Atos 27
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NTLH
1 Dan me se guun ya̱ rá síí cuꞌna̱j Festo se vaa caꞌa̱nj núj nda̱a yoꞌóó noco̱o Italia rej ne̱ síí nica̱j suun emperador cuꞌna̱j César a. Ga̱a ne̱ tacuachén soꞌ man Pabló do̱ꞌ, man yoꞌó do̱j síí ꞌni̱j tagaꞌ do̱ꞌ, rihaan ꞌo̱ tanuu uun chij rihaan ꞌo̱ cientó tanuu, ne̱ Julio cuꞌna̱j tanuu yoꞌ, ne̱ síí nu̱u̱ rihaan maꞌa̱n síí nica̱j suun emperador me soꞌ a.
1 Ficou resolvido que devíamos embarcar para a Itália. Então entregaram Paulo e os outros presos a Júlio, um oficial romano que era do batalhão chamado “Batalhão do Imperador”.
2 Dan me se cavii núj ga̱ tinúꞌ Aristarco síí cavii chumanꞌ Tesalónica chumanꞌ na̱j estadó Macedonia rque ꞌo̱ rihoo chéé rihaan na a. Ne̱ xa̱ꞌ rihoo yoꞌ, tza̱j ne̱ rihoo cavii chumanꞌ Adramitio me yoꞌ, ne̱ caꞌa̱nj yoꞌ nda̱a nij chumanꞌ na̱j tuꞌva na yaꞌa̱nj estadó Asia a.
2 Nós embarcamos num navio da cidade de Adramítio, que estava pronto para navegar para os portos da província da Ásia. E assim começamos a viagem. Aristarco, um macedônio da cidade de Tessalônica, estava conosco.
3 Ne̱ yoꞌó güii me se cuchiꞌ núj chumanꞌ cuꞌna̱j Sidón, ne̱ veꞌé ina̱nj quiꞌyaj síí cuꞌna̱j Julio ga̱ Pabló, ne̱ caꞌvej rá soꞌ caꞌa̱nj Pabló rihaan nij tuviꞌ Pabló síí ya̱nj chumanꞌ Sidón yoꞌ, cheꞌé rej ta̱j yaꞌanj nij soꞌ man Pabló a.
3 No dia seguinte chegamos ao porto de Sidom. Júlio tratava Paulo com bondade e lhe deu licença para ir ver os seus amigos e receber deles o que precisava.
4 Ga̱a ne̱ cavii uún núj rque rihoo, ne̱ caꞌanj uún rihoo, ne̱ cachén núj rej sur rej nichru̱nꞌ yoꞌóó ta̱j rihaan na yaꞌa̱nj cuꞌna̱j Chipre a. ꞌO̱ se goꞌ ndoꞌo nana̱ rej rihaan rihoo yoꞌ a.
4 Depois de sairmos de Sidom, navegamos ao norte da ilha de Chipre a fim de evitar os ventos que estavam soprando contra nós.
5 Ga̱a ne̱ cachén uún núj rihaan na yaꞌa̱nj, ne̱ cachén núj tuꞌva estadó Cilicia do̱ꞌ, estadó Panfilia do̱ꞌ, ne̱ cuchiꞌ núj nda̱a chumanꞌ Mira chumanꞌ na̱j estadó Lisia a.
5 Atravessamos o mar em frente ao litoral da região da Cilícia e província da Panfília e chegamos a Mirra, uma cidade da província da Lícia.
6 Ne̱ chumanꞌ yoꞌ roꞌ, nariꞌ tanuu yoꞌ ꞌo̱ rihoo cavii chumanꞌ Alejandría, ne̱ rihoo caꞌa̱nj nda̱a Italia me yoꞌ a. Cheꞌé dan cavii núj rque rihoo yoꞌ quiꞌyaj tanuu yoꞌ a.
