Lucas 11

Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs ARIB

Sair da comparação
ARIB Almeida Revisada Imprensa Bíblica
1 Ga̱a ne̱ dan me se cachíín niꞌya̱j Jesucristó rihaan Diose̱ ꞌo̱ güii, ne̱ ga̱a quisíj cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱, ga̱a ne̱ cataj ꞌo̱ síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ rihaan soꞌ a:
1 Estava Jesus em certo lugar orando e, quando acabou, disse-lhe um dos seus discípulos: Senhor, ensina-nos a orar, como também João ensinou aos seus discípulos.
2 Ga̱a ne̱ dan me se caꞌmii Jesucristó nana̱ nihánj rihaan nij soꞌ a:
2 Ao que ele lhes disse: Quando orardes, dizei: Pai, santificado seja o teu nome; venha o teu reino;
3 Ne̱ ꞌo̱ ꞌo̱ güii me se rque̱ so̱ꞌ nu̱ꞌ rasu̱u̱n achiin man núj cha̱ núj á.
3 dá-nos cada dia o nosso pão cotidiano;
4 Ne̱ cara̱a̱ xꞌnaa so̱ꞌ cheꞌé cacunꞌ ta̱j xráá núj á. ꞌO̱ se maꞌa̱n núj me síí aráj xꞌnaa cheꞌé cacunꞌ ꞌyaj tuviꞌ núj rihaan núj na̱nj ado̱nj. Dan me se ca̱ráán raꞌá so̱ꞌ xráá núj rihaan chrej chiꞌi̱i̱ á”. Da̱nj cata̱j soj ga̱a cachi̱nj niꞌya̱j soj rihaan Diose̱ ei ―taj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
4 e perdoa-nos os nossos pecados, pois também nós perdoamos a todo aquele que nos deve; e não nos deixes entrar em tentação, {mas livra-nos do mal.}
5 Ga̱a ne̱ canica̱j Jesucristó, nanó soꞌ ꞌo̱ se‑cuento̱ síí cachíín rasu̱u̱n rihaan tuviꞌ rej nii̱ a:
5 Disse-lhes também: Se um de vós tiver um amigo, e se for procurá-lo à meia-noite e lhe disser: Amigo, empresta-me três pães,
6 Caꞌnaꞌ ꞌo̱ tuvij síí achén chrej, ne̱ caranꞌ soꞌ tucuaj, tza̱j ne̱ taj va̱j chraa rihanj go̱j cha̱ soꞌ maꞌ”, cata̱j soꞌ rihaan tuviꞌ soꞌ a.
6 pois que um amigo meu, estando em viagem, chegou a minha casa, e não tenho o que lhe oferecer;
7 Ne̱ da̱j cata̱j tuviꞌ soꞌ rihaan soꞌ, rá soj ga̱. Cata̱j tuviꞌ soꞌ: “Se̱ narii so̱ꞌ nej rihanj, man tinu̱j. A̱j naquiꞌyaj raan ꞌu̱nj taꞌyaa, ne̱ a̱j otoj nij taꞌni̱j núj, ne̱ rmi̱j na̱xagaj rque̱j chraa mán so̱ꞌ ei”, cata̱j tuviꞌ soꞌ rihaan soꞌ, rá soj naꞌ. Daj chiha̱a̱ míj se̱ caꞌmii soꞌ da̱nj maꞌ.
7 e se ele, de dentro, responder: Não me incomodes; já está a porta fechada, e os meus filhos estão comigo na cama; não posso levantar-me para te atender;
8 Dan me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa síí otoj yoꞌ roꞌ, nda̱ꞌ se naꞌvej rá soꞌ na̱xagaa soꞌ go̱ꞌ soꞌ chraa man tuviꞌ soꞌ, tza̱j ne̱ cheꞌé se ne uun naꞌa̱j tuviꞌ soꞌ achíín achíín soꞌ chraa, ne̱ cheꞌé dan gu̱un rmi̱i̱ xréé síí na̱j otoj, ga̱a ne̱ na̱xagaa soꞌ, ne̱ go̱ꞌ soꞌ me maꞌa̱n rasu̱u̱n achiin man síí nicu̱nꞌ taꞌyaa yoꞌ ado̱nj.
8 digo-vos que, ainda que se levante para lhos dar por ser seu amigo, todavia, por causa da sua importunação, se levantará e lhe dará quantos pães ele precisar.
