Atos 27
Se-nānā Diosē nanā sāʼ me rá catūū nimán níʼ a (TRCNT) vs NAA
1 Dan me se guun ya̱ rá síí cuꞌna̱j Festo se vaa caꞌa̱nj núj nda̱a yoꞌóó noco̱o Italia rej ne̱ síí nica̱j suun emperador cuꞌna̱j César a. Ga̱a ne̱ tacuachén soꞌ man Pabló do̱ꞌ, man yoꞌó do̱j síí ꞌni̱j tagaꞌ do̱ꞌ, rihaan ꞌo̱ tanuu uun chij rihaan ꞌo̱ cientó tanuu, ne̱ Julio cuꞌna̱j tanuu yoꞌ, ne̱ síí nu̱u̱ rihaan maꞌa̱n síí nica̱j suun emperador me soꞌ a.
1 Quando foi decidido que devíamos navegar para a Itália, entregaram Paulo e alguns outros presos a um centurião chamado Júlio, do Batalhão Imperial.
2 Dan me se cavii núj ga̱ tinúꞌ Aristarco síí cavii chumanꞌ Tesalónica chumanꞌ na̱j estadó Macedonia rque ꞌo̱ rihoo chéé rihaan na a. Ne̱ xa̱ꞌ rihoo yoꞌ, tza̱j ne̱ rihoo cavii chumanꞌ Adramitio me yoꞌ, ne̱ caꞌa̱nj yoꞌ nda̱a nij chumanꞌ na̱j tuꞌva na yaꞌa̱nj estadó Asia a.
2 Embarcando num navio de Adramítio, que estava de partida para costear a província da Ásia, fizemo-nos ao mar, indo conosco Aristarco, um macedônio de Tessalônica.
3 Ne̱ yoꞌó güii me se cuchiꞌ núj chumanꞌ cuꞌna̱j Sidón, ne̱ veꞌé ina̱nj quiꞌyaj síí cuꞌna̱j Julio ga̱ Pabló, ne̱ caꞌvej rá soꞌ caꞌa̱nj Pabló rihaan nij tuviꞌ Pabló síí ya̱nj chumanꞌ Sidón yoꞌ, cheꞌé rej ta̱j yaꞌanj nij soꞌ man Pabló a.
3 No dia seguinte, chegamos a Sidom. Júlio, tratando Paulo com humanidade, permitiu que ele fosse ver os amigos e obter assistência.
4 Ga̱a ne̱ cavii uún núj rque rihoo, ne̱ caꞌanj uún rihoo, ne̱ cachén núj rej sur rej nichru̱nꞌ yoꞌóó ta̱j rihaan na yaꞌa̱nj cuꞌna̱j Chipre a. ꞌO̱ se goꞌ ndoꞌo nana̱ rej rihaan rihoo yoꞌ a.
4 Partindo dali, navegamos ao abrigo da ilha de Chipre, porque os ventos eram contrários.
5 Ga̱a ne̱ cachén uún núj rihaan na yaꞌa̱nj, ne̱ cachén núj tuꞌva estadó Cilicia do̱ꞌ, estadó Panfilia do̱ꞌ, ne̱ cuchiꞌ núj nda̱a chumanꞌ Mira chumanꞌ na̱j estadó Lisia a.
5 E, tendo atravessado o mar ao longo da Cilícia e Panfília, chegamos a Mirra, na Lícia.
6 Ne̱ chumanꞌ yoꞌ roꞌ, nariꞌ tanuu yoꞌ ꞌo̱ rihoo cavii chumanꞌ Alejandría, ne̱ rihoo caꞌa̱nj nda̱a Italia me yoꞌ a. Cheꞌé dan cavii núj rque rihoo yoꞌ quiꞌyaj tanuu yoꞌ a.
6 Nesse porto, o centurião encontrou um navio de Alexandria, que estava de partida para a Itália, e nos fez embarcar nele.
