Atos 7
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NAA
1 Ga̱a ne̱ xnáꞌanj xrej ata̱ suun noco̱o doj man síí cuꞌna̱j Esteban, cataj xrej:
1 Então o sumo sacerdote perguntou a Estêvão: — Isso de fato é assim?
2 Ga̱a ne̱ cataj síí cuꞌna̱j Esteban yoꞌ:
2 Estêvão respondeu: — Irmãos e pais, escutem. O Deus da glória apareceu a Abraão, nosso pai, quando este estava na Mesopotâmia, antes de morar em Harã,
3 ne̱ cataj Diose̱ rihaan soꞌ: “Cu̱riha̱nj so̱ꞌ chiháán so̱ꞌ rej ne̱ nij tuvíꞌ so̱ꞌ, ne̱ cavi̱i̱ so̱ꞌ caꞌa̱nj so̱ꞌ ꞌo̱ rej ti̱haán ꞌu̱nj mán so̱ꞌ á”, taj Diose̱ rihaan Abraham a.
3 e lhe disse: “Saia da sua terra e do meio da sua parentela e vá para a terra que eu lhe mostrarei.”
4 Ga̱a ne̱ dan me se curiha̱nj soꞌ rej ne̱ nij síí caldeo, ne̱ caꞌanj soꞌ cayáán soꞌ chumanꞌ Harán a. Ga̱a ne̱ quisíj caviꞌ rej soꞌ, ne̱ cavii uún soꞌ, caꞌanj soꞌ cayáán soꞌ yoꞌóó nihánj rej ne̱ maꞌa̱n nij soj cuano̱ a.
4 Então Abraão saiu da terra dos caldeus e foi morar em Harã. E dali, com a morte de seu pai, Deus o trouxe para esta terra em que vocês agora estão morando.
5 Tza̱j ne̱ a̱ doj yoꞌóó ne rque̱ Diose̱ rihaan síí cuꞌna̱j Abraham maꞌ. Ne̱ a̱ ꞌó taꞌníí Abraham ne caꞌnga̱a̱ ga̱a cataꞌ tuꞌva Diose̱ rihaan soꞌ se vaa gu̱un siꞌya̱j nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ Abraham man yoꞌóó nihánj na̱nj á.
5 Nela, não lhe deu herança, nem sequer o espaço de um pé; mas prometeu dar-lhe a posse dela e, depois dele, à sua descendência, embora Abraão ainda não tivesse filhos.
6 ”Ga̱a ne̱ cataj uún Diose̱ rihaan soꞌ se vaa caꞌa̱nj ca̱yáán nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ soꞌ toꞌóó yoꞌó yuvii̱, ne̱ gu̱un nij soꞌ mozó cu̱nuû rihaan yoꞌó nij yuvii̱ yoꞌ, ne̱ tucuxru̱ꞌ yoꞌó nij yuvii̱ man nij soꞌ cunu̱ꞌ caꞌa̱nj cientó yoꞌ a.
6 E Deus falou que a descendência dele seria peregrina em terra estrangeira, onde seriam escravizados e maltratados durante quatrocentos anos.
7 Ne̱ xa̱ꞌ nij yuvii̱ gu̱un nij soꞌ mozó rihaan, tza̱j ne̱ maꞌa̱n Diose̱ quiꞌya̱j sayuun man nij yuvii̱ yoꞌ, ga̱a ne̱ cu̱riha̱nj nij taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ Abraham rej yoꞌ, ne̱ nama̱n nij soꞌ ca̱yáán nij soꞌ rej nihánj, ne̱ canoco̱ꞌ nij soꞌ man Diose̱, ne̱ quiꞌya̱j suun nij soꞌ cheꞌé Diose̱, taj Diose̱ rihaan Abraham ga̱a naá a.
7 — Deus disse ainda: “Castigarei a nação da qual forem escravos; e, depois disso, sairão daí e me servirão neste lugar.”
8 ”Dan me se cataꞌ tuꞌva Diose̱ se vaa quiꞌya̱j Diose̱ da̱nj cheꞌé nij tuviꞌ Abraham, ga̱a ne̱ caꞌneꞌ Diose̱ suun se vaa cuta̱ꞌ taranꞌ nij tuvi̱ꞌ Abraham taꞌngaꞌ man nij soꞌ, cheꞌé se yuvii̱ ꞌni̱j raꞌa Diose̱ man me nij soꞌ a. Ne̱ dan me se caꞌngaa taꞌníí Abraham síí cuꞌna̱j Isaac, ne̱ cutaꞌ Abraham taꞌngaꞌ man soꞌ ga̱a va̱j soꞌ tu̱nj güii a. Ne̱ da̱nj quiꞌyaj Isaac uún cheꞌé taꞌníí soꞌ síí cuꞌna̱j Jacob, ne̱ da̱nj quiꞌyaj uún Jacob cheꞌé nij taꞌníí soꞌ chuvi̱j nij xi̱i níꞌ nij síí cayáán ga̱a naá a.