9 ”Ne̱ ꞌu̱nj nihánj me síí cata̱j xnaꞌanj rihaan soj se vaa cachi̱nj soj se vaa achiin man soj rihaan Diose̱, ne̱ soꞌ me síí rque̱ man soj, ne̱ nano̱ꞌ soj rasu̱u̱n achiin man soj, ne̱ nari̱ꞌ soj rasu̱u̱n yoꞌ, ne̱ ase vaa ꞌyaj síí ticaꞌmii taꞌyaa tucuá tuviꞌ roꞌ, da̱nj quiꞌya̱j soj ga̱ Diose̱, ne̱ caꞌnu̱u̱ Diose̱ taꞌyaa yoꞌ, ne̱ rque̱ Diose̱ rasu̱u̱n achiin man soj ado̱nj.
9 Pelo que eu vos digo: Pedi, e dar-se-vos-á; buscai e achareis; batei, e abrir-se-vos-á;
10 ꞌO̱ se síí achíín rasu̱u̱n rihaan Diose̱ roꞌ, quiri̱ꞌ soꞌ rasu̱u̱n achiin man soꞌ, ne̱ síí nanoꞌ rasu̱u̱n achiin man roꞌ, quiri̱ꞌ soꞌ rasu̱u̱n yoꞌ, ne̱ síí ticaꞌmii taꞌyaa rej ya̱nj Diose̱ roꞌ, caꞌnu̱u̱ Diose̱ taꞌyaa, ne̱ quiri̱ꞌ síí ticaꞌmii taꞌyaa rasu̱u̱n achiin man soꞌ ado̱nj.
10 pois todo o que pede, recebe; e quem busca acha; e ao que bate, abrir-se-lhe-á.
11 Xca̱j soj cuentá se vaa maꞌa̱n soj, na̱nj yuvii̱ me soj, tza̱j ne̱ sese achíín taꞌníí yoꞌo̱ tuviꞌ soj chraa cha̱ yoꞌ man soj, ne̱ se̱ caꞌvee nano̱ꞌ soj yahij ne̱ caxri̱i̱ soj ston yoꞌ maꞌ. Ne̱ sese achíín taꞌníí soj nee̱ xcuaj cha̱ yoꞌ man soj, ne̱ se̱ caꞌvee nano̱ꞌ soj xcuáá ne̱ caxri̱i̱ soj ston yoꞌ maꞌ.
11 E qual o pai dentre vós que, se o filho lhe pedir pão, lhe dará uma pedra? Ou, se lhe pedir peixe, lhe dará por peixe uma serpente?
12 Ne̱ sese achíín taꞌníí soj xrúú chuchee cha̱ yoꞌ man soj, ne̱ se̱ caꞌvee nano̱ꞌ soj xcuun ne̱ caxri̱i̱ soj ston yoꞌ maꞌ.
12 Ou, se pedir um ovo, lhe dará um escorpião?
13 Dan me se da̱nj na̱nj soj, ne̱ síí chiꞌi̱i̱ nimán me soj, tza̱j ne̱ neꞌen soj rque̱ soj se sa̱ꞌ cha̱ taꞌníí soj ei. Cheꞌé dan táá a̱ Rej soj síí nicu̱nꞌ xta̱ꞌ, ne̱ si̱j sa̱ꞌ ina̱nj me soꞌ, ne̱ soꞌ me síí rque̱ ya̱ Nimán man nij síí achíín Nimán Diose̱ rihaan soꞌ na̱nj ado̱nj. ―Da̱nj cataj Jesucristó rihaan nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soꞌ a.
13 Se vós, pois, sendo maus, sabeis dar boas dádivas aos vossos filhos, quanto mais dará o Pai celestial o Espírito Santo àqueles que lho pedirem?
14 Dan me se ꞌo̱ güii quirii Jesucristó yoꞌo̱ nana̱ chre̱e nimán ꞌo̱ síí yaꞌmi̱i, ne̱ dan me se yaꞌmi̱i soꞌ, quiꞌyaj nana̱ chre̱e yoꞌ, tza̱j ne̱ curiha̱nj nana̱ chre̱e nimán soꞌ, ne̱ guun cheꞌe̱ soꞌ caꞌmii soꞌ ado̱nj. Ne̱ caráyaꞌa̱nj uxrá nij yuvii̱ queneꞌen nij soꞌ se vaa quiꞌyaj Jesucristó,
14 Estava Jesus expulsando um demônio, que era mudo; e aconteceu que, saindo o demônio, o mudo falou; e as multidões se admiraram.
