé rej guun ndoꞌo rá nij soꞌ cuta̱ꞌ nij soꞌ cacunꞌ xráá Jesucristó cheꞌé nana̱ tuꞌva soꞌ a.
54 Queriam apanhá-lo numa armadilha, levando-o a dizer algo que pudessem usar contra ele.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.