8 Então lhe deu a aliança da circuncisão. Assim, Abraão gerou Isaque e o circuncidou no oitavo dia; e Isaque gerou Jacó, e Jacó gerou os doze patriarcas.
9 ”Ga̱a ne̱ dan me se guun xco̱j ruva̱a̱ rá nij xi̱i níꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man tinúú nij soꞌ José, ga̱a ne̱ cutuꞌvéj nij soꞌ man soꞌ rihaan síí caꞌanj nica̱j man soꞌ nda̱a rej yoꞌóó cuꞌna̱j Egiptó a. Ne̱ Diose̱ va̱j ga̱ soꞌ,
9 — Os patriarcas, invejosos de José, venderam-no para ser levado para o Egito. Mas Deus estava com ele
10 ne̱ tinanii Diose̱ man soꞌ rihaan nu̱ꞌ sayuun quiranꞌ soꞌ a. Ga̱a ne̱ guun rá síí nica̱j suun rey síí cuꞌna̱j Faraón niꞌya̱j soꞌ man José, ne̱ síí sa̱ꞌ ndoꞌo avii raa̱ guun José rihaan Faraón, quiꞌyaj Diose̱ a. Ga̱a ne̱ cuneꞌ Faraón man José se vaa gu̱un chij José rihaan rej Egiptó, ne̱ nda̱a rihaan nu̱ꞌ veꞌ tucuá Faraón guun chij José a.
10 e o livrou de todas as suas aflições, concedendo-lhe também graça e sabedoria diante de Faraó, rei do Egito, que o constituiu governador daquela nação e de toda a casa real.
11 ”Ga̱a ne̱ cachén ndoꞌo xꞌnaa nu̱ꞌ rej Egiptó do̱ꞌ, rej yoꞌóó cuꞌna̱j Canaán do̱ꞌ, ne̱ quiranꞌ ndoꞌo nij yuvii̱ sayuun, ne̱ xi̱i níꞌ roꞌ, ne gu̱un nucua̱j nij soꞌ quiri̱ꞌ nij soꞌ se cha̱ nij soꞌ maꞌ.
11 Depois houve fome e grande sofrimento em todo o Egito e em Canaã, e nossos pais não achavam o que comer.
12 Ga̱a ne̱ cuno Jacob nana̱ se vaa vaa ꞌnúú trigó aneꞌ rej Egiptó, ne̱ cheꞌé dan tiha̱j yu̱u̱n caꞌnéé soꞌ man nij taꞌníí soꞌ caꞌa̱nj nij soꞌ nano̱ꞌ nij soꞌ ꞌnúú trigó a.
12 Mas, quando Jacó ouviu que no Egito havia trigo, mandou, pela primeira vez, os nossos pais até lá.
13 Dan me se quisíj vi̱j caꞌanj nij soꞌ rej Egiptó, ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj José rihaan nij soꞌ se vaa tinúú nij soꞌ me soꞌ, ga̱a ne̱ dan me se xcaj Faraón cuentá me rej cavii José a.
13 Na segunda vez, José se fez reconhecer pelos seus irmãos, e o Faraó veio a conhecer a família de José.
14 ”Ga̱a ne̱ caꞌnéé José nana̱ rihaan rej soꞌ Jacob se vaa caꞌa̱nj nij tuvi̱ꞌ Jacob ca̱yáán nij soꞌ rej Egiptó, ne̱ dan me se vaꞌnu̱j chiha̱a̱ xnu̱ꞌ yuvii̱ me nij tuvi̱ꞌ Jacob yoꞌ a.
14 Então José mandou chamar Jacó, seu pai, e toda a sua parentela, isto é, setenta e cinco pessoas.
15 Ga̱a ne̱ dan me se caꞌanj Jacob rej Egiptó a. Cachén doj, ga̱a ne̱ caviꞌ soꞌ, ne̱ caviꞌ nij taꞌníí soꞌ xi̱i níꞌ,
15 Jacó foi para o Egito, e ali morreu ele e também os nossos pais.
16 ga̱a ne̱ caꞌanj nica̱j nii man cúú man nij soꞌ nda̱a chumanꞌ cuꞌna̱j Siquem, ne̱ dan me se cachinꞌ nii man cúú man nij soꞌ rque yuꞌuj yuvej a̱j quiránj Abraham rihaan nij taꞌníí síí cuꞌna̱j Hamor rej chumanꞌ Siquem yoꞌ a.