15 ne̱ taꞌa̱j nij yuvii̱ cataj se vaa aꞌmii Jesucristó ga̱ síí chre̱e cuꞌna̱j Beelzebú síí uun chij rihaan nij nana̱ chre̱e, ne̱ cheꞌé dan rii soꞌ man nij nana̱ chre̱e nimán yuvii̱, taj taꞌa̱j nij yuvii̱, niꞌya̱j nij yuvii̱ man Jesucristó a.
15 Mas alguns deles disseram: É por Belzebu, o príncipe dos demônios, que ele expulsa os demônios.
16 Ne̱ yoꞌó taꞌa̱j nij yuvii̱ guun rá cuta̱ꞌ cacunꞌ xráá Jesucristó, ne̱ cheꞌé dan cachíín niꞌya̱j nij soꞌ rihaan Jesucristó se vaa quiꞌya̱j soꞌ ꞌo̱ suun sa̱ꞌ noco̱o ꞌnaꞌ rej xta̱ꞌ ni̱ꞌyaj nij soꞌ, taj nij soꞌ a.
16 E outros, experimentando-o, lhe pediam um sinal do céu.
17 Dan me se queneꞌen maꞌa̱n Jesucristó da̱j vaa nimán nij yuvii̱, ne̱ cheꞌé dan cataj soꞌ:
17 Ele, porém, conhecendo-lhes os pensamentos, disse-lhes: Todo reino dividido contra si mesmo será assolado, e casa sobre casa cairá.
18 Cheꞌé dan me sese racuíj síí chre̱e síí cuꞌna̱j Satanás manj rii ꞌu̱nj man tuviꞌ soꞌ nana̱ chre̱e nimán nij yuvii̱, ga̱a ne̱ asa̱ꞌ caꞌve̱e gu̱un chij ndoꞌo soꞌ rihaan nij yuvii̱ ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, rá soj ga̱. Nana̱ nihánj xnáꞌanj ꞌu̱nj man soj cheꞌé se me rá soj cata̱j soj se vaa síí chre̱e cuꞌna̱j Beelzebú roꞌ, me síí racuíj manj rij man nana̱ chre̱e nimán nij yuvii̱, rá soj vaa na̱nj á.
18 Ora, pois, se Satanás está dividido contra si mesmo, como subsistirá o seu reino? Pois dizeis que eu expulso dos demônios por Belzebu.
19 Dan me se rii ꞌu̱nj man nij nana̱ chre̱e nimán nij yuvii̱, ꞌyaj síí chre̱e cuꞌna̱j Beelzebú, cheꞌé se aꞌmii ꞌu̱nj ga̱ soꞌ, rá soj a. Tza̱j ne̱ nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soj me se veé da̱nj rii uún nij soꞌ man nij nana̱ chre̱e nimán nij yuvii̱ uún ei. Ne̱ asa̱ꞌ aꞌvee ꞌyaj nij soꞌ da̱nj, rá soj ga̱. Ne̱ vaa nij soꞌ vaa, veé da̱nj aꞌmii nij soꞌ ga̱ síí chre̱e, rá soj ga̱a̱ naꞌ. Cheꞌé nana̱ caꞌmii soj me se maꞌa̱n nij síí tucuꞌyón se‑na̱na̱ soj cuta̱ꞌ cacunꞌ xráá soj se vaa caꞌmii ne̱ soj ado̱nj.
19 E, se eu expulso os demônios por Belzebu, por quem os expulsam os vossos filhos? Por isso eles mesmos serão os vossos juizes.
20 Tza̱j ne̱ ꞌu̱nj me se ya̱ maꞌa̱n raꞌa Diose̱ racuíj manj rii ꞌu̱nj man nij nana̱ chre̱e nimán nij yuvii̱ ado̱nj. Cheꞌé dan xca̱j soj cuentá se vaa a̱j guun cheꞌe̱ Diose̱ guun chij Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj ado̱nj.
20 Mas, se é pelo dedo de Deus que eu expulso os demônios, logo é chegado a vós o reino de Deus.
21 ”Dan me se sese ꞌo̱ síí ruꞌvee ya̱nj rá veꞌ me se vaa agaꞌ siha̱a̱ do̱ꞌ, vaa mixté do̱ꞌ, rihaan soꞌ, ne̱ tumé soꞌ siꞌyaj soꞌ yáán soꞌ, ne̱ taj síí caꞌne̱e̱ siꞌyaj soꞌ maꞌ.