7 Dan me se nanaj ndoꞌo cachéé rihoo yoꞌ rque queꞌe̱e̱ güii, ne̱ cheꞌé dan sayu̱u̱n ndoꞌo vaa cuchiꞌ núj rihaan chumanꞌ Gnido a. Ne̱ ne caꞌve̱e caꞌa̱nj núj a̱ doj, quiꞌyaj nana̱ maꞌ. Cheꞌé dan cachén núj nichru̱nꞌ yoꞌóó ta̱j rihaan na yaꞌa̱nj cuꞌna̱j Creta, ne̱ nichru̱nꞌ rej cuꞌna̱j Salmón rej na̱j yoꞌóó Creta cachén núj a.
7 Navegando vagarosamente muitos dias, foi com dificuldade que chegamos às imediações de Cnido. Não nos sendo permitido prosseguir, por causa do vento contrário, navegamos ao abrigo de Creta, na altura de Salmona.
8 Ne̱ sayu̱u̱n uxrá vaa cachén núj rej yoꞌ, ne̱ cuchiꞌ núj nda̱a ꞌo̱ rej cuꞌna̱j Buenos Puertos, ne̱ nichru̱nꞌ naj chumanꞌ yoꞌ ga̱ chumanꞌ cuꞌna̱j Lasea a.
8 Costeando a ilha com dificuldade, chegamos a um lugar chamado Bons Portos, perto do qual estava a cidade de Laseia.
9 Dan me se a̱j cachén ndoꞌo güii, quiꞌyaj rihoo yoꞌ, ne̱ a̱j cachén güii tocoꞌ nij yuvii̱ israelitá xꞌnaa man maꞌa̱n nij soꞌ cheꞌé se aráj gue̱e̱ nij soꞌ rihaan Diose̱, ne̱ nichru̱nꞌ quisi̱j dió avii nana̱ yuva̱a̱ rihaan na yaꞌa̱nj a. Cheꞌé dan cuchuꞌviꞌ núj se vaa quira̱nꞌ núj si̱j ma̱n rque rihoo yoꞌ sayuun a. Cheꞌé dan narqué Pabló chrej rihaan nij síí ma̱n rque rihoo yoꞌ,
9 Depois de muito tempo, tendo-se tornado a navegação perigosa, e já passado o tempo do Dia do Jejum, Paulo os aconselhou,
10 ne̱ cataj soꞌ rihaan nij soꞌ a:
10 dizendo: — Senhores, vejo que a viagem vai ser trabalhosa, com dano e muito prejuízo, não só da carga e do navio, mas também da nossa vida.
11 Tza̱j ne̱ tanuu uun chij rihaan ꞌo̱ cientó tanuu yoꞌ roꞌ, ne cuchuma̱n rá soꞌ se na̱na̱ Pabló maꞌ. Tana̱nj cuchumán rá soꞌ se na̱na̱ síí tuguáj rihoo do̱ꞌ, síí siꞌya̱j rihoo do̱ꞌ a.
11 Porém o centurião dava mais crédito ao piloto e ao mestre do navio do que ao que Paulo dizia.
12 Dan me se rej cuꞌna̱j Buenos Puertos yoꞌ roꞌ, nuveé re̱j sa̱ꞌ quina̱j rihoo nu̱ꞌ dió avii nana̱ yuva̱a̱ me rej yoꞌ a. Cheꞌé dan noco̱o doj taꞌa̱j nij síí ma̱n rque rihoo cataj se vaa guun rá nij soꞌ cu̱riha̱nj rihoo rej yoꞌ, ne̱ guun rá nij soꞌ se vaa cuchi̱ꞌ rihoo chumanꞌ Fenice ne̱ gu̱un ra̱a̱n rihoo chumanꞌ yoꞌ nu̱ꞌ dió avii nana̱ yuva̱a̱ a. Ne̱ chumanꞌ Fenice roꞌ, me chumanꞌ na̱j yoꞌóó cuꞌna̱j Creta, ne̱ ca̱ráán quij rihaan nana̱ yuva̱a̱ rej chumanꞌ Fenice, rá nij soꞌ a.