16 Depois eles foram transportados para Siquém e postos no túmulo que Abraão tinha comprado dos filhos de Hamor, em Siquém, pagando um certo preço.
17 ”Dan me se ga̱a quinichrunꞌ güii quisi̱j ya̱ nu̱ꞌ nana̱ a̱j cataꞌ tuꞌva Diose̱ rihaan Abraham ga̱a naá, ne̱ dan me se xnaꞌanj nij yuvii̱ israelitá yoꞌ rej Egiptó, ne̱ guun ri̱i̱ ndoꞌo doj nij soꞌ a.
17 — E, quando já estava próximo o tempo em que Deus cumpriria a promessa feita a Abraão, o povo cresceu e se multiplicou no Egito,
18 Da̱nj quiꞌyaj nij soꞌ nda̱a se catúj yoꞌó síí nica̱j suun rey yoꞌóó Egiptó, ne̱ ne neꞌen soꞌ a̱ doj cheꞌé síí cuꞌna̱j José a̱ maꞌ.
18 até que se levantou ali outro rei, que não conhecia José.
19 Ne̱ soꞌ me síí tihaꞌ yuꞌunj man tuviꞌ níꞌ nij yuvii̱ israelitá, ne̱ tucuxruꞌ soꞌ man xi̱i níꞌ nij yuvii̱ israelitá yoꞌ a. Dan me se caꞌneꞌ soꞌ suun se vaa quiriꞌi̱j nii man taꞌníí nij yuvii̱ israelitá neꞌej leé no̱ xeꞌ, cheꞌé rej cavi̱ꞌ taꞌníí nij soꞌ a.
19 Este outro rei tratou com astúcia a nossa gente e torturou os nossos pais, a ponto de forçá-los a abandonar seus meninos recém-nascidos, para que não sobrevivessem.
20 Ne̱ ma̱a̱n tió dan me se caꞌngaa síí cuꞌna̱j Moisés, ne̱ caranꞌ rá Diose̱ niꞌya̱j soꞌ man Moisés, ne̱ rque vaꞌnu̱j yavii tucuachij rej soꞌ ga̱ nii soꞌ man soꞌ tucuá rej soꞌ a.
20 Por esse tempo nasceu Moisés, que era formoso aos olhos de Deus. Durante três meses ele foi mantido na casa de seu pai.
21 Ga̱a ne̱ caxríj yuve̱ ro̱j soꞌ man neꞌej cuꞌna̱j Moisés xeꞌ yoꞌó rej yaníj, ga̱a ne̱ dan me se naca̱j maꞌa̱n taꞌnij cha̱na̱ Faraón man neꞌej cuꞌna̱j Moisés yoꞌ, ne̱ tucuachij noꞌ man soꞌ ase ꞌyáꞌ ga̱ taꞌníí ma̱ꞌánꞌ quiꞌyaj noꞌ a.
21 Quando tiveram de abandoná-lo, a filha de Faraó o recolheu e criou como seu próprio filho.
22 Ga̱a ne̱ tucuꞌyón nii nu̱ꞌ se na̱na̱ nij síí ma̱n Egiptó nana̱ cu̱u man síí cuꞌna̱j Moisés, ne̱ sca̱ꞌ aꞌmii soꞌ ne̱ sca̱ꞌ ꞌyaj suun soꞌ a.
22 E Moisés foi educado em toda a ciência dos egípcios e era poderoso em palavras e obras.
23 ”Dan me se quisíj síí cuꞌna̱j Moisés vi̱j chiha̱a̱ yoꞌ, ga̱a ne̱ guun rá soꞌ caꞌa̱nj ni̱ꞌyaj soꞌ da̱j ranꞌ nij tuviꞌ soꞌ nij yuvii̱ israelitá a.
23 — Quando completou quarenta anos, Moisés teve a ideia de visitar os seus irmãos, os filhos de Israel.
24 Ne̱ dan me se queneꞌen soꞌ se vaa tucuxruꞌ yoꞌo̱ síí ma̱n yoꞌóó Egiptó man ꞌo̱ síí israelitá a. Cheꞌé dan guun rá síí cuꞌna̱j Moisés yoꞌ nayo̱n cuentá cheꞌé tuviꞌ soꞌ síí israelitá, ne̱ cheꞌé dan goꞌ soꞌ man síí ma̱n yoꞌóó Egiptó yoꞌ a.
24 Vendo um homem ser maltratado, saiu em defesa dele e vingou o oprimido, matando o egípcio.
25 Ga̱a ne̱ guun rá síí cuꞌna̱j Moisés se vaa xca̱j nij tuviꞌ soꞌ síí israelitá cuentá se vaa Diose̱ ra̱cuíj man soꞌ ti̱nanii soꞌ man nij soꞌ rihaan nij síí ma̱n Egiptó, tza̱j ne̱ ne xca̱j nij soꞌ cuentá maꞌ.