21 Quando o valente guarda, armado, a sua casa, em segurança estão os seus bens;
22 Tza̱j ne̱ sese caꞌna̱ꞌ yoꞌó síí vaa doj fuerzá rihaan, ga̱a ne̱ quiꞌya̱j canaán soꞌ rihaan síí ya̱nj raan, ga̱a ne̱ caꞌne̱e̱ soꞌ nu̱ꞌ saga̱ꞌ soꞌ do̱ꞌ, nu̱ꞌ siꞌyaj soꞌ do̱ꞌ, ne̱ cuxra̱ꞌ taꞌa̱j soꞌ ga̱ tuviꞌ soꞌ na̱nj ado̱nj. Taꞌngaꞌ da̱nj ꞌyáá ꞌu̱nj ga̱ síí chre̱e, ne̱ ꞌyaj canaán ꞌu̱nj man soꞌ ado̱nj.
22 mas, sobrevindo outro mais valente do que ele, e vencendo-o, tira-lhe toda a armadura em que confiava, e reparte os seus despojos.
23 ”Na̱j guun síí naꞌvej rá quiꞌya̱j suun ga̱ ꞌu̱nj roꞌ, síí ta̱j riꞌyunj manj me soꞌ a. Ne̱ na̱j guun síí ne racuíj manj naquiꞌya̱j chre̱ꞌ ꞌu̱nj man yuvii̱ canoco̱ꞌ man Diose̱ roꞌ, soꞌ me síí tichaꞌnuu̱ man nij yuvii̱, ne̱ aráán soꞌ rihaan nij yuvii̱ se̱ canocoꞌ nij yuvii̱ man Diose̱ ei ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a.
23 Quem não é comigo, é contra mim; e quem comigo não ajunta, espalha.
24 — ausente —
24 Ora, havendo o espírito imundo saindo do homem, anda por lugares áridos, buscando repouso; e não o encontrando, diz: Voltarei para minha casa, donde saí.
25 — ausente —
25 E chegando, acha-a varrida e adornada.
26 Ga̱a ne̱ dan me se anica̱j uún nana̱ chre̱e yoꞌ nimán snóꞌo yoꞌ, ne̱ nanoꞌ nana̱ chre̱e yoꞌ yoꞌó chi̱j tuviꞌ nana̱ chre̱e yoꞌ síí chiꞌi̱i̱ doj, ne̱ ꞌnaꞌ nique uún soꞌ nimán snóꞌo yoꞌ, ga̱a ne̱ ca̱yáán taranꞌ nij nana̱ chre̱e yoꞌ a. Dan me se ga̱a naá ga̱a cayáán o̱rúnꞌ nana̱ chre̱e yoꞌ, ga̱a ne̱ ma̱a̱n taꞌngaꞌ quij vaa nimán snóꞌo yoꞌ, tza̱j ga̱a namán yoꞌó chi̱j nana̱ chre̱e yoꞌ, ga̱a ne̱ doj a̱ tico nana̱ chre̱e man soꞌ, ne̱ doj a̱ quij vaa nimán snóꞌo yoꞌ, ꞌyaj nana̱ chre̱e yoꞌ a̱ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ a.
26 Então vai, e leva consigo outros sete espíritos piores do que ele e, entrando, habitam ali; e o último estado desse homem vem a ser pior do que o primeiro.
27 Dan me se ga̱a caꞌmii Jesucristó nana̱ vaa da̱nj, ga̱a ne̱ nucua̱j caꞌmii ꞌo̱ chana̱ nicu̱nꞌ scaꞌnúj nij yuvii̱, cataj noꞌ:
27 Ora, enquanto ele dizia estas coisas, certa mulher dentre a multidão levantou a voz e lhe disse: Bem-aventurado o ventre que te trouxe e os peitos em que te amamentaste.