12 Não sendo o porto próprio para invernar, a maioria deles era de opinião que deviam partir dali, para ver se podiam chegar a Fenice e aí passar o inverno, visto ser um porto de Creta, que olha para o noroeste e para o sudoeste.
13 Dan me se cavii ꞌo̱ nana̱ catu̱nꞌ rej rque̱ tuꞌva na yaꞌa̱nj, ne̱ guun rá nij soꞌ se vaa gu̱un nucua̱j nij soꞌ quiꞌya̱j nij soꞌ nda̱a vaa guun rá nij soꞌ a. Cheꞌé dan guun cheꞌe̱ rihoo caꞌanj rihoo, ne̱ nichru̱nꞌ yoꞌóó cuꞌna̱j Creta va̱j nij soꞌ quiꞌyaj nana̱ a.
13 Soprando brandamente o vento sul, e pensando eles ter alcançado o que desejavam, levantaram âncora e foram costeando mais de perto a ilha de Creta.
14 Dan me se do̱j orá vaj rihoo, ga̱a ne̱ taj niꞌyón cavii ꞌo̱ nana̱ yuva̱a̱ rej xra̱j rihaan na yaꞌa̱nj, ne̱ goꞌ uxrá nana̱ yuva̱a̱ rihaan rihoo, ne̱ nana̱ cuꞌna̱j Euroclidón me yoꞌ xnaꞌánj griego a.
14 Entretanto, não muito depois, desencadeou-se, do lado da ilha, um tufão de vento, chamado Euroaquilão.
15 Ne̱ ne gu̱un nucua̱j rihoo caꞌa̱nj rihoo rej rihaan rihoo ne̱ quiꞌya̱j canaán rihoo rihaan nana̱ yuva̱a̱ maꞌ. Cheꞌé dan caꞌneꞌ rá núj, ne̱ canica̱j rihoo ne̱ va̱j rmaꞌa̱n rihoo, quiꞌyaj nana̱ yoꞌ a.
15 O navio foi arrastado com violência e, sem poder resistir ao vento, cessamos a manobra e nos fomos deixando levar.
16 Ne̱ cachén núj nichru̱nꞌ yoꞌo̱ yoꞌóó nii ta̱j rihaan na yaꞌa̱nj, ne̱ yoꞌóó cuꞌna̱j Clauda me yoꞌ a. Ne̱ sayu̱u̱n uxrá guun nucua̱j núj naxca̱j núj rihoo cunii noco̱ꞌ rej xco̱ rihoo xi̱j ne̱ naquiꞌyaj raan núj man rihoo cunii yoꞌ rque rihoo xi̱j yoꞌ a.
16 Passando ao abrigo de uma ilhota chamada Cauda, com dificuldade conseguimos recolher o bote.
17 Ne̱ ga̱a quisíj naxca̱j núj man rihoo cunii yoꞌ, ne̱ numíj nij soꞌ neꞌ naquiꞌya̱j raan nij soꞌ man rihoo xi̱j yoꞌ a. Dan me se cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nij soꞌ se vaa cano̱ rihoo rihaan yoꞌóó chru̱u̱ na̱j rque na yaꞌa̱nj rej cuꞌna̱j Sirte ne̱ quiri̱ꞌ nu̱ꞌ rihoo yoꞌ a. Cheꞌé dan nacué nij soꞌ mantá oꞌ nana̱ rihaan, cheꞌé rej se̱ caꞌanj yo̱o rihoo maꞌ. Ne̱ me rej maꞌa̱n goꞌ nana̱ roꞌ, caꞌanj rihoo uún ado̱nj.
17 Tendo içado o bote, os marinheiros usaram de todos os meios para reforçar o navio com cabos de segurança. E, temendo que fossem encalhar nos bancos de areia de Sirte, desceram as velas e foram à deriva.