25 Ora, Moisés pensava que seus irmãos entenderiam que Deus queria salvá-los por meio dele; eles, porém, não entenderam.
26 ”Dan me se yoꞌó güii me se cuchiꞌ soꞌ rej ma̱n nij yuvii̱ israelitá, ne̱ dan me se vi̱j tuviꞌ nij soꞌ cunuꞌ, ne̱ guun rá soꞌ naꞌmi̱i̱ sa̱ꞌ uún ro̱j soꞌ, ne̱ cheꞌé dan cataj soꞌ: “Tinu̱j. Me cheꞌé unuꞌ ro̱j tinu̱j ro̱j so̱j ga̱”, taj soꞌ rihaan ro̱j soꞌ a.
26 No dia seguinte, Moisés aproximou-se de uns que brigavam e procurou reconduzi-los à paz, dizendo: “Homens, vocês são irmãos; por que estão maltratando um ao outro?”
27 Ne̱ síí tucuxruꞌ man tuviꞌ roꞌ, tiguíj raꞌa soꞌ man Moisés, ne̱ cataj soꞌ: “Taj va̱j síí cuneꞌ mán so̱ꞌ gu̱un chij so̱ꞌ rihaan núj ne̱ caꞌne̱ꞌ so̱ꞌ cacunꞌ cheꞌé núj maꞌ.
27 Mas o que agredia o seu próximo repeliu Moisés, dizendo: “Quem colocou você como chefe e juiz sobre nós?
28 Ne̱ nihánj me se guun rá so̱ꞌ ti̱cavíꞌ so̱ꞌ manj, nda̱a vaa ticavíꞌ so̱ꞌ man síí ma̱n yoꞌóó Egiptó quii naꞌ”, taj síí tucuxruꞌ man tuviꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Moisés yoꞌ a.
28 Será que quer me matar, assim como ontem matou o egípcio?”
29 Ga̱a ne̱ cheꞌé se xcaj síí cuꞌna̱j Moisés cuentá se vaa chaꞌnuu̱ ndoꞌo nana̱ se vaa ticaviꞌ soꞌ man ꞌo̱ síí ma̱n yoꞌóó Egiptó, ga̱a ne̱ cheꞌé dan cunánj soꞌ, ne̱ caꞌanj soꞌ cayáán soꞌ rej cuꞌna̱j Madián a. Ne̱ xcaj soꞌ chana̱, ne̱ caꞌngaa vi̱j taꞌníí soꞌ snóꞌo cunii a.
29 Ao ouvir isto, Moisés fugiu e se tornou peregrino na terra de Midiã, onde lhe nasceram dois filhos.
30 ”Dan me se cachén vi̱j chiha̱a̱ yoꞌ, ga̱a ne̱ rej tacaan nichru̱nꞌ quij cuꞌna̱j Sinaí me se queneꞌen soꞌ ꞌo̱ coj acoꞌ yaꞌan raa̱, ne̱ curuviꞌ yoꞌo̱ se mo̱zó Diose̱ rque yaꞌan yoꞌ queneꞌen soꞌ a.
30 — Passados quarenta anos, apareceu-lhe, no deserto do monte Sinai, um anjo, por entre as chamas de uma sarça que estava queimando.
31 Ne̱ caꞌanj rá Moisés ga̱a queneꞌen soꞌ rasu̱u̱n yaꞌa̱nj yoꞌ, ne̱ guun rá soꞌ quinichru̱nꞌ soꞌ rihaan coj yoꞌ ni̱ꞌyaj soꞌ man yoꞌ, tza̱j ne̱ cuno soꞌ caꞌmii síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ,
31 Moisés ficou maravilhado diante daquela visão e, aproximando-se para contemplá-la, ouviu-se a voz do Senhor, que disse:
32 ne̱ dan me se cataj síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ: “ꞌU̱nj roꞌ, me Diose̱ noco̱ꞌ nij xií so̱ꞌ ga̱a naá a. Dan me se Diose̱ noco̱ꞌ síí cuꞌna̱j Abraham do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Isaac do̱ꞌ, síí cuꞌna̱j Jacob do̱ꞌ, mé ꞌu̱nj á”, taj Diose̱ síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ cuno Moisés a. Ga̱a ne̱ cuchuꞌviꞌ Moisés ne̱ quiriꞌíj man soꞌ, ne̱ ne quisi̱j rá soꞌ ni̱ꞌyaj soꞌ coj acoꞌ yaꞌan raa̱ yoꞌ a.