28 Tza̱j ne̱ cataj Jesucristó a:
28 Mas ele respondeu: Antes bem-aventurados os que ouvem a palavra de Deus, e a observam.
29 Dan me se cunuu chre̱ꞌ doj yuvii̱ rihaan Jesucristó, ne̱ cheꞌé dan guun cheꞌe̱ soꞌ caꞌmii soꞌ nana̱ nihánj a:
29 Como afluíssem as multidões, começou ele a dizer: Geração perversa é esta; ela pede um sinal; e nenhum sinal se lhe dará, senão o de Jonas;
30 Dan me se quiꞌyaj Diose̱ suun sa̱ꞌ noco̱o ga̱ síí cuꞌna̱j Jonás queneꞌen nij síí ma̱n chumanꞌ Nínive ga̱a naá, ne̱ da̱nj ina̱nj quiꞌya̱j uún Diose̱ ga̱ ꞌu̱nj si̱j caꞌnéé soꞌ ni̱caj yuꞌunj man yuvii̱, queneꞌe̱n soj ado̱nj.
30 porquanto, assim como Jonas foi sinal para os ninivitas, também o Filho do homem o será para esta geração.
31 ”Ne̱ güii caꞌne̱ꞌ Diose̱ cacunꞌ cheꞌé yuvii̱ roꞌ, cuchi̱ꞌ chana̱ nica̱j suun reiná guun chij rihaan chumanꞌ na̱j ga̱nꞌ ndoꞌo rej sur, ne̱ canicu̱nꞌ noꞌ rihaan soj, quiꞌya̱j Diose̱, ne̱ cuta̱ꞌ noꞌ cacunꞌ xráá soj ado̱nj. ꞌO̱ se ga̱nꞌ ndoꞌo cachéé noꞌ cuchi̱ꞌ noꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Salomón, ne̱ cuno noꞌ nana̱ cu̱u tucuꞌyón Salomón man noꞌ ado̱nj. Ne̱ xa̱ꞌ ꞌu̱nj si̱j nicu̱nꞌ rihaan soj cuano̱, tza̱j ne̱ sa̱ꞌ doj vaa ꞌu̱nj rihaan síí cuꞌna̱j Salomón yoꞌ ado̱nj. Tza̱j ne̱ naꞌvej rá soj cuno̱ soj nana̱ aꞌmii ꞌu̱nj rihaan soj a̱ man ado̱nj.
31 A rainha do sul se levantará no juízo com os homens desta geração, e os condenará; porque veio dos confins da terra para ouvir a sabedoria de Salomão; e eis, aqui quem é maior do que Salomão.
32 Ne̱ nij síí ma̱n chumanꞌ Nínive roꞌ, canicu̱nꞌ nij soꞌ ga̱ maꞌa̱n soj si̱j vaa iꞌna̱ꞌ rihaan chumii̱ nihánj cuano̱ asa̱ꞌ quisíj güii caꞌne̱ꞌ Diose̱ cacunꞌ cheꞌé yuvii̱, ne̱ cuta̱ꞌ nij síí ma̱n chumanꞌ Nínive yoꞌ cacunꞌ xráá soj ado̱nj. Cuno nij soꞌ nana̱ caꞌmii natáj síí cuꞌna̱j Jonás, ne̱ nuchranꞌ nimán nij soꞌ, ne̱ canocoꞌ nij soꞌ man Diose̱ ado̱nj. Ne̱ xa̱ꞌ ꞌu̱nj si̱j nicu̱nꞌ rihaan soj cuano̱, tza̱j ne̱ sa̱ꞌ doj vaa ꞌu̱nj rihaan síí cuꞌna̱j Jonás yoꞌ, tza̱j ne̱ taj se qui̱ꞌyáꞌ naquiꞌya̱j sa̱ꞌ soj nimán soj maꞌ ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ yoꞌ a.
32 Os homens de Nínive se levantarão no juízo com esta geração, e a condenarão; porque se arrependeram com a pregação de Jonas; e eis aqui quem é maior do que Jonas.
33 Ne̱ cataj uún Jesucristó rihaan nij soꞌ a:
33 Ninguém, depois de acender uma candeia, a põe em lugar oculto, nem debaixo do alqueire, mas no velador, para que os que entram vejam a luz.