18 Ne̱ yoꞌó güii me se cheꞌé se goꞌ uxrá nana̱ rihaan núj, ne̱ cheꞌé dan quiriꞌíj nij soꞌ nij rasu̱u̱n ma̱n rque rihoo rque na yaꞌa̱nj,
18 Açoitados severamente pela tormenta, no dia seguinte começaram a jogar a carga no mar.
19 ne̱ güii vaꞌnu̱j me se maꞌa̱n nij soꞌ raꞌa nij soꞌ riꞌíj nij soꞌ nij rasu̱u̱n rásuun maꞌa̱n yuvii̱ tuguáj rihoo rque na yaꞌa̱nj, cheꞌé rej cunu̱u yo̱o rihoo ne̱ nij soꞌ a.
19 E, no terceiro dia, nós mesmos, com as próprias mãos, lançamos ao mar a armação do navio.
20 Ne̱ güii do̱ꞌ, yatiꞌ do̱ꞌ, ne curuvi̱ꞌ ni̱ꞌyaj núj queꞌe̱e̱ güii a̱ maꞌ. Ne̱ yoꞌo̱ goꞌ nana̱ yuva̱a̱ rihaan núj, ne̱ cheꞌé dan guun ya̱ rá núj se vaa daj chiha̱a̱ míj se̱ caꞌvee quinani̱i̱ núj rihaan sayuun yoꞌ a̱ maꞌ.
20 E, não aparecendo, havia já alguns dias, nem sol nem estrelas, caindo sobre nós grande tempestade, dissipou-se, afinal, toda a esperança de salvamento.
21 Dan me se a̱ ꞌó nij síí ma̱n rque rihoo ne cha̱ nij soꞌ, ne̱ cheꞌé dan canicunꞌ Pabló scaꞌnúj nij soꞌ, ne̱ cataj soꞌ:
21 Havendo todos estado muito tempo sem comer, Paulo, pondo-se em pé no meio deles, disse: — Senhores, na verdade, era preciso terem-me atendido e não partir de Creta, para evitar este dano e perda.
22 Ne̱ nihánj me se cuno̱ soj chrej nago̱ꞌ ꞌu̱nj man soj, ne̱ naquiꞌya̱j niha̱ꞌ soj nimán soj á. ꞌO̱ se a̱ ꞌó tuviꞌ nij soj se̱ caviꞌ maꞌ. Ma̱a̱n o̱rúnꞌ rihoo nihánj caꞌa̱nj niꞌya̱ a.
22 Mas agora aconselho que tenham coragem, porque nenhuma vida se perderá, mas somente o navio.
23 ꞌO̱ se ꞌu̱nj me síí noco̱ꞌ man Diose̱, ne̱ ꞌyaj suun ꞌu̱nj cheꞌé soꞌ, ne̱ nii̱ cuaꞌa̱a roꞌ, canicunꞌ yoꞌo̱ se mo̱zó Diose̱ rihanj,
23 Porque, esta mesma noite, um anjo do Deus a quem pertenço e a quem sirvo, esteve comigo,
24 ne̱ cataj soꞌ: “Se̱ cuchuꞌvíꞌ so̱ꞌ, man Pablo. ꞌO̱ se no̱ xcúún so̱ꞌ ca̱nicúnꞌ so̱ꞌ rihaan síí cuꞌna̱j César, ne̱ nihánj me se cata̱j xnaꞌanj ꞌu̱nj rihaan so̱ꞌ se vaa a̱j guun rá Diose̱ se vaa ca̱ráán Diose̱ rihaan sayuun cheꞌé so̱ꞌ ga̱ cunuda̱nj nij síí nu̱u̱ rque rihoo nihánj ado̱nj”, taj se mo̱zó Diose̱ rihanj a.
24 dizendo: “Paulo, não tenha medo! É preciso que você compareça diante de César, e eis que Deus, por sua graça, lhe deu todos os que navegam com você.”
25 Cheꞌé dan naquiꞌya̱j niha̱ꞌ soj nimán soj, tinu̱j. ꞌO̱ se ꞌu̱nj me síí amán ya̱ rá niꞌya̱j Diose̱ se vaa quiꞌya̱j Diose̱ nu̱ꞌ nda̱a vaa cataj xnaꞌanj se mo̱zó Diose̱ rihanj ado̱nj.