32 “Eu sou o Deus dos seus pais, o Deus de Abraão, de Isaque e de Jacó.” Moisés, tremendo de medo, não ousava contemplar a sarça.
33 Ga̱a ne̱ cataj síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan soꞌ a: “Quiri̱i̱ so̱ꞌ canj ꞌni̱j tacóó so̱ꞌ á. ꞌO̱ se yoꞌóó nicu̱nꞌ so̱ꞌ cuano̱ roꞌ, me yoꞌóó gue̱e̱ ndoꞌo ado̱nj.
33 Então o Senhor disse: “Tire as sandálias dos pés, porque o lugar em que você está é terra santa.
34 Dan me se niꞌya̱j ꞌu̱nj, ne̱ queneꞌén ꞌu̱nj sayuun ranꞌ nij yuvii̱ noco̱ꞌ manj rej Egiptó, ne̱ cunoj da̱j rnúj nij soꞌ cheꞌé sayuun ranꞌ nij soꞌ, ne̱ nihánj me se nanij ꞌu̱nj cheꞌé se me raj ti̱nanii ꞌu̱nj man nij soꞌ rihaan sayuun ranꞌ nij soꞌ a. Cheꞌé dan cuva̱ꞌ so̱ꞌ, ne̱ caꞌne̱j ꞌu̱nj mán so̱ꞌ rej Egiptó á”, taj síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ rihaan Moisés a.
34 Certamente vi o sofrimento do meu povo no Egito, ouvi o seu gemido e desci para libertá-lo. Venha, agora; vou mandar você para o Egito.”
35 ”Dan me se xa̱ꞌ Moisés, tza̱j ne̱ soꞌ me síí quiriꞌíj yaníj nij yuvii̱ israelitá man ga̱a cataj nij soꞌ se vaa taj va̱j síí cuneꞌ man soꞌ gu̱un chij soꞌ rihaan nij soꞌ ne̱ caꞌne̱ꞌ soꞌ cacunꞌ cheꞌé nij soꞌ maꞌ. Tza̱j ne̱ soꞌ me síí caꞌnéé maꞌa̱n Diose̱ se vaa gu̱un chij soꞌ rihaan nij yuvii̱ israelitá ne̱ quiri̱i̱ soꞌ man nij yuvii̱ israelitá rej guun nij soꞌ mozó rihaan yoꞌó yuvii̱ a. Da̱nj quiꞌyaj Diose̱ ga̱ Moisés ga̱a queneꞌen Moisés se mo̱zó Diose̱ yoꞌ rque coj acoꞌ yaꞌan raa̱ yoꞌ a.
35 — A este Moisés, a quem tinham rejeitado, dizendo: “Quem colocou você como chefe e juiz?”, Deus enviou como chefe e libertador, com a assistência do anjo que lhe apareceu na sarça.
36 Dan me se curiha̱nj nij yuvii̱ israelitá rej cuꞌna̱j Egiptó, quiꞌyaj Moisés, ne̱ quiꞌyaj ndoꞌo soꞌ suun sa̱ꞌ noco̱o Egiptó do̱ꞌ, rej na̱j na yaꞌa̱nj cuꞌna̱j Na Yaꞌa̱nj Mare̱e do̱ꞌ, rej tacaan va̱j nij soꞌ vi̱j chiha̱a̱ yoꞌ do̱ꞌ a.
36 Foi Moisés quem os tirou de lá, fazendo prodígios e sinais na terra do Egito, no mar Vermelho e no deserto, durante quarenta anos.
37 Ne̱ maꞌa̱n Moisés yoꞌ me síí cataj rihaan nij síí israelitá: “Vaa güii, ne̱ yoꞌo̱ tuviꞌ soj roꞌ, gu̱un síí nata̱ꞌ se na̱na̱ Diose̱, quiꞌya̱j Diose̱, ne̱ ase vaa ꞌyáá ꞌu̱nj roꞌ, da̱nj quiꞌya̱j soꞌ uún a”, taj Moisés rihaan nij yuvii̱ israelitá a.
37 Foi ainda Moisés quem disse aos filhos de Israel: “Deus fará com que, do meio dos irmãos de vocês, se levante um profeta semelhante a mim.”
38 ”Ne̱ Moisés me síí va̱j ga̱ cunuda̱nj nij yuvii̱ israelitá rej tacaan, ne̱ cachéé soꞌ ga̱ se mo̱zó Diose̱ síí caꞌmii rihaan soꞌ rej tacaan nichru̱nꞌ quij cuꞌna̱j Sinaí, ne̱ cachéé soꞌ ga̱ nij xi̱i níꞌ uún, ne̱ soꞌ me síí nataꞌ Diose̱ se na̱na̱ Diose̱ nana̱ nucua̱j rihaan, cheꞌé rej ta̱cuachén soꞌ nana̱ yoꞌ nda̱a rihaan níꞌ a.