34 ”Rlij rihaan níꞌ me yaꞌan nica̱j yuꞌunj man níꞌ ei. Dan me se sese rlij rihaan níꞌ roꞌ, niꞌya̱j yoꞌ ne̱ uun sa̱ꞌ rá yoꞌ, ga̱a ne̱ nu̱ꞌ nee̱ man níꞌ roꞌ, sa̱ꞌ vaa, ne̱ adi̱ꞌ se chuguu̱n agaꞌ yaꞌan roꞌ, da̱nj chuguu̱n man níꞌ ga̱a sa̱ꞌ rihaan níꞌ ado̱nj. Tza̱j ne̱ sese rlij rihaan níꞌ roꞌ, niꞌya̱j yoꞌ ne̱ ina̱nj uun chiꞌi̱i̱ rá yoꞌ, ga̱a ne̱ nu̱ꞌ nee̱ man níꞌ roꞌ, uun chiꞌi̱i̱ rá, ga̱a ne̱ adi̱ꞌ síí nicu̱nꞌ yan rmi̱ꞌ ne̱ cunuda̱nj man soꞌ roꞌ, rmi̱ꞌ, ne̱ da̱nj vaa síí uun chiꞌi̱i̱ rá ado̱nj.
34 A candeia do corpo são os olhos. Quando, pois, os teus olhos forem bons, todo o teu corpo será luminoso; mas, quando forem maus, o teu corpo será tenebroso.
35 Xca̱j ndoꞌo soj cuentá se̱ gaa na̱nj quinaꞌa̱j yaꞌan nica̱j yuꞌunj man soj ne̱ gu̱un soj ꞌo̱ se rmi̱ꞌ a.
35 Vê, então, que a luz que há em ti não sejam trevas.
36 Dan me se sese cunuda̱nj man níꞌ nuû yaꞌan, ga̱a ne̱ taj a̱ doj se rmi̱ꞌ nu̱u̱ man níꞌ, ga̱a ne̱ cunuda̱nj man níꞌ roꞌ, chuguu̱n, ne̱ adi̱ꞌ ga̱a oꞌ cachu̱nꞌ yaꞌan xráá nii ne̱ chuguu̱n nu̱ꞌ man nii roꞌ, da̱nj vaa níꞌ ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij yuvii̱ yoꞌ a.
36 Se, pois, todo o teu corpo estiver iluminado, sem ter parte alguma em trevas, será inteiramente luminoso, como quando a candeia te alumia com o seu resplendor.
37 Dan me se ga̱a caꞌmii Jesucristó rihaan nij yuvii̱, ne̱ canacúún ꞌo̱ síí fariseo man soꞌ cha̱ soꞌ chraa tucuá síí fariseo yoꞌ, ga̱a ne̱ dan me se caꞌanj ca̱yáán ro̱j soꞌ rihaan mesá a.
37 Acabando Jesus de falar, um fariseu o convidou para almoçar com ele; e havendo Jesus entrado, reclinou-se à mesa.
38 Dan me se xcaj síí fariseo yoꞌ cuentá se vaa ne nocoꞌ Jesucristó se‑tucua̱nj nij síí fariseo se vaa ne naꞌyaꞌ soꞌ ga̱a cha̱ soꞌ chraa, ga̱a ne̱ caráyaꞌa̱nj ndoꞌo síí fariseo yoꞌ a.
38 O fariseu admirou-se, vendo que ele não se lavara antes de almoçar.
39 Cheꞌé dan cataj síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan soꞌ:
39 Ao que o Senhor lhe disse: Ora vós, os fariseus, limpais o exterior do corpo e do prato; mas o vosso interior do copo e do prato; mas o vosso interior está cheio de rapina e maldade.
40 Nuveé si̱j acaj cuentá me soj a̱ maꞌ. Neꞌen soj se vaa Diose̱ roꞌ, me síí quiꞌyaj raꞌa soj, ne̱ naꞌyaꞌ ndoꞌo soj, ne̱ veé soꞌ me síí quiꞌyaj nimán soj uún a.
40 Loucos! quem fez o exterior, não fez também o inferior?
41 Dan me se go̱ꞌ soj taꞌa̱j se chá do̱ꞌ, taꞌa̱j saꞌanj do̱ꞌ, man nij síí nique̱, ga̱a ne̱ xca̱j soj cuentá se vaa síí sa̱ꞌ nimán me soj ado̱nj.