25 Portanto, senhores, tenham coragem! Pois eu confio em Deus que tudo vai acontecer conforme me foi dito.
26 Tza̱j ne̱ ꞌo̱ se cataj se mo̱zó Diose̱ rihanj se vaa ya̱ quiri̱ꞌ rihoo nihánj tuꞌva ꞌo̱ yoꞌóó ta̱j rihaan na yaꞌa̱nj ado̱nj ―taj Pabló rihaan yoꞌó nij soꞌ a.
26 Porém é necessário que sejamos arrastados para alguma ilha.
27 Dan me se quisíj xcaꞌa̱nj güii va̱j núj rihaan na yaꞌa̱nj cuꞌna̱j Adria, quiꞌyaj nana̱ a. Ne̱ rej ya̱nꞌ roꞌ, guun rá nij síí tuguáj rihoo se vaa da̱j doj cuchi̱ꞌ núj rihaan ꞌo̱ yoꞌóó a.
27 Quando chegou a décima quarta noite, sendo nós batidos de um lado para outro no mar Adriático, por volta da meia-noite os marinheiros pressentiram que se aproximavam de alguma terra.
28 Cheꞌé dan xcaj taꞌngaꞌ nij soꞌ me daj metró cunu̱u̱ nuû na, ne̱ xcaj nij soꞌ cuentá se vaa ico̱ xnu̱ꞌ ya̱a̱n metró nuû na rej yoꞌ a. Ga̱a ne̱ naꞌvi̱j nij soꞌ ꞌo̱ orá nii, ne̱ xcaj taꞌngaꞌ uún nij soꞌ, ne̱ xcaj nij soꞌ cuentá se vaa ico̱ chi̱j gue̱e̱ metró cunu̱u̱ nuû na a.
28 E, lançando a sonda, viram que a profundidade era de trinta e seis metros. Passando um pouco mais adiante, tornando a lançar a sonda, viram que a profundidade era de vinte e sete metros.
29 Cheꞌé dan cuchuꞌviꞌ nij soꞌ se vaa cano̱ rihoo yoꞌ rihaan yuvej na̱j rque na yaꞌa̱nj ne̱ cachra̱nꞌ rihoo a. Cheꞌé dan caꞌanj nij soꞌ rej xco̱ rihoo, ne̱ tananij nij soꞌ caꞌa̱nj agaꞌ ganchó rque na yaꞌa̱nj, cheꞌé rej nucuꞌlu̱ꞌ agaꞌ yoꞌ rque nij yuvej na̱j rque na yaꞌa̱nj, ne̱ canicu̱nꞌ rihoo yoꞌ a. Ne̱ guun ndoꞌo rá nij soꞌ se vaa cuaj cuaj quisi̱j güii ne̱ gu̱un nucua̱j nij soꞌ queneꞌe̱n nij soꞌ me rej va̱j nij soꞌ a.
29 E, receosos de que fôssemos atirados contra lugares rochosos, lançaram da popa quatro âncoras e oravam para que rompesse o dia.
30 Ga̱a ne̱ nij síí tuguáj rihoo roꞌ, guun rá nij soꞌ cuna̱nj maꞌa̱n ina̱nj nij soꞌ, ne̱ quinani̱i̱ nij soꞌ rihaan sayuun quira̱nꞌ tuviꞌ nij soꞌ quiꞌya̱j rihoo yoꞌ, rá nij soꞌ a. Cheꞌé dan tuꞌva rmaꞌa̱n nij soꞌ cataj nij soꞌ se vaa caꞌa̱nj nij soꞌ ta̱nanij nij soꞌ doj agaꞌ ganchó rque na yaꞌa̱nj rej tacúún rihoo, ne̱ caꞌanj ta̱nanij nij soꞌ rihoo cunii yoꞌ rihaan na yaꞌa̱nj catu̱u̱ nij soꞌ a.