38 É este Moisés quem esteve na congregação no deserto, com o anjo que lhe falava no monte Sinai e com os nossos pais. Foi ele quem recebeu palavras vivas para nos transmitir.
39 Tza̱j ne̱ ne caꞌve̱j rá nij xi̱i níꞌ cuno̱ nij soꞌ rihaan Moisés maꞌ. ꞌO̱ se tanáj xco̱ nij soꞌ se na̱na̱ soꞌ, ne̱ guun ina̱nj rá nij soꞌ quiꞌya̱j nij soꞌ nda̱a vaa ꞌyaj nij soꞌ rej Egiptó a.
39 — Nossos pais não quiseram obedecer a Moisés, mas o rejeitaram e, no seu coração, voltaram para o Egito,
40 Dan me se cataj nij xi̱i níꞌ rihaan síí cuꞌna̱j Aarón, ne̱: “Qui̱ꞌyáá so̱ꞌ yaꞌanj canoco̱ꞌ níꞌ, ga̱a ne̱ quita̱j ya̱a̱n yaꞌanj yoꞌ rihaan níꞌ cache̱e̱ níꞌ á. ꞌO̱ se xa̱ꞌ Moisés síí quiꞌyaj curiha̱nj níꞌ rej cuꞌna̱j Egiptó, tza̱j ne̱ ne neꞌen uxrá núj da̱j quiranꞌ soꞌ a̱ maꞌ”, taj nij yuvii̱ rihaan Aarón a.
40 dizendo a Arão: “Faça para nós deuses que vão adiante de nós; porque, quanto a este Moisés, que nos tirou da terra do Egito, não sabemos o que lhe aconteceu.”
41 Ne̱ güii dan me se quiꞌyaj nij yuvii̱ israelitá ꞌo̱ scúj leꞌe̱j, ne̱ guun yoꞌ yaꞌanj noco̱ꞌ nij soꞌ, ne̱ rqué ndoꞌo nij soꞌ rasu̱u̱n rihaan yaꞌanj yoꞌ, ga̱a ne̱ guun niha̱ꞌ rá nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ yaꞌanj quiꞌyaj maꞌa̱n nij soꞌ a.
41 Naqueles dias, fizeram um bezerro e ofereceram sacrifício ao ídolo, alegrando-se com as obras das suas mãos.
42 ”Cheꞌé dan guun yaníj Diose̱ rihaan nij yuvii̱ israelitá, ne̱ caꞌnéé raꞌa Diose̱ man nij soꞌ naꞌvi̱j nij soꞌ rihaan nij rasu̱u̱n va̱a rej xta̱ꞌ, ne̱ dan me se naꞌvíj nij soꞌ rihaan güii do̱ꞌ, rihaan yavii do̱ꞌ, rihaan nij yatiꞌ do̱ꞌ a. Dan me se da̱nj ina̱nj taj nana̱ no̱ rihaan yanj quiꞌyaj nij síí nataꞌ se na̱na̱ Diose̱ ga̱a naá, ne̱ nana̱ yoꞌ taj: “Taj va̱j rasu̱u̱n rqué nij soj si̱j israelitá rihanj ga̱a va̱j soj rej tacaan vi̱j chiha̱a̱ yoꞌ maꞌ. Taj va̱j xcuu cacaa rihanj, quiꞌyaj soj maꞌ.
42 Mas Deus se afastou e os entregou à adoração das estrelas do céu, como está escrito no Livro dos Profetas: “Ó casa de Israel, será que foi para mim que vocês ofereceram vítimas e sacrifícios no deserto, durante quarenta anos?
43 Tana̱nj cata̱ soj veꞌ mantá nu̱u̱ yaꞌanj cuꞌna̱j Moloc, ne̱ cata̱ soj yatiꞌ chraan, ne̱ guun yoꞌ yaꞌanj cuꞌna̱j Renfán rihaan soj na̱nj ado̱nj. Dan me se yaꞌanj quiꞌyaj maꞌa̱n soj naꞌvi̱j soj rihaan me ro̱j yaꞌanj yoꞌ, ne̱ cheꞌé dan nona̱j rej cane̱ soj, ne̱ rej xco̱ chumanꞌ Babilonia ca̱yáán soj, qui̱ꞌyáj ado̱nj”, taj Diose̱ rihaan nij xi̱i níꞌ a.
43 Não é verdade que vocês levantaram o tabernáculo de Moloque e a estrela de Renfã, o deus de vocês, imagens que vocês fizeram para as adorar? Por isso, vou mandar vocês ao exílio para além da Babilônia.”