41 Dai, porém, de esmola o que está dentro do copo e do prato, e eis que todas as coisas vos serão limpas.
42 ”Tza̱j ne̱ nique̱ soj si̱j fariseo na̱nj á. ꞌO̱ se quira̱nꞌ uxrá soj sayuun na̱nj ado̱nj. ꞌO̱ se sese vaa nuu xlá do̱ꞌ, coj ruda do̱ꞌ, me maꞌa̱n cuêj do̱ꞌ, rihaan soj, ne̱ rqué soj ꞌo̱ nánj rasu̱u̱n yoꞌ rihaan Diose̱ cheꞌé ꞌo̱ ꞌo̱ chi̱ꞌ nánj rasu̱u̱n vaa rihaan soj na̱nj á. Tza̱j ne̱ ne aꞌneꞌ nica̱ soj cacunꞌ cheꞌé tuviꞌ soj maꞌ. Ne aráj cochro̱j soj rihaan Diose̱ maꞌ. Tza̱j ne̱ me rá Diose̱ quiꞌya̱j soj nu̱ꞌ nana̱ noco̱o nihánj, ne̱ naꞌvej rá Diose̱ ta̱náj xco̱ soj yoꞌó nana̱ leꞌe̱j doj yoꞌ a̱ maꞌ.
42 Mas ai de vós, fariseus! porque dais o dízimo da hortelã, e da arruda, e de toda hortaliça, e desprezais a justiça e o amor de Deus. Ora, estas coisas importava fazer, sem deixar aquelas.
43 ”Nique̱ soj si̱j fariseo na̱nj á. Quira̱nꞌ uxrá nij soj sayuun ado̱nj. ꞌO̱ se niha̱ꞌ rá soj quita̱j soj chruun xlá sa̱ꞌ doj nicu̱nꞌ rá veꞌ tucuꞌyón níꞌ se‑tucua̱nj Moisés, ne̱ niha̱ꞌ rá soj cara̱yaꞌa̱nj yuvii̱ man soj ga̱a chéé soj yuꞌvee a.
43 Ai de vós, fariseus! porque gostais dos primeiros assentos nas sinagogas, e das saudações nas praças.
44 ”Nique̱ soj cheꞌé sayuun quira̱nꞌ soj á. Ne̱ ase vaa chraan na̱j xnangá rihaan santó roꞌ, vaa soj, ne̱ xráá soj roꞌ, vaa catzi̱i̱, tza̱j ne̱ nimán soj me se adi̱ꞌ se vaa cúú riꞌyuj roꞌ, vaa nimán soj ado̱nj. Ne̱ vaa chraan na̱j xnangá rihaan santó, ne̱ xráá yoꞌ me se sa̱ꞌ uxrá vaa yoꞌ, ne̱ rque yoꞌ me se cúú riꞌyuj ina̱nj ma̱n rque yoꞌ, ne̱ nij yuvii̱ me se chéé nij yuvii̱ yoꞌ xráá chraan, ne̱ taj nij soꞌ se vaa sa̱ꞌ ndoꞌo vaa chraan yoꞌ, taj nij soꞌ, tza̱j ne̱ ne neꞌen nij soꞌ se vaa ina̱nj cúú riꞌyuj ma̱n rque yoꞌ a̱ man ado̱nj. Taꞌngaꞌ da̱nj vaa gue̱e̱ soj ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí fariseo yoꞌ a.
44 Ai de vós! porque sois como as sepulturas que não aparecem, sobre as quais andam os homens sem o saberem.
45 Ga̱a ne̱ caꞌmii ꞌo̱ síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱, ne̱ cataj soꞌ rihaan Jesucristó a:
45 Disse-lhe, então, um dos doutores da lei: Mestre, quando dizes isso, também nos afrontas a nós.
46 Ga̱a ne̱ cataj Jesucristó rihaan soꞌ a:
46 Ele, porém, respondeu: Ai de vós também, doutores da lei! porque carregais os homens com fardos difíceis de suportar, e vós mesmos nem ainda com um dos vossos dedos tocais nesses fardos.
47 ”Nique̱ soj cheꞌé sayuun quira̱nꞌ soj a. Veꞌé uneꞌ soj chraan yan na̱j cúú man nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá, tza̱j ne̱ maꞌa̱n xi̱i soj roꞌ, me síí ticaviꞌ man nij soꞌ ado̱nj.
47 Ai de vós! porque edificais os túmulos dos profetas, e vossos pais os mataram.
48 Dan me se cheꞌé se neꞌen níꞌ se vaa ꞌyaj maꞌa̱n soj, ne̱ cheꞌé dan xcaj níꞌ cuentá se vaa ꞌo̱ vaa rá soj ga̱ xi̱i soj síí ma̱n ga̱a naá, ne̱ cuya̱a̱n ꞌyaj soj ga̱ xi̱i soj ado̱nj. Dan me se nij soꞌ roꞌ, ticaviꞌ man nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱, ne̱ soj roꞌ, uneꞌ chraan yan na̱j cúú man nij soꞌ ado̱nj.