30 Nisto os marinheiros tentaram escapar do navio. Arriaram o bote no mar, a pretexto de que iam largar âncoras da proa.
31 Tza̱j ne̱ caꞌmii Pabló rihaan tanuu uun chij rihaan ꞌo̱ cientó tanuu do̱ꞌ, rihaan yoꞌó nij tanuu do̱ꞌ, cataj soꞌ:
31 Paulo disse ao centurião e aos soldados: — Se estes não permanecerem a bordo, vocês não poderão se salvar.
32 Ga̱a ne̱ caꞌanj nij tanuu, caꞌneꞌ nij tanuu neꞌ numi̱i rihoo cunii yoꞌ, ne̱ quinij maꞌa̱n rihoo cunii yoꞌ rihaan na yaꞌa̱nj, caꞌanj niꞌya̱ maꞌa̱n yoꞌ a.
32 Então os soldados cortaram os cabos do bote e o deixaram afastar-se.
33 Ne̱ nichrunꞌ rá ranga̱ꞌ, ne̱ nagoꞌ Pabló chrej man yoꞌó nij soꞌ se vaa cha̱ nij soꞌ do̱j se chá a. Ne̱ cataj soꞌ:
33 Enquanto amanhecia, Paulo rogava a todos que se alimentassem, dizendo: — Hoje é o décimo quarto dia em que, esperando, vocês estão sem comer, não tendo provado nada.
34 Cheꞌé dan narque̱ ꞌu̱nj chrej man nij soj cuano̱ se vaa cha̱ soj á. Ga̱a ne̱ gu̱un nucua̱j soj quinani̱i̱ soj rihaan sayuun na̱nj á. ꞌO̱ se a̱ ꞌó yuvé raa̱ a̱ ꞌó nij soj se̱ caꞌanj niꞌya̱ a̱ maꞌ ―taj soꞌ rihaan yoꞌó nij soꞌ a.
34 Por isso peço que comam alguma coisa, pois disto depende a sobrevivência de vocês. Porque nenhum de vocês perderá nem mesmo um fio de cabelo.
35 Síj caꞌmii soꞌ da̱nj, ga̱a ne̱ nica̱j soꞌ rachrúún, ne̱ nagoꞌ soꞌ graciá rihaan Diose̱ cheꞌé rachrúún niꞌya̱j cunuda̱nj nij soꞌ, ga̱a ne̱ cuxraꞌ taꞌa̱j soꞌ rachrúún, ne̱ guun cheꞌe̱ soꞌ chá soꞌ a.
35 Tendo dito isto, pegando um pão, deu graças a Deus na presença de todos e, depois de o partir, começou a comer.
36 Ga̱a ne̱ guun niha̱ꞌ rá cunuda̱nj nij soꞌ, ne̱ nda̱a maꞌa̱n nij soꞌ chá uún a.
36 Todos ficaram mais animados e se puseram também a comer.
37 Ne̱ cunuda̱nj núj si̱j va̱j rque rihoo yoꞌ roꞌ, me vi̱j cientó táá vaꞌnu̱j chiha̱a̱ xnu̱ꞌ ya̱a̱n ya̱ yuvii̱ a.
37 Estávamos no navio duzentas e setenta e seis pessoas ao todo.
38 Ne̱ ga̱a quisíj caraa rque nij soꞌ, ne̱ quiriꞌíj nij soꞌ nu̱ꞌ ꞌnúú trigó rihaan na yaꞌa̱nj, cheꞌé rej ga̱a̱ yo̱o doj rihoo a.
38 Refeitos com a comida, aliviaram o navio, jogando o trigo no mar.
39 Dan me se quisíj güii, ne̱ queneꞌen núj yoꞌóó, tza̱j ne̱ ne cunu̱u ya̱a̱n núj yoꞌóó yoꞌ a̱ maꞌ. Tza̱j ne̱ queneꞌen nij soꞌ ꞌo̱ rej atúj yaníj do̱j tzinꞌ na yaꞌa̱nj, ne̱ na̱j yoꞌóó chru̱u̱ tuꞌva na yaꞌa̱nj rej yoꞌ a. Ne̱ guun rá nij soꞌ caꞌa̱nj rihoo rej yoꞌ sese caꞌve̱e caꞌa̱nj rihoo a.