44 ”Dan me se nica̱j xi̱i níꞌ nuvií mantá, ne̱ veꞌ nataꞌ maꞌa̱n Diose̱ nana̱ rihaan nij xi̱i níꞌ ga̱a va̱j nij soꞌ rej tacaan me veꞌ yoꞌ a. Ne̱ nuvií mantá yoꞌ roꞌ, quiꞌyaj Moisés man yoꞌ nda̱a vaa cataj xnaꞌanj Diose̱ rihaan soꞌ a. Dan me se ase vaa nuvií mantá tihaa̱n Diose̱ rihaan Moisés, da̱nj vaa quiꞌyaj soꞌ a.
44 — O tabernáculo do testemunho estava entre nossos pais no deserto, como havia ordenado aquele que disse a Moisés que o fizesse segundo o modelo que tinha visto.
45 Ne̱ caꞌanj nica̱j nij xi̱i níꞌ ga̱ síí cuꞌna̱j Josué man nuvií mantá yoꞌ nda̱a toꞌóó yuvii̱ yaníj, ne̱ dan me se quirii yaníj Diose̱ man nij yuvii̱ yaníj rihaan toꞌóó nij soꞌ, ne̱ catúj nij xi̱i níꞌ, quiꞌyaj Diose̱ a. Ne̱ nuvií mantá yoꞌ me rej quinaꞌvíj nij xi̱i níꞌ rihaan Diose̱ nda̱a se cayáán síí cuꞌna̱j David síí nica̱j suun rey a.
45 Também nossos pais, com Josué, tendo recebido o tabernáculo, o levaram, quando tomaram posse das nações que Deus expulsou da presença deles. Foi assim até os dias de Davi,
46 ”Ne̱ David roꞌ, guun niha̱ꞌ rá Diose̱ niꞌya̱j Diose̱ man soꞌ, ne̱ cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Diose̱ se vaa caꞌve̱j rá Diose̱ cune̱ꞌ soꞌ nuvií noco̱o rej naꞌvi̱j nii rihaan taꞌanj síí cuꞌna̱j Jacob a.
46 que obteve o favor de Deus e pediu autorização para construir uma casa para o Deus de Jacó.
47 Ne̱ síí cuꞌna̱j Salomón me síí cuneꞌ nuvií yoꞌ a.
47 Mas foi Salomão quem lhe edificou a casa.
48 Tza̱j ne̱ nuveé si̱j ne̱ rá veꞌ uneꞌ yuvii̱ me Diose̱ síí ꞌni̱j raꞌa nu̱ꞌ chumii̱ maꞌ. ꞌO̱ se cataj xnaꞌanj síí nataꞌ se na̱na̱ Diose̱ se vaa maꞌa̱n Diose̱ cataj:
48 Entretanto, o Altíssimo não habita em casas feitas por mãos humanas. Como diz o profeta:
49 “Rej xta̱ꞌ roꞌ, me chruun xlá sa̱ꞌ táá ꞌu̱nj, ne̱ yoꞌóó roꞌ, me rej ta̱j tacój ado̱nj. Cheꞌé dan taj cheꞌé cune̱ꞌ nij soj veꞌ ca̱né ꞌu̱nj maꞌ, taj síí ꞌni̱j raꞌa man níꞌ, ne̱ taj uún soꞌ: Taj rej quiꞌya̱j soj nara̱a̱n rá ꞌu̱nj maꞌ.
49 “O céu é o meu trono, e a terra é o estrado dos meus pés. Que casa vocês edificarão para mim, diz o Senhor, ou qual é o lugar do meu repouso?
50 ꞌO̱ se ma̱ꞌanj raꞌaj quiꞌyáj nu̱ꞌ nij rasu̱u̱n nihánj ado̱nj”, taj maꞌa̱n Diose̱ a.
50 Não é fato que a minha mão fez todas estas coisas?”
51 ”Dan me se nichra̱j ndoꞌo rá soj, ne̱ nuveé si̱j niha̱ꞌ rá xca̱j cuentá cheꞌé tucuáán sa̱ꞌ me soj maꞌ. Tana̱nj niga̱nj anó tuviꞌ soj ga̱ Nimán Diose̱ ado̱nj. Ase vaa quiꞌyaj xi̱i soj roꞌ, da̱nj ꞌyaj gue̱e̱ maꞌa̱n soj uún na̱nj á.
51 — Homens teimosos e incircuncisos de coração e de ouvidos, vocês sempre resistem ao Espírito Santo. Vocês fazem exatamente o mesmo que fizeram os seus pais.