6 Ali o oficial romano encontrou um navio da cidade de Alexandria, que ia para a Itália, e nos fez embarcar nele.
7 Dan me se nanaj ndoꞌo cachéé rihoo yoꞌ rque queꞌe̱e̱ güii, ne̱ cheꞌé dan sayu̱u̱n ndoꞌo vaa cuchiꞌ núj rihaan chumanꞌ Gnido a. Ne̱ ne caꞌve̱e caꞌa̱nj núj a̱ doj, quiꞌyaj nana̱ maꞌ. Cheꞌé dan cachén núj nichru̱nꞌ yoꞌóó ta̱j rihaan na yaꞌa̱nj cuꞌna̱j Creta, ne̱ nichru̱nꞌ rej cuꞌna̱j Salmón rej na̱j yoꞌóó Creta cachén núj a.
7 Navegamos bem devagar vários dias e com grande dificuldade chegamos em frente da cidade de Cnido. Como o vento não nos deixava continuar naquela direção, passamos pelo cabo Salmona da ilha de Creta e seguimos pelo lado sul daquela ilha, o qual é protegido dos ventos.
8 Ne̱ sayu̱u̱n uxrá vaa cachén núj rej yoꞌ, ne̱ cuchiꞌ núj nda̱a ꞌo̱ rej cuꞌna̱j Buenos Puertos, ne̱ nichru̱nꞌ naj chumanꞌ yoꞌ ga̱ chumanꞌ cuꞌna̱j Lasea a.
8 Assim fomos navegando bem perto do litoral e, ainda com dificuldade, chegamos a um lugar chamado “Bons Portos”, perto da cidade de Laseia.
9 Dan me se a̱j cachén ndoꞌo güii, quiꞌyaj rihoo yoꞌ, ne̱ a̱j cachén güii tocoꞌ nij yuvii̱ israelitá xꞌnaa man maꞌa̱n nij soꞌ cheꞌé se aráj gue̱e̱ nij soꞌ rihaan Diose̱, ne̱ nichru̱nꞌ quisi̱j dió avii nana̱ yuva̱a̱ rihaan na yaꞌa̱nj a. Cheꞌé dan cuchuꞌviꞌ núj se vaa quira̱nꞌ núj si̱j ma̱n rque rihoo yoꞌ sayuun a. Cheꞌé dan narqué Pabló chrej rihaan nij síí ma̱n rque rihoo yoꞌ,
9 Ficamos ali muito tempo, e tornou-se perigoso continuar a viagem porque o inverno estava chegando . Então Paulo avisou:
10 ne̱ cataj soꞌ rihaan nij soꞌ a:
10 — Homens, estou vendo que daqui para diante a nossa viagem será perigosa. Haverá grandes prejuízos não somente com o navio e com a sua carga, mas também haverá perda de vidas.
11 Tza̱j ne̱ tanuu uun chij rihaan ꞌo̱ cientó tanuu yoꞌ roꞌ, ne cuchuma̱n rá soꞌ se na̱na̱ Pabló maꞌ. Tana̱nj cuchumán rá soꞌ se na̱na̱ síí tuguáj rihoo do̱ꞌ, síí siꞌya̱j rihoo do̱ꞌ a.
11 Mas o oficial romano tinha mais confiança no capitão e no dono do navio do que em Paulo.
12 Dan me se rej cuꞌna̱j Buenos Puertos yoꞌ roꞌ, nuveé re̱j sa̱ꞌ quina̱j rihoo nu̱ꞌ dió avii nana̱ yuva̱a̱ me rej yoꞌ a. Cheꞌé dan noco̱o doj taꞌa̱j nij síí ma̱n rque rihoo cataj se vaa guun rá nij soꞌ cu̱riha̱nj rihoo rej yoꞌ, ne̱ guun rá nij soꞌ se vaa cuchi̱ꞌ rihoo chumanꞌ Fenice ne̱ gu̱un ra̱a̱n rihoo chumanꞌ yoꞌ nu̱ꞌ dió avii nana̱ yuva̱a̱ a. Ne̱ chumanꞌ Fenice roꞌ, me chumanꞌ na̱j yoꞌóó cuꞌna̱j Creta, ne̱ ca̱ráán quij rihaan nana̱ yuva̱a̱ rej chumanꞌ Fenice, rá nij soꞌ a.