39 Quando amanheceu, não reconheceram a terra, mas avistaram uma enseada, onde havia uma praia. Então consultaram entre si se não podiam encalhar ali o navio.
40 Cheꞌé dan caꞌneꞌ nij soꞌ neꞌ noco̱ꞌ nij agaꞌ ganchó, ne̱ quináj nij agaꞌ ganchó rque na yaꞌa̱nj, quiꞌyaj nij soꞌ a. Ne̱ nache nij soꞌ neꞌ numi̱i chruun tuguáj rihoo, ne̱ naxuma̱a̱n mantá rej tacúún rihoo, quiꞌyaj nij soꞌ, ne̱ guun rá nij soꞌ go̱ꞌ nana̱ rihaan mantá ne̱ caꞌa̱nj rihoo rej na̱j yoꞌóó chru̱u̱ yoꞌ, rá nij soꞌ a.
40 Cortando os cabos das âncoras, deixaram que ficassem no mar. Soltaram também as amarras do leme. E, alçando a vela de proa ao vento, dirigiram-se para a praia.
41 Tza̱j ne̱ caꞌanj rihoo canó rihoo xráá ꞌo̱ tacaan yoꞌóó chru̱u̱ na̱j rque na, ne̱ raan canó tacúún rihoo yoꞌóó chru̱u̱, ne̱ ne caꞌve̱e cu̱riha̱nj yoꞌ a̱ maꞌ. Ne̱ nucua̱j ndoꞌo goꞌ na rej xco̱ rihoo, ne̱ da̱j doj quiri̱ꞌ rej xco̱ rihoo, quiꞌyaj na yoꞌ a.
41 Dando, porém, num lugar onde duas correntes se encontravam, encalharam ali o navio; a proa encravou-se e ficou imóvel, mas a popa se despedaçava pela violência das ondas.
42 Ne̱ guun rá nij tanuu ticavi̱ꞌ nij soꞌ man nij síí ꞌni̱j tagaꞌ tumé nij soꞌ, cheꞌé rej se̱ caꞌvee go̱ꞌ nij soꞌ xtáj rihaan na ne̱ cuna̱nj nij soꞌ rihaan nij tanuu a.
42 O parecer dos soldados era que os presos deviam ser mortos, para que nenhum deles fugisse nadando.
43 Tza̱j ne̱ tanuu uun chij rihaan ꞌo̱ cientó tanuu roꞌ, ne caꞌve̱j rá soꞌ cavi̱ꞌ Pabló maꞌ. Cheꞌé dan caráán soꞌ chrej se̱ quiꞌyaj yoꞌó nij tanuu da̱nj maꞌ. Ne̱ caꞌneꞌ soꞌ suun se vaa nij síí neꞌen go̱ꞌ xtáj rihaan na roꞌ, güe̱j asino nij soꞌ rihaan na go̱ꞌ nij soꞌ xtáj rihaan na caꞌa̱nj nij soꞌ rihaan yoꞌóó a.
43 Mas o centurião, querendo salvar Paulo, impediu-os de fazer isso. Ordenou que os que soubessem nadar fossem os primeiros a lançar-se ao mar e alcançar a terra.
44 Ne̱ yoꞌó nij soꞌ roꞌ, cano̱ nij soꞌ rcuchra̱ꞌ do̱ꞌ, chruun cavii rihoo yoꞌ ga̱a cachranꞌ rihoo do̱ꞌ, ne̱ caꞌa̱nj nij soꞌ rihaan yoꞌóó yoꞌ, taj soꞌ a. Ne̱ da̱nj quiꞌyaj nij soꞌ, ne̱ cuchiꞌ cunuda̱nj nij soꞌ rihaan yoꞌóó, ne̱ quinanii cunuda̱nj nij soꞌ a.
44 Quanto aos demais, que se salvassem, uns, em tábuas, e outros, em destroços do navio. E foi assim que todos se salvaram em terra.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 27, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.