52 Dan me se canocoꞌ xi̱i soj man cunuda̱nj nij síí nataꞌ se na̱na̱ Diose̱, ne̱ guun rá nij soꞌ quiꞌya̱j nij soꞌ sayuun man nij soꞌ, ne̱ nda̱a ticaviꞌ nij soꞌ man nij síí nataꞌ cheꞌé síí sa̱ꞌ caꞌne̱j Diose̱ rihaan chumii̱ nihánj ti̱nanii man yuvii̱ rihaan sayuun ei. Ne̱ síí sa̱ꞌ yoꞌ me se guun nij soj síí tacuachén man soꞌ rihaan nij síí ta̱j riꞌyunj man níꞌ, ne̱ nda̱a ticaviꞌ nij soj man soꞌ vaa ei.
52 Qual dos profetas os pais de vocês não perseguiram? Eles mataram os que anteriormente anunciavam a vinda do Justo, do qual vocês agora se tornaram traidores e assassinos,
53 Dan me se soj me síí guun rá se vaa se tucua̱nj Diose̱ roꞌ, me nana̱ cataj xnaꞌanj nij se mo̱zó Diose̱ rihaan soj, tza̱j ne̱ ne uno soj nana̱ yoꞌ maꞌ ―taj síí cuꞌna̱j Esteban rihaan nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá a.
53 vocês que receberam a lei por ministério de anjos e não a guardaram.
54 Dan me se ga̱a cuno nij síí uun chij rihaan nij yuvii̱ israelitá nana̱ vaa da̱nj, ga̱a ne̱ cuyanj rá nij soꞌ, ne̱ nda̱a chá ru̱j maꞌa̱n nij soꞌ tuꞌva nij soꞌ niꞌya̱j nij soꞌ man Esteban a.
54 Ao ouvirem isto, ficaram com o coração cheio de raiva e rangiam os dentes contra ele.
55 Tza̱j ne̱ Esteban roꞌ, caraa ndoꞌo Nimán Diose̱ nimán soꞌ, ne̱ dan me se niꞌya̱j soꞌ rej xta̱ꞌ, ne̱ queneꞌen soꞌ rej veꞌé ndoꞌo vaa rej nicu̱nꞌ Diose̱, ne̱ queneꞌen soꞌ se vaa nicunꞌ Jesucristó rej xꞌnúú Diose̱ rej nuva̱ꞌ Diose̱ a.
55 Mas Estêvão, cheio do Espírito Santo, fitou os olhos no céu e viu a glória de Deus e Jesus, que estava à direita de Deus.
56 Ga̱a ne̱ cataj síí cuꞌna̱j Esteban a:
56 Então disse: — Eis que vejo os céus abertos e o Filho do Homem, em pé à direita de Deus.
57 Ga̱a ne̱ nucua̱j ndoꞌo caguáj nij soꞌ, ne̱ caráán raꞌa nij soꞌ xréé nij soꞌ, cheꞌé rej ne caꞌve̱j daj chiha̱a̱ míj rá nij soꞌ cuno̱ nij soꞌ a̱ doj se na̱na̱ Esteban a̱ maꞌ. Ga̱a ne̱ cunánj cunuda̱nj nij soꞌ nda̱a rej nicu̱nꞌ Esteban, ne̱ quitaꞌaa cunuda̱nj nij soꞌ man soꞌ,
57 Eles, porém, gritando bem alto, taparam os ouvidos e, unânimes, avançaram contra ele.
58 ne̱ quirii nij soꞌ man Esteban rque chumanꞌ Jerusalén yoꞌ, ne̱ guun cheꞌe̱ nij soꞌ goꞌ nij soꞌ yahij man Esteban a. Dan me se nij síí caraa cacunꞌ xráá Esteban me se cuchruj nij soꞌ saga̱nꞌ nij soꞌ rihaan yoꞌóó rej nicu̱nꞌ ꞌo̱ síí tachru̱u̱ cuꞌna̱j Saulo a.
58 E, expulsando-o da cidade, o apedrejaram. As testemunhas deixaram as capas deles aos pés de um jovem chamado Saulo.
59 Ga̱a ne̱ goꞌ ndoꞌo nij soꞌ yahij man Esteban, ne̱ cachíín niꞌya̱j soꞌ rihaan Jesucristó, ne̱ cataj soꞌ:
59 E enquanto o apedrejavam, Estêvão orava, dizendo: — Senhor Jesus, recebe o meu espírito!
60 Ga̱a ne̱ canicunꞌ ru̱j soꞌ, ne̱ nucua̱j ndoꞌo caguáj soꞌ, cataj soꞌ:
60 Então, ajoelhando-se, gritou bem alto: — Senhor, não os condenes por causa deste pecado! E, depois que ele disse isso, morreu.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.