12 O porto não era bom para passar o inverno. Por isso a maioria achava que devíamos sair dali e tentar chegar a Fênix. Essa cidade é um porto de Creta que tem um lado para o sudoeste e o outro para o noroeste. E eles achavam que poderíamos passar o inverno ali.
13 Dan me se cavii ꞌo̱ nana̱ catu̱nꞌ rej rque̱ tuꞌva na yaꞌa̱nj, ne̱ guun rá nij soꞌ se vaa gu̱un nucua̱j nij soꞌ quiꞌya̱j nij soꞌ nda̱a vaa guun rá nij soꞌ a. Cheꞌé dan guun cheꞌe̱ rihoo caꞌanj rihoo, ne̱ nichru̱nꞌ yoꞌóó cuꞌna̱j Creta va̱j nij soꞌ quiꞌyaj nana̱ a.
13 Começou a soprar do sul um vento fraco, e por isso eles pensaram que podiam fazer o que tinham planejado. Levantamos âncora e fomos navegando o mais perto possível do litoral de Creta.
14 Dan me se do̱j orá vaj rihoo, ga̱a ne̱ taj niꞌyón cavii ꞌo̱ nana̱ yuva̱a̱ rej xra̱j rihaan na yaꞌa̱nj, ne̱ goꞌ uxrá nana̱ yuva̱a̱ rihaan rihoo, ne̱ nana̱ cuꞌna̱j Euroclidón me yoꞌ xnaꞌánj griego a.
14 Mas, de repente, um vento muito forte, chamado “Nordeste”, veio da ilha
15 Ne̱ ne gu̱un nucua̱j rihoo caꞌa̱nj rihoo rej rihaan rihoo ne̱ quiꞌya̱j canaán rihoo rihaan nana̱ yuva̱a̱ maꞌ. Cheꞌé dan caꞌneꞌ rá núj, ne̱ canica̱j rihoo ne̱ va̱j rmaꞌa̱n rihoo, quiꞌyaj nana̱ yoꞌ a.
15 e arrastou o navio de tal maneira, que não pudemos fazer com que ele seguisse na direção certa. Por isso desistimos e deixamos que o vento nos levasse.
16 Ne̱ cachén núj nichru̱nꞌ yoꞌo̱ yoꞌóó nii ta̱j rihaan na yaꞌa̱nj, ne̱ yoꞌóó cuꞌna̱j Clauda me yoꞌ a. Ne̱ sayu̱u̱n uxrá guun nucua̱j núj naxca̱j núj rihoo cunii noco̱ꞌ rej xco̱ rihoo xi̱j ne̱ naquiꞌyaj raan núj man rihoo cunii yoꞌ rque rihoo xi̱j yoꞌ a.
16 Para escaparmos do vento, passamos ao sul de uma pequena ilha chamada Cauda. Ali, com muita dificuldade, conseguimos recolher o bote do navio.
17 Ne̱ ga̱a quisíj naxca̱j núj man rihoo cunii yoꞌ, ne̱ numíj nij soꞌ neꞌ naquiꞌya̱j raan nij soꞌ man rihoo xi̱j yoꞌ a. Dan me se cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nij soꞌ se vaa cano̱ rihoo rihaan yoꞌóó chru̱u̱ na̱j rque na yaꞌa̱nj rej cuꞌna̱j Sirte ne̱ quiri̱ꞌ nu̱ꞌ rihoo yoꞌ a. Cheꞌé dan nacué nij soꞌ mantá oꞌ nana̱ rihaan, cheꞌé rej se̱ caꞌanj yo̱o rihoo maꞌ. Ne̱ me rej maꞌa̱n goꞌ nana̱ roꞌ, caꞌanj rihoo uún ado̱nj.
17 Os marinheiros levantaram o bote para dentro do navio e amarraram o casco do navio com cordas grossas. Estavam com medo de que o navio fosse arrastado para os bancos de areia que ficam perto do litoral da Líbia. Então desceram as velas e deixaram que o navio fosse levado pelo vento.