48 Assim sois testemunhas e aprovais as obras de vossos pais; porquanto eles os mataram, e vós lhes edificais os túmulos.
49 ”Cheꞌé dan cavii ꞌo̱ nana̱ cu̱u raa̱ Diose̱, cataj Diose̱: “Xa̱ꞌ yuvii̱ nihánj, tza̱j ne̱ caꞌne̱j ꞌu̱nj síí nata̱ꞌ se‑na̱na̱j rihaan nij soꞌ a. Dan me se ticavi̱ꞌ nij soꞌ man taꞌa̱j nij síí caꞌne̱j ꞌu̱nj, ne̱ yoꞌó taꞌa̱j nij soꞌ me se me rej maꞌa̱n vaj nij soꞌ, ne̱ quita̱j riꞌyunj uxrá nij soꞌ man nij síí caꞌne̱j a.
49 Por isso diz também a sabedoria de Deus: Profetas e apóstolos lhes mandarei; e eles matarão uns, e perseguirão outros;
50 Nda̱a síj, ga̱a ne̱ nu̱ꞌ ton cayanj man nij síí nataꞌ se‑na̱na̱ Diose̱ asi̱j ga̱a guun cheꞌe̱ chumii̱ roꞌ, nu̱ꞌ cacunꞌ yoꞌ roꞌ, nata̱ꞌ xráá nij soꞌ a.
50 para que a esta geração se peçam contas do sangue de todos os profetas que, desde a fundação do mundo, foi derramado;
51 Dan me se asi̱j ton cayanj man síí cuꞌna̱j Abel ne̱ nda̱a ton cayanj man síí cuꞌna̱j Zacarías ga̱a caviꞌ soꞌ rihaan nuvií yan nicu̱nꞌ mesá altar xi̱j roꞌ, nu̱ꞌ cacunꞌ yoꞌ roꞌ, nata̱ꞌ xráá nij soꞌ a”, taj Diose̱ a. Dan me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan soj cuano̱ se vaa quira̱nꞌ maꞌa̱n nij tuvi̱ꞌ nij soj sayuun cheꞌé nu̱ꞌ cacunꞌ yoꞌ ado̱nj.
51 desde o sangue de Abel, até o sangue de Zacarias, que foi morto entre o altar e o santuário; sim, eu vos digo, a esta geração se pedirão contas.
52 ”Nique̱ soj si̱j naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ a. Quira̱nꞌ uxrá soj sayuun ado̱nj. Taj se qui̱ꞌyáꞌ xca̱j yuvii̱ cuentá, ꞌyaj soj maꞌ. Dan me se maꞌa̱n soj roꞌ, naꞌvej rá catu̱u̱ se‑tucua̱nj Diose̱, ne̱ nij síí me rá catu̱u̱ me se aráán soj chrej rihaan nij soꞌ, ne̱ naꞌvej rá soj catu̱u̱ nij soꞌ a̱ man ado̱nj ―taj Jesucristó rihaan nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés rihaan yuvii̱ a.
52 Ai de vós, doutores da lei! porque tirastes a chave da ciência; vós mesmos não entrastes, e impedistes aos que entravam.
53 Dan me se curiha̱nj Jesucristó veꞌ yoꞌ, ne̱ guun cheꞌe̱ nij síí naquiꞌyaj cu̱u se‑tucua̱nj Moisés do̱ꞌ, nij síí fariseo do̱ꞌ, táá riꞌyunj uxrá nij soꞌ man Jesucristó, ne̱ guun cheꞌe̱ nij soꞌ xnáꞌanj nij soꞌ man soꞌ cheꞌé queꞌe̱e̱ rasu̱u̱n a.
53 Ao sair ele dali, começaram os escribas e os fariseus a apertá-lo fortemente, e a interrogá-lo acerca de muitas coisas,
54 Dan me se nanó xre̱j uxrá nij soꞌ nana̱ caꞌmii Jesucristó cheꞌé rej guun ndoꞌo rá nij soꞌ cuta̱ꞌ nij soꞌ cacunꞌ xráá Jesucristó cheꞌé nana̱ tuꞌva soꞌ a.
54 armando-lhe ciladas, a fim de o apanharem em alguma coisa que dissesse.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.