18 Ne̱ yoꞌó güii me se cheꞌé se goꞌ uxrá nana̱ rihaan núj, ne̱ cheꞌé dan quiriꞌíj nij soꞌ nij rasu̱u̱n ma̱n rque rihoo rque na yaꞌa̱nj,
18 E a terrível tempestade continuou. No dia seguinte começaram a jogar a carga no mar.
19 ne̱ güii vaꞌnu̱j me se maꞌa̱n nij soꞌ raꞌa nij soꞌ riꞌíj nij soꞌ nij rasu̱u̱n rásuun maꞌa̱n yuvii̱ tuguáj rihoo rque na yaꞌa̱nj, cheꞌé rej cunu̱u yo̱o rihoo ne̱ nij soꞌ a.
19 E, no outro dia, os marinheiros, com as próprias mãos, jogaram no mar uma parte do equipamento do navio.
20 Ne̱ güii do̱ꞌ, yatiꞌ do̱ꞌ, ne curuvi̱ꞌ ni̱ꞌyaj núj queꞌe̱e̱ güii a̱ maꞌ. Ne̱ yoꞌo̱ goꞌ nana̱ yuva̱a̱ rihaan núj, ne̱ cheꞌé dan guun ya̱ rá núj se vaa daj chiha̱a̱ míj se̱ caꞌvee quinani̱i̱ núj rihaan sayuun yoꞌ a̱ maꞌ.
20 Durante muitos dias não pudemos ver o sol nem as estrelas, e o vento continuava soprando forte. Finalmente perdemos toda a esperança de nos salvarmos.
21 Dan me se a̱ ꞌó nij síí ma̱n rque rihoo ne cha̱ nij soꞌ, ne̱ cheꞌé dan canicunꞌ Pabló scaꞌnúj nij soꞌ, ne̱ cataj soꞌ:
21 Fazia muito tempo que eles não comiam nada. Então Paulo ficou de pé no meio deles e disse: — Homens, vocês deviam ter dado atenção ao que eu disse e ter ficado em Creta; e assim não teríamos tido toda esta perda e este prejuízo.
22 Ne̱ nihánj me se cuno̱ soj chrej nago̱ꞌ ꞌu̱nj man soj, ne̱ naquiꞌya̱j niha̱ꞌ soj nimán soj á. ꞌO̱ se a̱ ꞌó tuviꞌ nij soj se̱ caviꞌ maꞌ. Ma̱a̱n o̱rúnꞌ rihoo nihánj caꞌa̱nj niꞌya̱ a.
22 Mas agora peço que tenham coragem. Ninguém vai morrer; vamos perder somente o navio.
23 ꞌO̱ se ꞌu̱nj me síí noco̱ꞌ man Diose̱, ne̱ ꞌyaj suun ꞌu̱nj cheꞌé soꞌ, ne̱ nii̱ cuaꞌa̱a roꞌ, canicunꞌ yoꞌo̱ se mo̱zó Diose̱ rihanj,
23 Digo isso porque, na noite passada, um anjo do Deus a quem pertenço e sirvo apareceu a mim
24 ne̱ cataj soꞌ: “Se̱ cuchuꞌvíꞌ so̱ꞌ, man Pablo. ꞌO̱ se no̱ xcúún so̱ꞌ ca̱nicúnꞌ so̱ꞌ rihaan síí cuꞌna̱j César, ne̱ nihánj me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ se vaa a̱j guun rá Diose̱ se vaa ca̱ráán Diose̱ rihaan sayuun cheꞌé so̱ꞌ ga̱ cunuda̱nj nij síí nu̱u̱ rque rihoo nihánj ado̱nj”, taj se mo̱zó Diose̱ rihanj a.
24 e disse: “Paulo, não tenha medo! Você precisa ir até a presença do Imperador. E Deus, na sua bondade, já lhe deu a vida de todos os que estão viajando com você.”
25 Cheꞌé dan naquiꞌya̱j niha̱ꞌ soj nimán soj, tinu̱j. ꞌO̱ se ꞌu̱nj me síí amán ya̱ rá niꞌya̱j Diose̱ se vaa quiꞌya̱j Diose̱ nu̱ꞌ nda̱a vaa cataj xnaꞌanj se mo̱zó Diose̱ rihanj ado̱nj.
25 Por isso, homens, tenham coragem! Eu confio em Deus e estou certo de que ele vai fazer o que me disse.
26 Tza̱j ne̱ ꞌo̱ se cataj se mo̱zó Diose̱ rihanj se vaa ya̱ quiri̱ꞌ rihoo nihánj tuꞌva ꞌo̱ yoꞌóó ta̱j rihaan na yaꞌa̱nj ado̱nj ―taj Pabló rihaan yoꞌó nij soꞌ a.
26 Porém vamos ser arrastados para alguma ilha.
27 Dan me se quisíj xcaꞌa̱nj güii va̱j núj rihaan na yaꞌa̱nj cuꞌna̱j Adria, quiꞌyaj nana̱ a. Ne̱ rej ya̱nꞌ roꞌ, guun rá nij síí tuguáj rihoo se vaa da̱j doj cuchi̱ꞌ núj rihaan ꞌo̱ yoꞌóó a.
27 Duas semanas depois, à noite, continuávamos sendo levados pela tempestade no mar Mediterrâneo. Mais ou menos à meia-noite, os marinheiros começaram a sentir que estávamos chegando perto de terra.
28 Cheꞌé dan xcaj taꞌngaꞌ nij soꞌ me daj metró cunu̱u̱ nuû na, ne̱ xcaj nij soꞌ cuentá se vaa ico̱ xnu̱ꞌ ya̱a̱n metró nuû na rej yoꞌ a. Ga̱a ne̱ naꞌvi̱j nij soꞌ ꞌo̱ orá nii, ne̱ xcaj taꞌngaꞌ uún nij soꞌ, ne̱ xcaj nij soꞌ cuentá se vaa ico̱ chi̱j gue̱e̱ metró cunu̱u̱ nuû na a.
28 Então jogaram no mar uma corda com um peso na ponta e viram que a água ali tinha trinta e seis metros de fundura. Mais adiante tornaram a medir, e deu vinte e sete metros.
29 Cheꞌé dan cuchuꞌviꞌ nij soꞌ se vaa cano̱ rihoo yoꞌ rihaan yuvej na̱j rque na yaꞌa̱nj ne̱ cachra̱nꞌ rihoo a. Cheꞌé dan caꞌanj nij soꞌ rej xco̱ rihoo, ne̱ tananij nij soꞌ caꞌa̱nj agaꞌ ganchó rque na yaꞌa̱nj, cheꞌé rej nucuꞌlu̱ꞌ agaꞌ yoꞌ rque nij yuvej na̱j rque na yaꞌa̱nj, ne̱ canicu̱nꞌ rihoo yoꞌ a. Ne̱ guun ndoꞌo rá nij soꞌ se vaa cuaj cuaj quisi̱j güii ne̱ gu̱un nucua̱j nij soꞌ queneꞌe̱n nij soꞌ me rej va̱j nij soꞌ a.
29 Eles ficaram com muito medo de que o navio fosse bater contra as rochas. Por isso jogaram quatro âncoras da parte de trás do navio e oraram para que amanhecesse logo.
30 Ga̱a ne̱ nij síí tuguáj rihoo roꞌ, guun rá nij soꞌ cuna̱nj maꞌa̱n ina̱nj nij soꞌ, ne̱ quinani̱i̱ nij soꞌ rihaan sayuun quira̱nꞌ tuviꞌ nij soꞌ quiꞌya̱j rihoo yoꞌ, rá nij soꞌ a. Cheꞌé dan tuꞌva rmaꞌa̱n nij soꞌ cataj nij soꞌ se vaa caꞌa̱nj nij soꞌ ta̱nanij nij soꞌ doj agaꞌ ganchó rque na yaꞌa̱nj rej tacúún rihoo, ne̱ caꞌanj ta̱nanij nij soꞌ rihoo cunii yoꞌ rihaan na yaꞌa̱nj catu̱u̱ nij soꞌ a.
30 Aí os marinheiros tentaram escapar do navio. Baixaram o bote no mar, fingindo que iam jogar âncoras da parte da frente do navio.
31 Tza̱j ne̱ caꞌmii Pabló rihaan tanuu uun chij rihaan ꞌo̱ cientó tanuu do̱ꞌ, rihaan yoꞌó nij tanuu do̱ꞌ, cataj soꞌ:
31 Então Paulo disse ao oficial romano e aos soldados: — Se os marinheiros não ficarem no navio, vocês não poderão se salvar.
32 Ga̱a ne̱ caꞌanj nij tanuu, caꞌneꞌ nij tanuu neꞌ numi̱i rihoo cunii yoꞌ, ne̱ quinij maꞌa̱n rihoo cunii yoꞌ rihaan na yaꞌa̱nj, caꞌanj niꞌya̱ maꞌa̱n yoꞌ a.
32 Aí os soldados cortaram as cordas que prendiam o bote e o largaram no mar.
33 Ne̱ nichrunꞌ rá ranga̱ꞌ, ne̱ nagoꞌ Pabló chrej man yoꞌó nij soꞌ se vaa cha̱ nij soꞌ do̱j se chá a. Ne̱ cataj soꞌ:
33 De madrugada Paulo pediu a todos que comessem alguma coisa e disse: — Já faz catorze dias que vocês estão esperando e durante este tempo não comeram nada.
34 Cheꞌé dan narque̱ ꞌu̱nj chrej man nij soj cuano̱ se vaa cha̱ soj á. Ga̱a ne̱ gu̱un nucua̱j soj quinani̱i̱ soj rihaan sayuun na̱nj á. ꞌO̱ se a̱ ꞌó yuvé raa̱ a̱ ꞌó nij soj se̱ caꞌanj niꞌya̱ a̱ maꞌ ―taj soꞌ rihaan yoꞌó nij soꞌ a.
34 Agora comam alguma coisa, por favor. Vocês precisam se alimentar para poder continuar vivendo. Pois ninguém vai perder nem mesmo um fio de cabelo.
35 Síj caꞌmii soꞌ da̱nj, ga̱a ne̱ nica̱j soꞌ rachrúún, ne̱ nagoꞌ soꞌ graciá rihaan Diose̱ cheꞌé rachrúún niꞌya̱j cunuda̱nj nij soꞌ, ga̱a ne̱ cuxraꞌ taꞌa̱j soꞌ rachrúún, ne̱ guun cheꞌe̱ soꞌ chá soꞌ a.
35 Em seguida Paulo pegou pão e deu graças a Deus diante de todos. Depois partiu o pão e começou a comer.
36 Ga̱a ne̱ guun niha̱ꞌ rá cunuda̱nj nij soꞌ, ne̱ nda̱a maꞌa̱n nij soꞌ chá uún a.
36 Então eles ficaram com mais coragem e também comeram.
37 Ne̱ cunuda̱nj núj si̱j va̱j rque rihoo yoꞌ roꞌ, me vi̱j cientó táá vaꞌnu̱j chiha̱a̱ xnu̱ꞌ ya̱a̱n ya̱ yuvii̱ a.
37 No navio éramos ao todo duzentas e setenta e seis pessoas.
38 Ne̱ ga̱a quisíj caraa rque nij soꞌ, ne̱ quiriꞌíj nij soꞌ nu̱ꞌ ꞌnúú trigó rihaan na yaꞌa̱nj, cheꞌé rej ga̱a̱ yo̱o doj rihoo a.
38 Depois que todos comeram, jogaram o trigo no mar para que o navio ficasse mais leve.
39 Dan me se quisíj güii, ne̱ queneꞌen núj yoꞌóó, tza̱j ne̱ ne cunu̱u ya̱a̱n núj yoꞌóó yoꞌ a̱ maꞌ. Tza̱j ne̱ queneꞌen nij soꞌ ꞌo̱ rej atúj yaníj do̱j tzinꞌ na yaꞌa̱nj, ne̱ na̱j yoꞌóó chru̱u̱ tuꞌva na yaꞌa̱nj rej yoꞌ a. Ne̱ guun rá nij soꞌ caꞌa̱nj rihoo rej yoꞌ sese caꞌve̱e caꞌa̱nj rihoo a.
39 Quando amanheceu, os marinheiros não reconheceram a terra, mas viram uma baía onde havia uma praia. Então resolveram fazer o possível para encalhar o navio lá.
40 Cheꞌé dan caꞌneꞌ nij soꞌ neꞌ noco̱ꞌ nij agaꞌ ganchó, ne̱ quináj nij agaꞌ ganchó rque na yaꞌa̱nj, quiꞌyaj nij soꞌ a. Ne̱ nache nij soꞌ neꞌ numi̱i chruun tuguáj rihoo, ne̱ naxuma̱a̱n mantá rej tacúún rihoo, quiꞌyaj nij soꞌ, ne̱ guun rá nij soꞌ go̱ꞌ nana̱ rihaan mantá ne̱ caꞌa̱nj rihoo rej na̱j yoꞌóó chru̱u̱ yoꞌ, rá nij soꞌ a.
40 Eles cortaram as cordas das âncoras, e as largaram no mar, e desamarraram os lemes. Em seguida suspenderam a vela do lado dianteiro, para que pudessem seguir na direção da praia.
41 Tza̱j ne̱ caꞌanj rihoo canó rihoo xráá ꞌo̱ tacaan yoꞌóó chru̱u̱ na̱j rque na, ne̱ raan canó tacúún rihoo yoꞌóó chru̱u̱, ne̱ ne caꞌve̱e cu̱riha̱nj yoꞌ a̱ maꞌ. Ne̱ nucua̱j ndoꞌo goꞌ na rej xco̱ rihoo, ne̱ da̱j doj quiri̱ꞌ rej xco̱ rihoo, quiꞌyaj na yoꞌ a.
41 Mas o navio bateu num banco de areia e ficou encalhado. A parte da frente ficou presa, e a de trás começou a ser arrebentada pela força das ondas.
42 Ne̱ guun rá nij tanuu ticavi̱ꞌ nij soꞌ man nij síí ꞌni̱j tagaꞌ tumé nij soꞌ, cheꞌé rej se̱ caꞌvee go̱ꞌ nij soꞌ xtáj rihaan na ne̱ cuna̱nj nij soꞌ rihaan nij tanuu a.
42 Os soldados combinaram matar todos os prisioneiros, para que nenhum pudesse chegar até a praia e fugir.
43 Tza̱j ne̱ tanuu uun chij rihaan ꞌo̱ cientó tanuu roꞌ, ne caꞌve̱j rá soꞌ cavi̱ꞌ Pabló maꞌ. Cheꞌé dan caráán soꞌ chrej se̱ quiꞌyaj yoꞌó nij tanuu da̱nj maꞌ. Ne̱ caꞌneꞌ soꞌ suun se vaa nij síí neꞌen go̱ꞌ xtáj rihaan na roꞌ, güe̱j asino nij soꞌ rihaan na go̱ꞌ nij soꞌ xtáj rihaan na caꞌa̱nj nij soꞌ rihaan yoꞌóó a.
43 Mas o oficial romano queria salvar Paulo e não deixou que fizessem isso. Pelo contrário, mandou que todos os que soubessem nadar fossem os primeiros a se jogar na água e a nadar até a praia.
44 Ne̱ yoꞌó nij soꞌ roꞌ, cano̱ nij soꞌ rcuchra̱ꞌ do̱ꞌ, chruun cavii rihoo yoꞌ ga̱a cachranꞌ rihoo do̱ꞌ, ne̱ caꞌa̱nj nij soꞌ rihaan yoꞌóó yoꞌ, taj soꞌ a. Ne̱ da̱nj quiꞌyaj nij soꞌ, ne̱ cuchiꞌ cunuda̱nj nij soꞌ rihaan yoꞌóó, ne̱ quinanii cunuda̱nj nij soꞌ a.
44 E mandou também que os outros se salvassem, segurando-se em tábuas ou em pedaços do navio. E foi assim que todos nós chegamos a terra sãos e salvos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 27, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.